Namiesto tony ľudskoprávnych paragrafov odpovedajte jednoduchým ľuďom na jednoduché otázky

Dostal sa mi na monitor text od človeka, čo pôsobí v Osle ako poradca pre Nórsku organizáciu pre žiadateľov o azyl. Ktorý je spoluautorom nedávnej štúdie o nórskom imigračnom detenčnom systéme, ktorá priamo viedla k úspešnej strategickej litigácii pred Nórskym ústavným súdom. Ktorý vyštudoval medzinárodné právo (LL.M) a teóriu a prax ľudských práv (M.Phil) na Univerzite v Osle a medzinárodné vzťahy (M.A.) na Univerzite v Nikózii.

Čítam, čítam a furtom mi niekde vzadu v mozgvni niečo pobehuje a nie a nie mi to prísť do klávesnice. Len sa to tam vzadu obšimieta, ale že by huplo do klávesnice, to nie.

Ale nakoniec som zahrkal a vypadlo: “Tona oduševnelosti a ani len gram použiteľnosti v celom tom texte a rovnako aj v ostatných 4 textoch slovutného právnika.” Plus niekoľkonásobný útok ad hominem. Plus zámena Rady Európy (ako kontinentu – ktorá nie je orgánom EU) s Radou Európskej únie (schôdza odvetvových ministrov krajín EU – podstata riadenia EU). Ale to už nie je také podstatné.

Ale hej, argumentačná sila tam isto bude. Paragrafy cituje len taký džez.

V európskom kontexte je právo utečencov na ochranu medzinárodno-právne zakotvené nielen v Ženevskej dohode ale aj v článku 18 Charty základných práv Európskej únie. Prístup k azylovej procedúre je navyše garantovaný v článku 3(1) nariadenia EÚ známeho ako Dublin III. Právo nebyť otočený od hranice na smrť alebo mučenie (známe pod francúzskym právnym termínom ako non-refoulement), je garantované, okrem iného, pod článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ako objasňuje UNHCR a judikatúra Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, zásada non-refoulement platí aj extra-teritoriálne. Akékoľvek exekutívne alebo legislatívne rozhodnutie v rozpore s ľudskoprávnym minimom môže byť v Európe napadnuté na súde, ktorý ho môže zrušiť. Ako relevantný príklad možno uviesť prípad Hirsi Jamaa a ďalši verzus Taliansko, ktorý rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v roku 2012. V tomto prípade si talianska vláda myslela, že so zásadou non-refoulement vybabre ako to údajne robí Austrália, ktorá je poslednou západnou demokratickou krajinou bez listiny základných ľudských práv. Zdroj: Sloboda a Solidarita: utesniť hranice a poslať ich do Afriky

Výsledkom dnes platných paragrafov so super delikátnym prístupom k ľudským právam je, že po EU a po Schengenskom priestore sa bezprízorne potuluje niekoľko desiatok tisíc ľudí bez dokladov, bez jedla a bez strechy nad hlavou a detí, ktoré nechodia do školy. Po zelenej Schengenskej hranici korzujú tisíce ľudí a…. A nič.

Sú za vodou, teda vo vnútri bezpečnej EU plnej mieru a blahobytu a napriek tomu len putujú a putujú za zelenšou a zelenšou a zelenšou trávou. Až sa niektorí pýtame, či keď doputujú na severný pól, či pochopia, že už sú v bezpečí.

Pretože rovnako zakrútené paragrafy má aj dohoda o režime na vnútorných hraniciach v Schenhenskom priestore a aj o nedotknuteľnosti môjho príbytku. Aj povinnosť posielať deti do školy, aj mať doklady a adresu. A… A nič.

Výsledkom všetkých tých paragrafov, ktoré ocitoval čistý zástanca práv utečencov je, že dotyčný poradca pre Nórsku organizáciu pre žiadateľov o azyl popísal niekoľko desiatok odstavcov, ktorým neporozumie 98% jeho vlastných obdivovateľov.

Vyzývam všetkých múdrych, aby sa vyjadrovali jasne a zrozumiteľne! Tak, aby to pochopilo aj 10 ročné decko. Aby to pochopila učňovská mládež. Aby to pochopili aj inžinieri.

To je pekné, že pomocou 15 dlhočizných odstavcov ukáže aký je Sulík debil. No mám pocit, že dotyčnému poradcovi išlo hlavne o to, aby pomohol nejako formovať našu spoločnosť. Aby pomohol tým utečencom. Že dokáže právnickým jazykom, že je celá SaS totálne mimo, to na vnímaní utečencov ako brutálnej hrozby pre záhradkársku osadu na hornom Ponitrí nič nezmení. Možno je to smutné, ale to sú fakty.

A či chceme alebo nechceme, stále tu je demokracia. Nech je demokracia akokoľvek nedokonalá, keď ju raz máme, musí platiť. Ak existuje zhoda na tom, že občania Slovenska, priamo či nepriamo, rozhodnú o tom, kto bude na Slovensku žiť, nemôže a ani nesmie existovať niečo ako prirodzený nárok na život na Slovensku pre utečencov. Môže existovať len právo, ktoré (priamo alebo nepriamo) udelili existujúci občania.

Listina nám hovorí, že ich musíme zachrániť. Ale právo aby tu žili? Utečenci nie sú občania EU s “právom usadiť sa”, ktoré sme ako občania Slovenska priamo alebo nepriamo udelili všetkým občanom ostatných krajín EU v momente vstupu.

Dnešným problémom ani slovenskej ani vyšehradskej nie to vyšegrádskej spoločnosti nie je formálnosť Dablinu III.

Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom. 

Takže, keď už sa tak strašne vyznáte v tom, ako funguje správne celý ten imigračný proces, ako to všetko spraviť, aby to bolo v súlade so všetkými Listinami práv a slobôd, takže keď ste teda taký múdri…

Takže mám tu 4 jednoduché otázky:

  1. Ako dlho bude trvať, kým bude azyl udelený/zamietnutý tím, čo ich našli 31.8.2015 v dodávke pri Žiline?
  2. Koľkým z tých čo včera prešli Srbsko-Maďarskú hranicu bude udelený a koľkým zamietnutý azyl/pobyt/ochrana v Maďarsku?
  3. Čo budú jesť a kde budú bývať tí ľudia počas azylovej procedúry?
  4. Čo sa stane s človekom, ktorého azyl bude zamietnutý? 

Sú to jednoduché otázky. Odpoveď na ňu potrebuje 50-70% populácie v EU a v Schengenskom priestore.

Opakujem: Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom s tými desiatkami tisícov dnes bezprízorných hladných ľudí bez strechy nad hlavou.

Viete o čo mi ide?

Typicky ak niekto chce spochybniť požiadavku na “utesnenie hranice” musí byť schopný aj za súčasného stavu na Schengenskej hranici odpovedať na otázku číslo 2.  Viete to?

Typicky, ak niekto chce rozporovať požiadavku na záchytné tábory na Africkom kontinente, musí byť schopný odpovedať na otázku číslo 4. Ako dlho ešte bude ma území Schengenu/EU, teda aj Slovenska? Viete to?

Typicky, ak niekto chce rozporovať xenofóbne názory, musí byť schopný odpovedať na otázku číslo 3. Ale keď nevie odpovedať na to, ako budú pokryté ich základné životné potreby z Listiny, ako môže vyvrátiť obavu, že si sami pôjdu hľadať jedlo do záhradkárskej osady na hornom Ponitrí?

Ale čo je najhlavnejšie, odpoveď potrebuje 100% tých, čo dnes kráčajú Srbskom za svojim snom o zelenšej tráve v Nemecku.

Pretože bez odpovede na otázky týkajúce sa toho čo bude potom sa mnohí boja začať zachraňovať. Ja viem, je to od nich hlúpe, mali by predsa bez ohľadu na následky hlavne ten holý ľudský život…

Nuž, moji spoluobčania nie sú dokonalí. Tak im musíte pomôcť.

Ak nie ste schopní odpovedať na takéto elementárne otázky, ktoré kladie učňovská mládež, môžete sa milí ochrancovia práv utečencov aj roztrhnúť od oduševnelosti. Vaše osobné 25 hodinové nezištné nasadenie pre tú najušľachtilejšiu vec na svete vyjde totálne navnivoč. Jazyku vášho kmeňa nikto nerozumie.

Prezident začal.

Aj pápež sa vyjadril jasne.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie

Odkedy internetovo poznám Arthura, odvtedy sa sa v tomto bode s ním nezhodujem.

Herdek, jsem já povinen vysvětlovat každýmu, jak jsem co myslel? Četla to spousta lidí, ti to zjevně pochopili, asi si dali tu práci, tak to pochopili. Možná někteří špatně, ale co už. Ale má mě trápit, že to někdo pochopil jinak, než jsem to napsal? Hmmmm… opravdu? Je to můj problém, že někdo nepochopil něco, co jsem napsal? Měl bych ještě investovat další čas a energii, abych mu to dovysvětloval? Zou wish!

Zdroj:  Vysvětlení |.

“Čo tým chcel básnik povedať a nepovedal?”, to si môže povedať každý poslucháč. Ak nič nenasleduje, žijete úplne zbytočne. Život sice nemá zmysel, ale až takto?

Možno je to tým, že ja profesne potrebujem, aby mi absolútny amatéri a nevzdelaní rozumeli. Inak by mi umierali pacienti, inak by mi “umierali” podriadený, inak by mi “umierali” klienti môjho procesného riadenia.

Možno je to preto, že už od gymnaziálneho pradávna milujem chémiu a ostatní ju odo mňa chceli vysvetliť.  A keď ste jediný, tak prosto musíte.

Možno je to preto, že od základkového pra-pradávna milujem Grygara a jeho popularizáciu vedy. A keď vám niekto ukáže krásu prírodných vied, tak mu to nadosmrti dlhujete.

Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie.  Akurát, na rozdiel od toho Arthurovho  ňoumy si nemyslím, že je Arthur arogantné hovädo len preto, že popularizácia mu nie je vlastná. Je to človek, ktorý myslí inak ako ja. A to je inšpirujúce.

Nemusíte súhlasiť, stačí, že… A veď viete čo som chcel povedať, ale nepovedal…

Pod čiarou: Dôkaz miesto sľubov. Písal sa rok 2009:

A možno je to úplne najhoršie, teda, že nedokážete pochopiť písaný text, ktorý sami napíšete.

A možno je to úplne inak, možno ide len o prizmu, ktorou hľadíte na svoj text vy a ktorá sa tak rázne odlišuje od prizmy okolitého sveta.

O tomto istom z pred dvoch rokov v článku: Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?

Zdroj:  Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali? | M+M+M+M (4M).

Zdieľajte obsah s priateľmi: