Na súvisloti potrebujete inteligenciu, debilkovia moji

Na to, aby ste dokázali uvažovať nad súvislosťami zavčasu, na to potrebujete inteligenciu. Keď sa pozriem vôkol, keď sa pozriem na svet v súvislostiach, nečudujte sa mi, že tak často používam oslovenie debilkovia moji.

Súvislosti, to je to čo sa počíta. Informácia sama o sebe je mnohokrát skvelá. Plná prísľubov, svetlých zajtrajškov a sociálnych istôt. A potom príde niekto so súvislosťami, s inými informáciami, dá to celé do kontextu. Súvislosti sú plné sklamaní, čierneho humoru a zničených životov.

Aby aj debilkovia pochopili, ukážeme si pár príkladov.

Skvelých 3000 pracovných miest a doprava do práce.

(Prvá veža z komplexu Twin City) by mala mať vyše 34-tisíc štvorcových metrov kancelárskej plochy a vyše tisíc štvorcových metrov priestorov pre obchod a služby.

Twin City sa bude skladať z dvoch častí, severnej a južnej. Južnú, ktorá obsahuje aj spomínanú vežu, by developer HB Reavis chcel začať stavať už tento rok.

Severná časť Twin City najmä s prestavbou autobusovej stanice príde na rad až potom.

Zdroj:  V Bratislave medzi Nivami a nábrežím bude štvrť mrakodrapov | Bratislava | bratislava.sme.sk.

 

Čo myslíte? Tých 3000 kancelárskych zamestnancov sa do práce bude dopravovať na kolobeškách? A majú pre tie kolobežky pripravené príjazdové kolobežko-cesty?

 

Viete, len toť nedávno sa písalo, aká je zúfalá situácia v doprave do Bratislavy v smere od Šamorína. A to len preto, že sa akosi pozabudlo, že z tých satelitov budú všetci jazdiť do práce do Bratislavy. Tak nepostavili ani kilometer prímestskej železnice.  Myslíte si, že do pripravovaného mrakodrapového parku je postavená električková trať? Ani len na autobusovú stanicu sa len tak ľahko nedostane. Stačí si spomenúť na aktuálny stav v prestavbe Hlavnej železničnej stanice.

Ďalšou súvislosťou sú obratiská na iných koncoch Bratislavy. Tam totiž už nikto nebude cestovať. Tých 3000 ľudí sa prinajlepšom len presunie spolu s presťahovaním sídla ich zamestnávateľov. Prinajhoršom sa prisťahujú z iného konca Slovenska. Myslíte, že dopravný podnik nakúpi pre nich ďalšie autobusy?

Ako u debilkov.

Pre inteligentnejších ešte jedna súvislosť: Štát je inštitúcia, ktorú máme kvôli riešeniu týchto infraštruktúrnych problémov každodennosti. Inštitúcia štát nie je pre srandu králikov, alebo ako subjekt podnikania vo firme Štát, s.r.o.

Nedá mi to! Ešte jedna súvislosť: Pamätáte si, ako mestský zastupitelia onehdá riešili prebudovanie železničnej stanice Filiálka (Trnavské mýto) na terminál prímestskej železnice? Koľko to je? 50-30 rokov? Ale kdeže, to je toť nedávno a už v tedy existoval nástroj, ktorý sa volá „Územný plán“. O čom to vtedajší poslanci rokovali?

Veď hovorím, ako u debilkov.

Tento článok o súvislostiach mi napadol po tom, ako som si prečítal text od Richarda Sulíka

Jeden z podstatných dôvodov na tento úpadok sú (okrem nezmyselných regulácií, socializmu skrývajúceho sa za sociálnu ochranu, nereálnych cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a pod.) paradoxy. Paradox, to je niečo ako hí a hot, ako brzda a plyn súčasne a výsledok je už spomínaný úpadok EÚ.

Napríklad taká drobnosť, ako je fajčenie (cigariet vyrobených z tabaku). Na jednej strane vedie EÚ svätú vojnu proti fajčeniu, aktuálne zakázala mentolové cigarety, varovania pred fajčením musia zabrať najmenej tri štvrtiny plochy krabičky, dokonca EÚ reguluje taký detail, akým je minimálny počet kusov cigariet v jednom balení (20). Na druhej strane podporuje EÚ miliónmi eur ročne pestovanie tabaku. Presne tomuto sa hovorí paradox.

Zdroj:  Európska únia plná paradoxov | HNkomentáre.sk.

On to volá paradox, ta to volám súvislosť. Ale myslíme na to isté. Žiaľ. Väčšina súvislosti sa ukazuje ako paradox. Lebo nemyslíme. O nejakej vízii ani nehovoriac.

A keď niekto nemyslí, zaslúži si oslovenie debilko. Ja by som tak nechcel žiť v spoločnosti debilkov. No mám obavu, že „Komu není zhůry dáno, v apatyce nekoupí“. Aj keď som lekárnik, inteligenciu na sklade nemáme. Tak sa aspoň snažím podporovať tých, ktorí na v súvislostiach dokážu myslieť. Niekedy sa nezadarí ani im, ale život ma naučil, že dokonalosť netreba. Stačí sa ocitnúť vo vyššej interácii k dokonalosti. Už to, že sa sa začínate limitne blížiť je pre život dôležité.

Epsilon a delta nemusia byť ani veľmi malé. Ja som skutočne na mieru dokonalosti nenáročný. Nemusí byť hneď dokonalosť. Stačí trend, smerovanie k nej. Cesta k dokonalosti môže byť pokojne zarastená. Pokojne sa môže občas aj pomýliť a trafiť vedľa. Dokonalosť môže byť aj ďaleko.  Ale potrebujem vidieť svetlo na konci tunela.

Nemusí byť hneď metro. Ani rýchlodráha. Veď aj východniarom bohate stačí do železiarní obyčajná električka. Tak by mala stačila aj kostímčekovaným petržalskanom.

Vo svoje tolerancii som dokonca ochotný chvíľu  strpieť aj nejakého toho socialistu. Ale kua socializmus 80. rokov minulého storčia, to je už moc doľava.

 

Myšlienky o súvislostiach, inteligencii a debilkoch okolo nás sa mi bezcieľne prevaľovali po mozgovni bez úžitku. Tým impulzom pre tento článok bol nakoniec koniec Sulíkovho textu:

Na jednej strane stanovila EÚ, že 40 percent (bohvie, prečo práve 40) mladých ľudí musí mať vysokú školu, na druhej strane si socialisti vyberú ako kandidáta na šéfa Európskej komisie človeka (Martin Schulz, terajší predseda Európskeho parlamentu), ktorý nemá ani len maturitu.

Takže debilkovia moji! Buď si budeme voliť ako svojich zástupcov debilkov, čo nedokážu vidieť súvislosti, alebo inteligentov. Rád by som tu s vami žil.