Lekáreň na webe sa oficiálne predstavuje

Mnohí kolegovia hovoria, že profesia lekárnika patrí medzi slobodné povolania. V prieskumoch medzi končiacimi študentami farmaceutických fakúlt sa zistilo, že 80% absolventov chce mať v budúcnosti svoju vlastnú lekáreň. Keď sedia rodičia v aule Alma mater a s dojatím sledujú svoju ratolesť, ako preberá diplom z rúk spektábila, už ho/ju vidia v bielom plášti vo svojej lekárni.

Tak to sú východiská, ktorým sa snažím oponovať a vysvetľovať, že život nie je až taký jednoduchý. Teda snažil som sa. Ešte do nedávna celkom s úspechom. No podľahol som.

Už aj ja mám svoju lekáreň.

Vážení priatelia, zmámi, náhodní návštevníci, rodinka! Slávnostne uvádzam na svetlo sveta svoju:

Lekáreň na webe

Stránky o lekárenstve a farmácii. Obsah stránok je zameraný na bežného zákazníka lekárne, na pacienta, ktorému je jedno, aké latinské pomenovanie má jeho choroba, ale naopak očakáva radu v zrozumiteľnom jazyku. A to je práve to, čo nájdete v Lekárni na webe. Zrozumiteľnú farmáciu pre obyčajných ľudí.

Utorkové články na tomto blogu s lekárenskou alebo farmaceutickou problematikou snáď zotrvajú. Teda určite zotrvajú, pretože Lekáreň na webe je serióznou inštitúciou a nejaký ten humorný úlet je predsa len vhodnejší na osobný web. Aj keď, teraz mi napadla jedna myšlienka… veď uvidíte. Tak, šampanské doštrngalo a začína próza bežného dňa.

Ešte si dovolím pár technických poznámok:

Počas najbližších pár mesiacov budú niektoré články na tomto blogu iba začínať a pokračovanie už nájdete rovno v Lekárni na webe. Holt, nejako tam ten pagerang a návštevnosť dostať musím.

Ak máte pocit, že ste lekárnik a chcete uverejniť občas nejaký ten odborný článok zameraný na laickú verejnosť, ozvite sa. Na honorári sa dohodneme.

Lekáreň na webe je komerčný projekt. Získava financie na svoj chod z rôznych činností. Jedným zo zámerom je odporúčanie mnou preverených internetových lekární. Svoju cenu majú aj odkazy z rovnako zameraných zdrojov. Ak nejakú internetovú lekáreň prevádzkujete, môžeme sa dohodnúť na intenzívnej spolupráci. Už nie jeden lekárnický eShop som rozbiehal, takže skúsenosti sú. Cielená reklama, sprostredkovanie zákazníkov, tvorba originálnych textov, kategorizácia sortimentu, inteligentné články… Veď čo vám budem podsúvať. Ozvite sa, dohodneme sa.

Máte pocit, že vás ešte niečo zaujíma? Môžete využiť priami kontakt cez e-mailový formulár, alebo sa smelo pýtajte v komentároch.

Silgard – očkovanie proti rakovine krčku maternice

V Čechách práve začali očkovať proti rakovine krčku maternice. Viac súvislostí v externých linkoch na konci článku. Keďže sme v Lekárni na webe, pozrieme sa na podrobnosti s pohľadu očkovacej látky a tak podobne.
O vakcíne

Očkovať sa bude vakcínou Silgard inj. Je to 0,5 ml očkovacej látky. Očkuje sa v troch dávkach a ide o klasický systém aktívnej imunizácie. To znamená, že po aplikovaní očkovacej látky si telo ženy vytvorí protilátky proti papilomavírusom (druh vírusu), ktorý spôsobuje okrem iného rakovinu krčka maternice.

=> čítať ďalej!

Farmakokinetika nad pisoárom

Bol som býval bol dostal tip na články na blogu. Pisateľ len lakonicky poznamenal:

Námety na články:

  • Ako fungujú lieky? Pre laikov…
  • Farmakokinetika
  • Farmakodynamika
  • Ako platia rôzne poisťovne…

No dobre, tak to skúsime teda s tým druhým v poradí. Veľmi lopatisticky a teda s veľkou mierou abstrakcie sa tento pojem vysvetľuje nasledovne:

Farmakokinetika
Popisuje to čo organizmus urobí s liekom. Tak sa na to mrknime.

Ono sa to nezdá, ale lieky s pohľadu organizmu nepožívajú ktovieaké výsadné postavenie. Do žalúdka niečo spadlo, tak to treba rozložiť, spojiť s niečím rozumným a potom vyexportovať s organizmu čo najskôr a s čo možno najmenším trápením. Nuž takto by sa dala popísať klasická cesta xenobiotika (cudzorodej zlúčeniny) organizmom. Aj lieky sú xenobiotiká, aj známe E-čka sú xenobiotiká, aj chemikálie vo vode sú xenobiotiká a keď to vezmeme do dôsledkov, aj nedávno spomínané odvary a výluhy sú zložené z xenobiotík. Alebo sa niekto odváži povedať, že alicín z cesnaku je typická telu vlastná látka? Vidíte, je toho veľa, čo musí vedieť organizmus likvidovať. Preto sa postupne vyvinuli univerzálne eliminačné nástroje. (Klasická evolúcia. Kto nemal, nevedel sa zbaviť cudzích látok a umrel bez detí.)

Veľkú úlohu v eliminácii hrá takzvaný cytochróm P450. (Vedecká odbočka, preskočte: Svoje pomenovanie dostal podľa toho, že vo svojej redukovanej forme (železnatej) viaže na seba oxyd uhoľnatý a tvorí komplex maximálne absorbujúci svetlo vlnovej dĺžky 450 nm.) Je to v podstate klasický enzým, ak vám to pomôže s jeho zaradením. Univerzálny rozkladač skoro čohokoľvek, čo sa dostane do pečene. Napríklad aj alkoholu. Niektoré látky ho dokonca vedia indukovať (vybičovať) k vyššej aktivite. V prípade niektorých stačí aj opakované podávanie, aby sa aktivizoval. Presne podľa hesla trénovaných alkoholikov: Čo nás nezabije to nám posilní cytochróm P450.

Tak xenobiotikum by sme mali rozložené na neškodné kusy a teraz hupkom s ním preč z organizmu. Najšikovnejšia cesta je obličkami, ale tade sa dostanú len vo vode rozpustné molekuly. A čo keď je naše liečivo nerozpustné a čo keď aj po rozpade vznikli nerozpustné kusy. Nuž, príroda a lekárnik si vedia vždy rady. Tentokrát necháme lekárnika na pokoji popíjať a pozrieme sa na to, ako to rieši príroda, čiže náš organizmus. No jednoducho. Na to máme jednu šikovnú fintu. Na tie odrobinky si naviažeme niektorú z 2.-3. univerzálnych molekúl. Bez ohľadu na to ako sa správali pôvodcovia, po naviazaní naša univerzálna molekula prinesie do manželstva rozpustnosť vo vode a už to frčí. Cez obličky a ich kľučky ako po tobogáne.

No vidíte! Na to to myslí lekárnik stojac pred pisoárom. Na farmakokinetiku napríklad.

Kde sa berú nežiadúce účinky liekov

Ako je to vlastne s tými nežiadúcimi účinkami? Opýta sa snáď každý zodpovedný čitateľ príbalového letáku. Pri každom lieku je ich vymenovaných hafo veľa, často protichodných. Kde sa vlastne berú?

Nuž všade. Každý lekár, každá nemocnica, hlavne výrobca a onedlho vraj aj lekárnici budú hlásiť nežiadúce účinky. Tieto hlásenia sa zhromažďujú najskôr na národnej úrovni a spracované končia, vrámci Európy v inštitúcii zvanej Európska Agentúra pre Lieky (EMEA). Veľa sa o nej nevie a nepíše, keďže väčšina dokumentov, ktoré Google ponúkol sú vo forme PDF súborov. Tak napríklad základná charakteristika, štruktúra a tak podobne, zakladacia smernica z roku 2004. Web agentúry EMEA. Uf, to som sa trochu nechal uniesť pri sebavzdelávaní. Tak hupkom späť k obsahu tohoto článku, teda k nežiadúcim účinkom.

Téma nežiadúce účinky mi napadla, keď som, ako obvykle, prechádzal svoj obľúbený odborný zdroj informácii a bol tam článok o Tamiflu. Veď viete, to je to antivirotikum (liek na zabíjanie vírusov), čo má byť spásou v prípade pandémie chrípky. Kdesi kamsi čosi zistili a FDA (Toto je zas americký úrad, ktorý má dohľad aj nad liekmi) toto oznamoval:

The warning was based on postmarketing reports (primarily from Japan) suggesting that patients with influenza receiving oseltamivir, particularly children, may be at increased risk for self-injury and delirium. Zdroj: Tamiflu May Be Linked to Risk for Self-Injury and Delirium (nutná registrácia)

Zatiaľ je to jedno pozorovanie, ale vďaka systému, ktorý za roky pokusov a omylov neustále vylepšuje, ani toto jedno podozrenie neuniklo pozornosti. Oprávnené autority to preveria, overia, zbystria pozornosť, nechajú preveriť, informujú koho treba a postupnosťou krokov sa dopracujú k záveru. Ten záver môže byť fatálny (teda smrteľný) pre daný liek, alebo sa ukáže že ide o špeciálnu zhodu okolností a popísaný nežiadúci účinok sa dostane najprv do odborných informácii. A pri najbližšej revízii príbalového letáku sa jeho obsah rozrastie o jeden či dva riadky. Je to treba, lebo len poučený pacient je dobrý pacient. Dobrý v tomto príbehu znamená, spolupracujúci, veriaci, že mu liek pomôže a že lekár má liečbu plne pod kontrolou, dôverujúci, že používame len bezpečné a účinné lieky, ktoré viac osožia ako ublížia. Veru nerobím si ilúzie, že bežnému človeku veru ani iné neostáva. Preto je pre nás tak dôležité byť si istý, že napríklad systém sledovania nežiadúcich účinkov je nepriestrelný.

Inak, medzi farmaceutmi sa rozpráva taký bonmot:

Že vraj, ktorý liek je najbezpečnejší? No predsa Acylpyrín tbl, pretože sa používa vyše 100 rokov a teda je vysoko pravdepodobné, že poznáme (už sa stihli prejaviť) všetky jeho nežiadúce či vedľajšie účinky.

Aký je rozdiel medzi nežiadúcimi a vedľajšími, tak o tom zas niekedy nabudúce. Ak teda chcete.

Revolúcia v objednávaní liekov

Trochu populizmu nad dobrou vecou nezaškodí, no čoho je veľa, toho je přespříliš.

Vrámci prieskumu aktuálnej situácie na slovenskom lekárenskom internetovom priestore som narazil na jeden oslavný text. No ja vám neviem. Nechcem byť zas za toho čo si medzi ale naprosto rovnakými zápalkami, jednou vyrobenou v USA a druhou v ZSSR, zásadne vyberá tú z USA. (Narážka na repliku (mp3 305kB) z filmu Pelíšky, preto tie čechizmy ). Akurát ma zaujala veta na konci jedného oslavného článku, ako zas Slováci komusi vytreli zrak:

Slovensko sa má čím pýšiť, pretože sa nielen dokázalo odlepiť od dna, ale o triedu prevýšiť aj svojich susedov. NobelPLUS a ADC ČÍSELNÍK sú krásnym dôkazom toho, ako môžu súkromný a verejný sektor kooperovať a vytvárať hodnoty pre celú spoločnosť s nedoziernym dosahom. Klobúk dole! (Zdroj: ADC ČÍSELNÍK: Revolúcia v oblasti objednávania a distribúcie farmaceutických výrobkov)

Pravda je skôr taká, že v Čechách sa vďaka jednotnému číselníku objednáva modemom už niekoľko rokov. Nezávisle na platforme, na dodávateľovi, na pocite objednávajúceho. Vďaka jednotnému číselníku som nemal problém vytvoriť jednotný firemný číselník, vďaka ktorému sa dal úspešne riadiť sortiment a nad týmto číselníkom informačný systém, ktorý mi dokázal povedať koľko Paralenov sme predali včera na predpis a koľko na voľný predaj. Vďaka jednotnému sortimentu sme nemuseli objavovať koleso v každej lekárni zas a znovu. Mám priamu skúsenosť, keď lekárnici, ktorí pracovali v Čechách a vrátili sa na Slovensko, kruto nadávali, kam sa to vrátili (z pohľadu rozvinutosti informačných technológii). Objednávka trvajúca 4 minúty alebo 35 minút je sakramenský rozdiel. Áno, evidentne je kamsi dobre nakročené, ale keď si spomeniem, ako to vyzeralo v Čechách pred 5-7 rokmi v rovnakej fáze ako teraz tu… (V roku 2000 som počul vetu: Objednávání s uchem na upoceném sluchátku patří do minulého století). Hm, veľa práce a hlavne osvetovej treba vykonať. Napriek jednotnému číselníku sa aj v Čechách robí hafo veľa absurdnej a zbytočnej duplicitnej a ručnej práce. Moderný informačný systém prináša radikálne zvýšenie produktivity práce. Výzvou ale je, kto to pochopí skôr, či lekárnici alebo majitelia lekární. V týchto dvoch vetách je ukrytý úspech.

Na druhej strane to nadšenie chápem. Jednak Čechy nie sú všetci susedia, druhak tie nedozierne hodnoty dnes vidí len niekoľko ľudí, tak o tom treba zásadne a aj za cenu trochy populizmu referovať. Ide naozaj o revolúciu v B2B vrámci slovenského lekárenstva. Naozaj je to hodné vystrelenia nejedného šampanského. Nejaký ten jednotný sortiment som riešil, tak viem, čo to znamená prelomiť absurdné argumenty a vyčistiť snahy ryžovať z neprehľadnosti systému. Len mi to pripadá ako v tom známom nekrológu nad hrobom motivácie: Keď sa teraz budem flákať, potom dostanem odmenu za zvýšené úsilie pri dobiehaní tých čo od začiatku dodržiavali termíny. Ale ľudská spoločnosť je už asi taká a iná byť nevie.

Do zákulisia českého lekárenstva

Nenapísal by som to lepšie. Málokedy sa urodí článok, ktorý obsahuje toľko relevantných informácii a faktov popisujúcich historický vývoj a hlavne súčasný stav v českom lekárenstve. Teda aspoň časti, ktorú obhospodarujú lekárenské reťazce. Môj postoj k nim som tu už onehdá rozoberal. Ak sa vám nechce klikať, tak vecte, že je kladný.

Špeciálne ma zaujali dve čísla. Firmy udávajú, že spoločne vlastnia 205 lekární. Tým číslam, z ktorých sa tá 205 skladá, by som dôveroval. Zodpovedá to aj mojim skúsenostiam. Dokonca aj číslo 43 zodpovedá tomu, čo som na začiatku roku 2005 predpovedal ;). No a druhé číslo, ktoré k tej 205 patrí, je celkový počet lekární, teda 2646 kusov. Ja vám neviem, nemám skúsenosti z iných odvetví, ale ak 5 najväčších firiem vlastní dohromady ani nie 8% trhu, prečo ten stres a panika v očiach Lekárnickej komory? Ja viem, je to trochu skreslené, lebo v tom počte sú aj nemocničné a počet aj tak nič nepovie o obrate, ktorý tečie cez tých 205 kusov. No akokoľvek, 8% sa mi zdá relatívne málo. Alebo je to tým, že v tých reťazcoch vieme pracovať ekonomickejšie a teda bezpečnejšie do budúcna? A možno nám závidia výhody z veľkosti či ochotu reinvestovať. Kto vie?

Ako som bol býval bol napísal: Nie som členom tohoto klubu (Za nezávislé lekárenstvo), preto mi je ťažko sem napísať tie správne argumenty. Holt, môj pohľad bude čisto jednostranný.

Príbeh o spravodlivom lekárnikovi, dobrom sirupusovi a zlom adepsovi

Nedávno som bol býval v nadpise bol spomenul Sirupus simplex, čo po slovensky znamená jednoduchý sirup. On je naozaj jednoduchý. Je to len voda a klasický cukor teda Saccharum. Ozaj Saccharum. Raz sme likvidovali jednu lekáreň a mali sme to rozplánované na celý deň. Ráno sa nám samozrejme nechcelo začínať bez kávičky. A tú ja rád pekne ocukrovanú a ideálne aj s práškovým mliekom. Kancelária a kuchynka už boli vypratané tak dôkladne, že by som sa ani kryštálika nedopátral. No lekárnik si vie vždy rady. Suroviny z labáku ešte máme? Som sa opýtal sťahovákov. Že vraj hej, že to nechceli chytať, aby tie chemikálie náhodou na seba nevyliali. Tak som zašiel k škatuliam, vybral pikslu s nápisom Sacharóza p.a. (stupeň čistoty pre analýzu), hodil za lyžičku do hrnčeka. Poviem vám, vychutnával som si tú kávu, ako dávno nie. A rovnako som si vychutnával tie zdesené pohľady sťahovákov na lekárnika páchajúceho samovraždu cukrom.

No ale poďme späť k Sirupusu simplex. Asi som to nevyskloňoval v správnej latinčine, ale keď nám lekárnikom stačí k šťastiu genitív: Recipe (magistře poslyš) vezmi koho čoho. Ale zas odbieham. Tak teda Sirupus simplex. To je zázrak sám. Je to dobré a nekazí sa to. Ešte pridať trochu špiritusu, trochu morfia… (Raz som miešal takýto lahodný, no smutný drijáčik). Svojou podstatou sám seba konzervuje. Sirupus simplex je podľa liekopisu 64% roztok sacharózy v čistenej vode (normálni ju poznajú pod pojmom destilovaná). A 64% to je poriadna sila. Ešte trochu viac a sacharóza by to so sebou nevydržala a začala by z roztoku vystupovať a kryštalizovať. Ale 64% je OK. To sa nepokazí. Pri 64% je tam taký osmotický tlak, že to nevydrží žiaden mikrób či pleseň. Vysaje to z neho všetku vodu, až imploduje. Preto sa napríklad nekazia ani sladké zaváraniny. Ani med vám preto nesplesnivie.

Tak na toto som myslel, keď som včera z pohára medu bral za vrchovatú lyžičku a potom ňou miešal jogurt plný všakovakých dobrých mikróbov a húb. S tebou je to fajn, ty si bezpečný, nie ako ten včerajší Adeps suillus. Keď som vyhadzoval zľahka zaplesnú masť, tak som si hovoril: Ha, ty nie si tak osmoticky aktívna, v tebe narastie bárčo, nie len Pseudomonas (to je taká potvora čo vraj rastie aj v destilke). Keby si tak bola sirupusom simplexusom, tak sa nepokazíš. A ona na to, že potom by som na nej nič neusmažil. Ešte chvíľu sme zotrvali v súdružskom rozhovore nad odpadovým vedrom. Ona tvrdila, že veď nemusím hneď vyhadzovať celý pohár, stačí, keď len pozberám tie zelené bodky z vrchu. Oj, zaliečala sa veru potvora klzká, zaliečala, ale nedal som sa obmäkčiť. Hovorím jej: Ty huba jedna! Ktovie ako dlho si tu prerastala celým substrátom, kým si konečne vystrčila hlavičku na povrch. A ten humus, čo si už do tej masti načúrala… Fuj s tebou do kompostu za tvojimi príbuznými.

A to je koniec príbehu. Aké z toho plynie poučenie? Nenechajte sa oklamať tým čo vidíte, spoliehajte sa radšej na svoje vedomosti.

Výdaj na zahraničný recept – odpoveď na otázku z komentárov

A máme tu rubriku: Nad listami divákov.

Naša čitateľka Ivana sa nás pýta:

Zdravim,ja by som rada vedela,ako mam postupovat,ked si chcem vybrat liek ,ktory je predpisany na slovensku a ja mam poistenie na slovensku,ale liek na recept je dostupny len v cechach.da sa to nejako zariadit? ak ano mozte mi to napisat?dakujem.

Po preštudovaní tony predpisov, vypití dvoch bandasiek pepsikoly sme v našej poradni prišli k nasledovnému: Odpoveď naozaj nie je jednoduchá.

Ale vážne. Tým odľahčovacím úvodom som sa snažil naznačiť, že nie som oprávnená autorita na vydávanie oficiálnych stanovísk. Tými sú advokáti ČLeK, MZ, SUKL a iné skratkovité autority. Ja môžem len napísať, ako som túto situáciu riešil, na čo som pri tom myslel a tak podobne. Takže poďme na to, seriózne a vážne:

Výdaj na recept vystavený v cudzej krajne je principiálne komplikovaný. Keď expedujem lieky, vezmem do ruky recept a podľa platnej legislatívy štátu v ktorom stojím za tárou, musím skontrolovať okolo 20 vecí. Po formálnej stránke musí recept, aby bol ten zdrap papiera receptom (to by ste neverili, čo občas pacienti donesú), mať presne definované náležitosti. A v tomto momente sa s vysokou pravdepodobnosťou dostávame do problému, že recept z cudzej krajiny nespĺňa niektorú formálnu náležitosť. Minimálne slovenský recept v Čechách neobsahuje platné IČZ (identifikačné číslo zdra. zariadenia, teda doktora). Preto vydanie lieku viazaného na predloženie platného receptu sa v tomto momente stáva problémom. Neber ma ako detailistu, ale podlieham kontrole takých, no odhadom, minimálne 3-7 štátnych inštitúcii. Lekárnik je za tárou na to, aby riešil problémy pacienta, takže ja osobne som na slovenský recept liek väčšinou vydal, pokiaľ som zhodnotil (to podľa zákona musím), že nehrozí zneužitie lieku. S ukrajinskými a nemeckými receptami je to ešte komplikovanejšie.

Otázka sa dotýka ešte ďalších vecí. Napríklad taká úhrada za liek. Tu už prichádza do vzťahu pacient, lekárnik tretí prvok, teda poisťovňa. Moja skúsenosť hovorí, že za zahraničný recept mi poisťovňa nedá ani korunu. Takže zinkasujem plnú sumu od pacienta. Tu ma nik neodmäkčí, proste by som to musel cvaknúť zo svojho. Pacient s úsmevom a poďakovaním na perách odchádza k svetlým zajtrajškom vďaka sile farmakoterapie a zdravého rozumu.

A aby toho nebolo málo, ešte je tu pár drobností: Ak liek nie je registrovaný/dostupný na Slovensku, len v Čechách, mohol ho predpísať lekár na recept? Je to vôbec liek ako taký? Nemal zvoliť cestu mimoriadneho dovozu? Alebo techniku podania neregistrovaného lieku pacientovi? Odpovede už naozaj presahujú rámec osobného blogu. Len sa snažím skompletovať pohľad jednoduchého lekárnika na taký kúsok papiera pred sebou.

Pri výdaji zastávam názor, že pacient nemá právo požadovať od lekárnika porušovanie predpisov. Ber to aj ako prosbu a jej splnenie mi pomáha byť voči pacientom ústretový, ako je to len pre oboch bezpečné.

Tak! Problémy a prúsery máme za sebou. Ako z toho von? Jednoducho! Pomôže naša milá EU.

Keďže sme v EU, princíp slobodného pohybu osôb nám všetkým prináša, že v ktorejkoľvek krajne EU máme nárok na neodkladnú (slovo neodkladnú je dôležité) zdrav. starostlivosť v rozsahu a za podmienok (teda aj finančných) ako štandardný domorodec. Takže keď prídeš v Čechách k lekárovi, ukážeš slovenskú kartičku poistenca, tak ťa ošetria ako by si bol Čech a vypíšu ti recept ako pre Čecha. S týmto českým receptom nemám ako lekárnik žiaden problém. Vydám lieky (formálne je recept samozrejme OK) naúčtujem ho poisťovni (mám presný pokyn ako) a dostanem zaň zaplatené do výšky štandardnej úhrady českej VZP za daný liek. Pacient zaplatí doplatok podľa českého sadzobníka a opäť s úsmevom a poďakovaním odchádza k svetlým zajtrajškom vďaka sile farmakoterapie a zdravého rozumu. Inou možnosťou je, že predpis napíše český lekár (asi bude chcieť vidieť nejakú dokumentáciu) na český receptový formulár, ale zatrhne hradí nemocný, takže sa vyrieši problém zo slovom neodkladnú, no zacvakať musíš celú cenu lieku a pravdepodobne (závisí od lekára) aj cenu lekárskeho výkonu.

Na záver a na odľahčenie jeden lekárnický:
Prečo sa Postinor predpisuje často na pohotovostný recept?
Lebo hrozí nebezpečenstvo z (o)meškania.

Príprava čaju lekárnikom

Tak tu máme zas utorok a teda farmaceutickú alebo lekárnickú tému. Aký je v tom rozdiel, o tom nabudúce. Dnes sa chcem venovať aktuálnej téme na prichádzajúce jesenné dni. Čaju.

Tak najprv si trochu zadefinujeme pojmy. Farmaceuti považujú všetky liečivé rastliny, z ktorých sa pripravujú odvary, nálevy, extrakty za drogy. No, aby som bol presný, liečivá rastlina sa stáva drogou v momente, keď si ju právne farmaceuticky pripravíme. Teda izolujeme časť, ktorá obsahuje najviac účinných látok, teda odtrhneme kvet, vykopeme koreň, či podzemok, ošklbeme listy. To ale nie je všetko! Aby sa ošklbaný list stal drogou, treba ho ešte správne konzervovať, teda usušiť na nejaké to krásne šuštiace a voňavučké seno. A máme drogu.

A z drogy si pripravíme čaj, povedal by laik. No farmaceut vie, že čaj je len jeden. Len zápar z drogy list čajovníka je možné považovať za čaj. To ostatné, je zápar či odvar z drogy niektorej liečivej rastliny. Napríklad z kvetu lipy. Mimochodom: Flos Tilie boli prvé latinské slová, ktoré sa mi pekne oprskané dostali do uší.

Nuž, takto vyzerá profesionálny pohľad na hrnček voňavého lipového záparu. Brutálne som zjednodušoval a abstrahoval, extrahoval, maceroval a perkoloval. Nech sú ku mne lekárnický bohovia zhovievavý.

A to som sa nerozpísal o technológiách prípravy záparov, či odvarov. Veril by si, že odvary z niektorých drog, hlavne sliznatých sa pripravujú napríklad aj pomocou mixéra? No je to tak. Ich účinné látky sú totiž termolabilné a varením sa ničia. Hlavne ich štruktúra, ktorej vďačia za sliznatosť.

Pozor ide příhoda z natáčení: Mali sme na fakulte cviká z galenickej farmácia (technológia liekov) a po troch vyučovacích cvikách sme mali skúšobné. Dostali sme recept mali sme pripraviť čo bolo na ňom. Niektoré technológie na prípravu extraktov, odvarov a tak podobne sú dosť zdĺhavé, no mne sa ušla príprava extraktu práve z nejakej tej sliznatej drogy. Správne som pochopil, že perkoláciu za studena by som robil do večera, tak som si zvolil alternatívnu protiprúdovú extrakciu. Protiprúdová je preto, že sa droga a extrakčné činidlo pohybujú navzájom opačným smerom. No nebudem to ďalej komplikovať, Vzal som mixér, 5 minút to hučalo, 15 minút som to filtroval, teda cedil, 5 minút písal protokol a hodinu opruzoval v bufete.

Vďaka tomuto článku som si pekne počítal v knihe „Liekové formy“. Musel som sa ale umravňovať, inak by tento článok ostal nedopísaný a ja by som si doteraz čítal o… O všeličom peknom. Ach to boli časy, keď som sa to drvil na skúšku. Farmácia je krásna a čaj užitočný:

September 14, 2006 — A prospective cohort study of more than 40,000 people in Japan has shown that drinking green tea can significantly cut deaths from cardiovascular disease (CVD) as well as all-cause mortality, particularly in women. There was no beneficial effect of green tea consumption on cancer mortality, however. (Zdroj: Drinking Green Tea Reduces CVD Mortality vyžaduje registráciu)

Kľúče k jedom len pre poslušných

Keď sme tu pred dvoma týždňami rozoberali samoobslužnú zónu v lekárni, padla v komentároch zaujímavá narážka na biele oblečenie. Že prečo biele si nechám na budúce. Teraz skôr o tom kto to v tom bielom vlastne je.

V lekárni máme tri druhy zamestnancov. V podstate by si stačil aj samotný lekárnik, no z rôznych dôvodov a ja s obľubou, nadsázkou a iróniou hovorievam, že by mi bolo v lekárni bez pekných kolegýň magistier a laborantiek smutno. V skutočnosti je to asi trochu inak.

Takže k tým zamestnancom: lekárnici – absolventi farmaceutickej fakulty, farmaceutické laborantky – absolventky strednej zdravotnej školy – odbor farmaceutický laborant a tí ostatní vo funkcii sanitárka. Píšem to takto lopatisticky aj s tými absolvovanými školami, pretože je to veľmi dôležité. Zákon totiž presne definuje, že jedine a jedine so strednou zdravotnou školou absolvovanou jedine a jedine v odbore farmaceutický laborant môžete v lekárni expedovať lieky bez receptu, miešať niektoré v lekárni pripravované lieky a tak podobne. A len a len po absolvovaní farmaceutickej fakulty v magisterskom štúdiu môžete vziať od pacienta recept a vyexpedovať mu podľa neho lieky. A ak ste obzvlášť poslušný, dostanete aj kľúče od skrinky s jedmi a opiátmi.

Apropó jedy. Aj keď s 90% liekov v lekárni by ste sa dokázali úspešne otráviť, lebku a skrížené hnáty, na žiadnej škatuľke nenájdete. Ledaže by to lekár špeciálne určil. Takže vážený, pozor na to čo tu trúsite do komentárov! ;) Na opasku sa mi hompáľajú kľúče od jednej takej skrinky. Ale nie, berte to s nadsázkou a nadhľadom. Tá je nám lekárnikom priam súdená. Veď ako inak sa dá rozumne prežiť do defilé, poväčšine smutných osudov, ktoré skrz recepty denno-denne čítame. O tom a možno o inom zas niektorí ďalší utorok.