E-knihy ako nástroj editorskej práce

Nechajte pracovať ľud, heslo webu 2.0, uplatnili v USA aj na editorskú prácu pred vydaním knihy. Amazon toť nedávno prišiel so svojou čítačkou pre e-knihy Kindle. Okrem toho, že je to kus umelej hmoty na ktorej si môžete zobraziť e-knihu a pohodlne čítať, tak okrem tejto základnej a primárnej funkcie, je to aj vstupná brána, teda skôr návratová brána, na web Amazonu. Amazon’s Kindle vraj umožňuje odosielať poznámky k e-knihe rovno na správnu web stránku danej e-knihy. Tým sa veľmi uľahčujú mnohé komunitné funkcie. A práve túto vlastnosť chce využiť Daniel Oran.

Autor o pohnútkach k zvoleniu Amazon Kindley hovorí:

„But, with Kindle, I think there’s a new first step available, involving the writer and the reader in a conversation that couldn’t have taken place in quite this way even a few months ago,“ Zdroj: Author Uses Amazon Kindle to Beta Test New Book

Nuž, zvedavý som, ako sa mu to podarí. Za stiahnutie/prevzatie betaverzie knihy Believe si účtuje 99 centov a podľa jeho slov je to už skoro hotová kniha tesne pred uvedením na regále. Teda, na regále, v prípade e-knihy znie trochu archaicky, že?

Celé to má ale jeden háčik. A to je práve zariadenie Kindle. Prístroj stoji $399.00 & includes FREE Two-Day Shipping & USA only, čo sa mi zdá na jednoúčelové zariadenie, ktoré vie zobrazovať e-knihy a niekoľko (čo sa za necht vojde) internetových zdrojov, až až príliš. Ako som to skúmal, knihy sú v nejakom proprietárnom ochrannom formáte, takže na inom zariadení či samostatnom softvéri si nepočítate. Za cca vyše 9000 Sk mám už celkom zaujímavé PDA či dokonca MDA, ktoré je jednak skladnejšie a druhak ponúka tisícky ďalších funkcii.

Všetko nie je na webe, ale v knihách

Google prišiel s ponukou, že si ktorékoľvek vydavateľstvo môže nechať zdigitalizovať svoje nové knihy a zapojiť ich tak do vyhľadávania pomocou Google Book Search. Píše sa o tom v Googlovom blogovom zápisku. Pekné od neho a pekné aj od tých, čo sa zapoja. Ale koľko je to z celkového množstva kníh, ktoré sa kedy objavili?

Minule som bol v jednom múzeu. Myslím, že Křivoklát to bol. Majú tam relatívne veľkú knižnicu. Celkom rád by som si aspoň prelistoval tieto knihy. Ale dostane sa k nim bežný smrteľník? A ku knihám na ktoromkoľvek z verejneprístupných múzeí?

Pamätám si, že Fulghum v jednom svojom zamyslení hovorí, ako sprevádzal svoju manželku na služobnej ceste. Ona cez deň pracovala a on zašiel to knižnice. Každý deň jeden či dva týždne za sebou. Každý deň začal tým, že si navyberal knihy, ktoré by si chcel v ten deň prečítať. A večer mu z nich aj tak ostalo pár, ktoré nestihol otvoriť. A na konci týchto dvoch týždňov ostalo mnoho kníh, ktoré ani len nedržal v ruke. A nebola to nejaká veľká knižnica. Len taká obyčajná mestská vo väčšom univerzitnom meste.

Ak ste špecialista v odbore, v jednom veľmi úzkom odbore, máte šancu, že všetko čo bolo o danej veci napísané, že ste to čítali. Nuž, tvrdí sa to, ale veľmi tomu neverím. Vždy sa nájde nejaký interdisciplinárny šikula, ktorý vás zavedie na scestie poznania, že existujú aj iné súvislosti.

Minule som bol pre manželku v práci. Aby sa nemusela terigať autobusom a mohla mi radšej rozprávať, čo za tých 8-10 hodín, čo mi chýbala, tak to čo prežila zaujímavého. Prišiel som trochu skôr a keďže do novín sa mi nechcelo, tak som jej povedal, že si spríjemním čakanie čítaním. Veď čo iné v knižnici, že? A náhodne mi podala Ottovu encyklopédiu, zväzok s písmenom CH. Náhodne som ju otvoril na hesle chudinství. Zaťažený som absolvovaním socialistického školstva, tak som si so záujmom prečítal, že organizácia podpory chudobných bola ja v takom Rakúsko-Uhorsku celkom prepracovaná.

Každá veta toho encyklopedického hesla by mohla byť východiskom pre ďalšie a ďalšie prehlbovanie znalostí. V tomto prípade o dobe minulej, aby sme nerobili chyby, ktoré už niekto nerád, ale dôkladne preskúmal. Aby sme nemuseli vymýšľať okrúhlejšie koleso.

Absolventi filozofických fakúlt najrôznejšieho zamerania majú plné ústa potreby zachovať kultúrne dedičstvo. Múdrosť vekov a hodnoty ľudskej civilizácie. Pokiaľ budú zamknuté v depozitároch, budú ľudstvu na nič. Google ponúka šancu práve im ukázať, že ich túžba po zachovaní je aj túžbou po sprístupnení komukoľvek.

Ešte jeden príklad. Toť nedávno bola v Prahe vystavená Ďáblova bible. Vraj jedna z najväčších kníh. Mal niekto možnosť vidieť ktorúkoľvek inú stranu ako tú s obrázkom? Normálne by som povedal, že to bolo leporelo. Fascinovalo ma, že ľudia stoja v rade len a len preto, aby si pozreli len jednu stranu. Celkom rád by som si prelistoval tú knihu. Nuž uvidíme. Švédi vraj vyčlenili pár miliónov na jej digitalizáciu.

A ešte jedna úvaha: O cene informácii. Vraj je Ďáblova bible knihou nevyčísliteľne veľkej hodnoty. Pre mňa má cenu tak akurát jedného pozretia sa na obrázok (10Sk? ak počítame cenu času ako cenu pracovného čas?). Mať ju na disku a listovať ňou, keď aj virtuálne, tak má cenu neporovnateľne vyššiu (10000Sk? ak počítame cenu času…). Mať možnosť dať si do súvislosti, vďaka fultextpvému prehľadávaniu, informácie o chudobe z Ottovho slovníka, z Ďáblovej bible a zo Zákona o hmotnej núdzi, to by bola bomba. To by bola skutočná hodnota. Viete, ide o cenu toho, čo je v tej knihe. O to, čo vďaka tým informáciám, ktoré sú v nej obsiahnuté, dokážeme vytvoriť. Čoho sa dokážeme vyvarovať, čo nemusím pracne znovuobjavovať, ale v tomto usporenom čase vymyslíme fungl nového. Myslím, že ak sa na knihy začneme pozerať len a len skrz ten obsah, získajú celkom inú hodnotu.

Marek Prokop sa snaží v článku Co je informační gramotnost (úvaha na neděli) pomenovať niekoľko základných chýb, ktoré robia infomačne negramotní.

Nejsou schopni využít zahraniční internetové zdroje, nebo se jich dokonce bojí. V souvislosti s tím je typické upřednostňování čistě českých vyhledavačů před vyhledavači mezinárodními.

V ostatnom čase pozorujem, že je typické uprednostňovanie zdrojov daného média. Obmedzenia na jeden nosič. Ak píšete na blog, tak ako zdroje sú používané len internetové zdroje. Ak je to kniha, tak sa cituje komótne len autor inej papierovej publikácie. Preto by som tento bod rozšíril, na schopnosť pracovať v heterogénom informačnom prostredí.

Myslím, že bude aj pokračovanie…

Gutenberg nevynašiel kníhtlač

Dostalo sa mi do rúk ostatné vydanie časopisu Grand Biblio. Je to taký knihovnícky, knižný, knihový a čo ja viem ešte aký kniho- časopis. V jednom článku rozoberajú, že sa pracuje na múzeu tlače. Keďže ho chystajú v Čechách, tak tisku. A hneď na začiatku článku som narazil na informáciu, že Johann Gutenberg nevynašiel ani tak tlač ako takú, ale že jeho prínos bol hlavne v tom, že…

„Gutenbergov hlavný vynález nebola kníhtlač (ako sa niekedy chybne uvádza), tá bola vynájdená už pred ním. Zatiaľ čo predtým sa praktizovala bloková tlač, keď sa každá stránka kompletne odliala, či vyrezala z dreva a potom vytlačila (a mohla sa vyhodiť, na novú stranu musela byť vytvorená nová), Gutenberg prišiel s myšlienkou zostaviť stranu z jednotlivých znakov (písmen), ktoré sa dali preskupiť a znova použiť na inú stranu, čo celú tlač podstatne zlacnelo a urýchlilo. Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá celých kníh (predtým boli tlačené iba časti kníh) a spôsobil tak v Európe informačnú explóziu.“ Zdroj: Johann Gutenberg – Wikipédia

Tak som naštartoval svoje skeptické myslenie a trochu pátral. V hesle kníhtlač Wikipédia tvrdí obvyklé klišé, ale ako je vidieť z uvedeného citátu, článok o Gutenbergovi už veci dáva na pravú mieru.

Ďalej sa mi to už nechcelo skúmať, preto využijem silu blogu. Máte iné informácie? Je to naozaj tak, že sa v Európe tlačilo už pred Gutembergom? To v Európe je dôležité, lebo sa bavíme o období okolo roku 1455 a staršom, takže uvažovať o iných kontinentoch pre nás Európanov nemá zmysel. Ak aj mali trebárs takí Číňania zmáknuté, my sme vtedy o nejakých Číňanoch ani len nechyrovali. Alebo že by aj to bol len obvyklý omyl a koňmo sa čulo obchodovalo a teda sa prenášali aj informácie, vrátane kopírovania vynálezov?

Liek na mŕtvy internet

Vraj umrel internet, píše faster.sk. Teda hlavne slovenská blogosféra. S ohľadom na to, že dôsledkom sledovania RSS čítačky môže byť NIČ, je to snáď aj dobre. A také NIČ je pravdepodobne veľmi nebezpečné, keď mu venovalo svoj sobotník aj Živé.sk. Že je to somarina je námet na iný článok, dnes to demagogicky využijem.

Jeden nápad by som pre kolegov blogérov mal. Kašlite na nejaké dubiózne lietadlovky typu: môj hardware, môj software, moja pracovná plocha, môj toaletný papier… a tak podobne. Stačí, keď občas napíšete článok o práve dočítanej knihe.

Neviem ako vy, ale ja keď vojdem do knižnice, tak na mňa začnú padať regále. Tých kníh čo tam je… A to je tam vidieť 1/3 fondu. Zvyšné 2/3 sú permanentne vypožičané. Dokonca sa s tým aj pri dispozičnom riešení počíta. Onehdá som videl jednu knižnicu, v ktorej prebiehal prechod na automatizovaný systém a teda bola zavalená celým svojím fondom. Pohnúť sa tam nedalo. A v tomto kvante si mám vybrať s vedomím, že nie je väčšieho zmaru, ako na 48. strane zistiť, že kniha je pekná kravina. Ešte že moja dobrá manželka pôsobí ako nárazníkový systém a vie, čo sa mi bude páčiť a len a len to mi donesie.

Preto vyzývam všetkých blogérov, čo sem občas zavítajú: Dajte si kapitalistický záväzok pravidelne napísať článok o práve dočítanej knihe. Rozsah je samozrejme na každom z vás.

Minimálny text, ktorý sa počíta:
Dočítal som knihu XZ od AB a je to celkom fajn/bola to kravina.

…kde XY je názov knihy s aktívnym odkazom napríklad do Pražskej mestskej knižnice na podrobnejšiu anotáciu knihy. Napríklad takto: Knihy prečítané v poslednom období Blog – Juraj Lörinc (blog.sme.sk)

Knihovníčka bloguje a nielen o knihách

Knihy, ilustračné foto
Knihy

Zabijem dve muchy jednou ranou. Prvá je, že na ňu chcem upozorniť. Príjemný blog knihovníčky z městské, písaný úprimne a s chuťou, občas sa vyskytnú aj odporúčania na prečítané, či neprečítané knihy. Veľmi osobný blog a také blogy ja rád.

Druhá mucha je mucha lístková. Márinka ponúka 4. vstupenky na koncert Nightwish konaný v 16.9. v Žiline. Kto má záujem, napíšte jej do komentárov.