Tiež som sa o inland.sk v máji obtrel

A veru nelichotivo. A aj to tak dopadlo. Už je koniec.

Ak viete Čo?, tak si pre svoj 3 pokus o obsahový web vezmete priemernú prémiovú šablónu pre CMS WordPress a urobíte inland.sk.

Boj o trh správy osobných internetových profilov dorazil aj na slovenský internet.

Aj druhýkrát:

Ak začnú robiť web ako inland.sk, sú mi trojnásobne zbytočný. Články 1. bez zasadenia sa do súvislostí dnešných či budúcich dní; 2. bez previazanosti; 3. bez jasného onálepkovania sú mi absolútne na nič.

Novinári majú budúcnosť, pretože sú predžúvači?.

Ale vizionár naozaj nie som.  To ja si len tak občas čosi ublognem. A len nechtiac spomeniem hneď na začiatku prečo to bude mať aj koniec.

A aby to bolo navždy jasné, do kameňa by som tesal základnú poučku o tom, že si treba položiť zásadnú otázku? A viete prečo to robíte?

Na čo sa najviac tešíte v budúcom roku?

Na ešte viac e-mailov od autorov webov, ktorí zistili, že ich už nebaví pracovať zadarmo a chcú svoju stránku niekomu venovať.

Internetoví lídri: Zástupca šéfa Sme.sk Tomáš Bella

Veľmi, ale veľmi odborné magazíny na internete

Trochu sa zamyslím nad osudom a poslaním veľmi, ale veľmi odborných webov. Takých, ktoré zaujmú pár desiatok, možno stoviek ľudí a laici často neveriaco pozerajú.

Myslíte, že to má cenu? Jeden taký sa snaží veľmi, ale veľmi odborne zušľachtiť Arthut Dent. Teda Arthur, neviem, či je použitie prezývky v tomto prípade na mieste. Asi by znelo podivne, keby sa v súvislosti, čo já viem, môjho článku o sicílskom gambite (čo bola moderná klasifikácia liekov pre KVS) bola použitá moja prezývka. To viete, trochu ješitnosti na titul sa v našich kruhoch nosí.

Trochu som si čítal článok  Javascript a oblast působnosti proměnných – díl druhý – Zdroják, len tak pre potešenie bez snahy o pochopenie. Pár riadkov a potom diskusiu. Práve len pre to potešenie s odbornosti. Vie ma to potešiť, keď vidím skutočne odbornú debatu. Je v tom pre mňa niečo pohlcujúce a zvedavosť podnecujúce. Vždy ma chytí chcenie niekde vo vnútri a vytlačí na povrch túžbu porozumieť, dozvedieť sa… Tú túžbu, vďaka ktorej milujem farmáciu ako dokonalú syntézu prírodných vied od matematiky cez fyziku a chémiu a biológiu až k sociálnym vedám. Prosto vedomostná nirvána. Ale to sa ťažko vysvetľuje, to musíte mať niekde v sebe.

Má to vôbec cenu riešiť takýto odborný plátok v prostredí internetu? Odborné články určené pre kolegov odborníkov vyžadujú skutočne poriadnu prípravu. Aj obyčajné a prachsprosté kompiláty a odborné úvahy vyžadujú prípravu v miere nie malej. Strápniť sa pred kolegami, to nie je len tak. To je často aj o budúcej kariére. Navyše zle pochopená verejne prístupná dišputa odborníkov môže laika, nie to ešte novinára,  naviesť na praprapodivné názory.

A nie iné je to s popularizačnými webovými magazínmi. Jeden sa pokúšam písať. Ale dať dohromady článok pre Lekáreň na webe je oveľa komplikovanejšie, ako zápisok sem na blog. Musí to mať hlavu a pätu, musí to byť napísané zrozumiteľne, ale nesmie to byť napísané ľahkovážne. Zábavne, to isto áno, ale nie ľahkovážne. Každé tvrdenie musí byť podložené nejakým vedeckým podkladom. Nehovorím, všetko dokladovať odkazmi netreba, ale treba byť pripravený na útok v komentároch. Pretože byť prichytený v tvrdení výmyslov je skutočne nepríjemné a v prostredí internetu by to mohlo byť aj vražedné pre reputáciu. Navyše to pocitovo nemám rád.

Rešerše sú drahé. Pretože najdrahší je pracovný čas. Nie len priamo ale aj s ohľadom na cenu stratených príležitostí. A v prípade odborníkov na slovo vzatých, ktorí majú naštudované, ktorí priamo do klávesnice dokážu s istotou vysypať trvalé pravdy je to aj čas minulý, strávený pri dopracovaní sa k svojej kvalite. Také to, keď človek 5-10 rokov pracuje, učí sa, zbiera skúsenosti s víziou, že raz bude konečene draho predávať svoje vedomosti. Kde berú rôzne zdrojáky.cz na toto všetko peniaze? Isto, je to básnická otázka, spôsoby financovania sú za desaťročia fungujúceho kapitalizmu viac-menej známe. Stačí sa obzrieť.

Všimol som si, že všetky moje odborné časopisy, tie skutočne kvalitné a prinášajúce nové a iné informácie sú kompletne v režime spoplatneného obsahu. Zdá sa, že to v týchto kruhoch skutočne funguje. Veď, teda okrem iného, platí to vždy niekto tretí. A pri najhoršom sa na „získavanie prehľadu“ vyčlení kus grantu.

Taká smutná nika sú tieto odborné magazíny. Obsahom sa napĺňajú pomaly, za draho a nemá to ani kto čítať. Ale veď som vás na začiatku varovanie, že je to len také zamyslenie.

Ale nech z toho niečo máme všetci. Napíšte do komentárov odkazy na  nejaké zaujímavé polularizačné weby. Vedecké ani ak nie, hlavne popularizačné. SK-CZ by boli fajn, ale super by boli aj nejaké EN. A nie len prírodnými vedami je človek živý.

Keď neviem že existuje, tak tam neleziem

Copak o to. Vizuály kampaně připomínají opravdu volební letáky: jsou tam obličeje, hesla. A spásná důvěra, že heslo a s ním dotyčný obličej vyvedou zemi z krize, do budoucnosti zaslíbené. Ale zůstává otázka, proč tlačenka v tisku? Volíme Internet. Tiskovou reklamou? – LUPA

Uff, naozaj prekvapila táto glosa  o umiestnení kampane do offline priestoru. Napríklad aj v súvislosti s vedomím veľkosti inetrentovej populácie a cieľom kampane. Odkiaľ sa berú noví užívatelia internetu? Že by z internetu?

Český virtualizačný tajfún = prechod života z mora na súš

V Čechách sa chystá najväčšia reforma verejnej správy od čias Márie Terézie. Celá štátna úradnícka agenda prejde od papiera k virtuálneho priestoru.

Celý systém datových schránek (formálně označovaný jako ISDS, informační systém datových schránek) skutečně bude fungovat zabezpečeným a garantovaným způsobem: když se do něj něco vloží, zajistí opatření zprávy a eventuálních příloh časovým razítkem a elektronickou značkou (automatickou obdobou elektronického podpisu), postará se o spolehlivé doručení do cílové datové schránky, generuje potvrzení o doručení atd. Odesilatel se tak spolehlivě dozví, zda byla jeho zpráva doručena a kdy byla přečtena, příjemce má záruku že odesilatel zprávy je skutečně tím za koho se vydává, atd. V tomto ohledu je tedy ISDS skutečně zcela odlišným systémem než běžná elektronická pošta, u které žádné takové záruky neplatí. Zdroj: Datové schránky ante portas

Nádhera, zaplesá každé srdce bijúce pre bezpapierovú kanceláriu, internetovú komunikáciu, plnú dostupnosť a pohodlie domova.

Háčik rozmeru harpúny na Mobidicka

Prihlasovať sa do svojej dátovej schránky vraj bude subjekt skrz webové rozhranie a autorizácia prebehne pomocou mena a hesla.

Dám vám chvíľu na vydýchanie.

.

Ešte chvíľu

.

Dátové schránky budú povinne slúžiť na komunikáciu od Úradu k osobe (fyzickej, či právnickej) pokiaľ daná osoba schránku má (právnické osoby povinne zo zákona, fyzické dobrovoľne). Prostredníctvom dátových schránok bude možné vykonávať aktívne operácie. Teda operácie, ktoré menia hodnoty v jednotlivých registroch, pokiaľ na tieto nie je potrebný overený podpis. V ďalšom kroku sa predpokladá zapojenie overeného elektronického podpisu do celého systému.

Experiment svetového významu

Aktualizovaná 26.3.2009: Dusoft ma v komentári upozornil, že píšem krávoviny o tom, že „Český štát sa stane pokusným laboratóriom prechodu života z vody (trojrozmerného priestoru) na suchú zem (virtuálneho priestoru). “ a že ide o experiment svetového významu.

Estónci to majú podobné riešenie pre bežných občanov:

@eesti.ee e-mail adress

Every ID-card user has a personal e-mail address, issued by the Republic of Estonia. The address is also functional in the form of ID-code@eesti.ee, e.g. 47302200234@eesti.ee.

This address is meant as an official channel of communication between the state and the person, whereas the state can use it for providing the person with official notices and personal information relating to the person. Zdroj: www.id.ee

A plány majú veru odvážne:

…the ID-card will become the most widespread means of personal identification over the Internet by 2009. If in 2006 a mere 20,000 people used their ID-cards electronically, then by 2009 the number will reach 400,000 to 600,000 with the help of this project. Zdroj: www.id.ee

Či a ako to majú zmáknuté z ohľadom na  skutočné prerastenie života do virtuálneho priestoru, to je na dlhšie skúmanie.

Akokoľvek, ak má byť virtuálno skutočne ďalšou formou existencie ľudskej civilizácie, naozaj už potrebujeme vyliezť z hračkárskych aplikácii do skutočne reálneho využívania internetu. A to globálne, nie len na lokálnej úrovni.

Internet je predsa hlačkou pre násťročných kockatých popolníkárov

Štatistický úrad sľuboval, že oficiálnu stránku volieb – www.volbysr.sk spustí štyri dni pred voľbami. Nefunguje však ani pár hodín po otvorení volebných miestností.

Oficiálny web o voľbách stále nespustili

Nemám slov! Nemám komentár!

Teda dva by sa našli. Jeden je nepublikovateľný ani len na osobnom blogu. Druhý: Občiansky protest!

Pre pamätníkov: Čierna obrazovka ako politický protest

Kto z vás si to ešte pamätá? V roku1996 (áno, roky voľakedy začínali 19..) prebehla slovenským internetom, ktorý tvorilo pár webov a gophrov na servroch SAV, protestná vlna. Ku mne na dostala prostredníctvom diskusnej skupiny sme-l a Prvej virtuálnej strany.

Išlo o to, že všetci sme vtedy surfovali prostredníctvom textového prehliadača Lynx, ktorý mal obligátne dosovské  modré pozadie. A kto chcel vyjadriť, že patrí k tým pravým, prefarbil si pozadie (podklad písma) na čierno. Hádam nemusím pripomínať, proti čomu to bol v roku 1996 protest.

Web v prehliadači Linx

Web v prehliadači Linx

Prišlo mi to na um, keď som včera  recesisticky vyzýval na pietnú spomienku na práve zosnulý Palm OS v podobe čiernej today obrazovky na našich WM a iPhonových MDA a PDA.

Súvisiace:
Špirála interakcie so SME sa otočila o 360 stupňov

Blog 4M na mape slovenského internetu

Blog 4M sa touto skutočnosťou nezmazateľne zapísal do histórie slovenského internetu.

Vezmite mapu metra niektorého svetového veľkomesta (Tokia). Vymažte názvy staníc a doplňte namiesto nich názvy najväčších internetových serverov. Vznikne mapa svetového internetu. Páčila sa nám a tak sme urobili slovenskú. Ako základ sme použili mapu bratislavskej MHD.

Mapa slovenského internetu 2009

Hľadajte pod starým názvom piki.zh4a.sk v blogérskom krídle blízko centra.

Po tom, ako sa náš rodinný blog v septembri 2005 dostal do dobrej spoločnosti blogérov, je umiestnenie blogu 4M na mapu slovenského internetu ďalším významným medzníkom a novým impulzom do ďalšej svedomitej práce na blogérskom poli neoranom. Lebo zorať treba, ba i zasiať, lebo inak by sme nezúronili našu blogérsku postať.

Vypnime internet a bude energetická kríza vyriešená

Absurdné vyčíslenie energetickej náročnosti jedného hľadania na Google.com prináša aj racionálne pohľady:

Celý Internet je jeden obrovský žroute energie, ne jenom datacentra – představte si ty miliony kilometrů drátů, routerů, počítačů, modemů, satelitních komunikací. Přidejte desítky milionů počítačů zapnutých 24 hodiny denně a lidí, kteří odcházejí z práce a nepovažují za nutné své počítače vypínat. A přidejte k tomu ty falešné sliby a reklamu o nízké spotřebě a náhle uvědomění všech firem co se „zelenosti“ týče.

Jak to vlastně Google má se životním prostředím? Ale opravdu … * MedvídekPů * POOH.CZ *

Kým sa pustíte do akejkoľvej polemiky, uváže, že neexistujú argumenty, ktoré vyhovujú pravidlám AB testovania.

Retro Computing and the Cloud – Columns by PC Magazine

Exactly what is driving retro computing? There’s been a movement back to this form of architecture ever since the PC grabbed a foothold on the computing scene and refused to give way to all efforts to remove it. Retro computing has taken many forms, from „client-server“ schemes in the 1980s to the ASPs (application service providers) of the 1990s to thin-client computing to „the network is the computer“ to „cloud computing.“ There are dozens of other forays into this architecture, and the results are always a dead end. Well, almost always.

Retro Computing and the Cloud – Columns by PC Magazine

Lokálne klony v menšinových jazykoch víťazia

Misantropa prestalo baviť robiť veci s nízkou pridanou hodnotou, tak hodil do pľacu svoj projekt v štádiu zrodu. Možno je to celkom inak, ale nie je nad možnosť si na osobnom blogu domyslieť z medziradia čo sa mi zľúbi. A okrem hlavnej myšlienky, teda…

Máte-li někdo čas a chuť udělat nějaký web a nevíte zrovna jaký, zkuste třeba ten můj…

nadhodil do pľacu aj doposiaľ nerozhodnutú tému, či sa oplatí robiť lokálny klon alebo radšej lokalizovať originál.

Šarvanci diskutujú o sto sedem a zatiaľ im poza chrbát manažéri z MySpace vec rozhodli. MySpace odchádza z Holandska. Porazila ho miestna komunita. Nadpis hovorí za všetko,  ale sluší sa aj zacitovať:

Na Hyves.net je v súčasnosti zaregistrovaných približne päť miliónov ľudí, na túto hodnotu sa podľa TechCrunch americká komunita v Holandsku dotiahnuť nedokáže.

Takže je všetko jasné, načo ďalšie slová do diskusie.

Poznámka fiktívnou čiarou, takzvaný fikťovka: Podotknem rýpavú poznámku, že pod slovom komunita Eva myslí komunitná služba. Ešte jedna divná interpretácia do tretice a asi ju vyhlásim za babylončana mesiaca. Tá druhá divná interpretácia sa jej podarila vrámci ocitovania, teda vytrhnutia kusa vety z kontextu môjho článku a keď k tomu (typicky novinársky) zamenila ľavú stranu za pravú (Adwords za Adsense), misferštendnis bol dokonavý.