Práve prebieha moja minulosť

Pekne to napísal o nás, čo sme boli v roku 2004 tam kde ste vy dnes:

Ale Filipe, vždyť já jsem na internetu skoro pořád už teď!

Já taky. Ale stále ještě ne úplně pořád. Např.: moje videokamera je offline. Ale samozřejmě i tak si sahám na budoucnost – už dlouho jsem neřekl, že si zajdu na internet. Jenže já a ty, milý čtenáři, nejsme ani zdaleka průměrný Evropan. Aneb, jak říká William Gibson: “The future is already here – it is just not very evenly distributed.”

Runtime: Konec internetu

V roku 1998 som bol býval bol povedal: “Počítače začnú byť pre ľudí, keď budú mať farebné škatule.” Inšpiroval ma vtedy k tomuto výroku prvý farebný Apple iMac. A dnes je to tak.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Jeden mozog výkonnejší ako celoplanetárne IT

Naše výpočtové systémy sú tak strašne zaostalé?

V tom istom roku ľudstvo vykonalo takmer 6,4 bilióna MIPS (miliónov inštrukcií za sekundu) na počítačoch určených pre všeobecné účely. To sa zhruba rovná počtu nervových impulzov vygenerovaných jediným ľudským mozgom…

Ľudstvo sa topí v dátach. Koľko ich je? | Správy | pocitace.sme.sk

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Podivné monitorové trendy

Monitory rastú len do šírky, 4:3 aby človek lupou hľadal. Navyše rozlíšenie 1920×1200 ako by bolo zákonom. Aj pre 19 aj pre 27 palcové. Že má pixel potom veľkosť menšieho slona je asi jedno, hlavne že je to full HD.

To všetci zabudli, že od rozlíšenia závisí koľko sa toho zmestí na monitor?

S láskou spomínam na svoj laptop s 15,4 palcovím displejom a rozlíšením 1400×1060, ktorý som používal v roku 2002. On ten laptop od HP bol celkovo na úrovni dnešných dní.

Fakt som úplne rozčarovaný, že nie je možné nájsť 27 palcový monitor s poriadnym rozlíšením.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Aktualizácie SW kôli zaplátaniu chýb sú znakom neschopnosti programátorov

Súčasná prax je taká, že každý SW treba z času na čas zaplátať. Znamená to, že všetci programátori sú neschopní patlali? Myslím, že to tak nie je. Súčasný stav by som skôr prirovnal k dumpingovým praktikám.

Keď som si nedávno kupoval kancelársky stroj, po prvotnej doinštalácii Windows XP to asi hodinu riešilo svoje aktualizácie (cez ADSL). Po treťom vynútenom aktualizačnom reštarte som nadával na to, že mi predali DO-DO.

Keď si naši otcovia kupovali  produkt socialistického automobilového priemyslu, teda Škodu 120 GLS, prezývali ju všetci DO-DO. Dorob – doma. A tento prívlastok bol považovaný za sarkastický.

Dnes? 600MB aktualizácii po kúpe Mac mini je vyhlasované za… A veď normálka.

Už sa popísalo tisícky slov v diskusiách o tom, že súčasný stav v prostredí  desktopových aplikácii je taký, že je normálne, že sa vydávajú neustále opravy, záplaty. Väčšina opozičných hlasov, ktoré si berú do klávesnice analógie z offline sveta je rýchlo umlčaná argumentom, že pri požiadavke na fungujúci a bezporuchový produkt by akýkoľvek SW nikdy neuzrel svetlo sveta. A ak by uzrel, stál by absurdné peniaze.

Keď nastane u nejakej automobilovej značke zvolávacia akcia kvôli chybným tlmičom, je z toho pekné  nie len bulvárne haló. Keď  si SW vyžiada reštart, je to normálka.

Dokážem sa vcítiť do tejto argumentácie. Ale to mi nebráni upozorňovať na to.  SW, ktorý po zakúpení ešte očakáva, že do neho investujem 600MB traficu… Hm, výrobca ušetril na vývoji, na logistike, na… 

Viete, to je tak. To vám babička 2.0 povie, že tie internety zas nefungujú a vy odpoviete, že to je normálne, že to je proste tak.

Opakujem: Chápem dôvody, prečo je to s aktualizáciami a vývojom SW tak ako to je. Určite by som z fleku vymenoval 10 obranných dôvodov a na ďalších 10 prišiel behom hodiny surfovanie po webe.  Chápem to,  no z môjho pohľadu to dosiahlo úroveň  dumpingu.

Zdieľajte obsah s priateľmi: