Že by boli ľudia skutočne tak manipulovateľný?
Marek Prokop
http://www.sovavsiti.cz/
20.3.2009 01:02
S těmi zájezdy mám stejnou zkušenost. Co myslíš, odkládají lidé jen rozhodnutí, nebo opravdu nikam nepojedou?
Yuhů
http://weblog.jakpsatweb.cz
20.3.2009 03:04
Odkládají rozhodnutí, pojedou skoro všichni.
To všetko v čase krízy, dôležité rovno dodať. Nevime, či si novinári všimli, ale všetky, slovom všetky opatrenia, ktoré kde-kto robí na eliminovanie dopadov krízy, sú opatrenia na podporu míňania peňazí.
Predpokladajme, že kríza existuje. Reálne existuje, keď aj len ako dôsledok priania a písania o nej.To je samozrejme dôležité. Pretože tým definujeme iné podmienky, v ktorých sa spoločnosť nachádza. A iné podmienky vyžadujú aj inú prácu s informáciami.
V kríte mäso nahradili cestoviny.
Novinári zotrvávajú vo svojich investigatívnych klišé, pritom v tejto chvíli by nemali skúmať, koľko dostal (primátor), ale kde to minul. A samozrejme to kde neznamená Slovensko, ale celú Európsku úniu, pretože slovenská ekonomika už nie je len to čo je fyzicky na Slovensku. Čím viac dostanú štátny úradníci na odmenách, tým viac dajú zarobiť súkromnému sektoru. Samozrejme, ak to zo strachu nebudú sysliť kdesi na termínovaných účtoch „na horšie časy“, čím tie horšie časy spôsobia.
Zotrvačnosť v myslení je v týchto dňoch priam vražedná. Politici, napríklad český premiér, zotrvávajú vo svojom obvyklom vtipkovaní, pritom v týchto dňoch dokáže jedno zle preložené slovo poslať malú národnú menu (forint) do hlbokých pekiel, z ktorých sa bude spamätávať týždne.
Investori stále považujú strednú a východnú Európu za jeden ekonomický celok, vyvíjajúci sa rovnakým smerom. Pritom za ostatné výsledky za štvrtý kvartál sa krajina od krajiny skutočne líši. Už to nie je monolitný blok rozvíjajúcich sa ekonomík, kde percento rastu je priamoúmerné vzdialenosti od Bruselu.
Určite je ťažké pre priemerného občana dokázať dohliadnuť za prvý roh, preskočiť zajtrajšok a uvažovať aký dopad má dnešný čin na pozajtrajšie dianie. Je to rovnako ťažké, ako pochopiť, že znížením daní sa navýši celkový príjem, keďže viacerí zaplatia síce jednotlivo menej, ale v kumulácii viac. Ale kto to má denno denne búšiť do ľudí, ak nie novinári a politici?
Prvým krokom k vytriezveniu a odháknutiu sa z davovej psychózy by mohlo byť také medziročné porovnanie skutočných výsledkov. Ja som si ho urobil a ukázalo sa, že je všetko v poriadku. Určite, pri porovnaní januárových a októbrových čísiel nastal prepad. Ale kto na základe takýchto porovnaní urobí záver a stratégiu na marec a apríl, je… Určite, nie každý uvidí kópiu krivky medziročne posunutú nahor, ale práve o zmene medziročného trendu je to skutočne zmysluplné rozhodovanie čo ďalej. To pochopenie, či sa s v danom jednotlivom biznise skutočne niečo nepríjemné deje.
A to všetko v čase krízy.
Bonusová rada: Napríklad také medziročné porovnie trendov týždňových dát s vyznačením (a nahradením priemerom z okolia bodu) sviatkov a voľných dní je to pravé orechové. Napríklad skúste každý výskyt slova kríza nahradiť slovom iné podmienky.
Nabudúce o problémoch a výzvach. (To aby som nezabudol.)
To len tak, keď čítam, ako nemecké hospodárstvo pokleslo prvýkrát od roku 1990, keď sa zjednocovalo Nemecko. keď čítam, ako firmy vyčkávajú s nákupom nových áut, čakajúc na iné riešenie DPH, zatiaľ čo domácnosti autá nakupujú ako obvykle.
Tá otázka z nadpisu mi napadla už, keď sa na začiatku, pri financiách, do popredia dostala otázka absurdných odmien pre dokonale korporátne mysliaci stredný a vyšší manažment.
V období ekonomických obtíží klesá všeobecná důvěra v trh, a tedy i jeho ochranu. Spotřebitelé, kteří v jiných obdobích oceňují různost nabídek, jež se v důsledku konkurence liší svou cenou a kvalitou, nyní mohou preferovat stabilitu a celkovou výkonnost ekonomiky. Vlády v takovém období mohou upřednostňovat krátkodobé zájmy na zachování konkrétních podniků a pracovních míst před dlouhodobým rozvojem tržního prostředí.
Soutěžní právo přitom chrání konkurenci jako jev, nikoli konkrétní soutěžitele. Je-li výsledkem čestného konkurenčního boje odchod méně efektivního konkurenta, nevzniká spotřebiteli jakákoli újma.
Lesníci upozorňujú, že vedia plynule, lacno a vo veľkom zásobovať mestá drevnou štiepkou, kachliari hovoria, že istotou je mať kozub na drevo a predajcovia slnečných kolektorov zdôrazňujú, že teplú vodu si možno vyrobiť „zadarmo“ zo slnka. Obchody lákajú ľudí na elektrické ohrievače. Zástancovia veternej elektriny zase hovoria, že krajina by nebola odkázaná na toľko plynu, ak by sa viac elektriny vyrábalo na veterných turbínach.
Krízu využívajú súperi plynu – drevo, slnko, vietor – Pravda.sk
Absurdné vyčíslenie energetickej náročnosti jedného hľadania na Google.com prináša aj racionálne pohľady:
Celý Internet je jeden obrovský žroute energie, ne jenom datacentra – představte si ty miliony kilometrů drátů, routerů, počítačů, modemů, satelitních komunikací. Přidejte desítky milionů počítačů zapnutých 24 hodiny denně a lidí, kteří odcházejí z práce a nepovažují za nutné své počítače vypínat. A přidejte k tomu ty falešné sliby a reklamu o nízké spotřebě a náhle uvědomění všech firem co se „zelenosti“ týče.
Jak to vlastně Google má se životním prostředím? Ale opravdu … * MedvídekPů * POOH.CZ *
Kým sa pustíte do akejkoľvej polemiky, uváže, že neexistujú argumenty, ktoré vyhovujú pravidlám AB testovania.
Pohľad z inéhoi uhla, v náväznosti na predchádzajúce «« Rýdze blognutie »» „Názor riaditeľa Inštitútu problémov globalizácie, ruského ekonomického analytika“
Ak Rusi po tom všetkom blokujú plyn pre Slovensko a Balkán, hrubo tým porušujú obchodné a politické dohody. A ohrozujú milióny ľudí, ktorí na konflikte nenesú žiadnu vinu.
Rusi v utorok na Ukrajincov udreli neprijateľnou požiadavkou: aby pohon tranzitných čerpadiel zabezpečili z vlastných zásob plynu. Čo je v stave núdze likvidačné.
Zaujímavý a nový pohľad. No treba mať na pamäti, že akokoľvek sa zdá byť inštitút objektívny, zamstnenci sú platený rubľami.
Premiérka Julia Tymošenková tvrdí, že Ukrajine zásoby plynu vystačia ešte na rok. Ja odhadujem, že to môže byť až pol druha roka. Ukrajina má obrovské plynové zásobníky, navyše domáca ročná ťažba jej stačí na ďalšieho vyše pol roka a pri terajšej kríze, keď priemysel podstatne znižuje spotrebu, aj na dlhšie. Navyše na predlžovaní krízy môže Ukrajina aj zarobiť.
Sledujte aj nasledudujúce «« Rýdze blognutie »» Alebo za všetko môže Ukrajima
Medzi ôsmou a desiatou by sa mali znovu otvoriť kohútiky s ruským plynom pre Európu.
Moskva znovu sľubuje: Ráno pustíme plyn | Plynová kríza | ekonomika.sme.sk
Kým sa uškrniete nad efektivitou prepravy plynu vlakom v cisternách, alebo nejakým iným neobvyklým spôsobom, je treba si uvedomiť jednu malú súvislosť:
V hlavnom meste Sarajevo, kde boli teploty v sobotu ráno okolo mínus dvanásť stupňov Celzia, kúri plynom 400 tisíc ľudí, 72 500 domácností tu bolo od stredy bez kúrenia. Mestu pomohla pomoc zo susedného Srbska, ktoré Bosne požičiava 20 tisíc kubických metrov za hodinu, čo by malo stačiť na vykurovanie obydlí v Sarajeve, uviedol riaditeľ štátnej plynárenskej spoločnosti BH-gas Almir Bečarevič.
SME.sk | Príchod plynu do Sarajeva sprevádzal výbuch a zranenia
Tam to tlačia pravdepodobne plynovodom, ktorý je pozostatok veľkej Juhoslávie. Ale aj tak isto ide o veľmi drahé riešenie, dlhodobo (týždne) neudržateľné a samo o sebe nedostatočné, aby udržalo 400 tisíc ľudí v teple.
No chcem poukázať na to, že ide o konkrétnych ľudí, ktorým sa zhoršia podmienky na prežitie. Ak si povieme, že nejaká suma je už veľa za tento typ prepravy povieme, že toľko stojí kvalita života (alebo tiež cena života). A povedzte to tým ľuďom rovno do očí prosím.
Vzhľadom na obmedzené zdroje môžeme vykurovať domy len na +10 stupňov, aby nepopraskali potrubia.
Ale máme možnosť pre vás vykúriť všetky školy, umiestniť do tried poľné postele, takže sa môže každý obyvateľ mesta vyspať v teple a deň prečkať síce vo svojom studenom byte, ale plný síl, ktoré zas v noci obnoví.
Ale neurobíme to, lebo by sme museli prepravovať plyn neefektívne a smial by sa nám okolitý svet.
Dúfajme, že nás tento scenár nečaká a dokážeme dostatočne rýchlo a systémovo vyriešiť súčasnú závislosť skôr, ako bude pre Európana efektívnejšie opätovne osídliť rovníkovú Afriku. Dúfam, že si Štát nechováme nadarmo a bude konečne riešiť tie úlohy, pre ktoré si ho daňový poplatníci zriadili.
Kde je hranica efektivity, keď sa teplota v miestnosti vyrovnáva s teplotou vonkajšieho prostredia a pre zachovanie životných funkcii musí telo udržať 36,5 stupňa? Kde je hranica efektivity, keď zmena primárneho zdroja energie z plynu na elektriku z Mochoviec alebo na drevo z Tatier by trvala pre Petržalku v rádoch týždňov až mesiacov?
Máme taký jeden lekárnický: Keď na akné pomôže aplikácia hovna, hlavne že to pomôže.