Lokacizmus v praxi od najvyššieho

Otvorím program Picasa a paralelne sa mi otvorí ich blog, že veď „Picasa 3.6, now with collaborative albums – Build 95.18“ Pozriem čo mám v „About Picasa“ a píšu „Picasa Version 3.1.0…“ Tak dám skontrolovať aktualizácie a píšu že som „Up to date“. V blogspote je odkaz na stránku, kde „You can now download Picasa 3.6“ Po kliknutí sa mňa zaštebotá rýdzou slovenčinou „Prevziať program Picasa 3.1“. Už len slovné spojenie „webová lokalita“ chýba.

You can now download Picasa 3.6, the latest release of Picasa photo management software, at picasa.google.com.

The Picasa 3 ReadMe: Picasa 3.6, now with collaborative albums – Build 95.18.

Robí zo mňa Google menejcenného človeka, alebo je niekto v Google übermensch?

Ak by existovala základná listina práv a slobôd virtuálneho priestoru, diskriminácia v prístupe k obsahu podľa IP adresy či jazykovej lokalizácie nesúvisiaceho SW by bola postavená na roveň rasizmu a šovinizmu.

Áno, prístup Google, kedy nemám možnosť na základe svojich schopností pri servírovaní obsahu slobodne zmeniť preferencie, považujem za rasistický.  Alebo šovinistický, výber slova je na vás, podľa vašich preferencií.

Historickou výhodou internetu je, že nezáleží akou rečou hovoria vaši susedia,  záleží len na vašich schopnostiach, či porozumiete inojazyčnému obsahu. Historickou výhodou internetu je, že nezáleží, kde sa práve nachádza vaša telesná schránka,  bez bariér môžete diskutovať s človekom, ktorého telesná schránka sa nachádza na opačnej strane Zeme. Alebo už len bolo?

Princípy virtuálneho priestoru sú nové a nemáme ich zatiaľ zažité, nezvykli sme si. Ľudskou prirodzenosťou je, že máme radi istotu zvykov a známych veci. Ale to nie je dôvod, aby sme kvôli tomu ničili základné princípy virtuálneho sveta tým, že ho zošnurujeme už dávno prekonanými a vyriešenými zvykmi sveta materiálneho. A dvojnásobne ak ide o skutočne prekonaná zvyky, na ktoré sme medzičasom už našli moderné riešenia.

Určite to nie je jednoduché. Sú oblasti, ako je celoplanetárna ochrana duševného vlastníctva,  ktoré sa ešte len musia nanovo definovať. Ale sú oblasti a slobodný prístup k informáciám, tovarom a službám k ním nepochybne patrí, v ktorých sa nám už podarilo prelomiť zvyky predchádzajúcich storočí a tisícročí a podarilo sa nastaviť pre ne pravidlá modernej doby.

Google je súkromná firma, takže si môže poskytovať svoj obsah a svoj tovar (SW) ako sa jej zapáči. Ak to neodporuje zákonom. Boj proti rasizmu a šovinizmu sme z dobrých dôvodov postavili nad právo jednotlivca či firmy slobodne podnikať. Viete, preto sa mi nechce veriť, že sme sa ako civilizácia za celé tie stovky tisíc rokov nepohli ani na piaď od vytyčovania hranice pre život tlupy oštiavaním stromov .

Z rovnako dobrých dôvodov, ako v prípade rasizmu a šovinizmu, by sme mali postaviť mimo garantované práva vo virtuálnom priestore lokacizmus.

Lokacizmus – z jednej strany legitímny marketingový nástroj

… a z druhej šovinizmus ako vyšitý. Kým to trochu rozvediem, ide o toto:

Ano, kvůli tomu, že vaše IP je ze špatného regionu. Čím dál tím častěji se člověk setkává s odmítnutím: Video není ve vaší zemi dostupné. Služba není dostupná ve vaší zemi. Litujeme, ale pro vstup na tyto stránky musíte mít bydliště v: USA, Canada. Rok 2009 rozhodně neznamenal nějaký ústup těchto praktik, naopak. Před padesáti lety byla „špatná barva kůže“, dnes je „špatná lokalizace IP adresy“. VPN do USA je zatím řešení, i když není zdarma. A bude pravděpodobně hůř, rovnoprávnost – nerovnoprávnost.

Internetové propadáky roku 2009 – LUPA

Ukazuje sa, že je v ľudskej (a firemnú politiku robia zas len ľudia so svojimi osobnými ročnými cieľmi), tak teda v ľudskej prirodzenosti je vyzobávať si z vianočky len hrozienka. Na EU je skvelé, že čo, čojáviemtrebárs zaregistrujete v jednej národnej krajine, platí automaticky aj v krajine inej. Ups, ale pre každú národnú krajinu si musíte kúpiť samostatné práva a vlastne urobiť aj samostatnú subregistráciu… To viete, lokálne špecifiká. Nie, v mierke EU sme sa ešte nenaučili myslieť. Internet chce od nás, aby sme mysleli v celoplanetárnej mierke. To nemôže nikto od nás predsa chcieť. To by sme nezarobili. A marketing je predsa legitímna súčasť podnikania.

Internet je podivné médium. Brutálne bezhraničné. A tak svojím charakteristickým (brutálnym) spôsobom nám v dokonalom striptíze ukazuje podivnosti našich lokálnych a národných piesočkov. A rovnako charakteristicky (brutálne) ukáže, keď niekto robí zo svojich zákazníkov otrokov a nesvojprávnych debilov.

Pokračovanie o tom istom

Nechce sa mi to deliť na dvakrát, tak ešte jeden postreh, ktorý mi prebehol krížom cez mozgovňu. A veď nakoniec, je to o tom istom.

…no a pak jsme začali přemýšlet, k čemu to použít. A čím víc jsme se snažili porozumět tomu, k čemu by to gizmo mohlo být, a čím víc jsme se snažili to opravdu k něčemu použít, tím větší frustrace a nuda to byla.

Každá vec a služba majú dve strany. Z jednej ju vidí tvorca a z druhej strany používateľ. Keď predáte Eskimákovi chladničku, ste markeťák z najlepších. Keď si ju Eskimák kúpi, cíti sa po chvíli ako debil.  Naozaj je cieľom tvorcov robiť z ľudí otrokov a debilov?

Celý ten článok si prečítajte. Ak máte odžité, bude vás to baviť. Ak nemáte odžité, možno vám to ukáže spôsob uvažovania z odstupu.

A potom si prečítajte:

But once we got there and saw the new tech tricks, like watching one another type, we started thinking about use cases. And the more we struggled to understand and use this product, the more frustrated and bored we became. Blame it on the steep learning curve. Blame it on our misunderstanding the product. Mount whatever feeble defense you like, but techies know Wave was a flop.

Top 10 Failures of 2009.

Ako som spomenul, internet je skutočne bizarné médium. Človek tak nejako v rohu tej svojej guľatej mozgovne má uloženú empirickú pravdu, že so svojím názorom predsa nemôže byť medzi miliardou internetových užívateľov úplne sám. A internet nesklame (a teraz neviem či je to dobre alebo zle), potľapká nás po pleci a povie: Je to tak, sú ľudia, čo si myslia o niektorých gizmách to isté a už to aj povedali.

Súkromne do uška: Ešte chvíľu si budem myslieť, že Arthur nie je z Plzne. Teda, aspoň to tvrdí. Alebo cituje? Originalita, konfrontovaná celoplanetárnou mierkou, to už nie je to čo bývavalo v ére zúriaceho lokacizmu.