Aj formálna aj obsahová chyba v jednej vete. V článku o platení za obsah. Aké signifikantné.
Do projektu sa neplánuje zapojiť ani spoločnosť centrum, pod ktorú patrí portál aktuality.sk.
Niekto vidí argument, že za tak diletantskú editorskú prácu predsa nikto platiť nebude. Niekto vidí argument, že práve spoplatnenie umožní vrátiť drahú editorskú prácu na web.
A niekto stále upozorňuje, že sa musí zmeniť filozofia, kedy je webová verzia len konceptom pre zajtrajšie vydanie.
Dostal sa mi pod myš dotazník od sme.sk. Snažia sa v ňom zistiť, čo si myslíte o vzťahu blogérov a žurnalistiky. Prvá otázka: „Ktorému médiu najviac dôverujete?“ A k nej rovnocenné možnosti „Tlač“ a „Spravodajské weby“.
Mal som dobú vôľu ten dotazník vyplniť. Po tom, ako opätovne novinári dali v prvej otázke najavo, že nechápu rozdiel medzi webom a papierovými novinami, by to bola strata času.
Viete, vyzerá to pekne. Máme spravodajský web. No hej, ale aký je ich obsah? Nalejme si čistej pepsikoly. Alebo je to koncept (polotovar) pre zajtrajšie papierové vydanie, alebo je to zrkadlo včerajšieho papierového vydania. Akokoľvek sa snažím nájsť niečo webové, furt a stále vidím len iný nosič zobrazujúci to isté a úplne rovnako. Nie, žiaden spravodajský web. Elektronická verzia tlače to je.
A najhoršie na tom je to, že takto to tu, v slovenskom jazykovom priestore, máme od roku cca 2003. Nie, nič sa na tom nezmenilo. Tak ako som vtedy čítal na svojom MDA Compact zajtrajšie noviny, tak je to aj dnes – na konci roku 2010.
Nie toto nie je spravodajský web. Ani sme.sk, ani pravda.sk a veru ani aktualne.sk. Je to len a len zrkadlo papierového vydania. Aj keď sme.sk je o nejakú tú konskú dĺžku vpredu a pol predného kopyta sa už do oblasti spravodajského webu aj občas ponorí. Občas sa tam nejaký ten tretí či štvrtý rozmer zjaví. Asi len náhodou.
Aby som bol aj konštruktívny, ale zas aj dodržal svoje predsavzatia naznačím len jedinú vec. Web je hypertexotvý. Ani jedna elektronická verzia slovenských denníkov sa k skutočnej hypertextovosti nepriblížila. Web je interaktívny v detailoch. Web je súčasný (nemá ale aj má uzávierku), je o súvislostiach (tagovanie), je o kontinuite (odkazy tam aj späť v čase), je o kontexte (praženica). Dobrý spravodajský web je podobný skutočne výdatnej farmárskej praženici. Ja viem, je to o peniazoch.
Takže ako je to v tom vzťahu blogérov a novinárov? No, keď sa novinári naučia na čo slúži tagovanie, nech za nami blogérmi prídu po ďalšie poučenia. Zatiaľ sa im budeme na blogoch verejne smiať. Čím viac nás budú presviedčať, že už sú spravodajský web, tým hlasnejšie.
Pod čiarou: Aby som nezabudol a aj s rizikom, že ortodoxný novinári budú tušiť – výstrižková služba. To je koncept, ktorého filozofický rozmer mi tu chýba zo všetkého najviac. Pritom web je nástrojom v doterajšej histórii jedinečným.
Novinár z najväčších si otvoril klávesnicu na súčasných politikov z radov blogérov. Veď kto je viac ako šéfredaktor veľkého SME? Hádam už len jeho zástupca.
Ja si z dovolením teda otvorím článok na blogu na novinárov. A rovno na tých najväčších. Viete, to sa takto zídu dva dementné články a to potom blogér nevie, kde v písaní prestať.
Zdá sa, že absolútne iný prístup (v priemere a všeobecne) k novým médiám zo strany súčasnej koalície nestačí. Teda ako komu.
Kde sú tie časy, keď sa z blogov Sulíka, Mihála a ďalších šírila čerstvá energia a sebavedomie do najvyšších miest blogosféry, Facebooku a diskusií.
Odpoveďou, kde sú tie časy, nech je prehľad ostatných príspevkov na blogoch koaličných politikov.
Richard Sulík ostatný článok 27.9.
Jozef Kollár ostatný článok 16.10.
Igor Matovic 5.10.
Martin Chren 8.10.
Kamil Krnac 16.9.
Ondro Urban 19.9.
Robert Mistrík 6.10.
Natália Blahová 26.9.
a mnohí iní.
Stačí? Nestačí pre toho, kto nedokáže rozpoznať rozdiel medzi prístupom dnešnej koalície a minulej k blogom, sociálnym sieťam a k diskusii o budúcich riešeniach. Nestačí pre toho, kto nechápe zákonitosti obsahu na blogu. Vrátane pravidiel, čo na blog nepatrí. Nestačí pre toho, kto má problém urobiť si elementárnu rešerš vo svojej RSS čítačke.
Ale nechcem od zástupcu šéfredaktora najväčšieho mienkotvorného slovenského denníka veľa? Veď evidentne nerozozná blog od článku, článok od statusu a blog od konta na Facebooku. Ach jo!
Nie, nechcem! Táto novinárska nevzdelanosť totiž má svoje neblahé dôsledky. Postreh z nedávnych dní: Keďže novinár nedokázal rozoznať nahodenie myšlienky do pľacu blogosféri/f-priateľom od oficiálneho zverejnenia ministra, sám tým prinútil politika-blogéra byť sterilnejším a urobiť čistku medzi f-priateľmi. Politik začal prísnejšie dbať na pravidlá, čo na blog patrí a čo nie a v duchu pravidiel pre spravovanie verejného a súkromného f-profilu politika sa začal správať.
A kruh sa uzavrie. Pre splnenie svojich domácich úloh tak už novinárovi nestačí obraziť 5-6 blogov a svoj f-profil z pohodlia redakcie. Novinári zrazu musia zas používať obvyklé pracovné metódy. Tak sa posťažujú a vytknú politikom, že sa v prostredí nových médii nesprávajú ako pred voľbami.
Určite, dalo by sa aj viac. Vždy sa dá ja viac. Bolo by určite príjemnejšie, ak by politici venovali moderným internetovým komunikačným nástrojom viac času. Ale čo by robili potom novinári? 😉 A čo na to tie časti cieľovej skupiny, ktoré na internete nie sú? To by novinári zas kritizovali, že je vláda zahrabaná na sieti?
Novinár – komentátor si zdupľoval požiadavku na obsadenie kresla ministra odborníkom navyše aj otázkou etiky. To je samozrejmé a tvrdím to už dávno, že etické a morálne kvality majú byť u politika na vysokej úrovni. No zaujímavý je kontext tejto konkrétnej etickej požiadavky.
Ocitol sa v konflikte záujmov. Ako minister by mal napnúť všetky mozgové závity, aby diery v zákonoch, na ktoré prišiel v minulosti, urýchlene upchal.
…
Preto sa právom od ministra Mihála očakáva nielen to, že prestane popularizovať svoje tipy, ale že sa stane ich najtvrdším oponentom. Tak bude jeho ministrovanie eticky obhájiteľné.
Tu je vidieť ako aj bohatosť blogovania a vypisovania f-statusov nepomôže novinárom v splnení si svojich rešeršných domácich úloch. Inak by vedeli, že existuje verejné vyhlásenie, že Jožovým hlavným záujmom je tie diery zaplátať. Dokonca by stačilo, aby sa novinár rozpomenul na svoj vlastný rozhovor s dotknutým politikom.
Ale dobre, predsa len, boli to len slová, slová, slová a skutky by mali hovoriť za všetko.
V momente, keď prišli na stôl prvé záplaty v podobe zdanenie a zodvodnenia príjmov bez ohľadu na ich pomenovanie, bolo to novinármi kritizované. Naozaj nechcem strápňovať priamo Štulajtera vyhľadaním jeho slov, tak píšem novinármi.
Aby aj náhodne okoloidúci novinár pochopil: Keď na stole pristáli činy, boli odmietnuté a všetci by boli najradšej, keby ostalo len pri slovách a planých rečiach. Aby sa na ich výnimky zabudlo.
Pritom, ak by si aj Štulajter bol býval bol naštudoval Jožove vyhlásenia, našiel by medzi nimi to, keď hovorí, že tie diery, ktoré popisuje vo svojej knihe chce ako poslanec/minister zaceliť.
Jeden to zdrojov mohol byť aj jeho Facebook profil. A v ňom to dávno bolo a kým si to novinári neposrali dedinským prístupom ku kuloárnym informáciám, mali k tým informáciám prístup.
Čerstvo preškolený komentátor na hovorcu hneď z kraja svojej kariéry spomenul, že sa novinári nedokážu zžiť s tým, že nová pravicová koalícia nepostaví spoločnosť pred hotovú vec. Bral som to ako arogantné vyhlásenie prebehlíka, čo rýchlo zabudol, že komentátorom bol. Nie, má pravdu.
No napriek tomu, že tu máme podivnosti medzi novinármi, bol by som nerád, aby sa začali objavovať schválené zákony, o ktorých diskutovali len kmotrovia a ľud sa o nich dozvie až zo zbierky zákonov.
Prístup súčasných politikov je zásadne iný. Ale určite by sa dalo aj viac. Nezaspime na bobkovom liste.
Pod čiarou: Keď Sulík nadhodil, že počká kým ľud nájde diery v zmluvách vystavených na webe a využil tak obvyklý prístup 2.0 spoločností, to bolo prekvapených ksichtov. Keď poslal hromadný mail ako výzvu na prejavenie záujmu o rôzne štátne posty, to bolo buchotu, čo sa mnohým hlavy odšraubovali z neveriaceho krútenia sem a tam. Koľkí novinári majú RSS s Matovičovými, Sulíkovými (a ďalších) komentármi z portálu sme.sk vo svojich čítačkách? Miháľove ministerstvo už má f-stránku hádam už aj na doplňovanie hajzláku.
Nie je to náhodou tak, že novinári si akosi nevšimli, že sa na tej sieti aj niečo deje, lebo netušia kam sa majú pozrieť?
Toto sa mi páči na novinároch: Začnú vetu o chýbajúcich argumentoch, aby ju dokončili záverom z týchto argumentov vyplývajúcich.
My ostatní tomu hovoríme: Čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo.
Novinári o tom píšu, lebo to robiť nevedia, učitelia to učia, lebo to robiť nevedia a investori do toho investujú, lebo to robiť nevedia . A tak je to správne.
Ale hlavně by tuto službu mohly zajišťovat takzvané hyperlokální tituly, které u nás založil při skupině PPF Roman Gallo a které se nazývají Naše adresa. Takováto fungující celostátní síť by totiž musela přitáhnout inzerenty, protože by ji kde kdo používal, a to nejen při záplavách. Z peněz za inzerci by se tato oddělení dala financovat.
Karel Hvížďala » Proč nezvládáme povodňové zpravodajství? (napísané 20.8.2010)
Bol býval bol som napísal: Okamih delí čas na absurdnú minulosť a ešte absurdnejšiu minulosť
A ešte jedno poučenie: Keď napíše novinár “ak by sme”, mal by vrátiť novinársky preukaz.
Ani vetička spravodajstva zo Slovenska! A nemyslím, len politiku. WTF?!? Možno je dnes deň, keď sa nič nestalo.
Nie že by to na sme.sk bolo lepšie. Ale aspoň dve – tri hlavné správy tam sú. Teda občas (viac Krátka poznámka na margo sme.sk)
Divné toto webové novinárstvo. Veľmi divné.
A toto chce Bella predávať? S akým koňom sa to musel zraziť?
Pocitovo sa mi zdá, že režisér nezvláda koordináciu správ na titulke sme.sk Dnes dokonca nastala reverzia hlavnej správy zdola nahor. Prúžkom teraz.sme.sk. presviští mnoho informácii, ktorých sa neskôr nie a nie dopátrať.
Mám takú spätnú väzbu: Ak musím použiť na obsahovom webe vyhľadávanie, režisér nezvládol správu navigácie. (Noviny nie sú eShop, takže stále očakávam, že urobia výber za mňa, preto je táto spätná väzba namieste.) V ostatnom čase som na webe sme.sk vyhľadával až príliš často. Boli to pritom informácie, ktoré renomovaná médiá považovali za zásadné.
Samostatnou kapitolou je nevhodné nasadenie vyhľadávania od Googlu a nezvládnutý webdizajn horného roletkového menu. Pretrvávajúcu idióciu v práci s aktualizáciou obsahu v článkoch nevytrhli ani odkazy na kotvy noviniek. A aby som to skompletoval: Kto odhadne, kedy na titulke pribudne piaty stĺpec? Nakročené je dobre.
Ja len tak, že nám beží paralelne trochu viac zaujímavých udalostí a web novín by mohol byť miestom voľby. Škoda.
Rastík minule prirovnal jeden volebný program k veľmi ale veľmi nepodarenej a slabej seminárnej práci. A netrvalo dlho a ukázal nám, ako sa taká seminárka má písať.
Schelling nie je nijaký vojnový štváč. Naopak, patril medzi významných poradcov americkej administratívy, hlavne prezidenta Kennedyho, ktorí sa počas obdobia studenej vojny v 50. a 60. rokoch snažili posilniť tabu použitia jadrových zbraní. A bol zásadným odporcom doktríny prezidenta Eisenhowera, že nukleárny arzenál má byť k dispozícii ako akákoľvek iná munícia.
Svet bez jadrových zbraní by bol nervózny | Redakčné | komentare.sme.sk
Bez irónie, skutočne sa mi ten redakčný komentár páči. Priznáva farbu, nehrá sa na vždymúdreho chrobáka truhlíka. Akurát seminárka by mala na konci zoznam použitej literatúry. Ale to by už nebol novinársky redakčný komentár, že?
Gruzínsko vo vojne s Ruskom, francúzsky súťažiaci na elektrickom kresle, konflikt záujmov pri obhajovaní slobody slova, kartelové dohody o ignorovaní politikov, novinár provokatér so skrytou kamerou…
O čom to chcú tí novinári písať? O slušnosti, o dodržiavaní zákonov?
Áno, zapaušalizoval som si demagogicky. Nie nemyslím si, že spomenuté udalosti sú automaticky a celé zle. Akurát patria do úplne iných rúk ako novinárskych. Viete, veľmi sa mi páči prístup, ktorý hovorí, že novinár nemá čo udalosti vytvárať. Ten ich má len a len popisovať.
Niekoľko citácii a zvýraznených myšlienok.
„Niekoľko hodín tak mohli prejsť len osobné autá. Aj tie sa predierali len po tráve okolo toho deliaceho plota,“ povedal Kneis (český vodič). Kamióny stáli na západnej strane hranice úplne. Na pomoc prišla aj Česká polícia, veľmi sa jej však vraj nedarilo. Vodiči v kamiónoch spali a zobudiť sa nedali. „Niektorým šoférom keď aj zabúchate tak otvoria ale povedia že nerozumejú a spia ďalej,“ popisoval situáciu na spoločnej hranici s Českom Kneis.
Po diaľnici z Brna sa jazdí ako po okresnej ceste | Spravodajstvo | zahorie.sme.sk
Mám tomu rozumieť tak, že sa chlapík v uniforme zľakol veľkého auta?
…hovorí jeden z pomocníkov organizujúcich dopravu na parkovisku. Je ich asi 15, niektorí na kolieskových korčuliach, striedajú sa po 12 hodinách.
Nuž, evidentne sa nepripravili a nenabrali brigádnikov.
…
V bývalej budove colnice je deväť predajných miest. Vybavenie každého vraj oficiálne trvá 20 minút, vodiči však skôr hovoria o štyridsiatich.
Stojaci v rade pociťuje subjektívne, že čaká rádovo dlhšia ako je objektívny fakt. V žiadnom článku som sa nedočítal, že novinár námatkovo zmeral, koľko to skutočne trvalo. Pocity, to je to pravé v spravodajstve.
Muži z celej Európy postávajú v radách, časť z nich usilovne vypisuje množstvo tlačív. Na jednej zo stien v rohu svieti nápis Relax for drivers. Všade vidieť letáky ktoré nabádajú kúpiť si palubnú jednotku do konca roku 2009.
Vodiči v Brodskom: Mýto máte drahé, pôjdeme inam | Spravodajstvo | zahorie.sme.sk.
Bingo! Ale prečo by si ho novinári všimli a rozobrali ho viac ako len jednou vetou v cca 7 článkoch.
Vodič (autobusu z Talianska) sa najskôr dožadoval diaľničnej nálepky, vysvetlili mu však že musí čakať na svoju mýtnu krabičku.
Po diaľnici z Brna sa jazdí ako po okresnej ceste | Spravodajstvo | zahorie.sme.sk.
Bingo! To už naozaj nepotrebuje komentár, ale investigatívneho žurnalistu.
Dopravcovia hlásili problémy s platbami za mýto z rôznych čerpacích staníc. Anton Molnár, hovorca Slovnaftu, potvrdil, že v ich prípade sa upravoval centrálny systém, a to mohlo narobiť problémy.
Za kilometer sa platí ako za desať | Slovensko | ekonomika.sme.sk.
Mýtny systém nefunguje, pretože Slovnaft upravoval svoj systém v prvých dňoch roka 2010.
Dopravcovia sa sťažujú, že si nemôžu dobiť kredit na takzvaných palubných jednotkách palivovými kartami. To znamená, že ak si nepredplatia mýto v hotovosti alebo bankomatovou kartou, nemôžu jazdiť po spoplatnených cestách.
Za kilometer sa platí ako za desať | Slovensko | ekonomika.sme.sk.
A čo takto nadávať svojmu dodávateľovi palivovej karty, že za tie poplatky mal byť pripravený už v decembri 2009?
„Stojím tu od šiestej ráno v mraze, bez toalety, teplého nápoja, za parking treba platiť tri eurá na hodinu. Je to pod ľudskú dôstojnosť,“ hovorí skrehnutý Pawel Tomczyk. Kamión má odstavený na poľskej strane.
…
„Tri eurá je paušálny poplatok, nie hodinová sadzba. Navyše, parkovné sme práve kvôli mýtu znížili od Nového roku o jedno euro.“
Podľa podnikateľa v cene je aj použitie toalety a sprchy, stačí o to požiadať. Vodičom vraj na želanie uvaria aj čaj a kávu
Poľskí kamionisti bojujú o Duklu. Zatiaľ márne | Prešovský | korzar.sme.sk.
V jednom článku tvrdenie proti tvrdeniu. Aspoň elementárne overenie od novinára by už asi nebolo čisté spravodajstvo. Tak v záujme zachovania čistoty žánru, nech uverí čitateľ čomu chce. Škoda, že nedali o pravde aj hlasovať.
Cena, spôsob a rozsah spoplatnenia a ďalšie, sú celkom iné témy. Schopnosť analyzovať problém a rozdeliť ho na časti, ktoré sa už skutočne dajú kritizovať (novinári, dopravcovia) alebo riešiť (Skytoll), na to treba mať pravdepodobne viac ako len štupeľ do krku.