Pri pravidelnom čítaní článkov na DigiWebe ma zaujal informácia, o tom, že vozítka na Marse musia vzdorovať najhoršej piesočnej búrke od svojho pristátia. Zaujalo ma to hlavne preto, že som aj zabudol a v podstatne ani netušil, že máme aktuálne na Marse nejaký zásadný výskumný prostriedok.

Fascinuje ma, keď ľudia dokážu naprogramovať niečo tak, aby to mohli ovládať na diaľku, len na základe tušenej spätnej väzby. Musí to byť zaujímave sedieť v operačnom stredisku a džojstikom ovládať autíčko niekoľko diesiatok tisíc kilometrov ďaleko. Zvláštny pocit.

Inak, zas sa opakuje situácia ako so sondami Pionier. Aj tie poslali kamsi do vesmíru a vedci nerátali, že by s mini mohli tak dlho komunikovať. Ak si dobre pamätám, tak sa im ich dokonca podarilo na diaľku preprogramovať do úspornejšieho režimu a tak predĺžiť kontakt s nimi. Podobne aj v tomto prípade:

„Nynější místní bouře je však podle nich nejhorší, s jakou se obě vozítka musela potýkat od svého přistání na protilehlých končinách rudé planety v lednu roku 2004.“

„… Experti z NASA udržují vozítka v chodu i přesto, že svou původně předpokládanou životnost 90 dní už mnohonásobně překonala.“ Zrdoj: Americké roboty na Marsu brzdí prašná bouře Pasadena

Pekne je na tom vidieť ako rýchlo napredujú naše vedomosti. Čo sa pri vypustení považovalo za maximum, nové vedomosti a schopnosti zmenili na štandard a maximum sa posunulo.

Viac sa o tejto misii dozviete z domovskej stránky: NASA – The Latest News from Mars Exploration Rovers