Dočítané: John Perry – Umění prokrastinace

Knižka je tak akurát veľká, aby ste ju prečítali namiesto inej činnosti, ktorú treba oveľa oveľa nástojčivejšie dokončiť. Dokonca je tak útla, že museli zvoliť väčšiu gramáž papiera. A to je otravné.

Nebudem to ďalej komentovať len dodám, že nech si o sebe myslíte, že ste akokoľvek dokonalý štrukturovaný prokrastinátor, zlatá medaila sa udeľuje, až keď dokážete primäť daňového úradníka, aby to za vás konečne vyriešil.

Grand slam prokrastinácie: Vzdali to exekútor, daňový úradník, SMRŤ.

Ako som na tom ja? “My nemůžeme ani naznačovat.”, povedal SMRŤ.

Pod čiarou: Tá kniha sa zhmotnila v bode môjho časopriestorového kontinua tak dokonale, že teória o existencii náhody sa nemusí ani unúvať so svojím vznikom. Týmto pozdravujem Žofiu, môjho anjela strážneho.

Zdieľať?

Ešte nedočítané: Walter Isaacson – Steve Jobs

Započúval som sa do knihy o Jobsovi. Číta to český Dr.House alias Martin Stránský, je to neuveriteľne fajn.

Zas trochu cestujem a mám v obľube šoférovanie a k tomu čítanie audiokních. Možno mám šoférovanie rád práve preto, že pri tom sa môžem príjemne započúvať. Alebo že by počúvanie audiokních obľubujem preto, lebo popri tom si môžem parádne zašoférovať a kochať sa krajinou?

Zatiaľ som sa dostal k uvedeniu mackintoša. No poviem vám, ten Jobs to bol pekný zmätok prírody.

Jedno z poučení (zatiaľ) je, že občas sa ekonómom podarí omylom objaviť aj nejakú zákonitosť.  Tu je pekne ilustrovaná tá o rozdelení produktov na dojné kravy, hviezdy a zdochnuté kone.  Bez zázemia dojnej kravy Apple 2 by nič nevyhútal. Umrel by hladom skôr, ako by 183-krát zmenil grafické používateľské rozhranie. A aj to by bol len v polovici počtu iterácii k dokonalosti.

Potom už nasledujú len známe fakty, ktoré sa nám bežne stávajú. Aj mne. Veď už mám 40 rokov životných skúseností.

Zaujímavé, koľkokrát som sa pýtal, kdekoľvek kde a pre koho som doteraz pracoval, či vôbec používajú to čo ponúkajú. Či aspoň raz do mesiaca prídu do lekárne vchodom pre pacientov a nie zozadu spoza táry.  Pri počúvaní tej audioknihy som si spomenul ako v ostatnom čase Dočekal opakuje ponosy na programátorov Facebooku, ako predsa nie je možné, aby vypustili do sveta taký zmätok, ak by ho skutočne aj používali. Spomenul som si na svoju obľúbenú vetu o tom, že ak by som ja takto pracoval, tak tu máme tisíce mŕtvych pacientov a tisíce děkovných dopisů ich dedictvalačných príbuzných.

Už takých 12 rokov môžem z blízka pozorovať vrcholné poschodia lekárenských sietí v ČR (a pár rokov aj v SR) a pobavilo ma ako rovnako prebiehajú presuny manažérov medzi firmami. Asi je to rovnaké v každom odvetví. Tých pozícii je len pár, sú to špecializované vedomosti a keď už sa tam vytiahnete, asi o váš prístup k riešeniam výziev a problémov ostatní stoja.

A podobné je to aj v prípade úspechov či neúspechov týchto firiem. Aktuálne sa náramne zabávam na lekárenskej fúzii LL+DrM. Robil som ja tam aj pre tých. Jedny to robili tak iný onak. Výsledky sú dnes známe a pre mňa, ktorý sa zaoberám procesmi je to naozaj zábavné. Neříkam tak ani tak, no na má slova došlo. Mám proste nadhľad a neberiem sa smrteľne vážne, takže si síce poviem svoje a nakoniec sa z toho stane ich najobľúbenejši myšlienka. Ako hovorím – svet je zábavný.

Rovnaké to zdá sa je aj pri odhadovaní koreňov úspechu či neúspechu firmy Apple v 90. rokoch minulého a na začiatku 21. storočia v tej knihe. Tí čo do toho videli, na ich slová nakoniec došlo.

Možno paradoxne, možno zákonite, (ani to neviem) to, že si tými pádmi Jobs prešiel, bolo dôležité. Možno (alebo zákonite?) práve kvôli tomu presunu k animákom a späť získal Jobs možnosť sa nadýchnuť, zamyslieť a získať tak nekonečne potrebnú motiváciu.

Keď vás istia zozadu a z každej strany podopierajú dojné kravy, nevymyslíte nič významné. Ako mi hovoril môj otec a to je veľký syn svojho národa, takže to bude pravda, keď sa máš niečo skutočne naučiť, musíš mať tvrdú stoličku a zimu v miestnosti. Proste a aby to aj moje deti chápali, musíš mať motiváciu rýchlo sa z nepohody dostať do teplúčka a pohodlia.

Ďalšie postrehy čoskoro. Teda, ak budem cestovať, aby bola príležitosť to dopočúvať. Je to také príjemne osviežujúce si takto nezáväzne a hlavne nepoliticky ublognúť. V ostatnom čase tohto bolo akosi poriedko. A to je asi škoda. Asi. Asi vám toho mnoho dlhujem, že?

Zdieľať?

Dočítané (dopočúvané): Artur Hailey – Detektiv

Tieto prázdniny sa mi niesli v duchu Detektíva. A keďže som využíval poväčšine  Google Play, tak to bolo poctivých domácich 29 dielov po cca 42 minút zvukovej knihy.

Neuveriteľne neúnavný rozprávač je ten Hailey. N-e-ú-n-a-v-n-ý!  Podrobnosti, že by sa človek z toho aj – no informačná inkontinencia ako po Xenikale. Čo nevedel to nenapísal. A že toho prípravného materiálu musel mať. Pritom príbeh tak na 20 stranovú novielku.

Zvukové knihy, to ja rád. Na mojich cestách sa mi mimoriadne osvedčili. Vlastne vďaka nim tak rád cestujem. Za ostatných 10 mesiacov už okolo haba-haba-fúru kilometrov. A hádam bude ja viac. Onehdá som si na trase Praha – Ostravsko vychutnával okrem iných aj rozprávania o TGM.

Kešky a zvukové knihy –  moja práca školiteľa kade-tade je mi vlastne koníčkom.

Vidíte, o čítaní-počúvaní píšem, nie o tej knihe. A to je vlastne  najlepšia charakteristika tej knihy. Mám rád hrubé knihy. Dlho trvajú a to je také bezpečné, plné pohody a známeho. Z knihy sa stane rituál. Detektív je síce jednoduchý príbeh, ale na dlho.  Mal som ho celé prázdniny rád. Škoda že už skončili. Detektív aj prázdniny.

Zdieľať?

Čo by ma vrátilo do knižnice? – anketa na LaTrine

Davídek sa na svojej latríne pýta: Čo by vás vrátilo do knižnice?

Na otázku, proč jsem přestal chodit do knihovny, si odpovědět umím. Nedokážu ale vymyslet nic, kvůli čemu bych se tam zase vrátil. S jakou službou nebo propagací by musely knihovny přijít, abych si šel opět vyřídit průkazku? Nic mě nenapadá, proto se obracím na vás, čtenáře, kteří taky už do knihoven nechodí. Co by vás tam vrátilo?

Co by vás vrátilo do knihoven? » La Trine.

Keďže mám ku knižnici super blízko, zverím sa a ak sa vám chce, odpovedzte mu aj vy.

Čo by ma vrátilo do knižnice?

Nuž mňa tam vrátila manželka knihovníčka. Pretože: Moja osobná knihovníčka sa zaujíma  a má prehľad o tom čo sa mi páči, na základe toho mi vyberie čo sa mi bude páčiť, sleduje čo vychádza a hneď mi zabezpečí prísun/rezerváciu noviniek. Má k tomu skvelý podporný SW, ktorý mi knihu rezervuje a pripraví na vyzdvihnutie a moja osobná knihovníčka mi knihu doručí až domov.

Keď potrebujem rešerš na nejakú tému, predpripraví mi podmnožinu kníh. A keď tam prídem pracovať, tak mi uvarí čaj a dostanem k nemu aj bozk.

Áno, tieto z pohľadu bežného návštevníka luxusné služby ma vrátili do knižnice. Ale kto je za ne ochotný platiť? Ja som si ich predplatil tým, že som si svoju osobnú knihovníčku vzal za ženu. Takže ich vrchovate preplácam 😉

Za tých 60 Kč za rok by som to ani neočakával.

K tým peniazom: S ohľadom na stav verejných rozpočtov podporujem Pražskú mestskú knižnucu dvakrát. Jednak je to “štátna” inštitúcia fungujúca z daní a druhak akceptujem  podpriemerný plat, ktorý dostáva. Nie nesťažujem sa, dohodli sme sa tak a sme obaja super spokojní. Ona robí prácu, ktorú miluje a ja sa teším, že jej to môžem z lásky pre ňu umožniť.

Ešte som bol upozornený, že sa mi tiež stará o to, aby som neplatil spozdné.

Naozajstný dôvod

Ale všetko to hore popísané je vo svojej podstate len osobný folklór. Jediným skutočným dôvodom, ktorý vráti kohokoľvek do knižnice je potreba získať informáciu v knihe, ktorá sa v tej knižnici nachádza. O možnosti prístupu do platených databáza ani nehovoriac.

Zdieľať?

Iné emočné prežitie papierovej knižky

Aktuálny postreh na tému ronyho článku Emočné prežitie elektronickej knižky (spravodaj).

Občas mám možnosť sa dostať k zaujímavým knihám. Papierovým. Zaujímavé sú pre mňa osobne, z nejakého vám iste nepochopiteľného dôvodu. Prosto, vyvolávajú vo mne nejakú emóciu.

No jo, ale…

…ale keďže ide o knihy dávno minulé, sú len papierové a v zúboženom stave. Pooblievané, zažltnuté, aj vyvetrať ich bolo treba – dvomi slovami – smrdutý zážitok.

… ale kým som získal ich obsah, mohol som po ňom len túžiť. K reedícii sa nikto nemal a asi ani nikto mať nebude.

Viete, som rád, že ma o tieto dve emócie e-knihy pripravili.

Zdieľať?

Dočítané: John Grisham – Odvolání

Nuž, keď chcete mať ako spisovateľ pravidelný príjem, musíte pravidelne napísať ďalší rovnako kvalitný román., aby ste navnadili čitateľa ja na ten ďalší a ďalší a ďalší… Johnovi to išlo. Akurát tie schémy sú také nejaké… Prosím vás, čo budem čítať do tej objednanej 72?

jediná sranda o ktorú vlastne celý čas išlo, bolo len to, ako to nakoniec s tým odvolaním dopadne.  Všetko okolo toho bola len obligátna predvídateľná zápletka.  Doják na konci som prešiel formou rýchločítania. Čo ma teda fakt sklamalo, bola absencia milostného dialógu v prvej respektíve druhej tretiny knihy.  Rovnako ma sklamalo nevyužitie jednej z hrdiniek. Dá sa povedať, že tam bola na dobrých dvoch tretinách knihy a súčasne vlastne nebola.

Rovnako ma sklamalo to celé – oné – dielo. Grishama som hltal od počiatku, ale toto už začína hraničiť s dcériným cvičením na hodinu tvůrčího psaní. A to sa práve ohradila, že ju urážam.

(dnes bez odkazu na mlp.cz, nejako im to nefachá)

Zdieľať?

Dočítané: Michio KAKU – Dále než Einstein

Veľmi príjemné čítanie. Konečne som sa dostal ku knižke, ktorá rieši súčasnú fyziku, súčasnú kozmológiu a súčasné teórie.

Populárně-naučná publikace, určená poučenější čtenářské veřejnosti, rekapituluje vývoj teorie strun a zasazuje ji do širšího kontextu vývoje fyziky za posledních tři sta let.

Dále než Einstein : hledání teorie vesmíru  / Michio Kaku, Jennifer Thompsonová  ; [z angl. orig.] přel. Jiří Langer      Vyd. 1    . – Praha: Dokořán ; Argo, 2009

Poviem vám, je málo toho, čo ma skutočne udivuje, čoho vyriešenia by som sa chcel dožiť. Jednou z týchto vecí je práve potvrdenie zjednocujúcej teórie všetkého. V tejto knihe dávajú veľké nádeje teórii strún. Tak, tak, superstruna v desiatich rozmeroch, ktorej tých sedem skolabovalo, to sme my a náš trojrozmerný priestor. V jej rovniciach je vraj všetko. Konečne aj  vrátane gravitácie.

Pri čítaní som si mnohokrát spomenul na nášho fúzatého triedneho, ktorý nám rozprával o vesmíre v hodinkách. O tom, ako sme výsledkom štatistickej chyby v rovnováhe hmoty a antihmoty.  Možno aj preto mám rád časticové a kozmologické teórie. Sú spojené so skvelými ľuďmi a skvelými chvíľami.

Je veľmi zaujímavé, že zatiaľ tie teórie stále potvrdzujú, že je tam niekde miesto pre všeobecného hýbateľa.

Kniha vyšla v edícii Aliter vydavateľstva Argo. Táto edícia, to je zdá sa jedna suprová mňamka za druhou. Idem po nej ako vyhladovaný vlk – s pokorne stiahnutým chvostom a poslintanou hubou túžiac po poznaní.

Zdieľať?

Je načase začať recyklovať

Na www.caymanislander.info v ostatných pár dňoch, teraz v januári 2009, dva články o s rovnakými témami ako moje články zo septembra 2007 a augusta 2008. Zdá sa, že je načase recyklovať obsah nášho rodinného blogu.

Ako je u mňa obvyklé, nápad sa mi po mozgovni špacíruje niekoľko mesiacov a kým ho niekto nezrealizuje alebo ma niekto nenakopne, je tam uväznený. O knižnej podobe pre 4M uvažujem tak od leta. Skúšal som uvažovať o možnosti vianočného darčeka.  Ale nejako, teda viem veľmi dobre prečo, tak nejako to nevyšlo.  Ale myšlienka sa mi to nezdá až tak beznádejná.

Tak ako, milí čitatelia, dáme knižku zo zápiskov blogu 4M a nejakého nezverejneného bonusu k tomu? Jedna eurová investičná tisícka sa mi aktuálne  povaľuje na firemnom účte, takže základná bariéra je už viacmenej prekonaná. Myslíte, že by ste o papierovú výberovku za nejakých rozumný niekoľko euro (náklady + 25%) mali záujem?

Zdieľať?

Dočítané: Tom Clancy – Rudá bouře

Po viac ako 2000 stlačeniach som sa dopracoval k… Ničomu. Je to kniha o priebehu vojny. Nie o jej dôsledkoch.

Autor vytvořil svou vizi 3. světové války, kdy do konfliktu dvou velmocí je zatažena i celá Evropa.

MKP – Katalogový lístek

Papierová kniha má vraj 680 strán. Čítal som to ako e-book a keďže som bol ochotný prelúskať aj nezeditovaný výstup z OCR, je to známka, že je to naozaj pútavo napísané. Teda pútavo… Stále som bol v stave, že chcem vedieť ako to dopadne v jednotlivých paralelne sa odohrávajúcich mikro príbehoch. A v takomto stave neustáleho kladenia si otázky “A ako to bude s ním, s nimi, s ňou ďalej, ako sa bude tento nápad rozvíjať a tamtá operácia riešiť?”, tak v stave takéhoto neustáleho navnaďovania zrazu kniha končí. Teda, kniha nekončí, končia písmená. Môžete sa aj uklikať, písmená došli, ale príbehy ostali nedokončené. Nemám to rád.

O makropríbeh vôbec nejde. Jeho línia je také klišé, že by toto mohla byť kľudne učebnica. Chvíľu bolo zaujímavé sledovať remeselnú zručnosť. Po prečítaní polovice knihy boli niektoré prvky remesla jasne viditeľné. Až natoľko, že sa podľa nich dal odhadnúť priebeh deja. V prípade popisu súboja dvoch ponoriek to dosť otravovalo. A aby som nezabudol, ženský prvok bol tentokrát v druhej tretine. Kto čítate knižné thrilleri, viete o čom hovorím.

Zdieľať?

Púšťam sa do čítania: Marc Dugain – Edgarovo prokletí

Takže je to fikcia, ale chcú, aby som uveril, že je to literatúra faktu.  Prianie bolo otcom myšlienky a marketing matkou textu na prebale. Takže je to dieťa podivného registrovaného partnerstva.

Na konci knihy sa píše:

Tato fikce se opírá o skutečné události a uvádí na scénu osobnosti, které vystupují pod svými skutečnými jmény. Některé jejich slova jsou smyšlená, jiná odpovídají způsobu, jakým se vyjadřovaly v knihách nebo článcích.

A na zadnej strane prebalu:

Vypravěčem je muž, který stál po Hooverově boku téměř po celou dobu a byl jeho důvěrníkem. Dovoluje tak nahlédnout do zkulisí dosud ne zcela vyjasněných událostí i do Hooverova soukromí, kam se dostal za jeho života jen málokdo.

Je to barvitý, místy až napínavý a rouhodně neotřelý pohled na nedávné dějiny největší světové mocnosti, takže čtenář jen těžko uvěří, že se jedná o fikci.

O knihách sa poväčšine píše po ich prečítaní, ale tentokrát som to urobil naopak. Chápete prečo? Ako v tom vtipe o Gorbačovovovovom fľaku: A tú vodku! A tú vodku! A tú vodku! Je to fikcia! Je to fikcia! Je to fikcia! Je to fikcia!

Zdieľať?