Keď som pokoril 500 ulovených kešulí, spomenul som, že je to aj o štatistikách. Tak si uložím tisícpäťstovkové výročie.
Celkom nálezov : 1527 nálezov za 442 dní hľadania počas 934 dní celkovo
Sumár vzdialeností od kešky ku keške: 52118 km
Priemerná obtiažnosť : 1.699
Priemerný terén : 1.687
2x FTF
46 suvenírov (z toho 31 za august 2013)
205 CWG/SWG
30 vlastných GC/TB z toho 16 vypustených, jeden už najazdil vyše 22 tisíc kilometrov
Začal som aj so zakladaním. Už mám 4 vlastné založené – 3 tradičky a jedna multina (2 favorit body) s celkovo 174 nálezmi v 80 dňoch, 0.72/deň, 4.97/týždeň, 21.75/mesiac.
Som v cca v druhej tisícke českých geokešerov a cca v druhej stovke slovenských.
Odznačiky:
Štáty:
Nuž baví ma to stále viac a viac. Napriek možnostiam lovu v Prahe, tradičky už pomaly dochádzajú. Preto som sa vrhol aj na lúštenie mysteriek a pochodové cvičenia multín. Občas zvolím lúštenie a odlov BF pomôžem si finálkam. (Mojou geo-filozofiou je WBSF) Ale ja tam je to kus za kus, takže lúštiť proste treba.
Veľmi príjemné je, že stále platí, čo som napísal pri 500 kusovom výročí: „Geocaching je jedna z najlepších namotávok, ktoré ma postretli za ostatných 10 rokov.“ Platí to stále viac a viac.
Geocachingom sa bavím. Vyberám si kešky, kde sa príliš nenamakám. Ani telesne ani intelektuálne. A že takých je. Žiadne obmedzovanie.
Každá keška má ohodnotenie obtiažnosti – to ako sa na danom mieste dá poľahky alebo komplikovane objaviť. A tiež ohodnotenie miestneho terénu. To, ako sa spotíte pri dobývaní sa k miestu uloženia. Ja mám najradšej tie do 3,5. Žiadne eskamotérstvo nemienim kdesi stvárať. A podobne, je to s riešením mysteriek a obchádzaní multín. Mysterky bez jasnej otázky a multiny z desiatimi postupovými lokalitami – povinnosti pri zábave? To nie je pre mňa.
V štatistikách som hrdý na svoj prehľad obtiažnosti a terénu.
Obtiažnosť a terén
Niektorí sa snažia vyplniť všetky políčka, ja zas tlačiť priemer na dol. 😉
Ja viem, vravíte si, že čo tam potom robí tá T5? Nuž, to bolo na Ostrove umenia uprostred Oravskej priehrady. Obtiažnosť to má, lebo si musíte vziať loď (ak treba na zdolanie prostriedok/nástroj/výstroj je to povinne 4-5). Proste finta. A tá T4 – to som mal cestu okolo a keď som videl tú skrýšu pár konárov nado mnou… No nevylez tam, keď som to za mladi robil. A pre dve som vyslal georobotka.
Geocaching je brnkačka a pohodová prechádzka pre deti aj pre nás 40+. Cez leto sa budete motať po horách a dolinách. Z listingov sa dá všeličo podozvedať o miestach o ktorých ste jakživ nepočuli. A keď už ste tam, prečo si nenájsť aj nejaký ten poklad. Hrať sa môžete v každom veku.
Takže ako začať? Hlavne nenápadne a tolerantne k budúcim nálezcom, nech nám tie kešky na svojich miestach dlho vydržia a nech sa z nich môže tešiť aj niekto ďalší po nás.
Po geocachingu ma priateľ namotal do munzee. Mám rád služby v štádiu zrodu. Aspoň sa mi ujde moje obľúbené 4 písmenkové užívateľské meno. Očami geocachera: V prípade munzee [manzí] je to tak asi všetko, čo je na tomto skorom namotaní sa do tejto hry zaujímavé. Ako píšem v nadpise, bez pokladu na konci a bez dozoru nad zakladateľmi to nie je ono.
Ale pozerať sa na munzee očami geocachera je chyba.
Princíp je podobný ako pri geocachingu. Podobný ale nie rovnaký. Prídete niekam, kam vás zavedie aplikácia v mobile. To miesto je miestom preto, že je tam QR kód. Ten odfotíte, mobil to pošle na server a keď server uzná, že ste to odfotili na mieste, kde ten QR kód má byť, tak dostanete 5 bodov.
Keď niekde umiestnite QR kód a zaregistrujete jeho súradnice, za každé nasnímanie nejakým hráčom dostanete 5 bodov.
Čím viac bodov, tým väčší adidas munzeek [manzík] je z vás.
Prečo by ste tam ale chodili? Žiaden skutočný poklad vás tam nečaká. A to sa detskám ťažko zdôvodňuje. Nové munzee sa zakladajú bez dozoru nejakej centrálnej autority. Takže nikto a nič nikoho nenúti, aby ste sa z poznámky k danej munzee dozvedeli, čo je také zaujímavé na tom mieste kde teraz ste.
Je to hra. Iracionálna, ako každá, pýtať sa čo z toho mám, je teda málo zmysluplné. Mám z toho zážitok z hry. Z bodíkov a štatistík. Preto sa zajtra pojdem pomotať s mobilom na parkovisko jedného hobbymarketu, kde nejaký munzeek umiestnil 17 munzee. To bude bodíkov, heč.
Munzee má ale jeden unikátny potenciál. Kým geocaching sa vyhraňuje ako svojbytná a outdoorová aktivita, munzee počíta s komerčným zapojením. Majitelia firiem, obchodov, reštaurácii a podobne majú možnosť umiestniť QR kódy munzee priamo do vnútra svojich prevádzok. A tak konvertovať hráčov munzee na zákazníkov.
Kým vytvorenie bežnej munziee je zadarmo, za komerčnú munzee sa platí. Kým za nasnímanie klasickej munzee dostanete 5 bodov raz a finito, za komerčnú munzee dostanete 5 bodov pakovanie, trebárs aj každý deň znovu. A keďže je to o štatistikách, majiteľ takejto komerčnej munzee vie nastaviť vernostný program pre munzzeeákov. „Za päť návštev káva zdarma a pokec každý piatok s podobne naladenými munzeekmi.“, napríklad.
Sám som zvedavý, ako sa bude vyvíjať koexistencia komerčného a hráčskeho prúdu. Ak dobre nastavia pomer bodov za rôzne druhy munzee, mohol by sa tento projekt pekne rozvíjať.
Hráčom sa stanete poľahky. Každý smartphone má GPS a foťák. S datovým tarifom je to pekne akčné, ale verifikácia v teréne nasnímaných munzee je možná aj doma cez wifi.
Založenie munzee je otázka vytlačenia QR kódu na domácej tlačiarni. Na danom mieste papierik s QR kódom umiestnite poľahky. Nasleduje aktivácia cez mobilný web a bodíky sa vám môžu začať sypať. Nikomu netreba nič z vašich pohnútok, ktoré vás viedli k označeniu daného miesta munzee vysvetľovať. Náklady na tvoru munzee v teréne sú zanedbateľné.
Geocaching ma namotal ale strašným spôsobom kvôli poväčšine informačne bohatým listingom jednotlivých keší. Asi tak pri nejakej 800-900 kešuli som sa na chvíľu zastavil a smial som sa sám sebe ako dávno nie. Uvedomil som si, ako som fanaticky zabraný už asi 20 minút do hľadania dobre schovanej regulárky a neuveriteľne zvedavý na poklad, ktorý skrýva. Smial som sa tomu decku v sebe, ktoré vo mne víťazilo.
Geocaching nie je až taký virtuálny. Má mnoho hmatateľných aspektov. Preto sa detsku dobre vysvetľuje. Nielen našim deťom, ale ja tomu hravému dieťaťu v nás samých.
Tieto dva aspekty munzee nemá. Munzee je pre mňa zatiaľ až priveľmi virtuálne. Tak som zvedavý koľkokrát si počas výpravy za hľadaním keší spomeniem na kontrolu prítomnosti munzee na danom mieste.
Určenie lokality osobného výskytu je tou najintímnejšou informáciou. Všelijaké to logovanie, statusovanie, čekovanie, keškovanie, sú otvorenými vrátami do vášho súkromia. Myslite na to, keď budete v lete vzdialení a nebudete chcieť, aby niektorí ostatní vedeli, kde ste. Naríklad niektorí vagabundi.
Geocaching je pekná záľuba. Na dovolenke je to fajný sprievodca. Domáci majitelia kešulí vás privedú na miesta, ktoré často ani v tých najpodrobnejších turistických sprievodcoch nenájdete. Moderné techológie spájajúce v telefóne GPS a on-line internet sú nám veľkým lákadlom. Online keškovanie tiež uľahčí nezabudnúť, čo všetko sme skombajnovali.
No používajte radšej Field notes (terénne poznámky), ako priamo on-line logovanie. Nič vám neujde, nič nezabudnete a po návrate z dovolenky strávite pekných pár chvíľ pri spomínaní na odlovené kešule. Postnúť Field notes je otázka dvoch klikov. A nemusíte robiť ani odpor ležmo za rukami.
Viete, stalo sa mi, že som bol svedkom jednej diskusie, kde sa ktosi sťažoval, ako nestíha so svojimi pracovnými povinnosťami. Tak sme mu pripomenuli, že za ostatný čas odlovil niekoľko stoviek kešulí. Je to totiž vidieť na jeho verejnom profile. A aj kde v ktorý deň bol. Ako hovorievam svojim deťom: „Neurážajte ma trápnym klamstvom. Keď už, nech to stojí za to.“
Ja viem, nemysleli ste si čo všetko o sebe môžete mimochodom prezradiť. Veď to, že nemysleli.
Hm, keškujem s HTC Hero a s niekoľkými aplikáciami. Nateraz s asi najlepšou (najpohodlnejšia, najrýchlejšia) Neongeo. Nasledujú postrehy práve z tohto uhla. Opisujem výhody, ktoré mám s telefónom a ktoré u turistických navigácii nevidím.
Odlovených mám aktuálne 554 (a hladina stúpa) a po prvej stovke už som kešku vďaka GPS signálu vlastne vždy našiel. V meste pozorujem trochu problém, ktorý ale naopak kompenzujú detaily budov a chodníky v lesnom teréne v OSM mapách. Takže stačí porovnať pôdorys budovy s mapou a je geo-jasno.
Kešky si naťahujem dopredu pomocou Pocket Query služby vrámci PM účtu z Geocaching.com. Z počiatku som sa spoliehal na on-line mapy v c:geo, ale mobilný signál je v ČR a SR taký mizerný, že je to viac otrava ako pohodlie. A asi pred 3-5 mesiacmi urobili na gc.com zmeny a celá vychytaná on-line mapa v c:geo šla do hája.
Akokoľvek, skúsenosť mi ukázala, že on-line dáta sú dobré v podstate len ako núdzovka. Práve kvôli tomu biednemu 3G pokrytiu. Ide o to, že mobilné dáta potrebujem na stiahnutie máp a aj informácie z listingu. Aby sa tieto dve potreby nepobili, na to je potrebné inteligentnú aplikáciu a inteligentnú prácu.
Neongeo skvele podporuje ukladanie práve prezeraného mapového výseku na SD kartu. A priamo z neho sa dá systémom OTA stiahnuť predpripravé PQ z geocaching.com. Keď tieto dve činnosti urobím doma pekne pomocou WiFI, v teréne som vysmiaty. Nároky na šírku mobilných dát sú potom relatívne malé.
Naopak, v prípade klasických navigácii by mi zásadne chýbala možnosť rýchlej aktualizácie listingu kešky priamo na mieste. Už som niekoľkokrát zistil, že chyba nie je v GPS navigovaní. Ale v tom, že za ostatných 24 hodín (a viac hodín od nahrania PQ do mobilu) kešula jednoducho zmizla. Hlavne v prípade mestských kešulí sa to hodí, keďže devastácia mudlami nie je nikdy ďaleko.
Lognite si ma, keď ma uvidíte
Hovorí sa, že zásadným je výdrž bateriek a istota v GPS signále. Nuž, k telefónu mám dva plnohodnotné akumulátory, pri presune geo-vozidlom sa priebežne dobíjajú. Hero, keď drapne GPS signál, tak nepustí. A v Neongeo sa dá nastaviť, aby ho nepustilo ani pri vypnutej obrazovke. Áno, zopárkrát sa mi stalo, že telefón nie a nie drapnúť GPS signál. Tak som si pomohol satelitnou mapou od Google. No skúste to urobiť s turistickou navigáciou!
Odolnosť? Na Hero mám síce obal, ale nepoužívam ho. Zatiaľ som ho neutopil ani nepoškriabal. Je to otázka disciplíny. Telefón patrí do ľavého horného alebo ľavého dolného vrecka. Kľúče od auta a pero do pravého dolného. CWG do pravého horného. Od môjho mobilného odjakživa to tak mám.
Takže stále neviem, či to má vôbec cenu, kupovať originál GPS navigáciu.
Výhody, ktoré vidím a s telefómom o ne prichádzam:
Tú odolnosť som hádam dokázal za rok používania zvládnuť aj na HTC Hero. A GPS čipy? Jednak je kešula často biedne zameraná, druhak lovím hlavne tradičky tak do 3,5/3,5 a vtedy je geomiesto cvičenému oku jasné na 10 metrov dopredu. V prípade terénu 4-5 mi stačí, že mi listing o danom mieste niečo porozprával a bodík pokojne oželiem.
Jedine čo by ma presvedčilo, keby ma GPS dokázala priviesť ku keške úplne ale úplne presne v 90% prípadoch, vrátane tretieho rozmeru nadmorskej výšky. Ale tretí rozmer sa n Geocachingu nepoužíva. A hlavne, prečo by sa používali stále hinty a písali sa skazky o rozoberaní hradieb, ak by boli turistické GPS také presné a zameranie kešulí také dokonalé?
Pod čiarou: Článok obsahuje obvyklú geo-hantírku. Vysvetlenie pre negeokešujúcu verejnosť nájdete na pekne spracovanej Geowiki, hlavne v sekcii o základných pojmoch.
Ako sa to vezme. Také geocacherská, to nie je len tak.
Celkom nálezov : 500 nálezov za 155 dní hľadania počas 323 dní celkovo
Sumár vzdialeností od kešky ku keške 10909 km
Priemerná obtiažnosť : 1.682
Priemerný terén : 1.657
2x STF aj to len ofúz
6 suvenírov
cca 50 CWG/SWG
Hafo discoverovaných TB/GC
20 vlastných GC/TB z toho 12 vypustených
Czech Republic 361ks 72.2% (vo všetkých 14 krajoch a cca 45 okresoch)
Slovakia 111ks 22.2% (vo všetkých krajoch a cca 30 okresoch)
Italy 12ks 2.4%
Slovenia 8ks 1.6%
Austria 3ks 0.6%
Poland 3ks 0.6%
Germany 2ks 0.4%
Veď som vám minule hovoril, že je to aj o štatistikách. Ale nie len o nich.
Boli sme vo vnútri priehrady či zásobovacieho tunela. Na Skalnatom plese, či na cintoríne cintoríne z rímskych čias. Videl som kopu krásnych pamätných stromov, jednu delovú guľu, lipicánov, kamenné divadlo, kráľa Entov, cintorín československých vojakov v Taliansku, Údolie smrti, prameň živej vody….
No čo vám budem rozprávať. Na takých miestach som bol, ako nikdy dovtedy. A ďalšie stovky ma hádam čakajú. Už mám na leto vyhliadnutý jeden mnohostoročný olivovník…
Geocaching je jedna z najlepších namotávok, ktoré ma postretli za ostatných 10 rokov.
Smutné zistenie. Čím mám viac podnetov z offline sveta, tým je akosi menej času sa o ne podeliť. Tak aspoň telegraficky.
Bol som školiť v Aši. Tým sa mi splnil detský sen. Vždy som chcel byť v Aši a Čiernej nad Tisou. Boli to také míľniky. Veď viete, ako ten, dožiť sa roku 2000.
Čierna nad Tisou sa zadarila v roku 2006. Chumelenica ako šľak. Živo si to pamätám, ako som sa večer vracal do Košíc. Bola to jedna z najnezmyselnejších pracovných ciest. Medzičasom som bol v Kodani aj vo Varne, ba dokonca aj v Ríme. Ale Aš odolával. Až tento pondelok.
Budem si musieť nájsť nový sen. Aj keď teraz už to nebude sen, len taký dosiahnuteľný cieľ. Ako napríklad navštíviť všetky okresy Česko-Slovenska. Kraje už mám vychytané. Že ako si to zmeriam?
Nuž, geocaching je to zaklínadlo. Táto zábavka má niekoľko desiatok rozmerov. A n-rozmerné priestory, to ja rád už od štvrtej triedy základnej školy. Na matematickom kúžku sme si o tom rozprávali, kreslili si to a vtipkovali o tom. Ale späť k myšlienke.
Jedným z rozmerov geocachingu sú štatistiky. Honba za počtom. Počtom malých škatúľ, veľkých škatúľ, škatúľ odlovených v pondelok. Nedávny 29. február bol super dôležitý keškovací deň. Jedným z cieľov je za roky keškovania pokryť kompletne všetkých 366 políčok kalendárneho roka. Proste, štatistických cieľov po Máriu a aj od nej späť.
No a jedným je práve mať odlovené kešule v každom kraji. Za to sú dokonca aj odznaky. Za Slovensko mám diamantový už pol roka, ale za Česko mi práve Karlovarský kraj chýbal. A teraz tri muchy jednou ranou. Aj odznak, aj Aš. A dokonca aj prvé Nemecko sa zadarilo.
Je to bláznivina, to keškovanie. Ale človek je aspoň na vzduchu. A keď sa mi, tak ako neďaleko Chebu, dostane do rúk travelbug, ktorý vypustil podobný nadšenec v roku 2009 v Kanade, tak to dokonca aj srdce zahreje.
Viete si predstaviť, koľko dobrých ľudí ho muselo mať v ruke, aby prešiel svojich 24400km? To nie je len tak, vziať a niekde zapotrošiť. To je o tom, že tých mnoho mnoho mnoho ľudí muselo poctivo pristúpiť k hre, k pravidlám.
Geocaching je fajn vec. A myslím, že po aktuálnych 488 odlovených kešuliach na toto vyhlásenie mám už aj trochu právo.
Obzerám, čo mi ešte chýba na odlov v okolí a zrazu vidím nejaký súmerný otáznikový útvar. Oddialim mapu a z útvaru sa vykľul obojok okolo Prahy.
Mysterky som doteraz viac-menej obchádzal. Pri geocachingu sa chcem hlavne vyluftovať a lúštenie ma zatiaľ nechytilo. Možno aj preto, že bolo čo tradičného loviť. Ale 101 dalmatíncov láka.
Nebudem nosiť kosu na geodiaľnicu a rovno ocitujem jeden z logov pri jednej kešuli z tejto série:
Sérii jsem objevila náhodou krátce po publikaci a okamžite zaujala jednak námetem a jednak tím, jak bez složitého googlení se dají zjistit finální souradnice. A to že se musí peclive císt listing je jen ku prospechu veci. Ani v terénu necekají žádné záludnosti a to že v sérii je pár keší na které mi moje fyzicka už nestací se dá lehce rozdýchat. Klobouk dolu pred tím, v jehož hlave se ten nápad zrodil a velké podekování týmu lidí, kterí ten nápad uvedli do života. Dnes jsem v príjemné spolecnosti ludvoje, kidiki a lidapo zvládla zhruba tretinu a už ted se teším na další výlet za dalšími krabickami této hodne vydarené série. (autor danmilxx)
Už sa teším, ako mi budú v štatistikách pribúdať už aj otázničky.
Namotal som sa na geocaching. Ale strašne. Až tak, že na tomto blogu pribudla nová kategória a pomaly začnú pribúdať aj nejaké tie články. S 311 ulovenými kešuľami a cca 12 vlastnými TB na to už hádam mám aj právo.
Ale o inom som chcel. Svojich prvých 311 kešulí som ulovil s Androidom – HTC Hero. Asi tak do cca 200 s aplikáciou c:geo. Potom som presedlal na Columbus a som veľmi spokojný. Kešule sťahujem pomocou Pocket Queries. Ich funkčnosť vrámci prémiového účtu mi bohate postačuje. A len občas využijem online možnosti telefónu.
Otázka teda znie, či má cenu kupovať nejaký ten Garmin. Poznám sa, kúpil by som samozrejme nejaký ten namakanejší. Ale 9000Kč za jednoúčelový stroj sa mi zdá tak trochu priveľa. Dokonca je to kandidát na vzorovú odpoveď Kefalínovi. (Isto poznáte to o tom absurdne.)
