Tak sme sa zas nič nedozvedeli o pôvode potravín

Dozvedeli sme sa, že na Slovensku je 61 obchodníkov s potravinami (čo je somarina). Dozvedeli sme sa, koľko percent potravín s označením “Vyrobené na Slovensku” predali (čo nikoho nezaujíma). Netušíme, nič o obsahu potravín . Netušíme nič o pôvode surovín v potravine. A už vôbec netušíme, či môj obľúbený obchodík na dedine kvôli zisku radšej uprednostnil cudzie salámy voči našim, roduverným slovenským salámam (čo je vlastne  najdôležitejšie).

Zostavilo totiž zoznam 61 podnikateľov, ktorí predávajú potraviny. Do rebríčka ich zoradilo podľa toho, aký podiel na ich tržbách v prvom polroku mali potraviny, čo majú na obale uvedené Slovensko ako krajinu pôvodu.

Tabuľka hovorí o tom, koľko percent potravín slovenského pôvodu obchod predal, nie aký je ich podiel na celkovom sortimente v obchode. „Pre spotrebiteľa tieto informácie nemajú reálnu výpovednú hodnotu,“ hovorí výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že spotrebitelia podľa zverejnených údajov nebudú vedieť posúdiť, aký podiel našich výrobkov obchod ponúka.

Zdroj:  Jahnátek ukázal, kto predal viac našich potravín | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Toľko neuveriteľne vyplytvanej energie. Ach jo!

Pritom by stačil v zákone jeden jediný odstavec:

Na vonkajšom obale uvedie výrobca zloženie potravín písmom veľkým aspoň 1cm. U potravín menších je možné alternatívne umiestniť označenie na regál písmom 1,5cm.

A nech si vyrába výrobca z čoho chce a ako chce. Ak niekto potrebuje ušetriť, pokojne nech si kúpi aj amarouny. Áno, s vedomím, cielene. Tiež mám niekoľko “potravín”, ktoré mi proste chutia. A viem, že to nie je smotana do kávy, ale biely prášok do kávy.

Malá odbočka k politike: Práve pomer medzi “plnohodnotnými” potravinami a “amarounami” hovorí o životnej úrovni. Pokiaľ je dopyt po “…z treskovitých rýb” ukazuje to, že ľudia si nemôžu dovoliť filety z lososa. Ak by mali na lososa peniaze, výrobca amarounov by proste skrachoval. A nemali by sme problém so zložením potravín. Keďže ho máme, ukazuje sa, že hospodárska politika socialistov tak nejak zlyháva. Socialisti preto nikdy nebudú tlačiť na transparentnosť v informovaní o zložení potravín. Usvedčilo by ich to z neschopnosti.

Kontrolóri by kontrolovali len dva parametre: Zdravotnú nezávadnosť a zhodu informácii o zložení.

Bez diskusii, bez výnimiek. Potrebujete na svoj super tovar výnimku? Prd výnimku, proste to zloženie tam nalepíte a hotovo. Bola by prelepka veľká? Tak sa opýtajte svojho výrobcu, či skutočne musí do toho dávať až 10 rôznych korektúr chuti, vône či stability. Zakryla by tú krásnu jahodu? No a čo, priorita je zloženie, nie marketing!

Viete, je mi jedno, či som dotoval skrz reťaz moje dane – odvod do EU – dotácie farmárovi farmára na Slovensku alebo v Dánsku. Fakt mi je to jedno. Jediné čo ma zaujíma, či sú v škatuli sardinky alebo šproty. Či je to smotana, alebo škrobová emulzia v mlieku.

Keď toto so zložením budeme mať vyriešené, môžeme sa začať rozprávať o pôvode potravín. Ale nie o podpore domácich výrobcov. Ale o tom, prečo nakupovať výrobky od fabriky, v ktorej pracujú vaši susedia, nech už ju vlastní ktokoľvek.

Zdieľať?

Zavárame, rovnako ako moji rodičia zavárali

V duchu hesla: Nekupujte potraviny, kupujte suroviny. Zavárame. Nie veľa, nie málo, tak akurát.  Ako správny lekárnik, najhoršie je  vybrať recept. Keď študujete 2 roky technológiu liekov a máte preštudovaný ČSL2 (Znalý vedia, že najlepší do kuchyne je Československý liekopis, vydanie druhé), už žiaden recept od babičky nekriticky nepoužijete.

Takže  aký recept na lekvár? Doma sme sa s tým vysporiadali jednoducho.

Ovocie vložíme do veľkého hrnca. Dve polievkové lyžice cukru zmiešame s prípravkom Gelfix Extra, potom premiešame s ovocnou hmotou, resp. s ovocnou šťavou.

Všetko uvedieme za stáleho miešania do varu, najmenej 1 minútu varíme a pridáme zvyšok cukru. Za stáleho miešania a bublania dôkladne povaríme 5 minút a odložíme zo sporáka.

Zdroj:  Dr.Oetker Gelfix Extra 2:1 – Dr. Oetker.

Používame to roky. A ako všetko, čo je samozrejmé, to si poväčšine nevšimnete. Až dnes mi napadlo, že vás na to upozorním. Ja viem, nie je to také ortodoxne čisté, free a prírodné. Ale je to primerane zdravé. Aj tak v tom lekvári bude toľko cukru, že srandičky s nejakým konzervatom strácajú zmysel.

Zdieľať?

Bordel v potravinách – 2 a 3 rozmer

Je pekné, že niekto potraviny kontroluje a ohlási, že nezodpovedajú kvalitou. Ale položme si tú skutočne kardinálnu otázku:

Voči čomu sa kontrolujú?

V prvom rozmere totiž platí, že v obchode, pri skutočnom nákupe porovnávame voči našim očakávaniam. Teda, že šľahačka a syr sú z mlieka, krehčené kuracie mäso je zjemnená kuracina, že baltické radinky sú sardinky.

Ale takto sa potraviny nekontrolujú!

Druhý rozmer výsledkov kontroly potravín

Inšpektori síce napíšu že požiadavky na kvalitu popisujú  aj nejaké štátne predpisy, ale väčšina kontrol je voči popisu na obale.

Požadavky na kvalitu potravin jsou zakotveny v českých národních předpisech, výjimečně v předpisech evropských. Pokud některé potraviny nemají přesné požadavky stanoveny, inspekce při kontrolách ověřuje, zda složení výrobku souhlasí s popisem na obalu.

Nekupujte tyto potraviny. Propadly při kontrole (seznam) – FinExpert.cz.

No len sa pozrite na tabuľku v uvedenom texte. Česká potravinová inšpekcia vôbec explicitne neoznačila chybu voči štátnym predpisom. Viete, tie štátne predpisy sú práve na ochranu našich očakávaní. Že maslo je z mlieka a tak podobne.Takže sme sa vôbec nedozvieme, či strojový separát je problém preto, že je to podvod voči očakávaniu, alebo bol len výrobca debil a nenapísal to na obal. Možno u toho olivového oleja sa to dá ako tak odhadnúť.

Ale hlavne, všetky výhrady sa týkajú len porovnania voči popisu na obale. Teda, že nejde o chybu potraviny, ale o hlúposť výrobcu, ktorý nevie dodržať ani len to čo si sám na seba vymyslí. Prosto, ako som spomenul vyššie, je to debil. Veď ako inak označiť niekoho, kto na škatuľu o objeme 300ml napíše 120ml a nie je schopný tam tých 120ml sajrajtu naliať?

A to je sakramentsky málo!

Apropo, zúriví prebudení ochrancovia potravín. Koľkí z vás nedávno krútili hlavou nad tým, keď orgány EU zakázali pomenovanie “pomazánkové maslo”?!? Fuj fuj, hnusná EU, čo sa stará do našich zažitých zmätočných označení.

A ten tretí rozmer?

Aby sa Štátny orgán náhodou nedostal do právnych problémov, uverejní svoje zistenie vo formáte podobnom rýchlosti v lakťoch za dekádu.  Raz sa z tej politickej korektnosti poseriemie viac ako z tých testovaných potravín.

Zaujímavo a zrozumiteľne na tento 3 rozmer upozorňuje nasledujúce video:

Nejde o to, že by sme boli apatický k baltickým sardinkám. Ale nemáme šancu sa cez ne prehrýzť. Ja viem, právna sila inšpektorov je na úrovni spolku záhradkárov a odvolacie konanie a následný súd sa môžu vliecť roky. To si ale inšpektori tak neveria, to sami spochybňujú svoju prácu, že sa obávajú prehry na súde?

Hm, naša spoločnosť je asi ešte väčší humus, ako v tých potravinách.

Čo vyplýva z tohoto tretieho rozmeru? Napríklad zaujímavý bod do predvolebnej kampane: Štátne vyhlášky formou reklamného letáku. To by sa mi páčilo, nebyť za hlupáka.

A hľa, už som na túto tému písal: Prečo ich nenazvať rovno podvodníci

Zdieľať?