Keď už máme ten rýchly internet, tak ho začnime aj používať. Tak by som na prvý dojem charakterizoval kosti, ktoré Google predhodil na koštovku. A tak som si pustil 1,5 hodinovú prezentáciu.

Poznámky do pamäte

Nasleduje pár postrehov a prekladov do mne zrozumiteľného jazyka.

Google Wave namiesto dávkového odosielania správ cez IM po myšlienkach odosiela informácie už po napísaní jednotlivých písmen. Hm, a kam sa nám podel dialóg? Toto je len písmenová hnačka. Ten Enter mal aj hygienickú funkciu.

Zrušili nám Enter. Všimli ste si, že sa Enter v nových užívateľských rozhraniach skoro nepoužíva? To že ste vykonali nejakú akciu systém okamžite pochopí z toho, že ju vykonávate. Nemusíte mu povedať, že ste už vykonali čo ste chceli a teraz je na rade systém. Toto je myslím zásadné a podporuje to moju zaľúbenosť do práce na pozadí. A podľa toho čo som videl, tak Google Wave toho na pozadí odmaká skutočne veľa.

Rýchly internet umožňuje písomnú komunikáciu v reálnom čas. Ale kladiem si otázku? „A nie je jednoduchšie zavolať?!?““ Ak sa neoplatí zavolať, tak som sa v ostatnom čase naučil klásť otázku: „A skutočne to potrebujem s ním diskutovať?“

Do Google Wave integrovali myšlienky trackbacku a pingu do IM konverzácie, kde každá jednotlivá adhok skupinka v každom zobrazovacom prostredí sa stáva distribučným zoznamom pre trackback a ping. S dôrazom na kontrolu komu sa vaše informácie zobrazujú. Komu sú určené, ten a len ten ich vidí.

Google Wave zavádza právnické osoby do konverzácie. Váš blog, váš Twitter účet, váš intranetový účet, všetko sú to analógie právnických k fyzickým osobám.  Ak k tomu pridáme mailovanie rôznych robotov, začínam si pripadať ako v onej pesničke, keď si volajú telefónne záznamníky.

Vidím tam blogovanie vrámci rôznych prístupových práv.  Hm, používa niekto dnes súkromné blogovanie? Akonáhle sa začne používať nejaký interný systém zdielania informácii, treba ustanoviť knihovníka, ktorého Oook je pre ostatných posvätné. Knihovníka, ktorý s vyprodukovanou kopou písmen trochu popracuje, zatriedi, zedituje. Lebo aj pre smart-playlist treba, aby položky mali jedinečný identifikátor, inak prepadnú filtrom a nikto ich už nikdy nenájde.  Som skeptický, či Google Wave je tento problém intranetov (nech si pod intranetom predstavíte čokoľvek) schopný eliminovať.

Google Wave má náznaky integrácia princípov firemnej pamäte. Komu sa toto podarí integrovať do systému na spracovanie informácii je podľa mňa hviezda 21. storočia. Veď aj samotné Googlovské vyhľadávanie rezignovalo na uchovávanie kontinuity vývoja a riadi sa pradávnym heslo, že nič nie je staršie ako včerajšie noviny. A vôbec nejde o to firemné prostredie. Aj v domácnosti sa hodí uchovať informáciu o nechutných jogurtoch či vývoji názorov na dovolenku pod stanom.

Najprv tú kopu treba vytvoriť

Ale stále je to len nástroj a v prvom rade musíte mať myšlienku, potom ju vedieť sformulovať, vymyslieť načo by komu bola dobrá  a v neposlednom rade mať ju s kým zdieľať.

Ako sme sa presvedčili pri nedávnej zakáľačke kozliatok, všetci by najradšej tento prvý krok preskočili. Všetci by chceli zdieľať, triediť, vyhľadávať, pracovcať s informáciami, implementovaťg ich, riadiť ich. Ale tvoriť nemá kto! Darmo máte nablískaný hovnocuc, keď vaša žumpa zíva prázdnotov a vy tú padajúcu myšlienku len tušíte.