Ozvy historických skúseností po 65 rokoch v jeden deň

Vojna, ako nástroj ekonomických záujmom pohltila ďalšiu obeť.

Köhler hatte auf der Rückkehr von einer China-Reise und einem kurzen Besuch bei der Bundeswehr in Afghanistan am 22. Mai in einem Radio-Interview gesagt, es könne sein, dass „im Zweifel, im Notfall auch militärischer Einsatz notwendig ist, um unsere Interessen zu wahren, zum Beispiel freie Handelswege, zum Beispiel ganze regionale Instabilitäten zu verhindern, die mit Sicherheit dann auch auf unsere Chancen zurückschlagen – negativ durch Handel, Arbeitsplätze und Einkommen. Alles das soll diskutiert werden und ich glaube, wir sind auf einem nicht so schlechten Weg“.

Nach heftiger Kritik: Bundespräsident Köhler tritt zurück – Hintergründe – Politik – FAZ.NET.

Stratený v slovenskom preklade:

poskytol pre Deutschlandradio Kultur rozhovor, ktorý ho pripravil o post hlavy štátu. Povedal, že „v krajnom prípade je aj vojenské nasadenie potrebné na zachovanie našich záujmov, napríklad voľných obchodných ciest…“

SME.sk | Nemecký prezident Horst Köhler odstúpil z funkcie.

… a nájdený v českom:

“Země naší velikosti, která se zaměřuje na vývoz, a tím je závislá na zahraničním obchodu, si musí být vědoma toho, že vojenské intervence jsou někdy nezbytné, aby chránily naše zájmy – například pokud jde o volné obchodní cesty, nebo pokud máme předejít regionální nestabilitě, která by mohla negativně ovlivnit náš obchod, pracovní místa a příjmy,” řekl Köhler. Za to ho okamžitě zkritizovala řada politiků. Německo není v Afghánistánu kvůli ekonomickým zájmům, je tam proto, aby “potlačilo mezinárodní terorismus a stabilizovalo zemi.”

Německý prezident Köhler odstoupil. Kvůli Afghánistánu – www.lidovky.cz.

Nie, ono sú to len ozveny historických skúseností a diplomatického jazyka dovedeného do absurdna. Tak si teda nalej me čistej pesicoly:

Nemecky prezident povedal pravdu a odstupuje vsetci klamari a sirici lzi ostavaju. Neuveritelne. Tento svet je totalne pomyleny.

A to ste počuli, ako Izrael vyriešil humanitárny konvoj? Teda, humanitárny… Podľa popisu tých, čo boli na palube šlo skôr o disidentskú misiu.  Nepáči sa mi izraelský štátny terorizmus (v širšom kontexte). Ale rovnako je neprijateľné, aby humanitárne organizácie robili politiku či boli živými štítmi, prerážali loďami blokády či uväzovali sa na komíny. Nemýľme si humanitárne hnutie a disident. Tá zmeska na tých lodiach si to evidentne pomýlila.

Stovky aktivistov na šiestich plavidlách chceli prelomiť izraelskú blokádu palestínskej Gazy. Konvoj vedený tureckou loďou vyplával do Gazy v nedeľu z cyperskej Larnaky. Izraelská armáda vyhlásila, že šesť lodí obsadila, pričom vojaci počas zásahu čelili fyzickému odporu vrátane ostrej streľby.

Na palube hlavnej lode pod tureckou vlajkou, kde došlo ku krviprelievaniu, sa nachádzali traja poslanci nemeckého Bundestagu a dvaja palestínski poslanci izraelského Knesetu. Medzi účastníkmi plavby do Gazy bol aj švédsky spisovateľ Henning Mankell.Podľa českého veľvyslanca v Izraeli Tomáša Pojara boli medzi aktivistami aj štyria českí novinári.

Nemecký prezident a Izraelský predseda vlády si môžu ruky podať.  To sú, priatelia, historické paradoxy.
Pod dvomi čarami: Linkovať spravodajstvo na sme.sk nemá žiadnu cenu! Pôvodne informáciami nabitá  správa poskladaná z aktuálnych informácii, tak ako ich vydávali agentúry a spracovávali redaktori bola nahradená politicky korektným šedivým papierovým redakčným článkom mizernej informačnej kvality.  A takéto idiocké praktiky chce Bella predávať?!?
Zdieľajte obsah s priateľmi:

Domény s diakritikou – ďalšie proti

A nie ledajaké argumenty proti. Sú to dáta, ktoré vychádzajú z úst jednej z troch kompetentných strán celého problému. Jednou sú surfujúci užívatelia, druhou sú majitelia domén a treťou sú registrátori spolu so správcami daného doménového priestoru.

Na lupa.cz vyšiel rozhovor so správcami doménového priestoru .de .at a .ch (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) o skúsenostiach s prevádzkou domén s diakitikou.Má absurdný nadpis Národní znaky v doménách se v zahraničí ujaly. Prečo absurdný, hneď vysvetlím.

Autor si dovolil na konci rozhovoru  doplniť svoje zhodnotenie a názor. Nuž a dopadlo to tak, že na konci článku, kde na otázky odpovedajú zástupcovia správcov doménového priestoru napíše autor že: “…přičemž se jednalo převážně o pozitivní zkušenosti a reakce ze strany uživatelů.” ??? Od čias objavenia sa nadhodnoty sú poskytovatelia tovaru alebo služieb a ich zákazníci v konflikte záujmov.

Vrtochy menšiny zaplatíme všetci

A teraz tie argumenty proti, ktoré zazneli s úst správcov doménového priestoru:

Od samotného zavedení v březnu 2004 se počet IDN domén více jak zdvojnásobil a momentálně tvoří 3,4 % z celkového objemu, což je hodnota, která se dala v německy mluvících zemích očekávat.

Zavedenie domén ulahodí 3,4% tvorcom obsahu v priestore .de,  2,7 % v priestore .at a 3 % v priestore .ch . Alebo inak, 3,4% tvorcov obsahu potrebovali pre svoj podnikateľský zámer doménu z diakritikou. To je aj z pohľadu ľudských práv skoro neexistujúca menšina. A ako taká si vyžaduje oveľa väčšiu starostlivosť. Teda väčšie náklady, ktoré niekto musí zaplatiť.  A vzápätí si ukážeme, že menšina, ktorá skutočne tvorí obsah na sieti, je ešte o 1/5 menšia.

Až 20% je zaparkovaných

Podle našich statistik je momentálně bezmála 20 % IDN domén „parkovaných“ nebo přesměrovaných na tzv. PPC systémy. (info o priestore .at)

Okolo 20% zaparkovaných domén s diakritokou v .at priestore? Hm, tomu hovorím “nezaznamenal sme žiadne špekulačné tendencie.” Uff, páči 😉 sa mi článok, ktorý má nadpis v duchu “pre” a prináša tvrdé dáta hovoriace “proti”.

A ešte jedna perla v priestore .at V článku sa sponíma meno Müller. Obe domény müller.at aj muller.at sú presmerované na celkom inú doménu. Nemohli si páni zvoliť lepší príklad, na ukážku toho,  ako sa invenčne a marketingovo pracuje s registráciou domén. Áno, nie je to špekulácia v zmysle komoditných špekulácii. 

Nevieme či je to prínosné

Sdružení DENIC nemá k dispozici žádná čísla, která by mohla potvrdit nebo vyvrátit skutečnost, že zákazník, ať už firma nebo soukromá osoba, registruje současně obě varianty domén.

Ten citát som vybral trochu populistický. Predsa len, neexistencia štatistiky dokazuje akurát to, že takýto prieskum neexistuje. Ale súčasne mi to umožňuje jednou vetou odpálkovať tvrdenia, že zavedenie domén s diakritikou nezvýši pošty preventívnych registrácii. Ale hlavne, neexistuje argument, že sa reálne rozšírili možnosti internetového priestoru (v zmysle: osídľovania amerického západu).

Fatálny problém s e-mailom

…mnohé mailservery nedokáží stále po technické stránce správně naložit s IDN doménami, a proto je momentálně využívání této služby pro e-mailovou komunikaci rozšířeno jen velice sporadicky. Problém zde činí právě přepis IDN domény např. v podobě „müller.at“ na technickou strukturu v pozadí „xn--mller-kva.at“. I tato okolnost se ale zajisté v blízké budoucnosti změní a podpoří tak rozmach IDN.

Myslím, že po tejto informácii nie je o čom ďalej diskutovať. Systém nie je technicky pripravený na strane užívateľov internetu. Dokonca tento ešte nevyriešený problém zvýrazňuje náklady na registráciu, keďže si vždy musím registrovať domény dve. Tú druhú kvôli e-mailu. O absurdnosti marketingových problémov s tým spojených je už ďalej škoda uvažovať.

Ako som bol býval bol napísal vo svojom prvom článku Mäkčene a dĺžne v doménach – moje rozhodné NIE na tému domén s diakritikou na blogu 4M: Akokoľvek, naozaj by ma zaujímal aspoň jeden dôvod, prečo by zavedenie písmen s diakritikou do doménových názvov bolo užitočné.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Zadarmo pre Google, bonzujúce metaznačky a jeden generátor všetkého

Nástroj Diigo.com sa ukazuje ako skutočne užitočný poznámkovací nástroj. Áno práve som na vrchole sínusoidy nadšenia z novo používanej služby. Uvidíme kedy sa objaví gram, čo preváži tonu na stranu trvalého používania. Pre moje potreby je oveľa užitočnejší ako del.isio.us alebo Google Notebook. Takže dnes zas a opäť celulózový výluh.

Zadarmo a pre Google

O Googlovi sa tvrdí, že mu ušiel vlak sociálnych sietí. Hm, ak sa mu dobre rozbehne Google Map Maker, môžu si všetci, čo to tvrdia strčiť svoje posmešky za klobúk. Samozrejme, že to nie je žiadna sociálna služby v duchu Facebook alebo Twiter. Ale tvorí to hodnotu pre Googlu zapojením ľudu. Áno, zo sociálnych služieb si Google vycucol len práve to, čo prináša benefit. Preto bude zaujímavé sledovať:

It would be interesting to see if Google decides to change the licensing terms for the data obtained from users. Zdroj: Google Map Maker

Čas pracuje pre protivníka

Vo svojej prednáške na Barcampe som hovoril čosi málo a veľmi hrubozrnne o tom, že každý internetový projekt naráža na problémamy offline sveta. Že každý internetový projekt je v offline svete ukotvený. Na túto ukotvenosť narazil  Google so svojou službou Gmail v Nemecku. Známa je jeho prehratá kauza o názov Gmail na Nemeckom území. Ako píše Živě.cz Gmail v Německu definitivně skončil

Stefan Keuchel, mluvčí německé pobočky Googlu, říká, že tato akce vychází z rozhodnutí německého soudu v červenci 2007, který nařídil, že Google již nemůže používat název Gmail. Ten je totiž podobný názvu G-mail, tedy e-mailové službě Daniela Gierscha.

Zaujímavé sú na tej správe najmä tie dátumy:

  • Google prišiel na nemecký trh 1.4.2004
  • Konflikt začal v júni 2005
  • Súd rozhodol v júli 2007
  • Zmena na doméne gmail.com pri prístupe z územia Nemecka nastala v júni 2008

Na internetové pomery mleli božie mlyny až príliš pomaly. Za 4 roky dokáže nejeden vývojár rozbehnúť a aj ukončiť nie jednu, ale verím tomu, že aj 2-3 služby.

Metaznačky vás odhalia

Isto poznáte, že v desktopových ofisových programoch sa dajú v  menu Súbor/Vlastnosti nájsť zaujímavé informácie o pôvode dokumentu. Len matne si spomínam, že sa onehdá prevalilo, ako si ktosi kdesi čosi požičal do svojej práce a zdroj bol vystopovateľný práve cez vlastnosti dokumentu.  Metaznačky sú pekné potvorky. Zaujímavý  nápad podobného druhu ukazuje vo svojom článku Pavol:

Pak už je stačí procházet vědecké stati, příspěvky psané ve Wordu a ukládat je v OpenOffice do HTML dokumentu. Pravda, ten je víceméně nepoužitelný, ale do zdrojového kódu se promítnou i tagy informující o tom, ve kterém jazyce byla daná část textu napsána. Zdroj: [pak] Poznámkový blok Pavla Kotrly

Generátor na všetko

Na záver jeden rýchly odkaz na generátor úplne všetkého pre vaše web stránky. GenerateIt – Image Generators, Website Tools, CSS Generators Len pozor, podobné webové nástroje s obľubou ukladajú vami zadávané dáta. Povestné sú tým hlavne nástroje na kontrolu dostupnosti doménových mien.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Údaje o internete v Nemecku, mediálna prestrelka a aj perla sa urodila

Za takú väčšiu šálku celulózy. Ako som bol spomenul včera, na tvorbu celulózových výluhov som začal používať podčiarkovaciu a poznámkovacia službu Diigo.com. Umožňuje mi priamo počas čítania webu si robiť poznámky k textu a následne to celé vyexportovať do blogu. Preto sa zľahka zvýši frekvencia celulózových výluhov.

Údaje o nemeckom internete prinieslo vo svojom článku SES Hamburg 2008 Ataxo. V duchu základného pravidla Skepsa predovšetkým pristupujte aj vy k týmto informáciám uverejneným na firemnom blogu firmy, ktorej predmetom podnikania sú internetové služby. Ataxo píše:

Pohled na německý trh byl představen poměrně podrobně (prezentoval Martin Sinner z Idealo Internet GmbH). Projít všechna čísla by vyžadovalo samostatný (a možná i nudný) článek, proto jen namátkou nejvýraznější trendy:

  •  významně roste používání videoportálů (+18%), přičemž jen YouTube meziročně vzrostl o 45%
  • používání Social Media vzrostlo o 58%
  • růst tzv. Frage Antwort Communities (např. Yahoo! Answers) zaznamenal růst 74%
  • různé regionální servery posílily o 43%
  • používání Google Maps o 125%

Kromě toho nešlo přeslechnout stesk nad nadvládou Googlu, který má na německém trhu 90%:

… podle průzkumů italští teenageři takřka vůbec neklikají na druhou stránku výsledků. Místo toho raději zadají nový dotaz podle hesla pokud mi Google nedal správné výsledky, asi jsem se špatně zeptal.

Osobný komentár k uvedeným číslam:

  1. Čísla sú zaujímavé tým, že v Nemecku sú s penetráciou internetového pripojenia o nejaký ten krôčik pred nami.
  2. Ukazuje sa, že v Nemecku sa rozširuje návštevnosť do šírky. Ľudia už nechodia len na značkové  webové lokality, ale zaujíma ich konečná informácia bez ohľadu, kto ju priniesol.
  3. Bude treba prejsť od písmeniek k obrázkom, najlepšie samohýbacím.
  4. Taliansky tínedžer je pre váš PPC rozpočet nebezpečný rovnako ako nafta pre vodojem. Ak čítate moje celulózové výluhy, tak to už ale dávno viete. Onehdá som linkoval článok o tom, že tínedžéri sú obľúbený klikači, ale absolútne nekonvertujúci.

Médiá sa obviňujú z podpásových  útokov

Prečo som uviedol v predchádzajúcom zalinkovaní to o tom skepticizme? Nuž, Mediálne.sk sa vyřádilo na investigatívnej žurnalistike a uverejnilo článok Prezentácia v správach TA3 sa dá zaplatiť

Cena za priateľstvo, teda zaradenie na biely zoznam, sa pohybuje rádovo v stotisícoch korún objednanej inzercie. Podľa jednej z firiem, ktorá o „priateľstve“ rokovala s riaditeľom Ľ. Belfim pred viac ako rokom, malo ísť o sumu štyristotisíc korún. Priateľstvo sa pritom dalo získať aj iným spôsobom ako len inzerciou. Príkladom má byť dohoda s istou technologickou firmou na vybavenie redakcie. No práve dohody, kde sa neplatilo hotovosťou, stáli na krehkých nohách. Vedenie televízie malo tendenciu ich nedodržiavať.

Reakcia nenechala na seba dlho čakať: Reakcia TA3 na nepravdivé medializované informácie

Televízia TA3 s veľkým rozhorčením zaznamenala viacero útokov zo strany niektorých „mienkotvorných“ médií ako je Sme a Trend, ku ktorým sa pridal aj neobjektívny a nedôveryhodný portál medialne.sk.

Dokonca aj padla výzva a ponuka od Perohryza:

Milý pane, prosím Vás o jedinú ukážku, kedy sa “na webe Sme.sk medzi hlavnym spravodajstvom uplne bezne vyskytuju zaplatene reklamne clanky.. neoznacene ako inzercia”. Ak ju dokážete poskytnúť, ponúkam nielen svoju funkciu, ale vám osobne aj svoj ročný plat.
Vy ale bohužiaľ taký príklad alebo nedajbože dôkaz nemáte, jednoducho si bohapusto vymýšľate, len aby sa nehovorilo o podstate tohoto textu – o situácii v TA3.

S ktorej strany by som to mal začať komentovať? O tom, že som vo svojej prednáške na Barcampe (obrázok č. 9) uviedol, že projekt 30plus so samozrejmosťou ráta s tým, že PR materiály sú súčasťou informačného mixu okolo nás a budú patriť do obsahu 30plus? Alebo o tom, že podnikanie JE založené na známostiach (Preto je, okrem iných dôvodov, absurdné ak podniká štát.)? Alebo o tom, že diskutovať o etike a o peniazoch sa dá len v dvoch rozdielnych časoch alebo rozdielnych priestoroch, že diskusia o etike a diskusia o zisku sú nesúmiestne a nesúčastné udalosti? Alebo o tom, že politika je len ďalšia forma marketingu pre vlastné firmy?  Všetky uvedené pohľady si vyžadujú samostatný článok a ak by bol záujem rozvediem ich, tie pohľady podrobnejšie.

Povoliť domény s diakritikou by sa možno aj dalo

Chvíľu som sa pohrával s nasledovnou úvahou pri čítaní textu Internet (možno) prestane byť prehľadný  Ak by sme  ale úplne, ale úplne uvoľnili možnosti tvorby doménových názvov, istá možnosť pre domény s diakritikou by tu bola. Problémom ale je, že aj v článku popisované uvoľnenie domén prvého rádu je navrhované systémom, ktorý vytvára nedostatok a teda nerovnoprávne prostredie.

Poplatky za domény prvej úrovne budú nastavené tak, aby po nich nesiahali jednotlivci ale organizácie. Každý záujemca bude musieť preukázať, že má potenciál pre technické prevádzkovanie domény

Takže moje NIE stále ostáva v platnosti.

Kandidátka na Perlu mesiaca.

“Myslím, že to, čo sa dialo v päťdesiatych rokoch, bol problém legislatívy. ” Zdroj: Dagmar Bollová: Za socializmu mohol cestovať každý. Kamkoľvek!

Povedala žena, ktorá vo volebnom období 2002 – 2006 bola poslankyňou parlamentu za Komunistickú stranu Slovenska, v roku 2006 pozorovateľkou OBSE na voľbách v Bielorusku. Opakujem, povedal človek, ktorý mal v popise práce tvoriť zákony tejto krajiny.

Celý ten Karolov rozhovor stojí za to. Je to vzorová ukážka toho, ako je jednoduché ignorovať fakty a prezentovať v úlohe faktov osobné názory. Ten rozhovor by mal vôjsť do učebníc. Len nie je jasné či psychiatrie alebo rétoriky.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Dánsko, deň prvý – cesta cez Nemecko

Tak teda Dánsko. Bolo fajn. Perfektná mestská turistika. Kodaň so svojimi prístavmi je pre mňa nádherné mesto s perfektnou priemyselnou architektúrou. Len škoda, že na radnici mali knižku o priemyselných stavbách Kodane len v dánčine. Ale poďme po poriadku. Najprv som sa tam musel nejako dostať.

Veľké upozornenie: Text je obsiahly, zachádza do podrobností, ktoré sa vám môžu zdať divné. Hlavnou úlohou tohoto textu je zachytiť surové informácie. Mnoho informácii, ktoré by inak postupne opustili moju pamäť do nenávratna.

Cestu som si naplánoval cez Nemecko. Najskôr východné, potom západné, Hamburg, Nemecko-Dánska hranica a pokiaľ to vydá, tak prespať tesne pred mostom na prvý ostrov. Plán to bol smelý a aj sa podaril. Cez Google maps som plánoval cestu, pomocou Google maps for mobil som sa po ceste navigoval. Áno aj v Nemecku, za hovadsky drahé rómingové dáta. Musel som sa trochu krotiť, priebežne som polohu kontroloval pomocou papierovej mapy a v kritických momentoch nastúpil Google maps pre mobily.

Výjazd z Prahy bol fajn. Na ostatnom pražskom kruháku som z nadšenia z cesty skoro vletel do škodovky na ňom, ale ABS zaistilo na mokrej ceste tesné, ale predsa len dostatočné danie prednosti v jazde. Potom na D8 smer Teplice už len samé pozitíva a sociálne istoty. Cesta je dobre značené a dokonca som zvládol aj nástrahy bizardného kruháku pred Teplicami s nájazdom na Teplisko-Ústeckú spojku. Nasledoval fungl nový úsek diaľnice, pár tunelov pod Krušnými horami a keď som si už hovoril, že idem dosť dlho na to, aby som už bol v Nemecku, tak veru som za jedným tunelom uvidel hraničnú tabuľu, že Bundesrepublik. Ešte pár kilometrov a rozoberacia hranica do starej EU. Veru rozoberacia, pretože pri stavbe konečne niekto pohol hlavou a pozrel sa do kalendára.

Nasledoval kus nemeckej diaľnice do Drážďan. V podstate pohoda, akurát celý úsek je 130 a keď som sa vracal, tak hlásili v rádiu, že tam aj merajú. Ja som ich nevidel, ale 130 je 130 aj na neobmedzených nemeckých diaľniciach. Takže na to, na čo som sa tešil vrámci prvého dňa najviac, tak na to som si musel počkať až po fungl novom obchvátení Drážďan a nájazde na smer Chemnitz. A tam to prišlo. Konečne som legálne frčal svojich obľúbených 160. Uvelebil som sa za volantom, z rádia pohodové schprechovanie, tri pruhy predomnou, nedeľa, takže bez kamiónov… Nádhera. Zaujali ma na tabuliach odbočenia k Autokostolom. Inak som si frčal pohodovo, občas mrkol do itinerára ten na mňa, že smer Lipsko, občas mrkol na tabule a tie na mňa, že smer Lipsko stále rovno a tak som si frčal až tu zrazu tabule na mňa, že Chemnitz. Pozriem do mapy a vidím, že som sa kochal a kochal až som sa previezol. Tak som to strihol podľa tabúľ na sever, smer Lipsko a po cca 10 km skončila diaľnica a až do Lipska som si užíval DeDeRónske pozostatky po diaľniciach a cestách. Okolo Lipska, skrz Hale (obchvat Hale sa nekonal, takže cez mesto) až som sa dostal späť na diaľnicu.

Hovoril som si potom: Drž sa itineráru, čo ti nakreslil Google a nečum zbytočne do papierovej mapy a na tabule. Keď si sa chcel nechať navigovať, tak sa aj nechaj navigovať a nevkladaj do toho svoj intelekt. A tak som sa pri navigovaní už spoliehal na to, čo mi navrhol Google maps. Všetko tak šlo v pohode, až do posledného dňa, ale o tom až potom. Takže smer Magdeburg, potom smer Hanover, potom smer Hamburg a až do Dánska šlo už všetko perfektne.

Pár postrehov z diaľnice.

Diaľnica z Berlína po bývalú Nemecko-Nemeckú hranicu (neprehliadnete, lebo na tabuli, že bude čerpačka je pripevnená dodatková že ZOLL a na budove čerpačky v smere z Hanoveru je nápis ako slon, že Zollamt a aj hnedé značky upozorňujú na prírodnú zaujímavosť nemeckého zjednotenia) je fajn, potom už len 120. A vraj neobmedzene… Celkovo, úsekov s obmedzenou rýchlosťou bolo na môj vkus až príliš. Darmo používali premenlivé značky. Aj na úsekoch, kde naozaj nebola hustá premávka na to kašlali a 120 svietila ako bláznivá. Občas by sa veru mohli pozrieť do kamier, ktorých je hlavne na západnej strane po dialnici neúrekom. Tá 120 bola relatívne ignorovaná. Všetci šli tak 130-140. Ale bolo vidieť, že nejaké to dekórum sa predsa len zachováva.

A jeden zásadný postreh. Tam kde bola obmedzená rýchlosť častejšie vznikali kolízne situácie. Tam kde sa mohlo frčať podľa osobných preferencií, tak bez ohľadu, či bola diaľnica 2, alebo 3-prúdová, všetko šlo hladko. Len pripomínam, že bola nedeľa poobede, takže premávka bola relatívne riedka a aj v obmedzených úsekoch aj v neobmedzených. A napriek tejto nízkej premávke som mal pocit, že tam, kde boli každé 2-3 kilometre značky obmedzujúce rýchlosť , je treba dávať väčší pozor. Predbiehacie manévre trvali zbytočne dlho, zbytočne dlho som sa vliekol za ojedinelým nákladiakom…

Po ceste som v Nemecku tankoval dvakrát. Raz na čerpačke Esso. Na nemeckých diaľniciach je veľmi riedka sieť parkovísk a púmp. A keď sú, tak benzín hovadsky drahý. Ale mali tam aj reštiku, bol zhodou okolností čas obeda a aj čas na prestávku po cca 4. hodinách šoférovania, tak som si dal aj obed. Prevádzkovalo to Segafredo a je vidieť, že keď sa chce, tak môže mať káva aj pol litra, aj porcie môžu byť ako pre kamionistu a dokonca aj pekne horúce. Dal som si pečené bravčové stehno, taký ten flák mäsa, čo vám usmievavá Nemka odreže priamo z uduseného stehna, ktoré potom zapiekli, takže je vnútri nádherne šťavnaté a na vrchu je delikátna chrumkavá kôrka o hrúbke kamionistovho palca. Varená zelenina, hranolky a spomínaný polliter kávy s mliekom… Fajn to bolo.

Našinec v cudzej krajne ale aj tak najviac zábavy zažije na záchodoch. Idem podľa šipiek a narazím na turnikety. Fakt, nekecám, skoro ako do metra. Vhoďte 50 centov a bude vám umožnené… Darmo mi prítomná fešná hajzlíkkočka hovorila, že automat aj vracia, keď ja som nedisponoval žiadnou mincou. No deva ma nenechala v štichu s plným mechúrom. Keď pozrela na mňa hneď vedela ktorá bije a promptne vytiahla kartu a umožnila mi voľný priechod turniketom a ja som mohol vzápätí dať voľný priechod svojim malým potrebám.

Prídereklamnáodbočka: pisoár je ideálna reklamná plocha. Veď kam chlap čumí keď močí? Na pisoár. A keď sa v správnu chvíľu reklamný priestor aj podsvieti, zaujatie je dokonalé. Možno by sa to dalo účtovať aj pay-per-cvrk. Koniecreklamnejodbočky.

Niekde na pol ceste medzi Hanoverom a Hamburgom, teda presnejšie takých 55 km pred Hamburgom ma premkol riadny smäd. Už poučený, že najlepšie pumpy a zastávky pre šoférov sú tesne mimo diaľnice pri skoro každom výjazde, som skenoval okolie diaľnice. A zrazu sa vynoril nezameniteľný znak McDonaldu, tak som to švihol z ľavého do pravého, z pravého do odbočovacieho a upútala ma stavba podivných tvarov. Keď som vyriešil v mekáči smäd, zamieril som k danej stavbe. Poviem vám, dosť som váhal či si nepôjdem zalyžovať a vjazd do Dánska nenechám až na druhý deň. Pokušenie to bolo veru veľké, dokonca som pri vchode dostal aj zľavenku. Takže, keď budete v okolí Hamburgu a dostanete neodolateľnú chuť si zalyžovať, vecte, že Alpy sú cca 50 kilometrov ďaleko.

Keďže sú čerpačky na nemeckých diaľniciach naozaj poriedko, ocenil som, že pod značkou upozorňujúcou na čerpačku je aj info o tom, ako ďaleko je ďalšia. 50-60km žiadne číslo. A na poslednej Shelke pred hranicami bolo upozornenie, že je to posledná. Neverte tomu, je potom ešte jedna. Myslím, že Aralka to bola. Tá Shelka je tesne za mostom cez kanál spojujúci jedno more s druhým. Takže aj tá prvá časť Dánska, ktorá vraj leží na poloostrove je vlastne už ostrovom.

Záchodová stravenka

Takže na Shelke zas tie turnikety (jedna firma prevádzkuje sieť záchodov, takže ak to raz natrénujete, neskôr využijete výhody sieťovej kultúry). Tentokrát som už disponoval potrebnou mincou, tak som si to absolvoval komplet. Kým som čakal, kým sa uvoľní niektorá s kabínok (boli tri a v nich traja Dáni) študoval som návod na použitie lístku, ktorý z turniketu vypadol. Nebol to cestovný lístok, ale normálne poukážka práve v hodnote mince, ktorú ste mohli použiť v čerpačkovom šope. Ak by ste to dobre zmenežovali, tak aj zaplatiť za benzín. Ja som si išiel dať kávu. Nad automatom podrobný matematický návod, ako jedna káva rovná sa dve eurá mínus poukážka zo záchoda rovná sa 1,5 eura. No jo, ale káva sa kupovala v automate a ten požadoval eurá dve. Kávu som chcel, tak som mu tie dve eurá dal, ale chcel som použiť aj tú poukážku, ale štrbina na vhodenie poukážky žiadna. S kávou v jednej ruke, mobilom v druhej a poukážkou v tretej som sa obrátil na predavača, že čo s tým a kde je mojich 50 centov. On, že už mi to nemôže vrátiť, že som už zaplatil. Tak som si šiel vybrať nejaký ľadový čaj, že teda skúsim minúť záchodovú stravenku na druhý pokus. Ale druhá predavačka ma zachránila a volala na mňa, že keď už nám od nich nákup, že mi môže tú stravenku refundovať v hotovosti aj bez druhého nákupu. Takže socialistické procesy našťastie v západnom Nemecku nezakorenili.

Hranicu do Dánska indikovalo zníženie rýchlosti, zabudnuté značky smerujúce dopravu na parkovisku, kde pradávno stála colnica, kameň ako slon a cca 10 metrový stožiar s dánskou vlajkou. To bolo všetko, žiadny tajtrlíci, žiadne unimobunky, nič. Tak som si povzdychol, spomalil, aby som si mohol prečítať, že v Dánsku sa jazdí po diaľnici 130 v obci 50 a mimo 80, aby som vzápätí zrýchlil na 110. A stodesiatkové značky boli najbližších mnoho kilometrov a ako som neskôr zistil, tak Dáni mohli radšej vyhlásiť na diaľniciach všeobecnú 110 a ušetrili by na železe značiek. Na trase do Kodane je neobmedzená 130 naozaj len občas. Už sa zmrákalo, k noci sa chýlilo, tak som zapol Google maps a nechal sa doviesť tam, kde aj dánskeho kráľa pred pár storočiami zavialo a kde vznikla tradícia zájazdných hostincov KRO.

Poviem vám, peknú tradíciu majú. No spanie v kráľovskom hostinci je na môj vkus trochu drahé. Teda, aj keď, mali tam bazén, saunu, knižnicu a ten pocit, že spíte na mieste, kde sa začali písať dejiny dánskeho zájazdného pohostinstva a kde spali králi, tak ten pocit za to stál.

Postele dobré, raňajky výborné, z jedálne výhľad na východ slnka, na všetkých stoloch horela čerstvá sviečka aj keď som tam bol sám. V izbe možnosť wifi pripojenia (Požiadajte na recepcii a dostanete čiernu krabičku, platí sa kartou cez web priamo poskytovateľovi pripojenia), na stole dosky s dvomi obálkami, dvomi hlavičkovými papiermi a 5 stranovým zoznamom hotelových služieb v dánčine a angličtine. Pri odchode na moju počesť vytiahli aj vlajku na stožiar. Len programov mohli na televízore naladiť viac.

Ale to už máme deň druhý a to si žiada samostatný článok.

Fotografie z prvého dňa budú v samostatnom článku s podrobným komentárom. Odkazy na stránky popisovanéých podrobností budú postupne pribúdať v budúcej sekcii o Dánsku na webe Recept na život. Ako píšem na začiatku, toto je hlavne zhromaždenie surových informácii, aby som nezabudol. Ak sa chcete niečo opýtať komentáre sú tu práve na to.

Zdieľajte obsah s priateľmi: