Ako riešiť diktáty, ak sa na ich písanie používa počítačový textový editor?
Východiská sú nasledovné:
- Je tendencia nahradiť papierové zošity používaním laptopov
- Diktát písaný povinne rukou sa tak stáva technickým nie len pravopisným problémom pre „nevypísanú“ ruku.
- Decká sa učia písať všetkými desiatimi už od 5-6 triedy základnej školy (alebo ekvivalentu na gymnáziách).
- Príkaz písať povinne s vypnutou funkciou „kontrola pravopisu“ je reálne nevymáhateľný a nekontrolovateľný.
- Diktát je stále dobrá forma na kontrolu pravopisných vedomostí. Na rozdiel od písania eseje preverí nie len aktívnu, ale aj pasívnu slovnú zásobu a vynucuje riešenie zložitejších pravopisných javov, ktorým by sa žiak inak vyhol (Napíš groš!).
Takže ako sa postaviť ku kontrole vedomostí v oblasti pravopisu? Máte s tým niekto skúsenosti?
Ide o to, že žiaden súčasný a pochybujem, že aj budúci, nástroj na kontrolu pravopisu nikdy nevyrieši za pisateľa všetky nástrahy gramatiky našich slovanských jazykov. Veľ len klasické schizofrénne som veľkí ako myš (alebo v češtine i/y na konci slovies závislé od podmetu) kontrola pravopisu neodhalí. O čiarkach vo vložených súvetiach ani nehovoriac. Takže interná (vo vlastnej hlave) znalosť pravopisu bude stále patriť k nutným predpokladom pre zvládnutie písomného prejavu. Bez ohľadu na to, či sa použije pero alebo klávesnica.
Rád by som sa v tomto zamyslení držal len úzkej témy. Naozaj mi ide len o hľadanie riešenia, ako sa postaviť k diktátom, ako nástrojom na preskúšanie vedomostí žiakov z pravopisu. Otázku, či je laptop na poznámky v škole lepší ako papierový zošit si necháme na inokedy, dobre?
Možno riešenie začína už zvolením úplne nových chytákových viet. Viet, ktoré počítajú z nedokonalosťami pravopisných editorov. Možno je riešením zavrhnúť diktáty tak ako ich poznáme a používať lepšie a pre počítače primeranejšie formy preskúšania žiackych znalostí pravopisu. Možno je riešením stanovenie časového limitu…
Kto vie, podelte sa v komentároch. Máte s tým nejaké skúsenosti?