Lieky ani potraviny neumierajú zo dňa na deň

Najprv trochu z mojej profesionálnej oblasti a potom to trochu prenesiem do vášho každodenného života. Najprv o exsprirácii liekov a potom aj o tom, ako využiť „trvanlivé“ potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti.  Áno, súvisí to jedno z druhým.

Používanie liekov,  nastavenie ich indikácii,  doby použiteľnosti,  skúmanie bezpečnosti,  určenie dávok,  to sú všetko zásadne a brutálne štatistické parametre.  Pre čokoľvek, čo sa dotkne lieku a je aspoň trošku merateľné,  pre všetko toto sa používa štatistické vyhodnocovanie.  Nikdy sa neskúma jeden pacient,  účinok jednej tabletky či jedného vybratého balenia.  Vždy sa skúma skupina pacientov,  mnoho po sebe idúcich dávok a mnoho paralelne užívaných balení.

Práve preto vo svojich článkoch a hlavne komentároch uvádzam: „Ak vám to pomohlo,  je to len fajn a teším sa. No z toto nič nevyplýva pre vašu susedku.“ Liečenie, aby sme mohli použiť tento pojem,  musí byť predvídateľné a opakovateľné.  Len a len vtedy môžeme hovoriť skutočne o lieku a skutočne o liečení. Inak je to nikdy nekončiaci pokus/omyl na pacientoch.  (Chcete byť pokusné králiky?)

Vezmime si dobu použiteľnosti,  alebo ako sa presnejšie uvádza,  dátum exspirácie. (jazykovedne to má čosi spoločné s duchom a dýchaním, preto to S v slove) Naozaj to tak nie je,  že by tá vaša konkrétna tabletka,  to vaše konkrétne balenie nebolo úderom polnoci použiteľné a po polnoci by ste sa ním už len otrávili. Jasné,  že úderom polnoci lieky neumierajú.

Tak prečo to tam teda je?

Výrobca je povinný urobiť testy stability a definovať podmienky skladovania svojho lieku.  Súvisí to s tým,  že výrobca si musí sám pre seba určiť,  za akých podmienok vie garantovať opakovateľnú účinnosť a predvídateľnú účinnosť.  Urobí testy,  skontroluje stabilitu lieku za rôznych skladovacích podmienok.  Urobí stovky a stovky,  možno tisíce a tisíce paralelných meraní.  Všetko spriemeruje a pre istotu,  svoju vlastnú istotu ešte posunie o nejakých pár percent smerom dobezpečna.

Preto dátum exspirácie hovorí, že priemerne je daný liek za stanovených podmienok na 100% bezpečný a účinný. Priemerných 100% asi od lieku očakávate, že?

Po tomto dátume, po tejto dobe od momentu výroby sa pri tých testoch vyskytli jednotky až desiatky percent kusov lieku, ktoré už nespĺňali ani podmienky bezpečnosti alebo podmienky účinnosti.  Nepokazli sa všetky. Ale bol tam už výskyt porúch. Asi by ste si nechceli vylosovať práve to nefungujúce či nebezpečné balenie, že?

Viete si predstaviť, že sa vy osobne podpíšete pod to, že natiahnete dĺžku použiteľnosti tak, že sa na jej konci už môžu občas (štatisticky) vyskytnúť poruchy v bezpečnosti alebo účinnosti?

Hm?

Len tak, podľa citu.  Podpíšete sa?

Áno, občas sa vyskytnú bezcharakterné svine, ktoré to dokážu. Preto, že história takéto prípady obsahuje, sme si ako spoločnosť začali platiť kontrolórov, ktorí sa za nás a za naše peniaze starajú o kontrolu dodržiavania pravidiel pre stanovovanie doby exspirácie liekov a stanovovanie podmienok pre ich uchovávanie.  My spoločne si platíme týchto kontrolórov, aby priebežne odoberali vzorky a kontrolovali, či pôvodne stanovené dĺžky použiteľnosti naozaj zabezpečujú 100% bezpečnosť a účinnosť.

Neexistuje žiadne „ONI to kontrolujú“. Sme to MY, kto si ich platíme, aby to robili pre nás.

Napríklad nás lekárnikov ŠUKL kontroluje, či denno-denne kontrolujeme teplotu v sklade a teplotu v chladničke s liekmi. Tým je zabezpečené, že dodržíme podmienky skladovania a teda keď za takýchto podmienok výrobca výskumom určil nejakú konkrétnu dobu exspirácie, tak že sa na túto dobu dá spoľahnúť. Proste – či existuje neprerušená reťaz, kde jedno ohnivko sa spolieha na neporušenosť toho susedného.  Preto keď mi šofér z distribučky donesie liek, čo sa má skladovať v chladničke bez toho, aby ho vybalil z chladiaceho boxu s teplomerom a označil „chladnička“, ani ho neprevezmem. No fuj, ktovie kde sa to váľalo.

Koniec farmácie, pokračujem potravinárstvom

No a teraz si predstavte, že podobne výrobca potravín určí dobu minimálnej trvanlivosti. Vy osobne, podpíšete sa pod protokol, ktorým natiahnete túto dobu  o dva tri mesiace? Len tak, bez toho, aby ste exaktne skontrolovali, či sa vo vzorke nevyskytne problém.

Na to nepotrebujete žiadny štátny dozor. Na to stačí, že ste manažér a vaše prémie môžu byť ohrozené potenciálnym súdnym sporom. Ani salmonelu neuvidíte. Botulotoxín nehrká.

Aj chudobní sú ľudia. Prístup k spravodlivému procesu nám garantuje Listina práv a slobôd a tú máme v Ústave. Ja mať super hlboko do vrecka, tak sa vyslovene s tej sračky z potravín distribuovaných po lehote minimálnej trvanlivosti teším. Času na chodenie po súdoch mám haba-dej. Právne zastúpenie sa isto nejaké nájde, veď je tu istota 100% výhry.

Tak ako, podpíšete sa pod ten protokol, ktorý umožní posunúť „trvanlivé“ potraviny po dátume spotreby na ďalšiu konzumáciu?

Ja teda nie!

A to ja by som ako lekárnik na tom vašom liečení aj niečo zarobil.   No taká nemorálny sviňa nie som. A to nejde o lieky, len o potraviny, kde je účinnosť istá z podstaty (tuky, cukry, bielkoviny robia potravinu potravinou z definície).

Áno, sú dve skutočné riešenia:

1. Podporovať presun pre chudobných v čase  uplynutých 90%  minimálnej doby použiteľnosti. A podporovať predlžovanie tejto doby, opätovné natiahnutie tejto doby a podobne.

2. Využitie existujúcej „špeciálnej potravinovej výroby“ používanej pre chudobnú Afriku. Ide o skutočne bazálne nutričné hodnoty v podobe potravín.

3. Podpora dvojitých sociálnych nákupov. Bohatí človek nakupuje všetko dvojmo a ten druhý nákupný košík je určený pre jeho „virtuálnu“ chudobnú rodinu.  V duchu známeho: „Kde sa najedia 3,  isto sa nájde niečo aj pre 4.“  – solidarita z osobného individuálneho a slobodného presvedčenia. (Apropó, prečo nebeží výchovná štátna kampaň – kúp poukaz na tábor pre svoje a cudobne dieťa.)

4. Podporovať ekonomiku krajiny, aby čím menej ľudí padalo do sociálnej siete a aby príspevky tých šťastnejších na sociálnu sieť boli stále väčšie a väčšie. Nie percentom z príjmu, ale základom ich väších platov, z ktorých sa počítajú odvody.  Potom si bude môcť sociálna sieť kúpiť potravín pre chudobných bárs koľko a v lehote ich trvanlivosti.  – problém ani nevznikne – nie je čo riešiť – život je krajší.

Áno, dve. Body 3 a 4.

Budovanie a podporovanie obyčajnej ľudskej solidarity. Aby sa občania naučili slobodne a akosi samozrejme podeliť aj s tými, ktorým sa nedarí, či nemali toľko šťastia sa správne narodiť.

Tak sme sa zas nič nedozvedeli o pôvode potravín

This entry is part 6 of 10 in the series Očakávaný volebný program

Dozvedeli sme sa, že na Slovensku je 61 obchodníkov s potravinami (čo je somarina). Dozvedeli sme sa, koľko percent potravín s označením „Vyrobené na Slovensku“ predali (čo nikoho nezaujíma). Netušíme, nič o obsahu potravín . Netušíme nič o pôvode surovín v potravine. A už vôbec netušíme, či môj obľúbený obchodík na dedine kvôli zisku radšej uprednostnil cudzie salámy voči našim, roduverným slovenským salámam (čo je vlastne  najdôležitejšie).

Zostavilo totiž zoznam 61 podnikateľov, ktorí predávajú potraviny. Do rebríčka ich zoradilo podľa toho, aký podiel na ich tržbách v prvom polroku mali potraviny, čo majú na obale uvedené Slovensko ako krajinu pôvodu.

Tabuľka hovorí o tom, koľko percent potravín slovenského pôvodu obchod predal, nie aký je ich podiel na celkovom sortimente v obchode. „Pre spotrebiteľa tieto informácie nemajú reálnu výpovednú hodnotu,“ hovorí výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že spotrebitelia podľa zverejnených údajov nebudú vedieť posúdiť, aký podiel našich výrobkov obchod ponúka.

Zdroj:  Jahnátek ukázal, kto predal viac našich potravín | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Toľko neuveriteľne vyplytvanej energie. Ach jo!

Pritom by stačil v zákone jeden jediný odstavec:

Na vonkajšom obale uvedie výrobca zloženie potravín písmom veľkým aspoň 1cm. U potravín menších je možné alternatívne umiestniť označenie na regál písmom 1,5cm.

A nech si vyrába výrobca z čoho chce a ako chce. Ak niekto potrebuje ušetriť, pokojne nech si kúpi aj amarouny. Áno, s vedomím, cielene. Tiež mám niekoľko „potravín“, ktoré mi proste chutia. A viem, že to nie je smotana do kávy, ale biely prášok do kávy.

Malá odbočka k politike: Práve pomer medzi „plnohodnotnými“ potravinami a „amarounami“ hovorí o životnej úrovni. Pokiaľ je dopyt po „…z treskovitých rýb“ ukazuje to, že ľudia si nemôžu dovoliť filety z lososa. Ak by mali na lososa peniaze, výrobca amarounov by proste skrachoval. A nemali by sme problém so zložením potravín. Keďže ho máme, ukazuje sa, že hospodárska politika socialistov tak nejak zlyháva. Socialisti preto nikdy nebudú tlačiť na transparentnosť v informovaní o zložení potravín. Usvedčilo by ich to z neschopnosti.

Kontrolóri by kontrolovali len dva parametre: Zdravotnú nezávadnosť a zhodu informácii o zložení.

Bez diskusii, bez výnimiek. Potrebujete na svoj super tovar výnimku? Prd výnimku, proste to zloženie tam nalepíte a hotovo. Bola by prelepka veľká? Tak sa opýtajte svojho výrobcu, či skutočne musí do toho dávať až 10 rôznych korektúr chuti, vône či stability. Zakryla by tú krásnu jahodu? No a čo, priorita je zloženie, nie marketing!

Viete, je mi jedno, či som dotoval skrz reťaz moje dane – odvod do EU – dotácie farmárovi farmára na Slovensku alebo v Dánsku. Fakt mi je to jedno. Jediné čo ma zaujíma, či sú v škatuli sardinky alebo šproty. Či je to smotana, alebo škrobová emulzia v mlieku.

Keď toto so zložením budeme mať vyriešené, môžeme sa začať rozprávať o pôvode potravín. Ale nie o podpore domácich výrobcov. Ale o tom, prečo nakupovať výrobky od fabriky, v ktorej pracujú vaši susedia, nech už ju vlastní ktokoľvek.

Zavárame, rovnako ako moji rodičia zavárali

V duchu hesla: Nekupujte potraviny, kupujte suroviny. Zavárame. Nie veľa, nie málo, tak akurát.  Ako správny lekárnik, najhoršie je  vybrať recept. Keď študujete 2 roky technológiu liekov a máte preštudovaný ČSL2 (Znalý vedia, že najlepší do kuchyne je Československý liekopis, vydanie druhé), už žiaden recept od babičky nekriticky nepoužijete.

Takže  aký recept na lekvár? Doma sme sa s tým vysporiadali jednoducho.

Ovocie vložíme do veľkého hrnca. Dve polievkové lyžice cukru zmiešame s prípravkom Gelfix Extra, potom premiešame s ovocnou hmotou, resp. s ovocnou šťavou.

Všetko uvedieme za stáleho miešania do varu, najmenej 1 minútu varíme a pridáme zvyšok cukru. Za stáleho miešania a bublania dôkladne povaríme 5 minút a odložíme zo sporáka.

Zdroj:  Dr.Oetker Gelfix Extra 2:1 – Dr. Oetker.

Používame to roky. A ako všetko, čo je samozrejmé, to si poväčšine nevšimnete. Až dnes mi napadlo, že vás na to upozorním. Ja viem, nie je to také ortodoxne čisté, free a prírodné. Ale je to primerane zdravé. Aj tak v tom lekvári bude toľko cukru, že srandičky s nejakým konzervatom strácajú zmysel.

Bordel v potravinách – 2 a 3 rozmer

Je pekné, že niekto potraviny kontroluje a ohlási, že nezodpovedajú kvalitou. Ale položme si tú skutočne kardinálnu otázku:

Voči čomu sa kontrolujú?

V prvom rozmere totiž platí, že v obchode, pri skutočnom nákupe porovnávame voči našim očakávaniam. Teda, že šľahačka a syr sú z mlieka, krehčené kuracie mäso je zjemnená kuracina, že baltické radinky sú sardinky.

Ale takto sa potraviny nekontrolujú!

Druhý rozmer výsledkov kontroly potravín

Inšpektori síce napíšu že požiadavky na kvalitu popisujú  aj nejaké štátne predpisy, ale väčšina kontrol je voči popisu na obale.

Požadavky na kvalitu potravin jsou zakotveny v českých národních předpisech, výjimečně v předpisech evropských. Pokud některé potraviny nemají přesné požadavky stanoveny, inspekce při kontrolách ověřuje, zda složení výrobku souhlasí s popisem na obalu.

Nekupujte tyto potraviny. Propadly při kontrole (seznam) – FinExpert.cz.

No len sa pozrite na tabuľku v uvedenom texte. Česká potravinová inšpekcia vôbec explicitne neoznačila chybu voči štátnym predpisom. Viete, tie štátne predpisy sú práve na ochranu našich očakávaní. Že maslo je z mlieka a tak podobne.Takže sme sa vôbec nedozvieme, či strojový separát je problém preto, že je to podvod voči očakávaniu, alebo bol len výrobca debil a nenapísal to na obal. Možno u toho olivového oleja sa to dá ako tak odhadnúť.

Ale hlavne, všetky výhrady sa týkajú len porovnania voči popisu na obale. Teda, že nejde o chybu potraviny, ale o hlúposť výrobcu, ktorý nevie dodržať ani len to čo si sám na seba vymyslí. Prosto, ako som spomenul vyššie, je to debil. Veď ako inak označiť niekoho, kto na škatuľu o objeme 300ml napíše 120ml a nie je schopný tam tých 120ml sajrajtu naliať?

A to je sakramentsky málo!

Apropo, zúriví prebudení ochrancovia potravín. Koľkí z vás nedávno krútili hlavou nad tým, keď orgány EU zakázali pomenovanie „pomazánkové maslo“?!? Fuj fuj, hnusná EU, čo sa stará do našich zažitých zmätočných označení.

A ten tretí rozmer?

Aby sa Štátny orgán náhodou nedostal do právnych problémov, uverejní svoje zistenie vo formáte podobnom rýchlosti v lakťoch za dekádu.  Raz sa z tej politickej korektnosti poseriemie viac ako z tých testovaných potravín.

Zaujímavo a zrozumiteľne na tento 3 rozmer upozorňuje nasledujúce video:

Nejde o to, že by sme boli apatický k baltickým sardinkám. Ale nemáme šancu sa cez ne prehrýzť. Ja viem, právna sila inšpektorov je na úrovni spolku záhradkárov a odvolacie konanie a následný súd sa môžu vliecť roky. To si ale inšpektori tak neveria, to sami spochybňujú svoju prácu, že sa obávajú prehry na súde?

Hm, naša spoločnosť je asi ešte väčší humus, ako v tých potravinách.

Čo vyplýva z tohoto tretieho rozmeru? Napríklad zaujímavý bod do predvolebnej kampane: Štátne vyhlášky formou reklamného letáku. To by sa mi páčilo, nebyť za hlupáka.

A hľa, už som na túto tému písal: Prečo ich nenazvať rovno podvodníci

Aj bielkovina to je, aj tuk to je, aj sladké to je

Pokazila sa mi v chladničke cez sviatky zabudnutá kyslá smotana. Teda zakysaná. So znalosťou biológie, chémie a technológie podobných zmesí som sa nad ňou zamyslel.

Pôvodne to bolo husté, že v tom lyžica stála, teraz je to riedke, redšie ako mlieko. Zdá sa že sa rozpadla nejaká mriežkotvorná molekula, emulgátory prestali emulgovať, prosto sajrajt. Ale žiadne oddelené fázy (tuky zvlášť, voda zvlášť) nevidno.  Chémia v riti.

Pôvodne to bola kyslá, teda zakysaná smotana, takže plná baktérii mliečneho kvasenia. Teraz je to len riedka, rovnako mierne nakyslá biela tekutina.  Kam sa asi tak podeli všetky tie baktérie?!? Ani len tie plesne na tom  nenarástli.  Biológia v riti.

Nie, priatelia, dnešné potravy by sa asi nemali vedecky skúmať. Dobre mi hovorila dcéra: „Nezamýšľaj sa, ešte ti to ostane.“

Aj bielkovina tam je, aj tuk tam je, aj sladké to je, ale potravinovú logiku to nemá. Čo to je? Už to ani nechcem vedieť. Ešte by som sa náhodou dozvedel, že by vyprodukované množstvo mliečnych výrobkov mohlo eventuálne presahoval produkciu mlieka o stovky percent. A to by bol koniec aj fyziky. Veď poznáte tú panské huncúctvo o zachovaní hmotnosti a energie.

A tú hádanku o tom, aké sú to baltické sardinky si ešte pamätáte? Že nie, tak čítajte môj prastarý článok Podvodné sardinky

Chlórované kurence z USA nebudú

Súhlas. Konkurenčná technológia je vyzretá, rozšírená po celej EU tak nie je dôvod dovážať navyše chemicky ošetrované mäso.

Američané, jejichž producenti maso často omývají ve slabém roztoku chloru, tvrdí, že je zákaz stojí značné peníze.

Proti povolení dovozů je však téměř celá EU včetně České republiky, podle níž by takový krok byl nefér. Česko totiž donutilo své chovatele před vstupem do unie investovat do modernějších technologií a nyní by jim připuštěním konkurence na evropský trh zkomplikovalo život.

EU nejspíš definitivně zavřela cestu k dovozu kuřat z USA – ČeskéNoviny.cz

Navyše pri zapojení trochu iracionálneho argumentu, je predsa nezmysel voziť kurence cez pol planéty, keď tu dotujeme výrobu potravín.

Zaujala ma tiež poznámka o britskom trhu s potravinami. Vraj tam bežne ako tovar predávajú chladené kurence, čo boli dovezené ako mrazené a narážka na benevolenciu aj voči chlórovaným kurencom.

V nejakom teste, kde porovnávali vodu z vodovodu a balené vody sa bránili producenti balenej vody tým, že norma v ČR pre pitnú vodu je tvrdšia ako požaduje EU.

Sú to veru podivnosti.

Údajné marže v potrevinárstve

Podíl zemědělské produkce na konečné ceně potravin se podle údajů Zemědělského svazu ČR pohybuje od 10 do 30 procent, u mléka je tento podíl vyšší a blíží se 50 procentům. Marže obchodníků naopak rok od roku rostou. „Zatímco v roce 2003 byla průměrná marže za 15 vybraných potravinářských výrobků 20 procent, za první tři čtvrtletí roku 2008 to bylo již 35 procent,“ uvedl před časem předseda Zemědělského svazu Miroslav Jirovský.

SOS: Sdružení obrany spotřebitelů : Výrobní cena produktů z mléka klesá, ceny na trhu ne

Prečo ich nenazvať rovno podvodníci

Česká Státní zemědělská a potravinářská inspekce znovu kontrolovala dodržiavanie „masné vyhlášky“. Vo vyhláške ide o to, že niektoré výrobky svojím názvom definujú zloženie. U iných si sám výrobca definuje zloženie a jeho uvedením na obale sa stáva záväzným. Ak už ani len toto nie sú niektorí schopní dodržať, ako ich máme nazvať pravým menom?

Zoznam si môžete prezrieť na stránke spotřebitel.cz

Tamtiež si môžete stiahnuť aj PDF súbor, ktorý obsahuje zoznam vyhovujúcich výrobkov. To ak by ste náhodou chceli v Česku nakupovať salámu, aby ste vedeli čo áno, a čo nie.

Súvisiace u nás doma:
Podvodné sardinky

Podvodné sardinky

Overil som pri včerajšom nákupe. Dosť neveriaco som krútil hlavou nad informáciou, ktorú som sa nedávno dozvedel. V konzerve sardiniek môžu byť šproty. Tak som si to včera pri nákupe chcel overiť. Veď to by bol podvod. To by bolo predsa nelegálne…

Výsledok skúmania? Sardinky sú podvodné. Nielen preto, že žijú pod vodou, ale preto, že nežujú v Baltickom mori. Chápem, také ľahké a nevedel som to. Človek nemôže predsa vedieť všetko, aj keby bol polyhistor.

Takže záver: Kupovať Baltické sardinky znamená, že podporujete podvodníkov. Na konzerve s nápisom SARDINKY baltické sa môžete dočítať zloženie: Šproty sekané … O sardinkách ani zmienka.

Ja len tak mimochodom, aby ste vedeli, keď pôjdete nakupovať tie šproty.

Inšpirované: spotrebitel.cz