Tak konečne si demokratická časť sveta povedala, že už by hádam mohol byť ten vývoz demokracie do severnej Afriky bezpečný. Delikátnosť situácie si kde-kto uvedomoval a preto to „konečne“ nie je cynickým prívlastkom, ale znakom uľahčenia.  Že by sa našiel konečne, podobne ako v 89′, aj teraz nejaký Товарищ Горбачев, ktorý nepohne palcom na opačnú stranu?

Ak sa nejako nepridajú ostatné arabské krajiny a nezačnú mierumilovne importovať demokraciu, bude veľmi zle. Studenú vojnu si ešte niektorí pamätáme. Obdobie terorizmu práve zažívame. Spojte to dohromady prostredníctvom cca 30. rovnobežky a máme tu dve vyhranené sféry ako za studenej vojny krátiace si chvíľu prostriedkami dnešných dní.

Nemcov útočiť, ako onehdá v Habeši, neuvidíme a to je dobre. A ani Taliani by veru nemuseli. Načo dráždiť hada boSSou nohou.  Aj keď je to noha za tých 65 rokov už vyumývaná a voňavučká.

Američania sa vraj pripoja trochu neskôr a to je tiež dobre. Ešte by sme uvideli útočiť amerických vojakov proti sebe navzájom. Veď už sú zamontovaný v tej oblasti dosť a dosť. Takže je dobre dať im trochu času upratať sa.

Lisabonskú ministerku (či ministra?!) EU-zahraničných vecí sme nevideli. A to je celé zle.  Formálne mohla Európska únia prvýkrát zahrať na svetovú politickú strunu a je z toho len premárnená šanca.  Zas sa jednotlivé krajiny EU predbiehajú, kto je väčší pandrlák. A vyhral Sarkozy – 160 cm aj so stolčekom.

Mimochodom, keď už sme pri tej demokracii. Najbližšie EU-voľby by sme nemali brať na ľahkú váhu. Kravín sa v Bruseli deje v ostatnom čase až-až. A za naše peniaze.

Jediný, kto sa zo súčasnej situácie môže naplno tešiť, je hádam len ten Nárožný.  V jednom rozhovore podpichol pacifizmus európskej demokracie slovami:

Na závěr této úvahy vymyslel Petr Nárožný i epitaf pro dnešní Evropu: „Zahyneme, ale na našem pomníku bude nápis, že jsme byli humanisté.“

Evropa umírá a nechce se bránit, varuje herec Nárožný – iDNES.cz.

Európa si konečne povedala, že my demokrati im tam tú demokraciu do tej ich Veľkej líbyjskej arabskej ľudovej socialistickej džamahírije tentokrát dovezieme. Aj keby sme ju mali s lietadiel zhadzovať a za tankom ťahať!

Žiaľ história nás učí, že dovliecť za vlasy demokraciu nestačí. Chce to ešte niekde splašiť tých demokratov.  Demokratov aby sme  aj u nás v Európe lupou hľadali.  Veď len toť nedávno sa našla aj na Slovensku pred referendom pekná zbierka intelektuálnych diktátorov. Takže si nerobím ilúzie. Tých troch demokratov v celej severnej Afrike a štyroch na arabskom poloostrove istotne prehliadneme.

Protektorát za účelom nasadenia demokracie – to by niekto mohol nazvať dokonalé zmiešané pocity. My demokrati vieme, že je to oveľa jednoduchšie. Stačí ich potom nechať hlasovať.