Nevyhovárajme sa na spam

Čo takto zaviesť ďalší etický princíp do internetovej komunikácie? Viete, tak, ako je pravidlom netetikety, že sa na rozosielanie hromadnej korešpondencie používa skrytá kópia.  Čo takto podobne, považovať za eticky neprijateľné, keď sa príjemca správy okamžite po tom, ako ho upozorníte, že neodpovedal, ohradí vetou: Ja som nič nedostal, asi to zmazal spamfilter.

Viete, v ostatnom čase ma to párkrát zarazilo.  Isto to poznáte, keď z následnej komunikácie je vám zrazu jasné, že dotičný musel ten váš e-mail čítať. Len to akosi potom zabudol odpovedať, riešiť, zamietnuť.

Áno, výhovorka na všadeprítomný spam je pekne pohodlná a plná nevyvrátiteľného alibi.  Ale hej, výhovorky sú pre život potrebné, ale hlavným dôvodom, prečo to navrhujem je, že táto výhovorka robí z odosielateľa pomaly kriminálny živel. Prenáša všetku zodpovednosť na odosielateľa.  Cítite to? Tam niekde v pozadí? Také tá narážka, že ste hnusný spamer a tak vás majú tie stroje zafixovaného, každá blacklist vás obsahuje, tak sa snažte mi tú správu doručiť aj v zuboch.

A pritom, stačilo by občas aj do toho spamového koša nahliadnuť, prípadne ten spamový koš poriadne nastaviť. Veď už z princípu je absurdné, keď po výmene desiatok mailov s dotyčným sa vyhovorím, že ten ostatný, práve ten dôležitý, skončil v spame bez akéhokoľvek označenia.

Berte to len ako taký nápad. Dostal som ho po obede, pri popíjaní kávy nad svojou RSS čítačkou.  Napadlo mi, aké by to bolo krásne, keby sa mi na spamový kôš prestali ľudia vyhovárať. To viete streda, filozofický deň. A tak som si dal aspoň sám pre seba predsavzatie:

Na všadeprítomný spam sa nevyhovoríš!

Problém spamu to určite nevyrieši, ale mohlo by naštartovať trochu inú kvalitu v prístupe ľudí k svojmu e-mailovému kontu.

Zdieľať?

O etike na sieti sa musí diskutovať

Hm, no jediné ďalšie (po tom ako prišiel cca 52. komentár pod pôvodným článkom sa etický rozmer konečne začal preberať aj tam)  miesto, kde sa trochu rozvlnila  etická rovina nedávneho prípadu,  boli články na mojom blogu.

Vezmime to ale z lepšieho konca. Vykašlime sa na tento konkrétny príklad. Vezmime to všeobecnejšie, tak ako k tomu napáda Jozef v článku Otázky, nad ktorými sa oplatí zamyslieť

O tom, či sa autor článku svojim konaním prehrešil voči etike sa dá diskutovať … dalo by sa tiež povedať, že by sa malo diskutovať. Ani nie tak o etických aspektoch tohto konkrétneho prípadu, ako trochu všeobecnejšie – o zodpovednosti a etike v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou súkromia vo svete Internetu. Nejde totiž ani tak o tento konkrétny prípad (škoda sa už stala), ale o to, že je celkom pravdepodobné že aj v budúcnosti sa na Slovensku vyskytnú podobné situácie a s nimi aj podobný problém – ako upozorniť na objavený bezpečnostný nedostatok tak, aby upozornenie bolo účinné a zároveň nedošlo k zbytočnému poškodeniu práv a záujmov tých, ktorí svoje (osobné) údaje zverili organizácii u ktorej bolo objavená bezpečnostná chyba. Zdroj: Otázky, nad ktorými sa oplatí zamyslieť. Blog – Jozef Vyskoč (blog.sme.sk)

Žiaľ ani v tom jeho článku som sa nedočítal reálny názor na etickosť, či neetickosť. O nejaké odvolanie sa na už existujúce morálne pravidlá ani nehovoriac. Istým spôsobom, to chápem. Jednak by sa hlavná pointa článku mohla rozpustiť. A tiež, diskusia o etike je pravdepodobne komplikovanejšia, ako sú jednoduché možnosti blogovacích nástrojov. Tiež si myslím, že diskusia o etike formou diskusie pod článkami rýchlo prerastie do niečoho, čo popisuje fenomén Trvalo udržateľná krava. V prípade, že ako autor článku nemáte možnosť diskusiu moderovať a udržat ju v téme článku, je to škoda vôbec písať.

Napriek tomu by bolo fajn, keby sme o etike na sieti diskutovali. Napísali o tom občas nejaký článok na svoj blog, do majstrémových offlinových  plátkov. Zorganizovali stretnutie internetových profesionálov na túto tému alebo aspoň ako povinný bod každej IT či webovej konferencii zaradiť bod o etických otázkach hlavnej témy danej konferencie.  Pretože len aktívni (v zmysle vytvárajúci obsah)  užívatelia internetu môžu rozumne a pre seba vhodne postulovať etické pravidlá.

Ak som prehliadol nejaký článok zaoberajúci sa etikou bezpečnostných profesionálov, odkaz doplním rád.

Zdieľať?

Apple a marketing, kto je perohryz a RSS – šálka celulózy

Minule som písal o tom, ako by sme sa mohli čo to poučiť o marketingu na príklade úspechu iPhone. Spomenul som, že Apple to tentokrát, na prekvapenie, marketingovo zmákla, tá firma, na jedničku. A tiež som spomenul, že to tak veru doteraz nebolo. A tu je kompletný zoznam prepadákov od Apple.

Dostal som sa k tomu z blogu perohryz, ktorý píše niekto z redakcie SME. Pravdepodobne niekto z počítačovej redakcie a veľmi, ale veľmi blízky blogom sme.sk. Alebo aj nie. Akokoľvek, napísal fajn článoček o blogovacích systémoch na Slovensku, prilepených k veľkým kamenným denníkom, týždenníkom a iným nočníkom.

Kto to tak asi je? Budem pátrať, ale isto iste si nechám pre seba. K netetikete patrí napríklad aj to, že nevyzradíte identitu ľudí, ktorí si to neprajú. Ani nepriamo. O netetikete sa v tejto uhorkovej sezóne rozpísali hneď dva servre. Jeden aj druhý. Ten druhý bude asi aj viackrát.

Keď sme pri tej etike a slušnosti. Zdá sa, že z iPhone sa stane najsledovanejší crack v dejinách ľudstva. V Čechách už majú dokonca jedného živého iPhone. Len neviem, prečo v prvom komentári pod článkom použil komentujúci slovo wow. Že by ten iPhone bežal na Vistách? Zatiaľ na iPhone vlne beží len iDnes. Opäť sa pýtam: Je toto normálne, aby sa o telefóne z ktorého si nezavoláte a dokonca sa u nás nebude do konca roka ani predávať, písala dvojstranová príloha? No je toto normálne, alebo len zaplatené? Ale marketing je to pekný, jalový.

Keď sme pri tých jalovostiach tu sú dva excelentné kusy: Rozpútaná diskusia o plných článkoch alebo anotáciách v RSS. Prečo tak ultimatívne, že jalovosti? Nikto, slovom nikto, neurobil za posledných mnoho rokov seriózny výskum, sledovanie, štúdiu, komparačnú analýzu. Len sa podľa citu argumentuje, že tak je to lepšie a inak horšie. Jediným prínosom je argument, že pri doterajších pokusoch o exaktné porovnanie sa pravidelne robila chyba, že sa porovnávali výsledky z obdobia A s výsledkami z obdobia B. Druhým kusom je reakcia od správcu tisícok RSS. To nie je sranda, tisícky RSS, to je významný trafik. K posunu problematiky žiaden prínos. I kdyby se supervýznamní bloggeři na hlavu postavili. Poslednú vetu stačilo napísať na začiatok, alebo rovno do nadpisu a всë ясно, зa чeм буквы. No dobre, tak argumenty sú tam pádne, to treba uznať.

Nejako sa mi tá šálka celulózy a postrehov z webu prelieva. Tak zas nabudúce.

Dovtedy sa poučte ako sa učiť anglicky. Ako som sa učil angličtinu a Jak na angličtinu – zábavně a efektivně  (bacha 20 tisíc znakov). Na prázdniny téma ako vyšitá.

Zdieľať?

Netetiketa – domovská stránka

Domovskú stránku má kde kto, tak prečo nie domovská stránka slušnosti. Preto pre všetkých, ktorí v prostredí internetu nechcú pôsobiť ako burani, uvádzam domovské stránky etikety na internete:

Netiquette
is network etiquette, the do’s and don’ts of online communication.
Zdroj: www.albion.com/netiquette
Súvisiace u nás doma:
Niekoľko rád ako mi správne posielať emaily
Zdieľať?

Niekoľko rád ako mi správne posielať emaily

Minule som písal, že blog mám preto, aby som nemusel dookola rozprávať priateľom moje základné pohľady na život. Tentokrát do poriadne využijem. Článok na Živě.cz ma inšpiroval k spísaniu môjho pohľadu na to, čo je pre mňa pri písaní e-mailov dôležité. Berte to ako radu z nadpisu. Ak sa budete držať nasledovných rád, budem mať z vášho e-mailu radosť hneď od začiatku.

  • Základom je kvalitne napísaný predmet. Minimálna zmysluplná dĺžka je 4 slová. Minimálne! V starých zlých analógových časoch to bolo… VEC: Žiadosť o presunutie termínu návštevy za účelom objednania sa na prejednanie zriadenie pripojenia telefónu…..
  • Na oslovení si nepotrpím. Radšej prvú vetu využite na zhrnutie toho o čom chcete písať. Vám to pomôže utriediť si myšlienky a mne sa na mobile zobrazí nielen to kto mi píše, ale aj čo mi píše. Ak je to niečo zásadné, posnažím sa odpovedať čo najrýchlejšie (bez záruky pozri poslednú zásadu)
  • Podpíšte sa. Však viete ako. Tak, ako sa oslovujeme normálne.
  • Píšte s diakritikou. Nemám chuť pri hľadaní hľadať dvakrát. Rez “čitateľne” a raz “citatelne”. Čo napíšete bez diakritiky, to už nikdy nenájdem.
  • O využití polí Komu, Kópia, Skryrá kópia nič lepšie nevymyslím. Preto citát:

    Používejte správně pole Komu: (To: ), Kopie (Cc: ) a Skrytá kopie (Bcc: ). Do pole Komu patří adresáti, jichž se e-mail přímo týká a od nichž očekáváte odpovědi a připomínky. V poli Kopie mají své místo adresáti, kterým dáváte obsah dopisu na vědomí, ale nevyžadujete po nich odpovědi. Ve Skryté kopii číhají „tajní pozorovatelé“. O rozeslání na jejich adresy se stará přímo server, který je z hlavičky e-mailu vymaže. Ostatní adresáti tak žádným způsobem nemohou zjistit, že korespondenci sleduje ještě někdo další.

    Odpovede sa dočkáte len ak je to naozaj pre mňa.

  • Ak niečo odo mňa chcete, neposielajte to na vedomie polovici Slovenska a štvrtine Európy. V odpovedi by som vás mohol poslať kam nechcete a dozvedela by sa to polovica Slovenska a štvrtina Európy. (Hovorím z vlasnej skúsenosti. Pôvodnému autorovi sa to naozaj nepáčilo.)
  • Email o veľkosti viac ako 100 Kb aj s prílohou považujem za útok budzogáňom na moju osobu. Ak mi chcete doručiť nejaký veľký súbor, pošlite avízo a dohodneme sa na metóde priamo určenej na zdielanie súborov.
  • Smailíky v emaily poznám len dva :-)(myslíte si, že je to vtipné) a 😉 (myslíte to ironicky). Ak si so mnou chcete smailíkovať, zavolajte mi cez telefón alebo ICQ.
  • NEKRIČTE NA MŇA VEľKÝMI PÍSMENAMI. V jednej krajne, keď chcú zoťať strom, týždeň naň kričia. Zabijú ducha stromu a ten sa potom dá ľahšie zoťať.
  • Nenávidím spam. Ak som vám to výslovne nepovolil, neposielajte mi žiadne emaily, do ktorých ste nenapísali ručne aspoň 5 svojich slov. Predpokladám, že na vyjadrenie svojho názoru na posielané spotrebujete aspoň tých 5 slov. Potom ten email začína mať pre mňa hodnotu vášho názoru na vec. (počet aktuálne udelených povolení: 2)
  • Email nie je telefón ani ICQ. Ak potrebujete odpoveď skôr ako za 7 dní, radšej mi zavolajte telefónom, alebo cez ICQ. Emailovú schránku si vyberám pravidelne, ale skadiaľ beriete tú istotu, že som nezmenil zvyky, neprestal používať notifikáciu na mobil, nepovažujem vás za spamera?

Nenechajte sa týmto článkom odradiť. Píšte mi. Mám radosť z každého emailu, ktorý dostanem. Z každého emailu, ktorý dodržuje všetky horeuvedené zásady.

Súvisiace u nás doma:
Netetiketa-domovská stránka
Zdieľať?