Čím chudobnejšia krajina, tým väčšia byrokracia na hranici

Zážitok z aktuálne absolvovaného tripu po časti Balkánu:

  1. Slovensko-Maďarská hranica: Kde sú na moste ešte slovenské a kde už tie maďarské komáre? Lebo nie je toho, kto by mi to povedal. Celkový čas: 10 sekúnd
  2. Maďarsko – Chorvátska hranica: Kontrola pasov a techničáka a stiahnuť okienko, pasováka zaujímalo, akú peknú mám dcéru. Celkový čas 3 minúty (asi dve autá)
  3. Chorvátsko – Bosniansko-Hercegovinská hranica: Chorváti oskenovali pasy, kontrolujú techničák, Bosno-Hercegovčania prelistovali, skenovali a pečiatkovali. 8 minút. Na hranici asi dve autá.
  4. Bosniansko-Hercegovinsko – Čiernohorská hranica: Bosno-Hercegovčania skenujú a pečiatkujú pasy, kontrolujú techničák. Čiernohorci prelistujú a pečiatkujú pasy mrknú na techničák. 4+4 minúty.
  5. Čiernohorsko – Albánska hranica: Čiernohorci skenujú a skenujú a skenujú a skenujú a skenujú pasy a skenujú a skenujú a skenujú techničák. Albánci skenujú a skenujú a skenujú a skenujú a skenujú. 45 minút. (rad cca 10 áut)
  6. Albánko -Čiernohorská hranica (asi o dve hodiny návrat): Albánci kontrolujú a kontrolujú a kontrolujú a kontrolujú a kontrolujú a skenujú a skenujú a skenujú a skenujú pasy a techničák. Černohorcom je z toho teplo a mávnu rukou. 65 minút. (Rad cca 10 áut a cca 15 člennná žesko-decká žobrajúca úderka a scéna s kamošom v tereňáku s 10 eurovkou v pase.)
  7. Čiernohorsko – Bosniacko-Hercegovinská hranica: Čiernohorci skenujú a skenujú a kontrolujú a pečiatkujú pasy a techničák. Bosno-Hercegovinci si berú pasy a zelenú kartu so sebou do búdky a kontrolujú a kontrolujú a kontrolujú. 8+12 minút. (Rad cca 4 áut, autá BiH a MNE ich nezaujémali a odmávali ich)
  8. Bosniansko-Hercegovinsko – Chorvátska hranica: Bosno-Hercegovinci skenujú a kontrolujú pasy. Chorváti mrknú na obal, vidia EU a mávnu rukov. 4 minúty + 10 sekúnd. (asi 2 autá vrade)
  9. Chorvátsko – Slovinská hranica: Chorváti prelistujú pasy a mávnu rokou. Slovinci mávnu rukou. 1+0 minút.
  10. Slovinsko – Rakúska hranica: Aha tu je most. Aha tu bol most.
  11. Rakúsko – Česká hranica:  Aha, casíno svieti.

Ešte nejaký debilko s nápadom na rozbitie EU na štáty, štátiky a štátočky? Aby som vedel, koho poslať behom, bežkom, behotom a skočkom, skokom za…

Ešte niekto povie, že nechce EU, tak ho vezmem za golier so mnou na tú  Rakúsko – Slovinskú hranicu. Nosom v papieri 6x vypíše colné prehlásenie, 6x absolvuje pasovú a 6x colnú kontrolu vrátane šesťnásobného prešacovania.  A ja pri ňom prejdem s úsmevom ta a späť a budem sa úprimne čudovať, prečo mu to tak dlho trvá, kým zas pozbiera obsah svojho kufra a namiaga to doň.

Na záver ho ovalím tou ceduľou “Pozor! Státní hranice” aby sa mu rozsvietilo. Taký budem násilník.A to isté na Rakúsko – Českej.

Naopak, čo mi ohromne chýbalo, boli šípky k imigračným a azylovým úradníkom v hraničných búdkach. Chýbali mi tam humanitárne organizácie. Chýbali mi tam všetci tí humanisti, ktorí nám nezabúdajú pripomenúť, čo je pre nás ostatných samozrejmé: Potrebného treba umyť, nasýtiť, utešiť. Aby sa nemusel bezprízorne motkať bez dokladov po našej EU a skákať kade-tade na kamióny.

Na hraniciach mi chýbali procesie legálnych prisťahovalcov. Teda ľudí, ktorí použili na vstup do krajiny legálne prostriedky. A chýbala mi tam aj naša pripravenosť uprednostňovať tieto legálne cesty. Namiesto toho ich musíme naháňať kdesi na zelenej hranici, v lesoch a krkahájoch. Presne podľa hesla: veď to sa nejako samo rozpustí v priestore a čase.

Odbočka: Nedávno som čítal postrehy, ako chlapík s kamošom na útek v roku 1984 z Juhoslávie do Rakúska museli použiť železničný tunel namiesto hraničného priechodu.

 

…a hned druhý den dopoledne jsme dorazili do velkého autokempu v centru Bělehradu. Velké množství aut s českými značkami nás nenechalo na pochybách. Dali jsme se do řeči s československými krajany, kteří většinou bydleli v chatkách s rodinami. Dali nám rady, kam jít si zažádat o politický azyl. Zažádali jsme si o pohovor, který se uskutečnil asi druhý či třetí den. Mezitím jsme přespávali v křoví v Bělehradu, na předměstí v povodí Dunaje s nepředstavitelným množstvím komárů. Dost hrůza, když si na to dnes vzpomenu. A pohovor byl jak ve špatném snu. Úředník Vysokého komisaře pro uprchlíky při OSN, pravděpodobně srbský komunista, se nám smál do obličeje, že prý jsme mladí, že jsme měli se sovětským okupantem bojovat v roce 1968 (já ročník 1962, kamarád 1965), že oni Srbové by bojovali a jestli nás v ČSSR strčí do báně, tak to vydržíme, jsme mladí, nějakých pět či kolik let v kriminálu nás nezabije. V Bělehradě nezaměstnaní doktoři zametají celý život ulice a my se máme v Československu skvěle. „Jděte zpátky k mamince a už mi sem nelezte!“

…a tak jsme se rozhodli pro železniční Karawanken tunel v dnešním Slovinsku.

Zdroj:  „Tunelom smrti“ za slobodou.

Priatelia, nič sa nezmenilo. Nepoučili sme sa. Ani staré krajiny a ni my z tých nových, z tých, ktoré sa z noci na ráno stali z miesta úteku miestom cieľa.

Paradoxne, na hraniciach totálne tranzitných krajín predvádzali vzduchotesnosť a na hranici nášho cieľového šengenského EU priestoru slúžili pasy  len na ovievanie sa a zaháňanie múch.

Chýba pozametaná legálna cestička

Áno, vracal by som ich aj s balíčkom učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity domov. To neznamená, že im chcem uprieť všetky legálne prostriedky, na ktoré majú nárok, keď sa na hraniciach slušne a legálne ohlásia. Azylová procedúra nejaký čas trvá. Preskúmanie bezpečnosti ich návratu domov tiež chce čas.Je ich veľa a musia byť trpezlivý. Už to by malo byť prvým selekčným nástrojom, kto z nich tu skutočne chce začať nový život a zrealizovať svoj európsky sen a kto len živoriť rovnako ako živoril doma.

To je dostatočné obdobie na to, aby sme im poskytli dostatok času a priestoru na rozhodnutie, či a ako sa chcú u nás skutočne a legálne usídliť. To je dostatočné obdobie, aby humanitárne, dobrovoľnícke a štátne organizácie naplno rozvinuli svoju pomoc pri ich vzdelávaní o prostredí do ktorého prišli a na ich vzdelávanie o pravidlách, ktoré tu máme. Je to dostatok času na to, aby sme im my, ktorí chceme, ponúkli  prácu, bývanie, proste pomocnú ruku.

Je to dostatočný čas na to, aby oni ukázali svoju dobrú vôľu tu s nami žiť podľa pre nás všetkých platných zákonov a morálnych pravidiel.

Viete priatelia, chýba mi tu pozitívny príklad a pozametaná legálna cestička po ktorej by sa mohli vydať. Ponúkame im len tŕnistú cestu a hneď prvý krok je ilegálny. Aj na našu škodu. A aj na ich.