Totálne nealko s 0,5% obj. alkoholu nikomu nevadí

A veď čože, reklama a PíáR znesie mnoho. A 0,5% naozaj nie je mnoho. To je skoro nič.

Zlatý Bažant v priebehu týchto dní predstavil na slovenskom trhu novinku – Zlatý Bažant Radler s nulovým obsahom alkoholu. Radí sa tak za prvú značku, ktorá ponúka na Slovensku Radler v nealkoholickej verzii. Novinka nahrádza pôvodný Bažant Radler Nealko, ktorý značka uviedla na trh v roku 2012, v ktorom bol obsah alkoholu podobne ako v nealkoholickom pive do 0,5 percenta alkoholu. V súčasnosti sa obsah alkoholu pohybuje do 0,04 percenta, čo značka zaokrúhľuje nadol, na nulu. Zdroj: Zlatý Bažant predstavil prvý úplne „nealko“ Radler na Slovensku | Marketing | Mediálne.sk

A veď dobre, aj 0,9999 periodických je po matematickom dôkaze 1 celá. Tak prečo by také pivo nemohlo vystupovať v reklame s deťmi?

Pýtate sa prečo?  Tak pre toto:
PHOTO_20150811_213256

 

Kua to si fakt niekto myslí, že to ojede? Také 4 nulové, to je ako malá tretinková dvanástka. Za podávanie tretinkovej dvanástky mladistvým dostane krčmár pokutu.

Ja viem, škoda nejaké pravidlá dodržiavať. Stačí, že do zoznamu zloženia alibisticky frknete 0,5% obj. s odkazom na malé drobné vpravo dole, že <0,04%. Veď keď nafúkate, lebo veď policajt pozná len absolútnu nulu, tak je Heineken z obliga.

Dobre sa tu s vami žije. V slušnej spoločnosti rodičia vedia, že deťom do 16-18 rokov nepatrí do úst ani kvapka liehu, lebo mozog je vo vývoji. A šoféri nie sú v strese, pretože platí bezhaváriová a bezpriestupková 0,3-0,5 promile. Teda keď nič nespôsobíte, tak vás pri náhodnej kontrole za 0,5 promile nebudú popoťahovať.

Ale to je asi z iného sveta, deti moje. To je zo sveta, kde sú pravidlá v súlade so životom. Koniec rozprávky.

Zdieľať?

O 10 rokov si uprdnem

Súčasť hlavnej spravodajskej relácie: Oprah o dva roky skončí.  Kam až môže bezútešnosť novinárskeho stavu klesnúť?

11 z 10 prípadov takýchto ohlásení je pravidelným ukončovaním kariéry Dominátora. 12 krát z 10 je to čistá PíáR záležitovť. To už radšej zvieratko nakoniec.

Fuj, hnus.  Neexistuje hádam dnes zbytočnejšia správa ako ohlásenie konca o dva roky.

Zdieľať?

Karty verzus karty

Ak beriete tento rozhovor ako marketing, PíáR, reklamu, tak sa môžete priučiť. Ak ako zdroj informácii, je to dokonalo stratený čas

Platební karta je elektronický prostředek pro úhradu, kdy karta nenese žádnou informaci o penězích, ale slouží pouze jako prostředek pro autorizaci vůči centrálnímu systému, kde je veden účet ke kartě. Naopak elektronická peněženka je elektronický prostředek, který sám o sobě již nese informaci o peněžní částce, kterou je možné pro úhrady používat. To umožňuje řádově rychlejší úhradu než platební kartou, a zároveň není podmíněno vedením žádného účtu.

Petr Stránský: elektronická peněženka umožňuje rychlejší úhradu než platební karta

Nie, nabíjacie elektronické karty nie sú správnym smerom. Správnym smerom sú mikroplatby realizované bez poplatkov (na oboch stranách, teda u obchodníka aj zákazníka) priamo z bankového účtu. Ak si takú mikroplatbu chcete vyskúšať, môžete použiť tlačítko pod týmto článkom.

Zdieľať?

21 odstavcov vskutku beletristickej reakcie na sťažnosť

Navrhujem prihlásiť do nejakej literárnej súťaže.

Stížnost pana Lyseka byla poměrně složitá pouze v tom, že stížnost neobsahuje datum jeho cesty, tedy bylo nutno vyhledat v podkladech mnoho detailů. Jinak je jeho stížnost poměrně jednoduchá, absolutně subjektivní a svým obsahem zkresleně zavádějící. Je přímou ukázkou toho, jak lze upravovat pravdu a popisovat svoji osobu jako poškozenou, ačkoliv tomu je zjevně objektivně naopak, respektive k dopadu událostí pan Lysek v maximální míře přispěl sám tím, že jeho vnímání reality světa je subjektivně posunuto za rámec vnímání prostých občanů, kteří se s realitou života musí denně setkávat.

EUROLINES Česká republika spol. s r.o. – Predali ste viac lístkov, než dovoľuje kapacita autobusu! – staznosti.sme.sk

Smutné ;-), že moderné spoločnosti a ich reklamačné a PR oddelenia tak zaostávajú vo farbistom vykreslení seba a situácie:

Co naplat, už mi není 20, táhne mi na 60 let a opravdu zdaleka jsem nebyl při své náročné manuální práci s objemnými a těžkými zavazadly natolik módně a dokonale oblečen, jako stěžující si pan Lysek. Můj úkol onoho dne na onom místě byl v podstatě spíše dispečerský a tohoto úkolu jsem se zhostil podle nejlepšího vědomí a svědomí a myslím si, že dobře, neboť pan Lysek je jediný, kdo si za celou předvánoční dobu, kdy bylo přepraveno přes tisíc osob z Čech na Slovensko aktivně stěžuje.

Potiaľto je to zábava.

Doplnená reakcia z komentárov, ktorá z beletrie razom urobí skutočný problém:

Na Hoffmana pozor!

Vo verejnej doprave v Českej Republike je doktor (JUDr.) Hoffman docela pojem už od dôb, keď sprivatizoval a následne priviedol ku krachu ČSAD Klíčov. Na jeho linkách často platilo práve to známe “Čakaj Somár Autobus Dôjde”, akurát že často namiesto neho došlo osobné auto, vodič zobral prvých štyrovh ľudí a ostatní si mohli oblízať labu. Zo systémom medzinárodných liniek Eurolines mimochodom nemá absolútne nič spoločné, akurát svoju pokútnu firmičku si pomenoval Eurolines Česká Republika a ich logo na svojich starých črepoch používa protiprávne a celkom sa čudujem, že mu zástupcovia Eurolinesu v Čecháh ešte poriadne nešliapli na krk za brutálne kazenie dobrého mena.

Dotyčnú linku robil donedávna v spolupráci s banskobystrickou SADkou, oni ho aj donútili kúpiť na ňu jeden nový autobus, inak by s ním zrušili spoluprácu. Ale od nového roka sa bystričania položili a Judr. ju robí sám, takže ak vám smiem odporučiť, ak chcete docestovať v kľude, tejto linke sa oblúkom vyhnite…

Predali ste viac lístkov, než dovoľuje kapacita autobusu! – diskusia (strana: 1) – diskusie.sme.sk

Zdieľať?

Smutná celulóza minulého týždňa

Okrádanie bez štipky fantázie a poetiky, ignorovanie pravidiel na cestách, potvrdenie mojej predpovede o stagnácii asdf.sk, roky pribúdajú, zdravie ubúda, etika v PíáR – no čo vám budem hovoriť, samé smutné veci som dnes vyzbieral.

Na začiatok dva odkazy sledovaných príbehov. Prvý je príbeh predaja domény dgx.cz, ktorý má ďalšie pokračovanie. Je ním La Trine 2.0. Niečo sa chystá, to je isté. Ako som to zistil? Nuž, zdá sa, že nové RSS je nasmerované na to pôvodné. Hm, to tých 66 tisíc naozaj vyhodili z okna?

Druhým príbehom sú sociálne služby. Ich zmysel je mi podobne ako u Arthura utajený. On sa priamo pýta PROČ by to kdo dělal?. Problogger sa opýtal svojich Twiter followerov a vznikol z toho film, plný nadšených výkrikov.

Kritika vybrali.sme.sk? Pýta sa v nadpise svojho elaborátiku Ruziklan a zľahka pripomína, ako také to vybralismesisebe funguje, aký sú tam užívatelia a tak podobne. Navrhuje aj pár impulzov do budúcnosti. Ja som mu k tomu do komentárov napísal:

Zásadný problém vidím, že tvoj a zalinkované články sú v ostatnom dlhom čase (pol roka) jediné, ktoré nejakým spôsobom propagujú službu. Už pri prechode z asdf.sk na vybrali.sme.sk som sa obával, že rozvoj ustrnie. A žiaľ stalo sa. Žiadna propagácia, žiaden rozvoj… Hm, to akože komunita spropaguje pre sme.sk ich komerčnú službu? (Absencia zjavného obchodného modelu je irelevantná, je to súkromná služba.) Ani len túto virálnu cestu sa nesnaží nikto nakopnúť. Na http://vyvoj.blog.sme.sk/ je ostatný (ktorý by sa kľudne mohol volať posledný) zápisok z augusta 2007. Ach jo!!!
Práve na stránke noviniek by sa zišlo urobiť presne to, čo popisuješ. Aby dobré články mali šancu na získanie hlasov. Aby sa chvíľu na prvej strane udržali… Databáza pridaných článkov je veľmi rôznorodá svojim obsahom, ale forma zobrazenie? Jediný chronologický zoznam. Na dobratie sa k špecializovaným RSS treba reverné inžinierstvo namiesto toho, aby bol niekde odkaz… V databáze pridaných článkov je relatívne bohatstvo, ale prevádzkovatelia sa ho snažia statočne utajiť.

A ešte provokačne dodávam: Kto sa má vlastne snažiť o ďalšie fungovanie tejto služby?

A jéje: E – deník » 40 … a život jde dál Som o päťročnicu pozadu, ale keď si spomeniem na uplynulý piatok, chytajú ma rozporuplné pocity. Potešujúco sa začína napĺňať druhá časť vtipu o užívaní liekov a súčasne s pribúdajúcim vekom sa začína tragicky napĺňať prvá a druhá časť vtipu o užívaní liekov. To je tak keď ste nie len pacient ale aj lekárnik.

Veď viete, ten vtip môjho otca, ktorým mi odpovedá na môj synovský záujem o jeho zdravie a profesionálny o jeho medikáciu:

  1. Aj k doktorovi idem, aj on chce žiť.
  2. Aj do lekárne idem, aj on chce žiť.
  3. Aj to neužívam, aj ja chcem žiť.

Tak neviem, mám si aj ja zmerať tlak, alebo vyčkám ešte päťročnicu?

Adam Javůrek pokračuje v rozvíjaní problémov so stážistkou: Account manažer Bison & Rose věděl o falešných blozích Zaujali ma tam hlavne narážky na PR etický kódex. Pretože pod jeden taký pamflet spadám, trochu som po tomto PíáRovom pamflete pátral a dobral som sa dvoch PDF dokumentov. Prvým je práca z Katedry marketingovej komunikácie Filozofickej fakulty UK v Bratislave Etické atribúty reklamy, propagácie a public relations v marketingovej komunikácii a druhým je práca z Transparency International Slovensko Úloha médii v boji proti korupcii, etika v médiách, korupcia v médiách. Skoro ako by som čítal tie pamflety, pod ktoré profesne spadám. Ak to začnete dodržiavať, po pár mesiacoch si pripadáte ako idiot. Etický, ale idiot.

Google sa správa ako by akurát spadol s offline sveta do sveta online aplikácii. No pobavil som sa náramne: GoogleUpdate.exe není virus ale automatický instalátor Google aplikací se všemi příznaky viru.

A smutná zábava pokračuje. Pozor, pozor! Mimoriadna informácia z diaľnice D2, kúsok od tunela Sitina Přemysl Oráč na ceste z Čiech na maďarskú pustu. Dodám, že v zbierke absurdných označení chýba ešte svetelná navigácia pri uzavretí tunela:

  1. Prvé tabule, ktoré sú prenastavené na informáciu o uzavretom tunely sú preškrtnuté červeno-bielou páskou poletujúcou vo vetre, ktorá obvykle znamená poruchu na premenlivom značení.
  2. Oranžová šípka posiela do pruhu označeného zelenou šípkou, akurát problém je v detaile, že ten pruh je odbočkou na čerpačku OMV a pruh ktorý vás nútia opustiť je ten správny.

Po smutných úsmevoch nasleduje tragédia: Štátny web za milión… a prístupnosť sme kde nechali? Tragédiou nie je ani tak stratených pár miliónov za nejaký bezvýznamný web. Tragédiou je jednak skutočnosť (síce predpokladaná ale hraničiaca s istotou), že zadávateľ a ani tvorca o nejakom Výnose o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (PDF) ani len nechyrovali a ďalšou, oveľa väčšou tragédiou je, že mlaďasi považujú nabalenie sa na štátnych objednávkach za zanedbateľné argumentujúc, veď inde sa kradne oveľa viac. O osobných tragédiách ľudí, ktorý sa nenaučili čítať s porozumením je potom už škoda hovoriť.

Zhodou okolností, v ten deň (14.4.2008) sa rozpútala na stránkach papierových Sme kauza tunelovania Braniska, užívania si Jána Slotu, ďalší deň pokračovala Pravda počítačmi pre ministerstvo a zaklincoval so Šťastný informáciami o hale pre MS v hokeji 2011. (Škoda linkovať tento hnoj.)

Nech mi ešte chvíľu skúsi niekto hovoriť, že normálne je nekradnúť. Nie, je to inak: Kto nekradne okráda vlastnú rodinu. Históriu tohoto porekadla, teda ľudovej múdrosti hlbokého socializmu, ale mlaďasi poznať nemôžu.

Zdieľať?

Marketingový útok v priamom prenose

Akoby náhodou sa vyrojilo hafo veľa textov okolo internetového bankovníctva. Z diaľky je zaujímavé sledovať, ktoré firmy sa dobrovoľne či za úplatu zapojil. Zaujímavé je sledovať, ako kampaň postupne graduje. Ako sa postupne odkrývajú problémy súčastnosti, aby v ten správny okamih prišlo to jediné správane riešenie.

Trochu sa zamýšľam z nadhľadu nad tým, kde je hranica? Do akej miery je kampaň informačnou a do akej miery je to obyčajná manipulácia? Kam až sa posunula hranica medzi PíáR článkom a správou? Je normálne, keď “nezávislé” noviny, časopisy blogy sa vezú na kampani, ktorú niekto z pozadia riadi?

Napadá ma hafo-veľa otázok. Je zaujímavé to pozorovať a hľadať osobné vymedzenie voči tomuto fenoménu. Kampaň mBnak je zaujímavou príležitosťou si vychutnať marketingový útok na plné pecky a priamo zasadený do deja. Nedávna akcia iPhone bola predsa len mimo náš priestor a čas. Akciu mBank si naopak môžeme vychutnať priamo zasadený do deja, z pohľadu užívateľa siete, užívateľa bankových služieb a konzumenta informácii.

Toto je len taký úvod k pár článkom o reklame medzi nami na ktoré sa chytám. Aby to dnes nebolo len čisté filozofovanie prihodím aj jeden konkrétny postreh.

V zásade nesledujem kto s kým kedy za čo a za koľko, takže mi súvislosť medzi Commerzbank, ako matkou a mBank ako dcérou unikla. Takže na jednej strane smiešne vyznieva nadpis môjho včerajšieho článku mBank získala konkurenciu a to ešte ani nezačala. Na druhej strane,  rovnako smiešne vyznieva úvaha Commerzbank, že by eventuálne nejaké tie internetové banky chceli otvoriť, keď v jednej z dcér už banda nadržaných markeťákov a iných manažérov dávno dokončila odpočítavanie a akcia beží. Som zvedavý, či v ďalších článkoch budú vyzdvihovať úlohu Commerzbank ako nositeľa serióznosti, veľkosti, alebo sa skôr zamerajú na priame výhody modelu mBank ako rýdzej internetovej banky. Zdá sa, že sme.sk je jedným z významných bojísk tohoto marketingového útoku. Veď kto iný?

Zdieľať?

Otvorím plechovku a tam INZERCIA

Velikánska pochvala od skromného blogéra pre web pocitace.sme.sk Včera som sa zľahka až mierne vytáčal nad neprístupným označovaním reklmaných článkov. A dnes… pohladenie pre dušu.

Ono to má aj ďašie súvislosti. Ak tak veľký a tak mocný web, ako pocitace.sme.sk svojou návštevnosťou nepochybne je, začne dávať nejaký príklad, tak ho neznalí budú nevedomky a znalí z vypočítavosti nasledovať. Vzniká zbraň v rukách malých poskytovateľov priestoru pre PíáR články vo forme výhovorky na štandard definovaný veľkými.

Všetko je to o cítení a kultúre, ktorú si sami svojím pôsobením vytvárame. Samozrejme, na kultúru slovenského internetu majú nezanedbateľný vplyv tlaky a obyčaje v anglicky hovoriacej časti, ale len my rozhodujeme, do akej miery si tieto zvyky prinesieme do nášho malého slovensky písaného webowého pirestoru. A zvyky sa neskôr zvyknú uzákoniť.

Ach ako si chcem nahovárať, že to bolo vďaka môjmu článku. No poškrabkajte mi trochu ego.

Zdieľať?

Otvorím plechovku a tam T24.sk

Originál nadpisu bol: Otvorím plechovku a tam RSS a v každom tom tom RSS nas***né t24.sk

Vážení! Keď drbete PíáR články, regulárnu Interciu a Komerčné informácie medzi normálne články, označte ich v nadpise, alebo prvom slove perexu slovom “Reklama”. Extra označenie na stránke je málo, pretože vaše imbecilné generátory RSS kanálov neprídu na to, že je to reklama podľa modrých očí vkladateľa článku do RSS.

Dnes dva zárezy:

Reklama má byť označená. Pokiaľ by aktuálna kampaň t24.sk bola formou jasne označených PíáR článkov, ani nepípnem. V tomto prípade ale nie je!

Konštruktívne východisko. Je to podobné, ako s tou prístupnosťou. Základným zaklínadlom je, že informácia musí byť prístupná bez ohľadu na typ zariadenia a formu prístupu užívateľa. Na reklamu stačí uplatniť rovnakú poučku. Značka, že ide o reklamu musí byť viditeľná bez ohľadu na typ zariadenia a formu prístupu užívateľa.

Ach jo! Oni, poskytovatelia priestoru pre PíáR články, sa to hádam časom naučia. Zatiaľ sú v kľude, pretože páni z Rady pre reklamu možno o nejakom RSS ani len netušia. Ale stačí len jeden a škoda by bolo sponzorovať štátny rozpočet navyše.

Zdieľať?

Rozdávanie CD na ulici je výnosnejšie ako obchod s návykovými látkami

Nemôžem napísať, že s drogami, jednak by sa to Googlu nepáčilo (hups), a druhak, keď lekárnik napíše že droga, myslí liečivé seno a podobnú sušinu.

“Dle FBI jde přitom o činnost ekonomicky zajímavou: už v roce 2005 překročil z finančního hlediska objem internetové kriminality celosvětový objem obchodu s drogami! A to je ostatně motorem celé kyberkriminality: prostě se vyplácí.” Zdroj: Vždyť podvádět je tak snadné

Mimochodom, všimnite si title tejto stránky? Keď sme už pri tom sociálnom inžiníringu, treba byť na pozore a počúvať, či náhodou tráva nerastie. Vysvetlení je niekoľko, vezmime to v smere najväčšej podlosti. Napríklad:

Alebo: Bohapusté PR. Začínajú ma títo skrývači PíáR článkov pekne rozčuľovať. Keď podľahne mladý neskúsený blogér, veď raz sa stať môže. Ale novinársky sa tváriaca redakcia? Len toť nedávno prebehla zaujímavá diskusia a jeden zo záverov bol, že práve tá redakcia by mala byť to, čo odlišuje novinára od zbytku siete. To čo mu má priniesť výsadné postavenia v prístupe k informáciám a ochranám osobnosti a názoru.

Alebo: Preberaný/republikovaný obsah od sestry. To nemá digiweb na svoj obsah? Na zaplatenie svojich redaktorov? Preberať články formou RSS okienka pod nadpisom “Čo píše sesterská redakcia:” by bolo asi pod úroveň honosnej redakcie digiwebu.

Alebo: Cudzí redaktor. A prečo vlastne má byť pri článku na digiwebe 3x očúravacia značka na domovskú redakciu autora? Prečo ju tam nemajú všetci vrátane externých redaktorov? Keby radšej konečne po mesiacoch zjednotili na weboch HN dizajn.

Začínam mať pocit, že bola vypísaná súťaž: Kto odrbe čitateľa rýchlejšie a drzejšie. Živé.sk nasadila svojím ddos útokom brvno poriadne vysoko, takže sa ich všetci snažia tromfnúť.

A viete čo? Aj ja:
Pre blog 4M – odborný garant stránok www.lekarennawebe.sk – Zrozumiteľná farmácia pre obyčajných ľudí.

Zdieľať?

Živé.sk spustilo na užívateľov DDoS útok – doplnené

Zdá sa, že Živé.sk vydalo a vydáva a vydáva a bude vydávať nechutný článok o tom, ako sme ohrozený DoS útokami a ako jedna firma spasila svet a slovenský internet.

Kde urobili súdruhovia z Lightstorm s.r.o. chybu? V Gbajtoch a v Gbitoch, v neoznačení, v tretej osobe, v opakovanom uverejnení so starými komentármi, v povolení komentovať, v “exkluzívnosti” tak zásadnej informácie, absencia linkov a tak ďalej a tak podobne.

Varí sa mi krv. Prichádzajú mi na um samé hnusné veci. O novinároch, o etike, o PR, o inzerentoch, o tom, že negatívna reklama má svoj zásadný účinok (bola to teda z dlhodobého hľadiska chyba?). Jednoducho, o bezmocnosti slušného človeka ubrániť sa.

Hups, možno by tu jedna možnosť bola. A práve vďaka médiu, ktoré je na jednej strane ľahko a beznákladovo zneužiteľné, ale na druhej strane ponúka možnosť trvalého zablokovania. A nie len adblockom je človek ochránený. No musíte mať mozog väčší ako egreš.

Ach jo, už druhý deň začínam dennú várku článkov tým, že sa venujem kravinám a kravinárom. Živé.sk u mňa mizne zo všetkých budúcich článkov, webovej RSS čítačky, proste čistka, po ktorej neostane ani baktéria živá. Nuž, keď človeka napadne bezduchý DoS útok, treba sa brániť.

Aktualizované 11:17

Trochu som sa porozhliadol po sieti, akou formou o predmete článku informovali ostatní. Ako je vidieť, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Ani traja. Dokonca ani vo vlastnej redakcii.

V extrémnych (akýchkoľvek iných ako je priemer) situáciách nabiehajú vyskúšané marketingové modely. Úspešné firmy od tých priemerných sa líšia práve tým, ako dokážu známe teoretické pravidlá používať. Podrobne to rozobral na príklade zhabaných servrov Jano Sifra v článku 10 tipov pre firmu, ktorej zhabali servery. Nemusíte byť odborník, stačí vedieť, že ho máte hľadať.

Zdieľať?