Sociálne služby už nelákajú a rozpočet vám vykliká pár čumilov

Dve zaujímavé čísla na tento deň:

Na uvedených číslach nevidím nič, ale zhola nič pozitívne z pohľadu internetových prevádzkovateľov. V mojom prípade síce rastie množstvo užívateľov a rastie aj čas strávený na mojich weboch. Dokonca aj klesá podiel návštev jednej stránky, ale uvedené štatistiky ukazujú čo nás čaká, keď vyčerpáme všetky možnosti optimalizácie dizajnu. Optimalizácie v zmysle nasadenie opatrení, ktoré užívateľa na stránke udržia, ako sú napríklad súvisiace odkazy pod textom, interaktívne prvky (napr. ankety), interné prelinkovania a podobne. Možno nás zachráni obsah, čo je veľká výhoda blogov oproti sociálnym službám ako ich poznáme dnes.

Na druhej strane, je to potvrdenie názorov, že sociálne služby sú pre reálny život neužitočné a že internet je priestor nízkych čísiel. Ešte že mámme veľkú základňu. Z druhého bodu je jasné, že nie je sa čo čudovať, keď je konverzný pomer skutočne v desatinách maximálne jednotkách percent.

Zdieľať?

Radosti a strasti konverného pomeru č. II.

Ako správca lekárnického eShopu (sľubujem, že tento týždeň je to posledná zmienka) furt a stále riešil základnú úlohu. Konverzný pomer. Jeden typ má aj Martin Snížek:

Opravdu vysokého a stabilního konverzního poměru ale dosáhnete jenom tím, že vybudujete silnou značku. To je ten faktor, který zajišťuje Amazonu nebo Expedii konverzní poměry kolem 10 %. Dosáhli totiž toho, že se k nim zákazníci pravidelně vracejí a nemají potřebu chodit někam jinam – ví, že na jednom místě najdou kompletní sortiment, všechny potřebné informace, že se nesetkají s žádnou chybou. Zdroj: Čím zvýšit váš konverzní poměr | snizekweb.cz

Ono totiž nejde o počty UV (nie ústredný výbor), čísla na počítadlách, moje obľúbené mimochodom, minulý týždeň som pretočil stotisícový tachometer na tomto blogu, a už vôbec nejde o počet zobrazených stránok. Ide o konverzný pomer.

A to nie hocijaký, ale ten na konci, keď sa práca mení v zisk. Preto nie je na zahodenie žiaden názor, ako sa dá s konverzným pomerom pohnúť z tých internetových biednych jednotiek percent. Na druhej strane uvedené čísla potešia. Práve preto, že sú také nízke a pri pohľade do svojich je človek v ažurite zo svetom. Keď neprší, aspoň gonorrhoea. (hovorievajú lekárnici)

Súvisiace:
(4M) – : Radosti a strasti konverzného pomeru
Zdieľať?

Uživí sa internet?

Mám na mysli niekoľko súvislostí, ktoré umne pospájané ma viedli k otázke z nadpisu.

Máme niekoľko fungujúcich obchodných modelov, na ktorých funguje podnikanie na internete. V zásade by som ich rozdelil na dve skupiny: Priama platba za obsah stránky a nepriama platba za obsah stránky.

V prvej skupine mi napadá ako typický zástupca obchodný model eshop. To čo je na stránke zobrazené, to sa dá kúpiť a prevádzkovateľ žije z provízii na tovar (SW, handry, lieky, mp3). Z týchto peňazí priamo platí za obsah stránok, za pripojenie, za hosting, dane.

V druhej skupine mi napadá napríklad typ obsah platený reklamou vedľa obsahu (esenciálne webziny, blogy), sprostredkovanie pre iný obchodný model (firemné prezentácie), prepis obsahu z offlinového zdroja (online verzie novín). Isto v komentároch doplníte aj nejaký ďalší typ, alebo rozšírite paletu príkladov. No všetky sú postavené na nepriamej platbe. Neplatí sa za obsah, ale niekto tretí zaplatí za to, že niekto prvý niečo napíše a niekto druhý si to prečíta. Väčšinou je to platba formou reklamy. Ak je to kontextová reklama, tak je to len o to lepšie, že si ten tretí vie lepšie zdôvodniť, prečo niekomu druhému prispel na to, aby si mohol prečítať na stránkach niekoho prvého. Bez tretieho by sa ten prvý na zverejňovanie obsahu vykašľal.

V druhej skupine je ešte jeden model. Je to model, keď obsah zaplatil niekto piaty formou platby za pracovný čas prvému, ktorý (ten pracovný čas) mal venovať práci pre piateho a nie tvorbou hodnôt pre prvého. Tu sa už dostávame k sekundárnej nepriamej spätnej väzbe a to už ani srnka netuší, kto čo komu a začo.

Prvý model je super. Je tam priama spätná väzba. Ten kto platí priamo niečo dostáva. Platím za obsah eShopu, dostávam rabat z predaja. Spätná väzba je základ dobrých a priateľských vzťahov.

Ako je to so spätnou väzbou v druhej skupine? No biedna až zúfalo. Z toho vyplýva neustála frustrácia a vymýšľanie kontrolných mechanizmov. Tretí kontroluje prvého, či sa nesnaží navádzať druhého, aby mu napríklad klikal na reklamu. Prvý sa snaží vytrieskať z tretieho čo najviac, aj keď svoj obsah bude konzumovať druhý. Druhý sa snaží minimalizovať otravnú reklamu, aby sa k tomu obsahu vôbec dostal.

V predinternetovej ére do druhého typu patrila filantropia, mecenáštvo a podobné činnosti, spoločnosťou označované prívlastkom ušľachtilé. Mecenáši pomaly vymreli a filantropi sú odjakživa považovaný za podivínov.

Tak! Strih! Zmena!

Mrknite sa na rozsah textu, ktorý som venoval jednotlivým typom obchodných modelov. Priamemu trochu, nepriamemu hafo veľa. Podobne je to aj s pomerom obsahu na sieti. Veď sa len tak spomeňte na dnes prejdené stránky. Koľko by ste z nich zaradili do prvej a koľko do druhej skupiny? Alebo pre jednoduchosť sa pozrite na záložky, ktoré máte aktuálne otvorené. Koľko stránok patrí do jednotky a koľko do dvojky.

Tak! Strih! Sumarizácia!

Aby tretí nastavil výdavky tak, aby z nich mal prospech nielen druhý a prvý, ale aj on, tak toto nastavenie vyžaduje inteligenciu a, na prekvapenie, zas výdavky. Niekomu šiestemu. Vyplatí sa to vôbec?

Záchranný pás!

Či sa to vyplatí, ľudia zisťujú až ex post. Jednoducho, zákonom ľudskej spoločnosti je, že veci sa začnú robiť poriadne až keď sa vyskúšajú všetky ostatné možnosti. Z toho mi vychádza, že aj keby bol globálny konverzný pomer internetu veľmi nízky, tretích užívateľov je tak veľa, že dvojky aj jedničky z toho kľudne môžu žiť.

Kontrolná otázka: Čítanie tohto článku vám zabralo odhadujem 1 minútu a 30 sekúnd. Kto zaplatil tieto skoro dve minúty? (Pre matematikov, zarátaný je aj čas na upriamenie pozornosti, naklikanie tohto článku…)

Zdieľať?

Radosti a strasti konverzného pomeru

Konverzný pomer znamená počet zrealizovaných udalostí k počtu celkových udalostí, ktoré by eventuálne mohli viesť k zrealizovaným udalostiam. Toľko moja neumelá definícia. Iste sa po sieti povaľujú šikovnejšie. Pre jednoduchých farmaceutov a a iný ľud pridám príklad.

Tak napríklad: Návštevnosť stránky je 1000 ľudí denne, ale len jeden človek denne si danú stránku pridá do svojej RSS čítačky. To znamená, že konverzný pomer pre pridanie RSS do RSS čítačky je 1:1000 čiže 0,1% čiže 1 promile (vie niekto ako napísať znak promile?). Iný príklad: váš eShop navštívi denne 100 ľudí a traja urobia objednávku. Váš konverzný pomer je 3/100 čiže 3%, čo je celkom fajn a podľa odborníkov je to vraj už začiatok úspechu.

Z pozorovaní sa zistilo, že ak sa budete priemerne snažiť, tak váš konverzný pomer na internetovom projekte bude tak okolo, čo já viem, povedzme 1-3%. Ak má niekto iný názor na veľkosť tejto konštanty, nech sa zverí do diskusie. Ozaj, konštanty. Áno konverzný pomer sa na základe pozorovaní ukazuje ako konštanta. Ukazuje sa, že je len veľmi málo závislá od nášho snaženia. (SEO a SEM experti ma určite úspešne prekľajú tvrdými rečami, ale keby nás radšej presvedčili tvrdými dátami, ideálne tvrdou krivkou závislosti konverzného pomeru od veľkosti vloženej investície. A ak tušia čo je to dvojitý slepý pokus, tak pomocou dvojitej slepej štúdie.)

Tak a teraz ide do tuhého. Ak vymyslím obzvlášť veľkú koninu, pakáreň, výmysel, nezmysle, kedy sa z nej stane betálny nápad? Povedali sme si, že konverzný pomer je v podstate konštanta. Tak teda od čoho to závisí? No správne, od veľkosti základne. Na tomto princípe je postavený aj projekt jedného maliara, ktorý predáva obrazy s číslami od 1 do 1000. Konina ako hrom, ale stačí aby sa našlo 1-3% ľudí, ktorí na to skočia a je z neho milionár. Použite internet, angličtinu a máte k dispozícii ohromne veľkú základňu. A Ohromne veľa krát 1-3% je veru ohromne veľa.

A tento poznáte?

Ako zbohatnúť: Dajte si inzerát, že pošlete návod ako zbohatnúť. V tom inzeráte bude: Ak chcete zbohatnúť, dajte si inzerát s návodom, ako zlikvidovať ploštice tohoto znenia: Vezmite plošticu, položte ju na tehlu A a tehlou B ju pripučte.

To boli radosti. A čo tie strasti? Nuž napríklad medzi bežnými užívateľmi počítačov je tak cca 1-3% blbov. Pokiaľ bola informatizácia spoločnosti v plienkach, bolo tých blbov jednotky kusov. Ale ako sa zväčšuje základňa, začínajú pre niektoré služby dosahovať kritické množstvo.

A tento isto poznáte:

Niekoľko hňupov dokáže znefunkčniť akúkoľvek službu, ktorú dovtedy používali tisícky spokojných užívateľov. (trackback, e-mail, IM…)

Inšpirované:
Informatizácia – čo bude iste a čo možno (spravodaj)
One thousand paintings ( 1000 numbers = 1000 paintings ) via: Profiblog
Zdieľať?