Ako boli moji obľúbení novinári zachránení pred gulagom

LenON by naozaj nechcel poslať novinárov do gulagu. To nie je v jeho povahe humanistu. A tak vymyslí vlastnou hlavou skvelé preventívne opatrenie.

Veď ako inak naložiť s tými, čo ho nepočúvajú, ako ich poslať do gulagu? Uff, ešte šťastie, že majú europoslanci imunitu. Inak by… Že ako to súvisí?

Dáme príbeh? Dáme. A dokonca taký, čo sa ešte len za pár dní stane.

Tíško si sadnite na lávku, rozpoviem vám príbeh.

Takže akí že to europoslanci? Nuž, ide sa rozdrapiť, ako bude odmietať utečencov. Ale chyba v matrixe, na poslednej schôdzi Europarlamentu sa hlasovalo o uznesení, v ktorom medzi iným Európsky parlament vyzýva európsku Komisiu, aby prijala riešenie so záväznými kvótami. Tak isto sa minister vyjadrilo rázne proti kvótam. Súčasne všetci 4 poslanci europoslanci Smeru hlasovali za návrh uznesenia, v ktorom sa požaduje zavedenie systému kvót. Zdroj https://www.youtube.com/watch?v=HDmukoTNR1c (od 6:35) Nepríjemné. Vskutku nepríjemné, tieto Píár reči, čo sa nikdy nemali stať skutkami.

Dobre sa nám ten príbeh rozbehol, že? Tak pokračujme.

No a teraz si predstavte, že príde na tlačovú besedu o pár dní, kedy sa bude sťažovať, ako mu Brusel prikazuje zriadiť ďalší utečenecký tábor na našom území. Ako na to musí vyčleniť ďalšie rozpočtové peniaze a keďže treba konať rýchlo, veď ide o humanitu, musí sa celá stavba realizovať bez výberového konania, ideálne realizovaná osvedčenými partnermi štátu ako sú Doprastav, Váhostav-SK či iná súkromná agentúra na správu euro/štátneho rozpočtu.

Myslíte si, že ako skutočne profesionálny politik sa pred tou tlačovkou pripraví v kruhu svojho mediálneho týmu? Lebo to profíci robia. Pred neočakávanými otázkami majú politika ochrániť a pripraviť na ne, jeho tlačoví poradcovia a moderátor tlačovej konferencie. Moderátor TK všetkých v sále pozná po mene, vie dopredu čo sa asi tak budú pýtať a vyberá správne a nebadane tých, na ktorých otázky ho mediálny poradcovia pripravili. Takže keď o pár mesiacov konečne dostane Šípoš vytúžený grand, tak sa príde na spätnou analízou dát, že jedinú škodu, ktorú Denník N urobil na jeho PíáR obraze, sú zjdenené chlebíčky.

No keď je politik taký sebastredný, že vie všetko sám najlepšie, moderuje si svoju tlačovú konferenciu sám. Keď nikto LenON smie poznať skutočnú pravdu, nemôže sa s nikým poradiť. A tak tam stojí na tej tlačovke sám ako vztýčený prostredník.

Aj politik je len človek. Takže tlačovka skončí ideálnou vetou rodičov svojim nezbedným deťom:

Kto je veľmi zvedavý, bude skoro starý.

Tým sám seba  totálne znemožní a ako odplatu pošle pýtajúceho do gulagu.

Ale on by nerád posielal ľudí do gulagu. On ich chráni a vlastnou hlavou vymyslí, že preventívne  neumožní novinárom klásť nevhodné otázky. A dokonca im dá aj dobrú radu. Keby ste boli s nami na jednej lodi, mali by ste informácie z prvej ruky, bejby

Tajna nahravka VOS telefonickeho rozhovoru medzi exministrom vnutra Robertom Kalinakom a redaktorkou Pravdy Vandou Vavrovou.

End off story. Кто смотрел, молодец

Pod čiarou: Tento príbeh sa nikdy nestal. Nie sú dôkazy, skutok sa nestal. Akákoľvek zhoda osôb či miesta je výplodom vašej  bujnej fantázie a príznakom, že by ste sa mali ísť liečiť z choroby zvanej demokracia. Ja som to už vzdal, som už beznádejný demokrat.

 

 

Zdieľať?

Áno, áno, áno! Internetový novinový portál s papierovou prílohou

Presne toto sú dôvody, prečo je Projekt N pre mňa tak super atraktívny. Nejaké trucpozadie beriem len ako prvotný impulz. Takú tú legendu do učebnice dejepisu.

Tištěné “Enko” bude obsahovat zprávy v kontextu, analýzy, komentáře. Prvních osm stran novin bude věnováno aktuálním událostem, druhá půlka novin vědě, kultuře či sportu. Ale nikde není psáno, že to někdy nebude úplně jinak.

“To je výhoda toho, že začínáme. Ve Sme jsme stále museli brát ohled na čtenáře. Řešili jsme dlouhé měsíce, jestli zrušit nebo nezrušit televizní program. Přičemž bylo jasné, že ho drtivá většina čtenářů nechce a nepotřebuje. Na zaběhnuté zvyky se teď nemusíme ohlížet. Budeme chtít vydat noviny, které na všech šestnácti stránkách budou obsahovat jediný článek? Pokud bude dost zajímavý a čtenářům to zdůvodníme, tak klidně můžeme,” říká Bella.

Všechny noviny světa už dvacet let bojují s tím, jak se vyhradit vůči webu. Vydavatelé zjednodušeně řečeno i v roce 2014 – až na výjimky – vyrábějí primárně papírový produkt, ke kterému je nějak “přilepený” web. Ale nový slovenský projekt na to chce jít opačně. “Tisk je pro nás druhá káva uvařená z internetu. Budeme ji vařit tak dlouho, dokud o ni bude – z ekonomických či demografických důvodů – zájem. Jakmile pomine, tak skončíme,” říká Matúš Kostolný.

Zdroj:  Čermák: Slováci otestují, jestli mají noviny ještě šanci | HN.IHNED.CZ.

Naopak, možnosť urobiť niečo skutočne prelomové v definovaní zázemia mediálnych domov, to je to čo môže ProjektN urobiť skutočne pre dejiny.

Nalejme si čistej pepsikoly – úpadok značky sme.sk kvôli odlivu dnešných prémiových autorov bude len a len pozvolný. Ak vôbec nejaký. Nehovorte mi, že sa nenájdu nový komentátori. Samozrejme, tak ako sa našli v období mečiarizmu, tak sa našli iný v ostatnom období a tak isto sa nájdu aj po novom roku.  Robiť prenos z nejakého zápasu – to je rovnaké remeslo ako 80-90% komerčnej fotografie.

ProjektN by som chcel aby bol skutočne iný mediálny priestor. Priestor na úrovni 21. storočia. Slepé uličky v podobe tabletových aplikácii či tabletových denníkov sú vyskúšané. Takže je tu veľká šanca trafiť do uličky z dosť dobrou perspektívou.

A v tomto kontexte chápem aj kúpu komplexného predplatného.  Jednoznačne preferujem, aby ProjektN bol súčasť konceptu Piano. Mnou čoskoro prispených 100€ je skutočne drobný príspevok na niečo, čo by som chcel, aby existovalo. Neberiem to ako predplatné.

Zdieľať?

Investor sa má starať o peniaze, profík o profesnú stránku

Moja práca je od roku 2000 zameraná na lekárenské siete. A väčšinu z tých, pre ktoré som pracoval viedli investičné skupiny či jednotlivci. S prácou pre siete lekárni vlastnené Pentou mám osobné skúsenosti. Aj z ČR aj zo SR. A nemám s tým najmenší problém.

Pretože všetky tie lekárenské siete sú vedené zo strany investorov tak, aby generovali zisk a prinášali návratnosť investícii. To je to, čo sa od investičnej skupiny očakáva.  A to očakávam aj ja, keď pre nich pracujem.

Bol by som veľmi rozladený, ak by odo mňa zástupca investičnej skupiny očakával nejaké konkrétne lekárenstvo. Keby mal nejaké predstavy o farmácii. To by som bol dosť rozladený a asi ťažko by sme našli spoločnú reč. No vždy odo mňa chceli splniť ich ekonomické ciele. Akým lekárenstvom, akou farmáciou, to bolo na mne ako profesionálovi. A ja ako profesionál som vždy schopný si svoju profesionalitu v konfrontácii s nimi obhájiť.

Ale čo si mám myslieť o vyjadreni

Prečo Penta kupuje médiá: “Rozhodli sme sa investovať do médií, pretože veríme ich primárnemu poslaniu, ktorým je prinášať verejnosti kritické a slobodné informácie.”

Zdroj:  Haščák prehovoril. Reaguje na Sme, Gorilu aj Nicholsona | Strategie.sk.

Keby investovali do médii lebo veria v návratnosť a rozvoj investícii, to by som bol kľudný. To su pak klidný jak Bohuš.

Ale aby mi investor chcel prinášať kritické a slobodné infomrácie? Ako si to prestavuje manažér – zástupca investora vo vedení denníka?

Netuším. A skúsenosti, skutočné reálne skúsenosti z práce na rozhraní manažmentu a lekárenstva mám veru bohaté.

Viem, ako funguje spolupráca s finančným investorom, ktorý chce  aby som ja ako profík priniesol lekárenstvo a farmáciu. Keď chcel ekonóm prinášať lekárenstvo a farmáciu, nefungovalo to. Robil amatérske chyby a my profíci sme sa mu smiali. Keď som v jednej sieti pracoval ako konzultant pre ekonomický manažment, vždy som ich varoval, keď začali siahať do lekárenstva, aby to nechali na profíkov a držali sa svojho – ekonomickej stránky veci. Keď kolegovia lekárnici skúšali siahať do ekonomického riadenia, kolegov som varoval, aby sa nechceli zosmiešniť.

Nechajme profíkom čo patrí profíkom a budeme mať fajné noviny a fajné zisky z nich. Ale dokážu to aj jedny aj druhí? Nie som si istý.

Zdieľať?

Namiesto vizuálnej infomrácie krásny výhľad na písmenká

Toto je tragédia internetovej žurnalistiky. Články o vizuálnych zmenách verejného priestoru a v ňom ani jedna aktuálna fotka.

…rekonštrukcia vrátila tomuto priestoru výzor, aký mu dal architekt Milan Michal Harminc v tridsiatych rokoch minulého storočia a podporila zároveň zámer svojho tvorcu vytvoriť na vyvýšenom mieste nad mestom martinskú akropolu s budovami nadregionálneho významu.

Zdroj:  Namiesto tují krásny výhľad | Spravodajstvo | turiec.sme.sk.

Ten článok písala sama šéfredaktorka miestnej regionálnej redakcie, ktorá si ako bydlisko uvádza Martin. Určite nedisponuje žiadnym mobilom s foťákom. Chudobní žurnalisti.

Ach jo!

Nula fotiek

Nula fotiek

Zdieľať?

Na našu škodu zabúdame na prezumpciu neviny

Kua, plné meno a popis skutku pred nadobudnutím účinnosti rozsudku, to je prezumpcia neviny ako vyšitá.  Tento prístup ma tak neuveriteľne nasiera.

A viete prečo? Lebo ignoráciou elementárnych pravidiel, ako je napríklad prezumpcia neviny, nabíjame práve takým zmätkom, ktorí sú nakoniec odsúdení. Ale kým sa to stane s radosťou a pekne nahlas vykrikujú, ako sa im ubližuje.

Server Lidovky.cz přinesl příběh Ondřeje P., který se dostal do exekuce kvůli falešné pokutě. Revizor Petrů se totiž na podzim roku 2008 shodou okolností dostal k jeho osobním údajům, na které poté vypsal pokutu za jízdu načerno. (VÍCE ČTĚTE ZDE)

Jak serveru potvrdila mluvčí Obvodního soudu pro Prahu 8 Michaela Janoušková, revizor za to dostal minulý týden trest devět měsíců s 18měsíční podmínkou a zároveň má poškozenému zaplatit exekuci i náklady na soud, celkem 29 tisíc korun.

Přesto Alexandr Petrů prozatím zůstává revizorem pražského dopravního podniku. Proti rozsudku se totiž odvolal. “Rozhodnutí není pravomocné.

Zdroj:  Revizor, který udělil falešnou pokutu, je stále ve službě | Zprávy z domova | Lidovky.cz.

 

To je taký problém, aby lidovky.cz počkali s celým prípadom do právomocnosti rozsudku?!? Ako fajn by bolo potom uzemniť akékoľvek námietky jedinou krásnou vedou: “Súd ho odsúdil, tak čo chcete namietať?”

Ale kvôli snahe ukojiť našu krvilačnosť, kvôli snahe ukojiť našu zaujatosť uverejňujú noviny na našu spoločenskú objednávku fakty bez najmenšej argumentačnej sily. Naopak, dávajú argumenty kadejakým odkundesom o svojej ublíženosti. Už len aby sme sa v obvyklom duchu postavili na stranu vyfabulovaného chudáka, ako to bolo v prípade tikadlového šoféra autobusu.

Viete, ani by som sa poskúsenostiach zo Slovenska nečudoval, keby sa českí daňoví poplatníci museli poskladať na nemajetkovú ujmu za nepodloženú urážku. Veď ako hovorí jeden už pomaly legendárny rozsudok: “Aj v prípade, že by tvrdenia odporcu boli preukázané ako pravdivé, odporca v čase vyhlásenia výrokov nebol oprávnený podsúvať verejnosti skutkové tvrdenia, ktoré navrhovateľa s trestnou a nepreukázanou činnosťou spájali.”

Zdieľať?

Zamneď: Potrebujeme takýchto novinárov v našej spoločnosti?

Po prvej vlne čistého spravodajstva si novinári spomenú, že by mali poskytnúť aj hlbšiu analýzu a komentáre súvislostí. Spomenú si, že tak nejako ich to v škole učili. Neskoro, priatelia, všetko je to neskoro.  A hlavne nakrátko.

Keď začali Česi umierať na metanolom kontaminové potravinárske liehoviny, všetci sa predháňali zhľadúvaním informácii o daňových únikoch, pančovaní, trhu s lacným alkoholom. Všetko to bolo neskoro. Tie témy boli dávno známe. Ale bez aktuálnych mŕtvych neboli dostatočne sexi na uverejňovanie.

Ako je to možné, že neboli dostatočne sexi? To novinári nie sú schopní trochu zavrtieť psom, aby z daňových únikov urobili potravinový problém kolosálnych rozmerov aj bez desiatok mŕtvych? Ale no, veď tomu neuverí ani moje 3 ročné kŕsňa. Leniví sú, priatelia. Alebo mám rovno napísať neschopní?

Nie, nemám rád, keď novinári vrtia psom. Ale vezmime to po poradí. V prvej iterácii by som ocenil vôbec vzkriesenie spoločensky užitočnej investigatívy, analýz súvislostí a schopnosti tlačiť dlhodobo tému k riešeniu. V prvej iterácii im nebudem siahať na marketingové nástroje, ktoré zvolia, aby pri tom nezdochli hladom. Ale mŕtvoly ako marketingový nástroj?

Naozaj potrebujú novinári reálne mŕtvoly, aby ich napadlo si spomenúť, že sa spoločnosť už niekoľko desaťročí potýka s problémom výberu spotrebnej dane na alkohol a odfarbovania roztokov do ostrekovačov?

Nie, takýchto novinárov v našej spoločnosti nepotrebujeme.

Milí novinári, skúste sa len pol slabikou posťažovať, že by ste na takúto prácu potrebovali viac peňazí. Viete, debilkovia moji z iDnes.cz, asi pred mesiacom som si obnovil Piano. Proste ma k tomu marketingovo dotlačili v Sme.sk. Chcel som ich čítať na tablete a ich spôsob práce pri schovávaní obsahu za hradbu Piána začal prinášať úspechy. Bez platby to čítanie už bolo neskutočne otravné až nemožné. Síce až po 10 rokoch sa im podarilo odo mňa dostať za mobilné čítanie nejaké peniaze, ale aspoň sa už konečne snažia.

Naozaj som na veľkých pochybách, či novinárov, ktorí nie sú schopní dlhodobej koncepčnej práce, či noviny, ktoré nechcú za svoju prácu peniaze, či takéto noviny je vôbec bezpečné mať.

V demokratickej spoločnosti novinárov potrebujeme. Majú svoje jasné miesto a jasné úlohy. Ale ak ich máme takto lenivých či neschopných, je to pre nás vražedné. Máme pocit, že máme novinárov, tak je všetko v priadku. Sme uspokojení, veď keď ich už máme tak si isto-iste odrobia svoj podiel na udržiavaní demokratickej spoločnosti. Demokracia je tak v bezpečí.

Riť Paľovu, je demokracia v bezpečí.

Val, ktorý chráni demokraciu je puzzle. Tisíce dielikov – novinári, politické strany, súdy, odbory, občianske združenia, volebné právo jednotlivca, osobná morálka, výchova detí, Ústava – tisíce dielikov, ktoré držia demokraciu medzi nami. Keď pár dielikov vypadne zo skladačky, ešte stále môže byť spoločnosť demokratická a nacizmus či komunizmus ostanú s Hanibalom ante portas.

Obzerajúc sa okolo seba, ako by sa väčšina dielikov tohoto ochranného puzzle demokracie presťahovala na jedno konkrétne miesto. Politické strany? V riti. Odbory? V riti. Súdy? V riti. Osobná morálka? V riti. Novinári? Robia im tam spoločnosť.

Tak toľko na margo pospravodajského šialeného poľovania novinárov na dlhodobé témy nosenia zbraní či odzbrojenia obyvateľstva, na ktoré si ani oni o 3 dni nespomenú.

Zdieľať?

Novinári tvoria špicľovaním dejiny. Celé zle!

Všetky peňaženky plánujeme stratiť, aby sme ich mohli nájsť a odovzdať na polícii. Potom pôjdeme na políciu ešte raz, ale už v úlohe majiteľa peňaženky, ktorý sa policajtov spýta, či ju niekto nenašiel.

SME.sk | Štátni policajti odovzdané peňaženky zatajili.

Reportáž dlhá ako týždeň pred výplatou. Ani raz sa tam nespomenie úplne základná otázka:

Ako kontroluje sama polícia svojich členov?

To čo predviedli novinári je nechutné. Jednak sa hrali na agenta provokatéra. No hnus. A po druhé, tvorili dejiny. Beda spoločnosti, kde novinári tvoria dejiny namiesto toho aby ich opisovali.

Pritom stačilo toto celé vykonať v spolupráci s inšpekciu ministerstva vnútra.

Keď sa budú nabudúce novinári sťažovať, že si ich kde-kto nahráva a odpočúva, zas by mali pripomenúť, akí sú oni íbermenši.

Doplnené:

Len pre inšpiráciu novinárov jedna rukolapná ukážka ako to má fungovať:

Učitel má žákům dát základy informatických technologií. To se mi myslím povedlo a zároveň jsem také dokázal, že pro výuku literatury žáci předposledního ročníku gymnázia nejsou dost vyspělí, aby mohli smysluplně využít internetové zdroje. Většina z nich jsou otroci internetu a tato závislost potlačuje jejich vlastní kritické uvažování.

Chtěl jsem také ukázat žákům, že jejich učitelé mohou nové technologie ovládat lépe než oni.

Chtěl jsem dokázat, že vše, co najdou na internetu, nemusí být správné.

Internetová past na plagiátory: 3/4 studentů se chytily • Jak zlepšit školní dějepis a zeměpis.

Nerobím si ilúzie, že to chápete.

Zdieľať?

Novinárske sužovanie

Článok vyšiel 22. 9. 2011 7:45

Fotka vznikla ešte vlani.

Mail s otázkami sme zaslali aj náčelníkovi mestskej polície Pavlovi Beňovi. Neodpovedal na žiadnu z nich, k parkovaniu na snímke sa odmietol vyjadriť. „Mestská polícia situáciu uvedenú na fotke neriešila a z tohto dôvodu sa k veci nebude vyjadrovať,“ napísal náčelník Pavel Beňo.

Dve autá obsadili osem parkovacích miest | Zaujímavosti | nitra.sme.sk.

Tomáš Holúbek by mal dnešný honorár venovať na podporu vyučovania masmediálnej komunikácie. Aj keď… To som zas raz optimista. A zajtrajší plat ako dobrovoľnú refundáciu daní, ktoré vyšli navnivoč tým, že otravoval citovaných v článku.

Hm, to akože potrebovali zaplniť v novinách kus papiera na webe?

Zdieľať?

Čo si zasejete, to budete žať

Ak ste na indexe mienkotvorného denníka, ste, slušne povedané, v prdeli.

Z funkcie ho nechala premiérka odvolať potom, ako vyšlo najavo, že vybavoval stretnutie pre zástupcu firmy Kapsch s kancelárom Národnej rady.

Vyhodený z Úradu vlády sa uchytil v Dúbravke | Dúbravka | bratislava.sme.sk

Čo si zasejete, to budete žať

Čo si zasejete, to budete žať

A to som ešte skutočne slušný. To len tak ako malá nevinná provokácia. Viete, onehdá som mal takú “malú” diskusiu o sile jednej služby zastrešenej pod sme.sk.

Hej, táto filipika sa dá poňať aj z druhej strany.

Teraz, keď sa ocitli vo vláde, pravicové strany Blanárika tolerujú. Post pripadol podľa koaličnej dohody SaS. Tá síce v opozícii nebola, jej predseda Richard Sulík si však pri zakladaní strany potrpel na to, že sú strana bez komunistov a eštebákov.

SME.sk | Sulík drží v NBÚ udavača.

Keď raz mám nejakú líniu, tak je vecou charakteru vynaložiť absolútne maximálne úsilie na jej dodržanie. Tak čo tam stále robia tí preverení komunisti? Keď ho raz nechceme v štátnej práve, tak ho inokedy už chceme? Hej, ten charakter, to je sviňa svedomitá.

Alebo to vezmeme za tretí roh? Písal som už o tom:Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy

Mám taký osobný pocit niekde vo vnútri mozgovne, že s našimi chybami a slabosťami a nedokonalosťami je to ako s povestným uholným kameňom. Keď ich do nás dosť nahádžu, mali by sme si ich dobre uschovať a na nich postaviť stavbu svojho života. Lebo múdry stavia svoj dom na skale a učí sa na chybách iných a aj na chybách svojich.  Keď sa dobre poučíme, dobre zapracujeme chytené kamene a nenecháme ich ako hrach len tak odskakovať, môže ten život stáť za to.  A to ma vedie k úvahe, že práve od takých, ktorí si svoje alebo cudzie chyby už prežili sa najlepšie môžeme poučiť.  Možno takí majú najväčšie právo na rovnakú chybu, ale v našom podaní, nás upozorniť. Lebo oni vedia...

Nie je to žiadna sranda, tento život. A ešte k tomu, nemá zmysel.

Zdieľať?

Nové médiá sú len sekundárne zdroje

O nových médiách a ich pokrývaní arabských revolúcii sa zamýšľal David.

Myslím, že odpoveď na prvú polovicu jeho filipiky má tri roviny. Jedna je, že porovnáva primárny a sekundárny zdroj a snaží sa ich položiť naroveň. A je len dobre, že sa tradičné médiá tomuto zubami-nechtami bránia.

Kdyby média investovala desetinu nákladů na letenku, ubytování a pohyb po Káhiře a zaplatila jednoho nerda, který by jako já trávil 10 hodin denně na Twitteru, občas kouknul na Aljazeeru a znal Guardian, dokázala by nabídnout rychlé, překvapivě kvalitní a zajímavé zpravodajství v reálném čase. Proč se o to nikdo ani nepokusil upřímně netuším.

jilm.cz = David Antoš » Proč jsou česká (online) média tak špatná?

Primárny zdroj, pevný ako skala

Primárny zdroj, pevný ako skala

Na toto delenie zdrojov mnoho blogérov zabúda. A niet sa čomu čudovať. Jednak by sme sami radi aspoň o jeden stupienok povýšili – známe prekáračky blogéri verzus novinári. A tiež je tu problém, že už odmalička neotrieskávajú o hlavu učitelia svojim žiakom pri hodnotení ich školských esejí či seminárnych prác ako to s tými terciárnymi zdrojmi je. Oj, nejednu debatu som mal so svojím starším deckom. Len s ťažkým srdcom prijala fakt, že sa musí lopotiť s aspoň sekundárnymi zdrojmi a na terciárne (hotové seminárky na internete napríklad) úplne zabudnúť.

Použitím twitteristov a blogérv by sa tradičné mádiá sami pasovali do druhej garnitúry – medzi sekundárne zdroje. Dokonca s rizikom pádu do priepasti terciárnej žumpy, kde nik nevie kto od koho čo retwítoval a reblogol a ukradol.  Jednak im to asi hrdosť nedovolila, ale hlavne – takéto sekundárne spravodajstvo si ich predplatitelia nezaplatili.

Druhou rovinou je, že nikto netušil, že to konečne na tých blogoch a twitteroch môže stáť zato. Bol by to risk, tak sa uchýlili k tradicionalizmu. Verte mi, keď bude táto revolúcia pokračovať smerom na východ, už budú staré média poučené a niektoré sa už podľa Davidovej rady zariadia.

No prekvapujúce je, že klasické internetové médiá  už teraz nešli cestou twitteroidných zdrojov. Akokoľvek sú to len rizikovými primárnymi alebo prežutými sekundárnymi zdrojmi a je u nich naozaj veľký problém s overovaním pravdy.

Ak uvážim nedávno na vlastné uši počutú Grygarovu vetu: “Na internete je skoro všetko zle.”, vlastne som rád, že sa niektoré médiá držia starých a rokmi osvedčených novinárskych postupov. A overujú a overujú…

Len či naozaj? A to je veľký tretí rozmer nových médii ako zdroju informácii. Reputácia jednotlivých twitteristov a blogérov.  A kde nie je zaručená reputácia, veľa času zaberie overovanie a overovanie a ešte raz overovanie. Možno je potom naozaj lacnejšie tam toho prevereného pulitzeristu na vlastné náklady poslať.

Zdieľať?