Google zabije pravá ruka zatiaľčo ľavá ho bude hladkať

Smrteľný agens Googlu odhalený. Keď raz Google prevalcujú úplne všade, bude to pre to, že nie je schopný skoordinovať ľavú a pravú ruku.

Prišiel mi od Google Latitude e-mail, že jeden z mojich g-talkových priateľov chce chce sledovať  moju polohu. V tom e-maile sa píše:

Learn about or start using Latitude
Go to http://www.google.com/latitude

View the sharing request
From your phone, open Google Maps and select Latitude from the menu. On your iPhone, go to the link below.

From your computer, click the link below to open iGoogle and view the sharing request in the Latitude gadget.

http://m.google.com/latitude?dc=lati

Ani po 4 hodinách nikde, ani na Androidovom telefóne, ani na iGoogle sa mi neobjavila jeho žiadosť v žiadnej podobe, nie to ešte v podobe, ktorú by som mohol potvrdiť na jeden klik.

Toto nie je jediná nedotiahnutosť v riešeniach od Googlu.  Super služby, ale vždy im niečo málo, drobné chýba. Tak drobné a tak obrovsky rozhodujúce.

V E-mail aplikácii Google Apps je možnosť s e-mailu vyrobiť event do Kalendára. Ale volanie aplikácie končí hláškou o tom, ako som neprihlásený do konta z ktorého aplikáciu volám. Už niekoľko týždňov!

V Androide je možné do mapy natiahnuť Moje mapy. Ale na pridanie položky  (fotka, čeknutie, poznámka…) do tejto mojej mapy si musím otvoriť nový program – Editor na moje mapy.  Keď fotím do Buzz na telefóne, dokáže tam vložiť autoimaticky polohu, fotku automaticky nahrať do Picasa albumu. Ale tam sa už poloha neprevezme.

O nemožnosti nepreviazať pomocou geolokačných dát obsah v aplikáciách Buzz, Moje mapy, Picasa album, Latitude a My places asi škoda hovoriť. Pritom pri troche dataminingu by tretie aplikácie ako Gowalla a spol nemali najmenšiu šancu. To isté v bledo ružovom si vlečie za sebou už pomaly rok Google Reader, Google Profile,  Buzz a Sidewiki pri zdieľaní obsahu internetových stránok.

Hovorím, detaily, ale vytvárajúce priepasti. Tie služby sú sami o sebe skvelé, vždy špičkou vo svojej kategórii. Ale ich spolupráca je optikou dnešných dní tragická a akoby z minulého storočia. Práve kvôli tej špičkovosti je mi smutno sa pozerať na to, ako získavajú masovú obľubu konkurenti, ktorí dokázali kvalitne pozliepať odpadky a služby bez rozumnej funkcionality.

Jo tie dáta tam sú, ale nikto ich nevidí. A vraj vyhľadávač? Nuž, vyhľadať dáta a rovno ich zobraziť je evidentne menší kumšt ako pomocou tretích dát (URL, GPS, obraz…) vyhľadať súvislosti. Google je taký nejaký stále dvojrozmerný, kým ostatný svet (teda Facebook) už začína budovať tri- a viac-rozmerné virtuálno.

Pod čiarou: Po prečítaní posledného odstavca mi tak napadá to o tom mŕtvom koňovi. Znie to podivne – Google vyhľadávač je mŕtvy kôň. Brr. To by bol vývoj ťažkou regresiou. Asi prehodnotím kritériá pre označenie koňa za mŕtveho 😉

Zdieľať?

Sme ochotní hovoriť pravdu?

To je tá základná otázka! Nie do akej miery si chceme chrániť súkromie.

Vrámci testovania možností môjho Androida som samozrejme riešil aj to, ako sa postaviť k službám LBS (Location Based Services). Zatiaľ som si nie istý, či mi ponúkajú niečo, čo skutočne použijem. Mať cez Google Google Latitude, kde je mobil manželky, či dieťaťa, hm neprišiel som na to, na čo by mi to bolo dobré. Možno, keď vyrazím do ulíc.

Ale Latitude nie je jediná.  Dan v článku Foursquare je prý “příští Twitter” ich pospomínal hafo veľa. Možno aj nejakú z tých služieb, ktoré Dan spomínal poriadne otestujem, aby som zistil, či to náhodou nepotrebujem. Ak niečo človek nepozná, ťažko zistí, či to potrebuje.

Akokoľvek, je to otázka pravdovravnosti. Ak sa do kdejakej činnosti doplnia metadáta o čase a priestore, máme kompletné súradnice v našom štvorrozmernom časopriestore. A keď sa pozerám na svoje aktivity za posledných 7 dní ako správny auditor, viem si predstaviť, kto a prečo by chcel byť inde ako som sa aktuálne nachádzal v daný moment ja.  Bytový zlodeji, firemný konkurenti, prešibaný zákazníci, štátna správa… Áno, priatelia, o tom inde je to oveľa viac ako o tom byť kde ste vy. Nie nadarmo sú FB a Twitter a IM populárne (ale o tom inokedy, aby v tom nemal Tomáš zmätok).

Chce to prípravu

Pripadá mi to, ako keď nás na gymnáziu náš matikár chcel umravňovať. Zrazu opustil svoju ležérnu pozíciu za stolom, pekne a spôsobne sa usadil a vzápätí išla smerom k zamnou sediacemu spolužiakovi výtka: “Sedíš ako stonoha v kúpeľoch.” Ak by sa nebol umravnil najprv učiteľ jeho autorita by bola smiešne nízka. Takto si výtku mohol dovoliť. Bol múdrym kráľom. Ale keďže sme tento jeho zvyk po čase odhalili, bol len zábavným múdrym kráľom.

Aj v prípade používania LBS služieb sa treba najprv umravniť. Chvíľu sekať čistú pravdu a zistiť, či sme toho vôbec schopný a aké sú jej náklady. Až potom uvážiť, čo za tú pravdu ako protihodnotu od LBS služieb dostávame. A až keď máme v týchto dvoch bodoch jasno, tak si ich zapnúť. Lebo späť už potom cesta nevedie. Alebo šifrujete všetko alebo nič, inak to dopadne ako keď voľakedy pradávno šifrovali len a práve chorobopisy pacientov s HIV. V prípade občas vypnutého vysielania polohy a času zas vzniká oprávnená otázka “Prečo?”.

No rozhodovanie je možno veľmi jednoduché. Pretože časopriestorové informácie má dnes v skutočnosti kde-kto k dispozícii. Ak sa zapojíte do sveta LBS aktívne, doprajete ich aj sebe aj svojim priateľom, ktorí by inak po nich museli zbytočne pátrať (aj keď paradoxne nie dlho, veď stačí zatelefonovať a spýtať sa).

Viete, neviem. Na rozdiel od blogovania, o zapojení sa do LBS ešte jasno nemám. Aký zmysel by malo pre vás, že viete, kde v tejto chvíli som?

Zdieľať?