Blábol o autorských právach – prekvapivé rozuzlenie

A tým rozuzlením je problém známy pod krycím označením Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali?

V prvom článku neznámeho autora som sa dočítal:

“V každém případě je třeba říct si na rovinu: autorská práva nejsou žádná vyšší, přirozená práva a jejich samotná existence v dnešní podobě je nesmyslná. Jsou právní úpravou funkční v době tápání před sto lety, rozhodně nikoliv dnes. Jsou reliktem systému, jehož životnost se chýlí ke konci.

Udělejme něco pro svět. Zapomeňme na ně.”

Po prečítaná týchto slov som získal pocit, že práve jasne naznačil, ako sa podľa neho má autorská ochrana zmeniť. Zabudnúť, zrušiť, zlikvidovať autorské práva a ochranu duševného vlastníctva ako takú. Keď som k tomu pridal náladu dovtedajších niekoľko desiatok odstavcov textu…

Fajn, je to nápad a keďže vyvracať tie bláboly, ktorými sa k tomuto záveru postupne dostával by bolo rozdrobovanie a zahrabávanie sa v nepodstatnostiach, vzal som si na mušku práve to najdôležitejšie záverečné posolstvo. A keďže priamo ho rozporovať je príliš náročné, využil som obligátnu techniku dôkazu sporom.  Zatiaľ dôkaz beží, uvidíme. Ten ale už dnes nie je vôbec dôležitý.

Čo ma prekvapilo, bol dnešný článok v mojej RSS čítačke, kde neznámy autor napísal:

“Záměrně jsem se v předchozím článku vyhnul tomu, abych řekl svůj názor, jak autorskoprávní systém změnit…”

Ups,niekde je chyba. Sakramentsky veľká chyba.  Pretože výroky:

  1. Zapomeňme na autorská práva.
  2. …v předchozím článku vyhnul tomu, abych řekl svůj názor, jak autorskoprávní systém změnit

… sú podľa mňa v úplnom rozpore. Pretože ak až v druhom článku predostrie svoj pohľad na zmenu, prečo v prvom píše “Udělejme něco pro svět. Zapomeňme na autorská práva.”?

Zdieľať?

Na vypnutom počítači nič nebeží

A keď nič nebeží, nie sú ani výnosy. Na to vraj zabudli, keď prišli s novou službou u operákov.

Server, který běží jen ve chvíli, kdy mám zapnutý svůj počítač a na něm je spuštěný browser, to je v roce 2009 docela žertovná představa, srovnatelná snad jen s klasickou hláškou z dřevních dob Internetu: “Řekni jim, ať vypojej tu rychlovarnou konvici a strčej tam zase zpátky server!” Na nějaké vážnější použití to takto rozhodně není. Opera Unite je starý příběh o znovuvynalezení kola

Ale to nie je to najhoršie. Úplne najhoršie je, keď vlastný nápad nenecháte chvíľu odležať, stačí aj deň-dva a nenecháte si ho otestovať niekým s úplne inou prizmou.

A úplne tragické je keď sa neopýtate: A na čo to bude tomu čo zaplatí?

Zdieľať?

Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali?

Zle napísaný článok sa pozná podľa toho, že v komentároch musíte umravňovať smer diskusie. Myslíte si, že píšete o jednom a ľudia to nie a nie pochopiť a diskutujú o druhom. Jeden ukážkový sa podaril Arthuroivi

WDogu, Lokute, Johnny – diskuse byla zajímavá, osobně si o tom s vámi rád popovídám, ale byla hodně daleko od tématu článku, a protože nechci rozebírat tyhle věci (a nechci aby se diskuse tímhle směrem dál táhla), tak jsem ji odstranil. Děkuji za pochopení.

Sítě | Misantropův zápisník

Darmo, s malým časovým odstupom diskusia zas smeruje inam.

A možno je to ešte horšie. Pretože ako mnoho ľudí začne komentovať pointu článku o ktorej si myslíte že ste ju do článku nenapísali, je namieste zamyslieť sa nad tým, či ste skutočne zo slov poskladali práve tie myšlienky, o ktoré vám išlo. Teda ak nie ste ignorant a je vám to jedno.

A možno je to úplne najhoršie, teda, že nedokážete pochopiť písaný text, ktorý sami napíšete.

A možno je to úplne inak, možno ide len o prizmu, ktorou hľadíte na svoj text vy a ktorá sa tak rázne odlišuje od prizmy okolitého sveta.

O tomto istom z pred dvoch rokov v článku: Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?

Zdieľať?

Tisíce etických otázok po tretíkrát a naposledy

Z Azetu uniklo štvrť milióna e-mailov. Unikli samé? Predstavte si ako sa štvrťmilióna e-mailových adries vybralo samo od seba na potulky Bratislavou a gúľajú sa na zavináčoch dolu Námestím SNP.

Pohľad prvý

Vždy je to len uhol pohľadu. Hovoríme tomu prizma. Tak si dajme na oči iné okuliare a prizrime sa na problém unikajúcich e-mailov inak.

Tie e-mailové adresy neunikli len tak. Niekto im otvoril bránku a cielene ich vysosol z cudzej databázy a spracoval z nich krátky výťah. Okrem toho vytvoril aplikáciu (šperhák), pomocou ktorej niekto iný tie e-maily vysosol z cudzej databázy a vystavil verejne na sieť.

Pohľad druhý

A dajme si na oči ešte iné okuliare, aby sa nám prizma opäť trochu zmenila.

Je pravda, že sa vlámal do otvorených dverí, ale z etického pohľadu je to stále rovnaká krádež. Už chýba, aby sa ukázalo, že… Ale to si domyslíte po prečítaní predchádzajúcich častí miniseriálu Tisíce etických otázok.

Pod čiarou: Mojim zmäteným čitateľom sa týmto vysvetľujúcim článkom úprimne ospravedlňujem.

Zdieľať?

Markeťák hľadí na projekt prizmou skutočných zákazníkov – tretí diel o koňoch a psoch

Z prvého dielu vieme, že každý dobrý projekt potrebuje funkciu markeťáka a z druhého dielu vieme, ktorá osoba funkciu markeťáka obsadila. Dnes si povieme čo je najväčší prínos markeťáka do vnútra firmy.

Prizmu definuje slovník cudzích slov ako hranol.

Prizma je ten hranol, ktorý mení náš uhoľ pohľadu. Prizma sú naše skúsenosti, vedomosti. Prizma je životný priestor, v ktorom sa pohybujeme. Prizma je náš vek.

Prizma zákazníka je najlepší priateľ markeťáka. Súčasne je to to najcennejšie, čo markeťák môže priniesť do vnútra firmy. Pochopenie prizmy umožní váš projekt ďalej rozvíjať. Umožňuje vôbec vytvoriť projekt, ktorý má zmysel. Pochopenie prizmy vášho zákazníka umožní vášmu projektu uspokojovať skutočné priania a potreby vašich skutočných zákazníkov. Tých, ktorí prinesú vášmu projektu úspech, tých, ktorí z vás urobia boháčov. Tých, vďaka ktorým svoj webový projekt predáte za ťažké prachy Googlu alebo SME.

Teraz budem trochu didaktický. Budeme hľadať ciele vášho projektu videné prizmou vašich zákazníkov. Ukážeme si, kde sa tá prizma vlastne nachádza. Ak ste o nej nikdy nepočuli, skúsime si ju prvýkrát ukázať: Vezmite si dva papiere. Áno, budete písať na papier, nie na obrazovku.

Najprv použijeme to čo máme, teda vašu prizmu. Na prvý papier si napíšte zoznam toho čo by mal váš projekt riešiť, aký problém zákazníka/návštevníka by mal vyriešiť. (Mohol som napísať nejaké synonymum, napríklad saturovať, ale radšej budem zrozumiteľný.) Takže máte to?

Na druhý papier si napíšte zoznam ľudí, profesií, teda zoznam, komu by mal tento váš projekt pomôcť vyriešiť problémy spísané na prvom papieriku. Je to zoznam ľudí, ktorých prizmu hľadáme.

Ten prvý papier otočte naopak. Popísanou stranou dole a čistou hore. Na túto čistú stranu napíšte nový zoznam problémov, ktoré potrebujú vyriešiť ľudia, skupiny, profesie, ktoré ste si napísali na ten druhý papier. Ale pozor, skúste si predstaviť, že ste oni. Musíte sa vcítiť do pozície vašich budúcich zákazníkov. Pozrieť sa na váš projekt ICH prizmou. Ich uhlom pohľadu. Z pohľadu ich skúseností. Musíte nájsť prizmu vašich zákazníkov. Tak, ani to nebolelo a máte to miesto, kde sa vo vašej firme nachádza prizma. Je to presne to miesto, kde je sa stretáva váš pohľad na projekt a pohľad vašich zákazníkov.

Ale späť k papierom. Napísali ste na tú druhú stranu toho prvého papiera niečo? Ak ste sa skutočne vcítil do úlohy vašich zákazníkov a súčasne váš prvotný nápad na projekt aspoň za niečo stál, budú obe strany papiera aspoň na 70% zhodné. Ak sú zhodné na viac percent, tak ste sa málo vcítili do prizmy vašich zákazníkov alebo je váš projekt od počiatku geniálny. Ak je to tak na cca 20%, nezúfajte. Alebo si nájdite inú cieľovku, alebo smerujte svoj projekt viac podľa druhej strany prvého papiera, teda podľa skutočných potrieb vašich budúcich zákazníkov/návštevníkov.

Tieto dva papiere budú od teraz hlavným bičom funkcie markeťáka vo vašom projekte. Funkcia markeťáka musí neustále dozerať, či ostatné funkcie vo vašom projekte dodržujú skutočné ciele projektu, teda záujmy zákazníka. Inak sa mu bude projekt zle predávať. Inak bude predávať projekt zákazníkom/návštevníkom, ktorí ho nepotrebujú. Inak bude predávať nepotrebný projekt. Inak budete míňať peniaze a čas na dosiahnutie vašich cieľov, nie potrieb vašich návštevníkov/zákazníkov. Proste bude v úlohe predajcu chladničiek za polárnym kruhom. Alebo lopatistickejšie a vo veľkom detaile: Budete mať na webe okrúhle rohy, lebo cieľom šéfa je pekná grafika a nie košík v pravo hore, lebo tak sú zvyknutí vaši zákazníci (zistené marketingovým prieskumom).

Toto dozeranie je nezávideniahodná úloha. Všetky ostatné funkcie mu budú nadávať. Programátori vymyslia desiatky ironických prezývok a projektový manažér ho bude nenávidieť za jeho neustále opakovanie: “Ale naši zákazníci by zaplatili viac, keby táto časť webu fungovala tak, ako to potrebujú naši zákazníci. Tak to zariaďte!” Všetci zainteresovaní do projektu si myslia, že najlepšie vedia, čo chcú vaši zákazníci. Ale s prizmou zákazníka sa dostane do kontaktu len a práve markeťák. On ju musí mať stále pred sebou pri každej diskusii vo firme, pretože jedine on sa skutočne stretáva zo skutočnými zákazníkmi. Funkcia markeťáka má pravidelne prinášať názory a pohľady zvonku. Preto si markeťák musí byť istý, že dostatočne chápe prizmu svojich zákazníkov.

Áno, markeťák stále hľadí na váš projekt prizmou vašich zákazníkov. Markeťák sa stále snaží hľadať prizmu vašich užívateľov. Vymýšľa a hlavne vyhodnocuje všelijaké prieskumy, testovania, overovania úspešnosti, farebné varianty, ankety. Snaží sa, aby sa z vášho projektu nestal mŕtvy kôň. Lebo po takom ani zdochnutý pes slovenského internetu neštekne.

Na budúce: výrobná porada.

Zdieľať?

Úloha, funkcia, osoba – druhý diel seriálu o skapatých psoch a mŕtvych koňoch

Prvým dielom tohto seriálu som spôsobil v markeťáckych kruhoch predčasné Vianoce. Uvidíme či sa budú tak vyťešovať, keď tento seriál článkov o skapatom psovi a mŕtvych koňoch na poli slovenských webových projektov skončí.

Ale kým príde na tie Vianoce, najprv bežná próza všedného dňa jedného vášho webového projektu. Webového projektu, takzvanej jednokoňky. Minule som sľuboval, že to bude drsné. Preto varujem slabé povahy dopredu, hrozí schíza. A keď schíza v jednokoňke, tak schíza jak hovado.

Zadefinujeme si dva zásadné pojmy dnešného dielu:

  1. funkcia – súbor činností, úloh, ktoré musia byť vykonané, aby projekt dosiahol definovaný úspech
  2. osoba – človek z mäsa a kostí, ktorý bude vykonávať činnsoti potrebné pre to, aby projekt dosiahol definovaný úspech.

Všimnite si ten rozdiel. Funkcia je nehmotný súbor činností. Niekto by povedal, že je to pracovná pozícia. Iný by to nazval flek, ďalší zoskupený zoznam úloh. A všetci by mali pravdu.

Keď som riešil akúkoľvek úlohu, ako prvé vznikol zoznam činností, ktoré treba spraviť. Čo nakúpiť, čo zazmluvniť, čo zmanažovať, čo napísať, čo vytlačiť, čo definoavať, čo vymedziť, objednať perá, vizitky, nábytok, ak nábytok, tak nakresliť dispozíciu, vymaľovať, objednať štít, usporiadať otváraciu párty, naťahať sieť, naprogramovať skladový SW, nakúpiť počítače, sterilizátor – teda sušičku a tisíc a jednu vec, ktorú treba zariadiť. Zamyslite sa nad svojím webovým projektom, čo všetko treba spraviť. Okrem toho sterilizáku sa vo vašom zozname asi nájdu podobné položky.

Tak, vieme čo. Vieme kto to urobí? Stop, stop, stop. Vidím vám to na očiach, že už by ste chceli začať rozdeľovať spísané úlohy medzi ľudí. STOP, ešte nie.

Kľúčový moment dnešného dielu:

Rozdelíme úlohy medzi funkcie.

Tých tisíc úloh rozdelíme medzi niekľoko funkcii. Túto časť tvorby a správy projektu mám rád. Aj keď nemám ľudí, tak môžem delegovať, prikazovať, rozdelovať a panovať. (Aj keď s tým rozdeľovaním to bolo trochu inak.) Funkcii ajťák dáme nastarosť všetky čiastkové úlohy týkajúce sa HW a SW. Funkcii markeťák dáme za úlohu vymaľovať, zorganizovať nábytok, vymyslieť uloženie tovaru, objednanie peknej hostesky na otváraciu párty… V prípade vášho webového projektu isto viete, čo pre vás také marketingové oddelenie nejakej veľkej reklamky môže urobiť. Neviete? Tak tam zájdite a opýtajte sa ich, čo pre vás môžu urobiť. Že im to nakoniec nezadáte… Ja viem, je to trochu podlé, ale poznáte ten vtip o Sandokanovi? Biznis je biznis. No dobre, tak si kúpte knihu.

Takže máme tisíc úloh rozdelených pre 3, 4, 6, no maximálne 10 funkcii. Taký malý haedqvoter, teda hlava firmy. Zdá sa vám 10 darmožráčov veľa? Nuž, keď započítate aj upratovačku, osobnú sekretárku pre vás a zdielanú asistentku pre ostatných…

Dosť bolo snenia!

Prichádza tretia časť dnešného seriálového dielu. Tá najdrsnejšia.

Máte na to, aby ste zaplatili 10 osôb, z ktorých každá obsadí jednu z vami vytvorených funkcii? Máte na to prachy? Máte na to manažérske schopnosti riadiť takúto bandu?

Nebudem za vás ani odpovedať. Práca zahojí každú ranu na duši, tak hor sa do toho. Budeme obsadzovať funkcie osobami ktoré máme k dispozícii. Máme len jednu osobu? Tak to aspoň máme rýchlo za sebou. Na každú vizitku si nad každú funkciu napíšte svoje meno aj je po paráde.

Ak máte menej osôb ako funkcii, čo isto máte, tak treba ešte skoordinovať kedy sa daná osoba bude danej funkcii venovať. Zdá sa to zbytočné, ale napríklad upratovať kanceláriu nemôžete súčasne s rokovaním o rozpočte vašej banerovej kampane. To len tak na ilustráciu.

Počujem vás ako si hovoríte? A to sa mám rozdvojiť, roztrojiť? A niektorí: Rozdesiatiť? Áno priatelia, je to klasický stav rozdvojenej osobnosti. Schíza. U rozdesiatených je to schíza jak hovado. Vravel som. Bude to drsné. Ak má mať váš projekt šancu na úspech nemôžete zanedbať nič. Ani marketing, ani poriadok na pracovnom stole, ani kvalitné účtovníctvo, ani grafický návrh ani ergonomický návrh webu. Chápem, že toto je najťažší moment dnešného dielu, tak dám aj osobné skúsenosti. (Ako keby toto celé nebolo o osobných skúsenostiach – hovorí moje druhé ja. Ticho budeš! – hovorí moje prvé ja.)

Mne sa osvedčilo, že som si stredu vyhradil na koncepčnú prácu. Jednoducho v stredu som vývojár, vizionár, absolvent školenia, riaditeľ firmy… V pondelok údržbár sortimentu, v utorok markeťák, správca PPC kampane…

Keď skončím výkonnú prácu, vstanem od stola, spravím si kávu, poprechádzam sa a tak vytvorím predel. A potom začnem spracovávať svoje cesťáky a iné podklady pre účtovníčku.

Rekapitulácia:

  1. Definujte zoznam čiastkových, drobných, ale aj koncepčných úloh, ktoré váš projekt vyžaduje.
  2. Zoskupte tieto úlohy do funkcii, pracovných pozícií.
  3. Pridelte tieto funkcie konkrétnym osobám. Platí, že jedna osoba môže zastávať koľkokoľvek funkcii, od jednej až po všetky.
  4. Tak, ako sa vyvíja projekt v čase a priestore opakujte pravidelne body 1-3.
  5. Dodržanie poradie bodov 1-3 je kriticky dôležité.

Pointa: Keď viete čo má daná funkcia v náplni práce, ľahko posúdite, či osoba, ktorá ju zastáva robí to čo má.

Takýchto poínt určite nájdete aspoň 10. Budeme to rozoberať niekedy koncom seriálu, tak okolo 5-6 dielu.

Jáj vy stále čakáte, aké že to predčasné Vianoce zavládli u markeťákov. Nuž na ideálne.mediálne.blogu používajú v sidebári (bočnom stĺpci) nástroj mikroblogingu Jaiku. To je ten nieTwiter, čo si toť nedávno kúpil Google. No a v tomto mikroblogingu sa objavil tento odkaz:

Sláva nám marketérom. Slovenský internet je plný mŕtvych koní a zdochnutých psov. Zdroj: Jaiku

Sláva im. No dočasu. Do budúceho dielu. To si ich vychutnám. Na rad príde prizma. Pre usilovných odporúčam za domácu úlohu článok Experiment profesora Bavelas.

(Za hlavu sa chytám) No to je marketingový ťah, dať na koniec textu odkaz inam? Ale už to nebudem prepisovať.

Zdieľať?

Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?

Po čase mnoho blogérov dospeje do štádia, kedy ich začnú rozčuľovať ľudia v komentároch. Kedy to štádium nastáva môžete zistiť s kongeniálneho článku Arthura Denta. Článok sa aktuálne nachádza na jeho zápisníku.

Teraz prejdime k trochu inej veci, aby sme sa vzápätí následne vrátil späť.

V pradávnych časoch mojej základnej školskej dochádzky som bol donútený absolvovať mnohé hodiny predmetu Slovenský jazyk a literatúra. Otázku jazyka nechám na komentujúcich, ktorí sa s obľubou rýpu v gramatike a štylistike. Zamerajme našu pozornosť na časť literárnu. Isto si pamätáte na obľúbený rozbor básne. Atmoška: učiteľka (súdruška/pani závisí od veku) sa prechádza medzi lavicami uvoľneným tempom, kniha otvorená, opretá pod prsiami a nad bruškom. Vyhliadne si prvú obeť a prehovorí: Čo chcel básnik v prvej strofe povedať slovami: „Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia… ?

A je to tu. Dnešná kľúčová veta znie: Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?

A poďme to rozviesť ďalej: Povedal to vôbec? Rozumie tomu vôbec autor, pôvodca? Nevzniklo to len ako neplánovaný vedľajší produkt, v ktorom autor zrazu uvidel doposiaľ nevídané?

Uff! Toľko otázok a nie je ich komu položiť. Tak sa radšej vráťme späť. Autor vidí do svojej hlavy a teda sa považuje za správneho interpretátora. Všetci ostatní ich pochopili zle. Možnosť overenia žiadna, do nikoho hlavy ma to obzvlášť na exkurziu neláka. Čo s tým? Čo s načatým pokojným večerom na sivých poliach?

Uff! Zas a znova otázky. A kde je odpoveď? Odpoveďou je prizma. Uhol pohľadu. Smer odkiaľ prichádzame na tie sivé polia. Doteraz získané skúsenosti.

Predstavte si to ako vejár. Robili ste isto vejár. No mi si ho trochu upravíme. A to tak, že ho chytáme uprostred (kým je zavretý) a rozovrieme na oboch protiľahlých stranách. To miesto, kde ho držíme, to je náš spoločný bod. Naše stretnutie autora s čitateľmi. Stretnutie v zmysle zídenia sa na jednom mieste nad jedným článkom. Všetci prichádzame z rôznych smerov svojich životov a životných skúseností (z jednej strany vejára). Z rôznych smerov sa na vŕšky pozeráme. A do rôznych smerov sa po prečítaní článku rozídeme. Uhol pohľadu každého jedného z nás je vždy iný.

Preto neočakávam, že ľudia pochopia tento článok tak ako ja. Bez tohto očakávania sa akosi vytráca potreba posielať čitateľov do prdele. O potrebe predpovedať vašu mentálnu kapacitu ani nehovoriac. Naopak, rád si podiskutujem a vašom pohľade na pokojný večer nad sivými poliami. Možno sa ukáže, že vaša sivá je oveľa krajšia ako moja a odídem do svojho domova lepší, krajší a, nebojím sa do vysloviť, aj múdrejší.

Na budúce o kulte osobnosti. (To aby som nezabudol o čom chcem písať na budúce a aby ste sem chodili nakúkať, či už.)

Súvisiace:
Čo si počať s íbermenšom?
Zdieľať?