Trh a socializmus v platoch štátnych podnikov

Plat je cena vašej práce,  za ktorú ste ju ochotný predať. Ale pozor! Je to ja hodnota, za ktorú je tú prácu niekto ochotný kúpiť.

Do tejto poučky som bol býval bol narazil už v mínus 180. deň po mojej promócii, keď si ma jeden odborársky  relikt socializmu nechcel dovoliť kúpiť. Teda presnejšie, moju prácu. Vtipným pozadím bolo, že bez podpisu môjho diplomu na jednom papieri si mohol odborársky predák svoju prácu spláchnuť do záchoda. Manažér mu to vzápätí vysvetlil, ako to na trhu práce chodí a bol kľud.

Minister z Tesca asi zabudol, ako to na trhu chodí.

Manažérom chce rovnako siahnuť na platy. „Nie je možné, aby vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch, ktorý dnes nemá poriadne ani na platy, zarábal bežný robotník 500 eur a manažér šesťkrát viac,“ povedal Galko.

Nový riaditeľ si bude musieť utiahnuť opasok, pretože v budúcnosti nemôže počítať s takouto mzdou, upozornil minister.

SME.sk | Galko zatrhol manažérom odstupné

Pre radu a skúsenosť nebude musieť ísť ďaleko. Veď len toť nedávno jeho kolega Krajcer riešil plat Zemkovej. A tiež sme sa uchechtávali nad tým, či mu za tie prachy ten televízny trus pôjde niekto kydať.  Veľmi rýchlo sa ukázalo, že veru musí priplatiť, ako trh s použiteľnými manažérmi káže.

Že Galko siaha na zlaté padáky je iná téma.  A, medzi nami, v prípade štátnych firiem je to dobre.

Peniaze - všade iné, všade znova a znova a znova až do omrzenia vytrčená ruka.

Všetci pracujeme za peniaze.

Keď sme už pri tých platoch

V ostatnom čase mám pocit, že sa kdesi na Slobodu akosi zabúda a tlačí len a len na Solidaritu.
Solidarita je z princípu postavená na hlavu. Solidaritu treba len akceptovať, škoda o nej uvažovať. Buď solidárny sme, alebo nie.

Ale toto je už tak trochu priveľa solidarity aj na mňa.

SaS: Jozef Mihál pomáha mamičkám. Od 1. apríla 2011: Po návrate z materskej nebudú mať pôvodný plat, ale narastie im o rovnakú sumu ako ostatným kolegom. (Zdroj: Stranícky Facebook)

Ja viem, každá slušná firma má vo svojej personálnej politike výročné zvyšovanie o štatistickú infláciu. No mám tak trochu obavu, či sa zamýšľaný návrh týka len a len tohto pravidla.

A medzi nami po tretíkrát: Vaša firma nezvyšuje každý rok o štatistickú infláciu? Ak ste zamestnanec, tak vás ľutujem. Pracujete, pracujete a po 5 rokoch zistíte, ako vám potichúčky a poľahúčky klesá životná úroveň. Nie že by teda valorizácia o štatistickú infláciu niečo zásadné riešila, ale keď neprší aspoň Gonorrhea.

Ak ste firma, tak sa nečudujte, že ľudia od vás odchádzajú. Veď bez inflačnej valorizácie je fluktuácia jediná cesta, ako si môžu zamestnanci prilepšiť. Pritom vás to nič nestojí. Tak či tak je psou povinnosťou firmy rásť o kúsok viac ako o infláciu. Inak sa vlastne zmenšuje.  A argument inflačnej valorizácie schová mnoho argumentov, ktoré z ktorých by inak trčala slama demagógie.

To je život, to sú skúsenosti. Tak to na trhu chodí.

Zavádzanie zmien – pravda sa nakoniec ukáže

Problém, nie výzva, ale skutočný problém je, že mi už pri tom nemusíme byť. Chcete dva príklady?

Príklad prvý: Česká zdravotnícka reforma.

Pri príležitosti parlamentnej hádky o zrušenie poplatkov u doktora (30 CZK) a za položku na recepte  (30 CZK) vychádza najavo pár zaujímavých skutočnosti.

Výsledkem změn je, že například ve specializovaných centrech (ať už onkologických či těch, která pomáhají pacientům s roztroušenou sklerózou či třeba metabolickými poruchami) se léčilo o 47 procent pacientů více než v předchozím roce.

Ušetřilo se na to třeba díky tomu, že počet ošetřovacích dnů v nemocnicích klesl o pět procent – pacienti platí za každý den pobytu, a proto je nemocnice nepřijímají už několik dní před plánovanou operací, jak se to donedávna dělalo. Pacienti by se proti tomu bouřili.

Také přišlo o patnáct procent méně lidí k ambulantním specialistům. Regulační poplatky se projevily i na spotřebě léků, poklesl jak počet vydaných balení, tak i množství levných léků, které proplácejí zdravotní pojišťovny. Pětitisícový limit, nad nějž už pojišťovny lidem zaplacené peníze vracejí, překročilo dvacet tisíc pacientů.

Poplatky fungují, lidé jsou u lékaře výrazně méně – iDNES.cz

A tak ďalej a tak podobne. Len podotknem, že pri ostatnom televíznom dueli, ktorý sa udial pred  4 dňami novej ministerky architektky s poslancom Rathom nedokázala tieto argumenty vytiahnuť!!! Asi ležali proklatě nízko.

Príklad druhý: Zavedenie eura na Slovensku.

Pri pohľade na kurzový lístok a porovnaní sily našej meny s českou menu sa ukazuje, akoby dnes už virtuálna slovenská koruna k českej bola v pomere  30,126 ku 28,38 teda  1,06 SKK/CZK. To bolo tak naposledy začiatkom roku 2003, kedy boli pôvodné meny tesne vedľa seba. Že sa to stalo dva mesiace po prechode na euro je z pohľadu cieľa, teda dlhodobo a lacno udržateľnej sily našej meny irelevantné.  Mnohí si sito pamätáte, ako lietal kurz koruny v čase okolo parlamentných volieb.

Určite by som našiel ten citát, ako Fico velebí tých, ktorý rozhodli o tom, že to Euro prijmeme, keď sa začali ukazovať problémy svetového hospodárstva, keď nám Rusko zavrelo kohútiky a tieto udalosti nerozkolísali kurz našej meny

Nikto dnes nemá problém zájsť do obchodu s akoukoľvek bankovkou a je mu vydané. Tých papierikov a kovových krúžkov je všade dosť na to, aby sa mohol uskutočniť akýkoľvek obchod. Nedostatok papierikov a krúžkov by bol skutočný problém (a bola to asi najväčšia výzva pri technickej realizácii s imperatívom: Toto sa nesmie stať!),  ich aktuálny nadbytok je nepohodlie.

Oba príklady majú spoločnú jednu vec: Pôvodný tvorcovia zmien sú už kdesi úplne inde, skôr ako sa dočkali prvých výsledkov. Prínosy si privlastňujú noví a negatíva ostávajú na triku pôvodným nositeľom zmien.

Spoločné znaky nositeľov zmien

Zmeny nikto nemá rád. Zvyk je jeden z najväčších tvorcov endorfínov v ľudskom tele. Naopak, zmena vyvoláva tvorbu adrenalínu. Je to otázka chémie autonómneho nervstva a prvej signálnej sústavy, teda toho živočíšneho v nás.

Nesprávny cieľ personifikácie. Komunikovať s ľuďmi je prirodzené. Rozprávať sa s vecami, lajstrami, počítačmi je vraj znakom duševnej choroby. Preto ľudia dávajú zmenám prívlastky podľa mena nositeľa zmeny. Máme tu julínkovu/zajacovu reformu, barátove drobné, pilnikov sortiment, ale to vôbec nie sú tí ľudia, ktorí zadávali ciele zmeny.

Trojuholníka bez priamej spätnej väzby. O bytí, či nebytí nositeľa zmeny pre ľud rozhoduje spoločný  nadriadený toho ľudu aj toho nositeľa zmeny. Takže nositeľovi zmeny sa nikto nemusí zodpovedať, ale on sa zodpovedá každému.

Zmeny sú vždy nevratné. Je generáciami preverená axióma, že v rôznom čase sa nedá vstúpiť do tej istej rieky. Ale všetci vkladajú márnu nádej do toho, že ak nositeľa zmeny vyhodia, tak sa všetko vráti do starých koľají.

Pasca čiastkových úloh. Vždy sa mohli  lepšie zrealizovať jednotlivé čiastkové kroky z pohľadu na samostatné čiastkové úlohy. Zmena ako taká je vo svojej podstate dosiahnutím cieľa a ten je pevne daný zadávateľom, takže uvažovať o ciele zmeny ako lepšom alebo horšom, by znamenalo požadovať inú zmenu.

Pasca nemožnosti prezradiť riziká. Nositeľ zmeny nikdy nemôže prezradiť najslabšie miesto technickej realizácie zmeny, pretože by ukázal na to ohnivko, ktoré jediné stačí sabotovať, aby sa nedosiahol cieľ zmeny.

Na záver najvražednejšia vlastnosť zmeny

ČAS: Najväčším problémom zmeny je, že tie ciele zmeny ležia v budúcnosti, ale zmena sa deje teraz. Pravda o tom, ako sa všetci budeme mať lepšie vyjde najavo, ale mi už pri tom nemusíme byť.

Prednáška z akcie Barcamp Bratislava 2008

Dolu pod článkom je k dispozícii moja prednáška. Kým sa k nej dočítate, ponúkam aj pár osobných postrehov.

Nuž, bola to masová akcia a nevyhli sa jej ani davové scény. A to ja nemusím. Naopak, vďaka masovej účasti sa mi podarilo stretnúť na živo pár ľudí. A práve toto odhadujem ako základný prínos a to, čo všetci teraz najviac vyzdvihujú. Že sme si každý z Barcampu urobili vlastné stretko so svojimi priaznivcami a naopak mohli byť stretnutý s ľuďmi, ktorých sme priaznivcami. Veď koľkí by ste prišli len a len pre to, aby ste sa so mnou na živo stretli pod našou čerešňou?

Z hlbokých vedomostí som sa podozvedal z prednášok len málo-čo. Vedomosti podľa citu. Týkalo sa to všetkých prednášok. Aj tej o ochrane autorských práv aj tej mojej.

Postrehy ostatných účastníkov.

Takže, dobré to bolo Jano. Rád prídem aj na budúce. Pre mňa bolo toto stretnutie tak iné, ako ďaleko je farmácia a lekárenstvo od počítačov. A mne môžete veriť, že je to hafo ďaleko. A práve pre tú dokonalú inakosť dovedenú do ďalšieho rozmeru generačným rozdielom to bolo výborné. Uvedomil som si, ako mám svoju farmáciu skutočne hlboko v srdci.

Prednáška na budúcom Barcampe je jasná. Niektorý z obrázkov z prvej polovice mojej prednášky rozvedený do podrobností. Lebo ohľadne projektu 30plus je v tejto chvíli ťažké čokoľvek termínovať.

Takže moja prednáška prostredníctvom, barcapistami všeobecne využívaného nástroja.

Výrobná porada – nástroj optimalizácie pracovného času

V mojej dlhodobej sérii o úskaliach malej firmy vám dnes porozprávam o tom, ako vysedávaním na poradách ušetríte kopu pracovného času.

V druhom diele som hovoril, že je potrebné si vytvoriť niekoľko funkcii a tie následne obsadiť živými ľuďmi. Nie je podmienkou, aby platilo, že čo funkcia to človek. Dokonca v pohode môže platiť, že všetky funkcie obsadí jeden človek. Zásadné je len, aby sa na svoj projekt pozeral očami danej funkcie. Pretože inak vidí potreby projektu markeťák, inak projektový manažér, inak investor a inak sekretárka. Z týchto rôznych pohľadov vzniká úspešný projekt. A jediným miestom, kde sa jednotlivé funkcie môžu stretnúť je výrobná porada.

Ale čo je presne výrobná porada?

  1. Je miestom a časom, kde sa musia pretnúť výkony všetkých jednotlivých funkcii.
  2. Je miestom, kde ľudia navzájom vidia na čom pracujú ostatní vo firme.
  3. Je to miesto, kde si jednotlivé funkcie môžu ukladať navzájom úlohy.
  4. Je miestom na vyjadrenie konštruktívnej nespokojnosti s fungovaním oddelenia vo dverách oproti.
  5. Je priestorom na rozdelenie čiastkových úloh projektu medzi jednotlivé funkcie.
  6. Je miestom, kde si ľudia potvrdia, že rozumejú aké je miesto ich funkcie v projekte.
  7. Je miestom na verejnú pochvalu konkrétnych ľudí za splnenie úloh. (Nie je miestom na verejné pokarhania jednotlivcov za nesplnené úlohy.)
  8. Je miestom na prezentáciu celkových úspechov a celkových neúspechov firmy.
  9. Je miestom na krátke úvahy o budúcnosti, o konkurencii, o nesmrteľnosti chrústa.
  10. Je miestom na ukončenie a vyjasnenie si vnútrofiremných chýrov, šuškánd a dohadov.

Ešte si dáme niekoľko bodov k výrobnej porade:

  • Porada má trvať maximálne 2 hodiny, ideálne 45 minút raz za týždeň (7 dní).
  • Porada sa má konať v pravidelnom čase v týždni (optimálne v utorok (prípadne štvrtok) doobeda).
  • Porada sa nemá konať poobede (po jedle) a už vôbec nie pred koncom priemernej pracovnej doby.
  • Ideálne vždy, ale minimálne na každej 4 sa musia zúčastniť všetci pravidelný účastníci fyzicky. Telekonferencia je fajn, ale nie je to výrobná porada.
  • Účasť na porade má najvyššiu prioritu pred akýmikoľvek pracovnými aktivitami. Platí aj pre obchodných cestujúcich a inštaláciu nového servera.
  • Poradu vždy riadi najvyšší šéf a na jej začiatku sedí za vrch stolom a chrbtom k nejakej stene.
  • Vždy musí vzniknúť písomný zápis, ktorý sa distribuuje do maximálne 6 hodín po skončení porady.

Teraz by malo nasledovať rozpísanie, vysvetlenie, zdôvodnenie a popis dôsledkov nedodržania jednotlivých bodov. Ale nebude. Jednak, ak vás niečo špeciálne zaujíma, vrhnite to do komentárov a odpoviem. Po druhé, ide už o skutočne odborné vedomosti a skúsenosti z rôznych podriadených a nadriadených pozícii, ktoré sú predmetom mojej obživy. A po tretie, toto je posledný plnohodnotný článok z mojej profesionálnej manažérskej oblasti na tomto rodinnom blogu. Všetky ďalšie už budú vychádzať na mojom firemnom blogu.

No dobre, že ste to vy, moji verní návštevníci, tak čosi podrobnejšie o tom predposlednom bode, teda o tom, že výrobná porada je miestom pre krátke úvahy o budúcnosti, o konkurencii, o nesmrteľnosti chrústa. Zásadné je to, čo je zvýraznené, teda krátke úvahy. Výrobná porada nie je firemný brainstorming. To sú dve odlišné udalosti a z ich základných princípov vyplýva aj odlišné vedenie diskusie, odlišná forma zápisu a aj rôzne zloženie osadenstva. Ak potrebujete prediskutovať, uvažovať, plánovať, vymýšľať, tak si na výrobnej porade naplánujte na nejaký deň brainstorming, určite zoznam účastníkov a tak podobne. Ak sa nejaká debata rozvinie, kľudne ju takto utnite a preneste na iný čas a iné miesto. Vyhraďte problému samostatné riešenie a kompetentných ľudí.

Na poradu má prísť každý pripravený. Súčasťou prípravy má byť aj jedna dve vety o tom, čo počulo o konkurencii na neformálnych fórach, v kuloároch, šuškada zo sveta. Kľudne aj veci netýkajúce sa priamo jeho funkcie. Toto donášanie nových informácii treba zásadne podporovať. Súčasne sa nesmie porada rozpadnúť na diskusiu o prinesených informáciách.

Všimnite si, že v momente, keď necháte debatu voľne plynúť, nezúčastnené funkcie sa zahĺbia do kresla, zahľadia von oknom a vychutnávajú si voľno. Zamestnanci milujú porady, pretože je to čas, kedy nemusia pracovať a podávať výkony a výsledky. Stačí sedieť a ako sa im dá priestor na voľnú diskusiu, plne ho využijú na 150%. Toto treba obrátiť. Z bezcieľneho tliachania o tom čo sa vraj chystá, treba urobiť novú úlohu v znení: Ten a ten vtedy a dovtedy overí túto informáciu. Z otvorených otázok treba urobiť uzavreté a vyprodukovať akčný zápis v čase, priestore a funkcii. O tom, že si jednotliví ľudia sami sebe termínujú úlohy sa hádam ani netreba zmieňovať.

A to je pointa nadpisu. Výrobná porada je nástroj v riadení firmy, v zabezpečení jej efektivity. Ale je potrebné s výrobnou poradou vedieť zaobchádzať. Veď si predstavte, kto na tej porade sedí. Sú to profíci vo svojich oblastiach. Šéf za vrch stolom nemá šancu im v detailoch ich práce konkurovať. Ale má povinnosť mať nadhľad, kontrolu nad celkom, definovať priority a tým aj autoritu pred nimi.

Slovenský internet je plný mŕtvych koní a zdochnutých psov

Všeličo sa popísalo o tom, prečo na Slovensku na sieti zdochol pes. Aj na týchto stránkach som priniesol niekoľkokrát vševediacu a neomylnú analýzu. Jedna bola, že slovenské portály sú mŕtve kone, ktoré zdochli na začiatku tisícročia. Druhou neomylnou pravdou je, že sa mi páči ako TB presadzuje prerod sme.sk na skutočný internetový spravodajský server. Ale raz darmo. Keď chýbajú dvaja našepkávači, každý hlas ostane nemý, každý projekt umrie.

Tento článok, tak ako mnohé, mal byť pôvodne komentárom k článku Sme.sk je ťahúňom slovenského internetu. Dovolím si zacitovať to, čo mňa zaujalo. Nie je to tá časť o zdochnutom psovi, až taký nekrofil, nie som. Je to iná časť. Časť, kde autor vyzýva:

„Nádejal som sa síce, že niekedy možno spoja svoje sily najznámejší slovenskí IT blogeri, ktorí na takéto niečo odbornú kapacitu majú, ale sily sú príliš roztrieštené, a všetci si radšej hľadia svoju prácu“

No to by ma zaujímalo, akú svoju prácu. Pre aký projekt? Ak je slovenský, tak mi zo zalinkovaného článku vychádza, že nech sa do toho ani nepúšťajú, pretože vďaka kvalite ich projektov na slovenskom internete zdochol pes.

Ak zahraničných, tak je jasné, že veľmi dobre vedia, prečo sa o slovenský nezaujímajú. Alebo im to rázne a rukolapne vysvetlil ich… Ešte chvíľu si to nechám pre seba, aby som vás udržal v napätí a donútil dočítať tento článok.

Takže! Aby som bol aj trochu konštruktívny a nesťažoval si na to, že nejsou lidi. Zásadnú úlohu hrá penetrácii pripojenia medzi ľuďmi, teda potenciálnymi užívateľmi. Keď porovnám priebeh krivky návštevnosti slovenských a českých projektov, po 16:00 na Slovensku zdochol pes.

Vidíte, zdochnutého psa z nadpisu sme už našli. Teraz ešte toho mŕtveho koňa a mám to komplet.

Najprv vám ukážem tie dve výzvy, ktoré sú štandardným problémom, tých našepkávačov našich najznámejších IT guruov pracujúcich na zahraničných projektoch, tie dva atribúty, bez ktorých je môj hlas mŕtvy:

Projektový manažér. Je to ako v tom matematickom príklade na spoločnú prácu:
Jedna babka okope záhradu za 2 hodiny, dve za 1. Za koľko hodín okope rovnakú záhradu 1253 babiek? Odpoveď: Bez manažéra sa pozabíjajú motykami. Zaplaťte vo svojom projekte funkciu projektmanažéra, hej, toho darmožráča čo vám kecá do vašej odbornej práce a polovica úspechu je hotová.

Markeťák. Nemáte pre svoj projekt trh? Tak si ho vytvorte. Nemáte pre svoj projekt zákazníkov? Tak si ich nájdite. Nemáte pre svoj projekt strategického investora? Tak si ho ulovte. Trhy, zákazníci a investori sa povaľujú na každom rohu. Ani jednu z týchto troch vecí žiaden programátor neurobí. Urobí to za vás jedine funkcia markeťáka. To, že ich tu vyzdvihujem, to že z nich robím druhú polovicu úspechu akéhokoľvek projektu, neznamená že ich mám rád.

Vidím vám to na nose, ako si kladiete otázku, že kde je mŕtvi kôň? Hneď, už to bude, pointa prichádza: Mŕtvym koňom je každý váš projekt bez funkcií projektmanažéra a markeťáka.

Zdá sa, že v tejto vševediacej analýze budem pokračovať. Nabudúce si niečo povieme o rozdiele medzi funkciou a osobou. Bude to drsné.

Tajomstvo usilovnosti odhalené

Tak toto ma zaujalo. Hovorím si, toto preštudujem, to by zo mňa mohlo urobiť včeličku usilovnú. Teda, malého, ale usilovného včeličiaka:


Prepare For Your Next Task Before You Take a Break

„Instead of finishing a task, taking your well deserved break, and coming back to a completely new task, try this: Set up your materials needed for the next task before you go on your break. Here’s an example.“

A potom je tam rozoberaný príklad, keď si autor pred prestávkou načrtne pár riadkov textu nového blogového príspevku.

No neviem. Zhodou okolností som dnes pracoval doobeda na nejakej Sklikovej kampani a nazbieral som, si zoznam položiek, ktoré ľudia na Sezname vyhľadávajú o sto sedem, že si ich poobede okategorizujem a pridám do obchodu. Že by sa mi po obede nejako zásadne chcelo do tej kategorizácie sa povedať veru nedá. A kľudne ten zoznam nechávam ležať na disku a píšem tento spot, ktorému predchádzalo čítanie RSS čítačky.

Jediné čo skutočne funguje je prirodzená usilovnosť s ktorou ste sa narodili. Alebo máte nejaký kontrapríklad? Nejakú fintu, vďaka ktorej sa z vás stala usilovná včelička?

Odborník musí mať 10 rokov praxe

Toto mal byť povodne komentár k článku Najnepríjemnejší design spravodajského webu (spravodaj). Keďže v podmienkach komentovania na onom plátku je, že si nemám mýliť komentáre s kvákacím fórom, vrhol som ho sem. A tiež mi akosi nakynul, ako hraběnka blahej pamäti. (Pardon, tá nie, tá spala na nebesích)

Ak sa stránka, jej kód v čase mení, ľahko sa stane, že kým si pred piatimi minútami hľadel na text článku v bolde cez Firefox, teraz v IE je text článku štandardný. Je to chyba pozorovateľa? Či nebodaj prehliadača? Že v bolde bol, to by sa dalo dokázať keby sa chcelo. (Môj 5 ročný syn vie lepšie klamať a zatĺkať!!!) No chce sa? Je stránka o ktorej sa tu vehementne diskutuje stredom slovenského internetu? Dúfam že nie! A prečo sa vlastne diskutuje o stránke, ktorá nikomu nepatrí?!

Páči sa mi, ako je na tejto diskusii pekne vidieť nevedomosti ale hlavne neschopnosť pochopiť, že v každom odbore, ktorý je na svete viac ako mesiac existujú nepísané a písané konvencie, pravidlá postulované odborníkmi. (Učia sa v školách, na školeniach, sú popísané v učebniciach, napríklad) Typografia je tu už stovky rokov a pravidlá má teda overené tonami praxe. Peter, pripomína Cimrmana a to tak, že dokonale. Chýba už len prvý aut v dejinách blogovania. Určite ho vynájde. Držím si palce, aby si ho objavoval v inej časti siete.

Len, čo začnem klepať komentár, myšlienky sa len tak rinú. Písal som o tom. Preto mi bolo ľúto prestať a tu hľa je podrobnejší rozbor.

K stránke

Obsah je kompletne preberaný z tlačového servisu SITA. Teda správy. Iný obsah z iných zdrojov, stačí sa porozhliadnuť. Preto tá stránka nemá žiadnu informačnú hodnotu. Nalejme si čistej pepsikoly a pomenujme veci pravým menom. Ide o obsahovo zbytočnú stránku (Yůhů by si zgustol), ktorej hlavnou úlohou je priniesť peniaze cez reklamné systémy. Odborne MFA. S ohľadom na to, že je pravidelne propagované cez vybrali.sme.sk predpokladám, že tvorca stránky má živnostenský list. Ja viem, predchádzajúca veta by potrebovala hlbšie vysvetlenie, no kto sa v oblasti pohybuje vie a daňovému úradu netreba zbytočne pridávať robotu. No potreboval toto majiteľ? To je asi dôvod prečo sa skrýva. Nepodarene! (týmto pozdravujem Richarda) Tu už nejde len o nejakého pioniera (VIII.E. – možno je to menovec), ktorý si z detskej izby čosi naprogramoval. V dospeláckom svete ide o… (Som zvedavý, či priletí komentár pozn. aut.)

Ku grafike

Je mi ľahostajná. Tuctová. Hnus to priamo nie je (trochu som sa porozhliadol aj po iných sekciách, ktorých nie som cieľová skupina – je to hnus), ale hnus je subjektívna hodnota. O mojom názore môžete myslieť čokoľvek. Na hnusné stránky nechodím. Preto čítam sme.sk nie pravda.sk

K tvorbe webu

Vytvoriť web je jednoduché. Po týždni aktívneho pôsobenia na sieti je každý odborník. Aj ja som odborník na web. Najväčší odborník. Rovnako, ako je na slovensku 1 milión ekonómov, lekárov a (každý si dosaďme svoju odbornosť) a farmaceutov. Nič proti tomu. Každý máme nejaký názor na to, čo vidíme okolo seba. Vytvoriť web je hračka. Do momentu, keď sa naň pozrie skutočný odborník. Niekto, kto roky čosi tvorí, učí sa, študuje zdroje, zúčastňuje sa školení, sám je školiteľom, prispieva do odborných časopisov, blogov, webzinou, postavil rastúcu a prospešnú firmu s 10 ročnou existenciou. Je uznávanou autoritou pre minimálne 5 iných odborníkov. Je schopný každú svoju vetu podoprieť desiatkami príkladov a argumentov. Je schopný kriticky prehodnocovať svoje tvrdenia. Proste odborné myslenie. Odborník, je termínus technikus.

Čo znamená termín odborník sa dozviete ako vedľajší produkt na vysokej škole. Na akejkoľvek a aj keď ju neskončíte. Ide len o to pričuchnúť k vysokoškolskému vedeckému prostrediu. Mimochodom, Google prevzal historicky overené spôsoby prenášania dôvery vo vysokoškolskom prostredí. Preto je taký úspešný. Nevymýšľal prvý aut v dejnách vyhľadávania, len obšľahol riešenie potvrdené storočiami existencie vysokoškolského systému. Druhé mimochodom, myslím, že ten aut vymyslel Microsoft v podobe svojho live.com

Je strašné, že odborníkom nemôže byť človek vo veku 20 rokov. Nemôže to byť ani anonym. Môže byť nanajvýš nádejným talentom. Jednoducho to nie je technicky možné. Za 5 rokov sa nedá vytvoriť dostatočné zázemie skúseností a vedomostí, poučení z vlastných chýb, prehodnotení a skúseností v prehodnocovaní vlastných vedomostí. Na to treba minimálne 10 rokov v jednom odbore. Prepáčte mladí priatelia. Vážim si každý nádejný talent. Som ochotný ho počúvať, dokonca nasledovať. Nie som ale ochotný nekriticky akceptovať každý názor ako večnú pravdu bez čo i len minimálneho preskúmania. To by bola cesta do pekiel.

Rovnako je cesta do pekiel pre nádejný talent, keď nie je schopný vedecky argumentovať iným nádejným talentom a odborníkom. Pokiaľ nie je schopný argumentovať laikom, je to hovno nádejný talent. Z nádejného talentu sa stáva pre daný odbor (v našom prípade pre web)stratená existencia a potencionálne nebezpečie. Nebezpečie, že svojimi hlasne propagovanými názormi (marketing nadovšetko) zvedie z dobrej cesty ďalšie nádejné talenty. Preto je úlohou nádejných talentov a odborníkov odhaľovať stratené existencie.

Niektoré oblasti sú veľmi mladé, preto je v nich nedostatok odborníkov a nádejných talentov. Preto sú rajom stratených existencii. Náhodne by som mohol vymenovať napríklad tvorbu webu, webový marketing, homeopatiu, financovanie zdravotníctva…

K tejto téme sa ešte určite vrátim. Pokračovanie nabudúce…

Diel desiaty: Napíšte niečo

Odkladanie zabíja produktivitu:

  • Ak sa cítite letargický alebo stresovaný z množstva poráce ktorú máte urobiť a podkopáva to vašu produktivitu, začnite niečo písať.
  • Je oveľa lepšie napísať niečo, čo sa môže neskôr pretaviť do článku alebo môže byť odrazový mostík pre nové nápady, ako sedieť a hľadieť ako sa čas stráca a stávate sa zmätený z ostatných aktivít.


Praktické odporúčania:
V rámci rešeršnej prípravy na túto sériu som objavil niekoľko názorov: Niektoré rána neviem ako začať. Prechádzam bezcieľne svoju RSS čítačku, hľadám príbehy, ale neviem ako o tom napísať. Tak obyčajne napíšem krátky osobný kúsok, len aby som trochu podnietil kreativitu a prsty začnú pracovať.

V rámci svojich projektov mám niekoľko činností, ktoré sú nekonečne nezáživné, pravidelne sa opakujú, prosto rutina. Ale treba ich urobiť a zatiaľ som ich nedelegoval. Keď nemám na nič chuť, keď sa prichytím pri hľadení do nezaostreného nekonečna, sadnem si ku klávesnici a začnem robiť niektorú z týchto rutinných činností. Po pol hodine sa zrazu ocitnem uprostred tvorivej práce.

Fakt, treba začať. Najčítanejším článkom tohoto blogu je text Zarábajte na internete – návod v 10. bodoch. Ten článok končí citátom, ktorým zakončím aj tento seriál:

This is easy shit compared to any job offline that you may have had to do for a paycheck. So quit sitting on your ass and reading this, and go out and do something about it! The rest is up to you boys and girls, so go make me proud and try it!

Ďalšie časti seriálu:
Diel prvý: Odstráňte rozptýlenie
Diel druhý: Buďte na seba dobrý
Diel tretí: Pracujte vo vašom prirodzenom rytme
Diel štvrtý: Plánujte a stanovujte si priority
Diel piaty: Vychovávajte svoju sieť, poznajte vaše kontakty
Diel šiesty: Využite užitočné príležitosti
Diel siedmy: Vyhnite sa arogancii. Dajte si pozor na falošnú skromnosť.
Diel ôsmy: Zlepšujte svoj systém, automatizujte svoju prácu
Diel deviaty: Minimalizujte administráciu – práve ste dočítali
Diel desiaty: Napíšte niečo

Diel deviaty: Minimalizujte administráciu

Myslím, že nadpis dnešného predposledného dielu tohto seriálu je jednoznačný. Verím, že každý z nás prešiel obdobím, keď hľadal tú správnu fotku na plochu, reinštaloval operačný systém, reorganizoval archivačné postupy. Niektorí to dotiahli do dokonalosti a dvakrát do týždňa inštalovali novú distribúciu Linuxu. Postavte si na stôl hodiny a zmerajte si, koľko času tieto činnosti zaberú. Vyčíslite váš hodinový príjem za takýto deň. Problém je, že čas beží a úprava ešte tejto maličkosti sa dokáže nasčítať do neproduktívneho dňa.

Administrácia je dôležitá, ale môže veľmi jednoducho zhltnúť váš čas a energiu:

  • Majte svoje online prostredie a počítač organizovaný, osvojte si systém a držte sa ho.
  • Osvojte si efektívne cesty ako sa starať o financie, dane, doménové registrácie, affiliate a doplnkové príjmy – alebo si najmite účtovníka, aby to robil za vás.
  • Dajte si pozor aby sa archivovanie a upratovanie na disku, v e-mailoch, nestalo zámienkou pre odkladanie skutočnej práce na neskôr.

Praktické odporúčania: V rámci rešeršnej prípravy na túto sériu som objavil niekoľko názorov: Udržiavam skutočne jednoduchý zošit na evidenciu rôznych prímov, aby som si zabezpečil, že budem platiť správne čiastky v správnom čase. Papierový archivačný systém nie je ten najvkusnejší, ale viem kde všetko je. Počítačový systém mám veľmi dobre organizovaný, s oddelenými zložkami pre rôzne projekty, obrázkové banky, nápady, faktúry a tak podobne. Veľmi mi pomáha Spotlight v OS X.

Finančné veci som delegoval. Nastavil som vzťah s mojou účtovnou firmou tak, aby zadávanie podkladov bolo súčasne spätnou kontrolou a aby celková interakcia bola minimálna.

Mám vytvorený systém raz položiť, zatriediť, potom už len pracovať. Keď súbor niekam uložím už ho viac nepremiestňujem. Používam vyhľadávanie na lokále a v histórii navštívených stránok pomocou programu Google desktop search.

Namiesto prepracovanej organizácie a triedenia používam vyhľadávanie. Môj systém zložiek má maximálne dve úrovne: Podľa projektu a potom do logických skupín, ktoré závisia od typu projektu. Maximálne využívam koreňový adresár projektu. Súbory tam postupne zapadajú pod nánosom nových a nových súborov. Tie s ktorými sa pracuje sú navrchu, keď potrebujem nájsť niečo staršie, nemusím sa vnárať a vynárať do rozsiahlej štruktúry. Ak adresár obsahuje menej ako 10 súborov, jeho existencia prispieva viac k strácaniu ako k organizovanosti.

Kde sa len dá, používam smart/dynamické triedenie, keď stroj automaticky triedi podľa zadanej masky. Preto nepodceňujem vypĺňanie maximálneho množstva parametrov.

Zajtra (8.5.) máme zas sviatok, takže posledný, desiaty diel tohto seriálu vyjde v stredu 9.5.

Ďalšie časti seriálu:
Diel prvý: Odstráňte rozptýlenie
Diel druhý: Buďte na seba dobrý
Diel tretí: Pracujte vo vašom prirodzenom rytme
Diel štvrtý: Plánujte a stanovujte si priority
Diel piaty: Vychovávajte svoju sieť, poznajte vaše kontakty
Diel šiesty: Využite užitočné príležitosti
Diel siedmy: Vyhnite sa arogancii. Dajte si pozor na falošnú skromnosť.
Diel ôsmy: Zlepšujte svoj systém, automatizujte svoju prácu
Diel deviaty: Minimalizujte administráciu – práve ste dočítali
Diel desiaty: Napíšte niečo