Úspešná vychádzka za neúspechom na Bielej hore

Cez týždeň som staršiu skúšal z vlastivedy. Preberali sme Pravek až po Veľkú Moravu. Aby si to vedela predstaviť, aký veľký čas v tých troch odstavcoch prešla, tak som jej hovoril, že tí Lovci mamutov, to je na časovej osi niekde pri samoške. Kelti sú pri plote, potom že je okno, to je narodenie Krista, teda v českých učebniciach náš letopočet a Veľkú Moravu máme uprostred izby.

Prekvapilo ma, že vo vlastivede nemajú pre Veľkú Moravu uvedený rok 863 n.l. , kedy prišli Cyril (Konštantín) a Metod. Hovoril som jej, že naozaj nemusí presne vedieť veľa dátumov, ale dva určite. Jeden je práve 863 a druhý 1620 – bitka na Bielej Hore. Ten prvý preto, že tak bude vedieť, kedy to tá Veľká Morava vlastne bola (nejaký čas predtým a nejaký čas potom). Tiež je to aj o Byzantskej ríši ako nástupníctve po rozpade Rímskej rýše, o histórii náboženstva, vzdelanosti, jazyka na našom území. Ukázal som jej ako sa dá z jednej vety „Príchod Cyrila a Metoda z Byzancie na Veľkú Moravu v roku 863“ vyťažiť maximum informácii o tej dobe. Pre ten druhý rok majú zas slabosť Česi, takže to treba vedieť a hotovo (minimálne 10 dôvodov by sa našlo). A tým začal náš sobotný výlet.

No, pravdu povediac, výlet v skutočnosti začal mojou nasledujúcou vetou: „A to vieš, že na Bielu horu sa chodí električkou?“ Baba sa strašne rozosmiala, lebo si predstavila ako idú na bojisko rytieri a kniežatá električkou č. 8. Chvíľu sme túto myšlienku rozvíjali. A prekvapilo ju, že je to dnes už na kraji Prahy. A keď som sa jej opýtal, či vie, prečo to české stavy prehrali a ona odpovedala, že nie, tak bol osud soboty spečatený.

Do jednej ruky som vzal našu pražskú výletnú knihu „S deťmi po Prahe bez nudy“, do batohu dve fľaše vody, 5 keksíkov, sadli sme do auta a išli sme dobíjať Bielu horu. Len tak na okraj, to viete, že v Čechách sa väčšina hôr a hradov dobíja z kopca?

IMG_4598_u.jpgZ hlavnej cesty som odbočil medzi domy do nenápadnej vilovej štvrti. Po asi 300 metroch som zastavil a hovorím: Tak tamto, to je tá mohyla na Bielej hore. Zo zadného sedadla sa ozvalo evidentné sklamanie a zborové: „A kde je tá hora?“ Priložená fotografia dokumentuje reálne pomery vládnuce pri dobíjaní mohyly v pozadí. Chodníkom krížom cez pole a po cca cca 100 metroch je po dobíjaní.

IMG_4599.jpgPri mohyle, ktorú postavila v roku 1920 Česká obec sokolská župa podbělohorská sme si spravili vlastivedné okienko. Prečítali sme kto, kde (to nám bolo jasné, keďže sme tam stáli) s kým a prečo. A ako to dopadlo. Potom sme sa prešli k obore Hviezda. IMG_4600.jpgLebo práve kvôli nej to celé Česi prehrali. Habsbugovia totiž útočili z kopca dolu (z kopca je to veru na české pomery riadne) a brániace sa vojsko českých stavov malo navyše za sebou kamennú stenu (plot) obory. Takže ani ustúpiť nemali kam. Po ceste sme dumali nad tým, či pri kopaní základov tých víl, okolo ktorých sme kráčali, narazili aj na nejaké to brnenie či kosti z tých čias.

Aby sme skompletovali celú históriu, zbehli sme autom ešte do mesta, na Staromestské námestie. Tam je v dlažbe urobených 27 krížov na pamiatku 3 pánov, 7. rytierov a 17. mešťanostov (na stene radnice je ich zoznam), ktorých na jar roku 1621 obesili ako osnovateľov povstania. Akokoľvek, celé to začalo druhou pražskou defenestráciou (vyhodením z okna) na Pražskom hrade roku 1618. Neskôr generálny snem schválil novú ústavu, podľa ktorej mal byť Český štát konfederáciou rovnoprávnych krajín a panovník volený (uff, aké moderné na prvý pohľad). V auguste 1619 snem zvolil za kráľa Fridricha Falckého. A ten im to potom 8. novembra roku 1620 na Bielej hore prehral.

Baba sa samozrejme rýpavo opýtala, že kedy bola tá prvá defenestrácia. Samozrejme som si to na mieste nepamätal a odbil som ju, že teraz riešime udalosti bielohorské, tak nech sem nepletie iné časy. Tiež sa pýtala, čo je to tá „Dukla 1944“ (na stene radnice je pamätná doska s takýmto nápisom). Odpovedal som, že to je na východnom Slovensku a trochu dosť o dejinách druhej svetovej vojny, ale my sme v 17. storočí, tak sa držme témy. Keď sme sa vracali k autu, tak ma baba upozornila, že radnica je v Starom meste a my parkujeme na Josefově. Ja na to, že to je zas iný príbeh. Rovnako ako hentá (ukázal som pred seba) stena židovského cintorína. Poviem vám, v Prahe je to ťažké. Kam sa pozriete, všade sú nejaké historické udalosti, ktoré sa prekrývajú v priestore a niekedy aj v čase.

A tak sme to na tej Bielej hore zas prehrali. A až do roku 1918 vládli v Čechách Habsburgovia. Pri tej príležitosti sme sa rozprávali aj trochu o tom, prečo si české stavy tak strašne chceli vládnuť samé, teda pod nimi voleným kráľom. A tiež prečo sa to asi tomu Habsburgovi nepáčilo. Hovorili sme aj o tom, ako to bolo v tom čase na Slovensku. Baba sa vyjadrila, že my sme to mali v škole jednoduchšie, pretože slovenské dejiny boli oproti českým jednotvárnejšie. Po Veľkej Morave Uhorsko a až do roku 1918 stále Uhorsko.

Dodatok pod čiarou: V záujme priblíženia zábavnej a atraktívnej stránky dejepisu bolo použitých mnoho zjednodušení. Cieľom bolo hlavne vzbudiť na úrovni predškolského a konca mladšieho školského veku záujem o učenie dejín. Historickú vernosť dodajú učebnice časom. Poviem vám, aj keď sme išli po stopách prehranej bitky a skončili pod šibenicou, zabávali sme sa dobre.