X vecí, ktoré by na internetových stránkach mohli byť lepšie

Súkromný zoznam prevažne grafických vecí, na ktoré som počas surfovania narazil a opakovane ma vytáčajú. Áno, sú to maličkosti, ale ako hovoril môj dobrý priateľ, sila miliónov je v nulách.

  1. Neexistujúca medzera medi obrázkom a textom, ktorý ho obteká.
  2. Keď sa vo formulároch, napríklad pri komentovaní, vyžadujú vyplnené polia, ale nie je napísané, že sa vyžadujú.
  3. Viac ako 50% plochy nad prvým zalomením obsadenej reklamou.
  4. Málo kontrastné písmo a veľmi kontrastné písmo.
  5. Biely text na čiernom podklade. Čiernou myslím dokonale čiernu #000000.
  6. Radenie komentárov hore nové, dole staré.
  7. Prenášanie práce okolo ochrany pred komentárovým spamom na užívateľa, hlavne kapča a komentáre podmienené registráciou v prípade stránok jedného muža a stránok s nízkou návštevnosťou.
  8. Nepodčiarknuté odkazy v hlavnom texte.
  9. Farebne splývajúce odkazy.
  10. Podčiarknutý text, ktorý nie je odkazom.
  11. Absencia favicon.
  12. Perex článku plný všeobecných fráz.
  13. HTML značky v RSS kanále.
  14. Neošetrená chyba dlhého slova. Keď vám do komentárov vložia dlhé slovo, nemal by sa rozpadnúť vzhľad o pretečení stránky za roh a objavení sa horizontálneho posuvníka ani nehovoriac.
  15. Roztrhnuté číslovky. Tisíce na konci riadku a stovky na novom. A stačila by nedeliteľná medzera.
  16. Medzera za slovom ako súčasť anchor textu odkazu.
  17. Malé alebo žiadne medzery medzi riadkami súvislého textu (line-hight).
  18. Komentáre organizované do vlákien bez indikácie, ktoré komentáre sú nové od ostatnej návštevy stránky.
  19. Evidentne iný tvar niektorých elementov stránky v IE a Firefoxe

Použil som číslovaný zoznam nie preto, že ide o zoradenie od najdôležitejšieho po bezvýznamné. Ale preto, aby sa o jednotlivých bodoch dalo v komentároch lepšie diskutovať. Aj toto by mal byť jeden z bodov.

A tak ďalej a tak podobne. Zoznam je priebežne dopĺňaný. Aktualizovaná verzia je na stránke projektu Recept na život. Preto ak máte nejaký návrh na rozšírenie tohoto zoznamu smerujte ho tam.

Recept na život smeruje k akciovému webu

Najprv trochu o úspechu statickej stránky o majstrovstvách sveta v hokeji a potom aj všeobecne o ďalšom smerovaní projektu Recept na život.

O hokeji

Majstrovstvá sveta v Hokeji v Moskve skončili a tak sa patrilo upratať moju stránku o MS v Moskve na projekte Recept na život.

Chronologicky som usporiadal jednotlivé fázy turnaja. Predsa len, v jeho priebehu sa patrilo mať aktuálne dianie navrchu a históriu dole. Teraz je to pekne tak, ako sa jednotlivé zápasy hrali. Tiež som preniesol všetky texty to minulosti. Hlásiť na jeseň, že šampionát skončí 13. mája by bolo predsa len trápne.

Uvažoval som, či rovno nezaložiť stránku pre budúce MS, ktoré sa budú konať v Kanade, no po skúsenostiach so supplemental indexom Googlu radšej počkám. Už mám v Outlooku uložené pripomenutie na február 2008, že ju treba založiť, aj s nástrelom prvotného obsahu. Také rozdelenie do skupín a zmeny oproti obvyklému hraciemu systému sú známe už dnes.

Inak, návštevnosť bola fajn. V čase zápasov Slovenska grafy pekne dvíhali dekel. A keď bola návštevnosť, aj nejaký ten dolárik či dva kvapli z Adsense.

Zapojenie komunity bolo tiež fajn. Z jednej IP adresy som mal počas základnej časti pravidelného aktualizátora. Je to príjemné vedieť, že aj keď som mimo priameho dosahu siete, stránka nezostane neaktualizovaná. Veď preto som práve pre svoje statické stránky zvolil ako CMS Mediawiki.

Ďalšie smerovanie

Projekt Recept na život by som chcel posunúť niekam ďalej. Medzičasom som sa dozvedel, že wiki ja klasikou webu 2.0, tak prečo tieto princípy nevyužiť naplno.

Nechajte pracovať ľud, je jeden z atribútov webu 2.0. A nechcem to zadarmo. Zatiaľ sa odvďačujem dobrým pocitom a úprimnou vďakou, no v prípade intenzívnejšej spolupráci na tvorbe obsahu pre mňa nie je problém sa rozdeliť o príjem z reklamy a iných zdrojov. Čo jááá viem, takých 50% kľudne rozdelím.

A viete čo, berte ma za slovo. Od dnešného dňa, 50% z výnosov projektu Recept na život patrí tvorcom obsahu. Do odvolania a rozdelenie je na základe môjho uváženia. Chápete, 50% to bude vždy, ale ako sa týchto 50% rozdelí medzi prispievateľov, o tom autokraticky rozhodnem sám. Na základe prínosu, analýzy návštevnosti a tak podobne.

Trochu som sa inšpiroval modelom, ktorý ženie vred projekt akciového webu Čertoděj. Som zvedaví, či sa niečo podarí aj v tejto podobe (wiki) urobiť. Časom môžme urobiť nejakú správnu radu na rozdeľovanie bubákov. Už to vidím živo: Zasadneme v nejakej peknej krčmičke, zvýšime percento na rozdelenie, rozhodneme o nasadení ďalších speňažujúcich nástrojov, predebatujeme nové témy pre nové statické stránky, informujeme sa navzájom kto sa oženil, ktorá porodila… Jáj to je zas o inom, prepáčte trochu som sa zasnil do svetlých zajtrajškov. Akokoľvek, možností je hafo veľa (to je veľa umocnené na veľa). V tejto chvíli nemá cenu riešiť čo bude. Keď bude obsah, keď budú aktívny užívatelia, budeme to riešiť. A pre obsah je kam chodiť. Veď podľa posledných informácii z dobre informovaných zdrojov (a kto je už len informovanejší ako Google), internet obsahuje len 5-10% všetkých informácii.

Len toľko som chcel takto pri štvrtku o smerovaní projektu Recept na život. Ukážme goriliakovi Viktorovi, že sa aj v slovensko-českom jazykovom priestore dá urobiť nejaký ten 2.0 web.

Súvisiace:
Články o projekte Recept na život na tomto blogu, ako ich našiel Google Custom Search.

Wikiromán – nápad je tu

Ako informoval Digiweb.cz:

Britské vydavatelství Penguin má možná převratné řešení pro ty, kteří si sami na napsání románů netroufnou, případně mají málo času. Jde o webový nástroj, pomocí kterého mohou na psaní románu nebo jiného literárního spolupracovat různí autoři, kteří se ani nemusejí znát.

Jedno voľne pohodené „prevratné“ riešenie mám k dispozícii. Na mojej wiki inštalácii som teda vytvoril stránku Wikiromán – píšeme svoj román. Do cca 20.2 môžeme spoločne vyberať námet a nejaké tie postavy.

Nesľubujem si od toho skoro nič. Teda vôbec nič. Môže nastať len velikánske prekvapenie. No keď tu tá wiki možnosť je, prečo to neskúsiť. Čo vy na to?

Novinky z histórie, z typografie, z dopravy

Bola nedeľa a bola aj sobota, takže bol čas si čosi fajné prečítať na sieti. Tu je pár perál v tom veľkom hnoji, cez ktorý sa človek musí prehrýzť.

Cez víkend pravidelne navštevujem stránky združené na stránke môjho RSS agregátora pod pojmom Rodinné čítanie. Tam som si vytriedil ľudí, ktorí píšu tak príjemne rodinne, alebo pútavo. Na prvom mieste je už hodný čas blog Binárneho Ládina. Minulý týždeň som absolvoval historický exkurz do najtemnejšieho kúta ľudských dejín, do dejín vyhladzovacích táborov. Spracoval to naozaj výborne. Nadhodil pohľady z viacerých strán. To čo píše, nie je žiadna vata. Všetko sú to overiteľné fakty napísané veľmi dobrým štýlom. Tento týždeň pokračoval pohľadom na niektoré udalosti, ktoré predchádzali druhej svetovej vojne.

Nie som znalec a môj záujem o dejiny je čisto pasívny. Nevyhľadávam túto problematiku, no keď mi to niekto strčí pod nos, rád si o tom prečítam. Samozrejme ako správny skeptik, rád sledujem rôzne pohľady, čítam články, ktoré sa nesnažia dejiny vykladať, ale ponúkajú súvislosti. Rád čítam o udalostiach podané normálnym jazykom bežného človeka a videné pohľadom bežného človeka. Binárny Ládin strká pod nos veci, o ktorých sa moja generácia v učebniciach naozaj dočítať nemohla. Napríklad, ako Sovieti a Nemci oslavovali spoločné stretnutie po dobití Poľska formou víťazných oblúkov.

Fascinuje ma, že o takýchto veciach niekto dobrovoľne píše. Minule som sa aj pýtal, že prečo. Binárny odpovedal:

…mě ti při čtení knížek o Treblince napadala pořád dokola stejná otázka …“proč já to vlastně čtu, když bych si stejně dobře mohl číst Saturnina“ …“proč jsem Souostroví Gulag četl osmkrát?“ …..já nevím …fakt na to nemám rozumný jednoduchý vysvětlení ..

..ale už dávno před tím než jsem si pořídil blog na mě silný příběhy púsobily tak, že mě nějaká vnitřní potřeba nutkala je vstřebávat, vžít se do nich a potom je vyprávět …možná je to jen jiná verze potřeby lepit modeli lodí ve skleněných láhvích ..

Ale poďme ďalej.

Trochu som popracoval na mojom obsahovom webe Recept na život. Z článku z minulého týždňa o samovrahoch v čiernom a ďalších informácii pozbieraných všelikde naokolo (napríklad aj tu) som poskladal základ pre článok Ako prežiť na ceste – pre vodičov – Recept na život. Keď už som bol vo švungu, vzniklo aj pár ďalších stránok na túto tému. Všetky nájdete v kategórii doprava.

A do tretice…

Keď už mám prečítané weby, ktoré som si pre seba povyberal, nakuknem do niektorých výberových služieb. Tak som na weblogoch.cz objavil Blog o webové grafice | Grafikův blog. Pre typografiu na webe mám slabosť. Možno je to otázka profesionálnej deformácie, teda tlaku na perfekcionalizmus. (Keď už niečo robím, tak jedine poriadne, inak by to môj pacient nemusel prežiť.) Ono je to tak: Dodržiavať typografické pravidlá predsa je tak jednoduché. Chce to len jednu drobnosť: Treba vôbec tušiť, že nejaké pravidlá vôbec existujú.

Pojem všeobecnej inteligencie sa už asi nenosí. Ale napríklad k všeobecnej inteligencii ľudí aktívne pôsobiacich na sieti, by podľa mňa, lepšia znalosť typografických pravidiel patriť mala. Preto som si spravil aj malú podstránku s odkazmi. A aj tu sa snažím. Napríklad v rámci evolučného redizajnu týchto stránok som sa nechal inšpirovať týmito 5. pravidlami.

A mnoho iného. Väčšinu sa mi nechcelo komentovať. Je to naozaj otázka mojej lenivosti. A tak sa musíte uspokojiť len z citáciami vytrhnutými z kontextu. Prečo práve ten text a nie iný? Nuž môžete sa len dohadovať. Ja vám to neprezradím. No možno hej, keby ste veľmi naliehali. Ale vy nebudete. Na to vás, mojich čitateľov, poznám dosť dobre.

Členovia spolku samovrahov v čiernom

Nahodíme atmošku: Je večer, všade na vôkol tma, stierače v riedkych intervaloch zotierajú pot z čelného skla, z rádia sa rinie príjemná muzička, teplota tak akurát, tempomat udržiava príjemných 90 km/hodinu, svetlá sa odrážajú od stredovej čiary aj krajnice. Prosto večerná automobilová pohodička. Na ceste skoro žiadna premávka, otcovia rodín sú už dávno doma, na ceste zostali len skúsení služobní vodiči.

Na krajnici sa 5 metrov predo mnou z tmy vynorí Viktor, aktívny člen SSvČ. Kedže dodržiavam pravidlá bezpečnej jazdy v noci a ľavým kolesom sa skoro dotýkam stredovej čiary ani som nemrkol a prefrčal okolo.

Tentokrát nesplnil ciele členstva.

Na základe dlhodobých pozorovaní odporúčam pri nočnej jazde:

  • Držte sa čo najbližšie stredovej čiary. Na krajnici sa pravidelne vyskytujú peší ako aj cyklistický členovia SSvČ
  • Keď ide oproti auto, očami sústredene sledujte krajnicu

Pre bezpečný pohyb po krajnici v noci:

  • Rôzne blikačky a svetielka sú lepšie ako nič
  • Lepšie ako vlastné svetlo je pasívne osvetlenie pomocou reflexných pásov. V reflexnej veste síce budete vyzerať debilne, ale bude vás vidieť zďaleka.
  • Choďte prísne v ľavo. Vyberajte si ľavý chodník. Ak vás vodič prehliadne, vy jeho určite nie a stihnete uskočiť. Budete zablatený ako prasa, oslnený, ale živý. Ako bonus ste práve získali oprávnenie nadávať.
  • Je to o prioritách.

Odkaz pre aktívnych členov SSvČ:
Nie že by vás bola škoda, ale sú s tým zbytočné opletačky.

SSvČ
Spolok Samovrahov v Čiernom Viac…
Viktor
Priemerný občan, trpiaci na tomto blogu všetkými chorobami a zodpovedný za všetky protivenstvá sveta. Proti Viktorom nič nemám, no nejaké meno som zvoliť musel. Viac o Viktorovi
Viac na túto tému
Ako prežiť na ceste – pre vodičov – Recept na život

Zvyšujem si vnútornú návštevnosť

Keď už sem niekto zavíta, bolo by fajn, keby si to tu aj poriadne poobzeral. Preto som urobil niekoľko úprav v rozmiestnení prvkov na tom to webe. Tu je ich zoznam aj so zdôvodňujúcim komentárom:

  • Populárne texty – Je to zoznam najpopulárnejších textov, teda články, ktoré ste si najčastejšie čítali. Túto fičúrinku umožňuje nová verzia b2evolution, ktorá eviduje počet zobrazení článkov. Samozrejme číslo je zaťažené chybou, pretože sa eviduje len otvorenie samostatného článku. Keď si niekto listuje titulkou blogu, tak články prečíta, ale nezaeviduje sa.
  • Predošlá strana :: Ďalšia strana – zobrazuje sa na samom spodku titulky. Toto som tu mal už dávno, ale patrí to do tohto zoznamu. Nie je nič frustrujúcejšie, ako keď si čítam niekoho blog, dôjdem na spodok titulky a… a nie je kam ďalej. Len mi vŕtá v hlave, či som správne stranovo zorientovaný, či Ďalšia strana má byť doprava alebo doľava.
  • Náhodná fotka z galérie: – aj galéria patrí do tohoto blogu. Odkedy som toto okienko vytiahol na prvé zalomenie stránky, návštevnosť galérie sa zásadne zvýšila. A hlavne, fotogaléria ako taká je výborným naháňačom počtu zobrazených stránok vrámci jednej unikátnej návštevy. Skoro každý blogér má digitálny foťák, tak si nejakú malú galériu spravte aj vy. Ľudia sú lenivý čítať, ale na fotky si radi poklikajú.
  • Ešte by to chcelo pod každý článok (zobrazený na samostatnej stránke) odkaz na staršie, či novšie od neho – toto by ale asi chcelo trochu viac znalostí php ako mám momentálne ja. No nevzdávam to.
  • Ešte by to chcelo poriešiť súvisiace články tak, aby sa pod každým článkom zobrazili aspoň 3 odkazy na súvisiace články. Momentálne to robím ručne, ale pri troche php znalostí by to nemal byť problém naprogramovať, aby ich tam dávalo CMS automaticky. V phpRS to bolo veľmi šikovne vyriešené tak, že článok sa zaraďoval nie len do kategórie, ale aj do skupiny súvisiacich článkov. V starej verzii blogu som to využíval pri prelinkovávaní seriálov.
  • Do komentárov môžete doplniť ďalšie odporúčania na interné linky na blogu. Všetky návrhy zosumarizujem a skončia na mojom znalostnom webe Recept na život v kategórii Blog.

Okrem snahy prelinkovať si to tu som spravil aj pár iných zmien. S ohľadom na to, že používam skoro čierne pozadie, tagy strong a em sa zľahka strácali. Preto som ich trochu ofarbil.

Odkaz na RSS kanál som presunul celkom hore. Myslím si, že pridanie blogu do čitateľovej RSS čítačky by malo byť maximálne jednoduché. Zreteľné umiestnenie linku na rss kanál k tomu patrí.

Na koniec každého článku sa zobrazujú linky na pridanie článku do moderných služieb na zdielanie odkazov. Priamo po dočítaní môžete moje články poslať do www.asdf.sk, alebo si pridať bookmark na www.deli.cio.us. Odkazy na ďalšie služby postupne pribudnú. Všetko závisí od toho, aké tieto služby budú populárne. Nemá cenu si s konca článku urobiť farebný cirkus a podávať tam linky na služby, ktoré nikto nepoužíva.

Na záver jedna špecialitka. Môžete si prihlásiť odber nových článkov formou e-mailu. Používam službu Zookoda.com. Je to taký experiment, som zvedavý ako sa to uchytí. Vychádzam z úvahy, že pre mnohých základných užívalov internetu je sledovanie blogu pomocou RSS čítačky trochu zložité. Naopak e-mail je služba, ktorú na sieti spozná každý medzi prvými a veľmi rýchlo sa v nej cíti ako doma.

Profi megakorporácie by si pred zaradenám všetkých uvedených zmien zaplatili hovadsky sofistikované a prešpekupované užívateľské testovanie. Ja som jednoducho len zvedaví.

Prehrabávanie sa v archíve a výhody wiki

Opakovanie je matka múdrosti. Vraj. Včera som sa prehraboval v archíve svojho blogu. Poviem vám, príjemné čítanie to bolo. Chvíľami som sa aj poriadne začítal. Aj zábavné to bolo. Ide leto, to je reprízový čas. Tak vám ponúkam nahliadnutie do roku 2004 tohoto blogu.

Veď kto vás pochváli, keď nie sami.

A ešte mám jeden dôvod pre takýto článok. Zoberiem to trochu zoširoka, takže, ak ste v práci, pre vyššiu produktivitu bude dobré teraz skočiť rovno na posledný odstavec.

Blog je príliš vertikálny. Nové články zadupávajú tie predchádzajúce do zabudnutia. Dokonca ani sami autori sa k nim nevracajú, aby ďalej rozvinuli tému, doplnili novinky, zahľadeli sa na problém z odstupom času. Keď sa rodil môj projekt Recept na život, hľadal som nejakú šikovnú technológiu, ktorá by práve toto riešila. Roztiahnuť článok do šírky. Hľadal som nejaký šikovný horizontálny nástroj. Wiki technológia sa mi práve takou zdala.

Výhody wiki prostredia

Je veľmi príjemné v prostredí webového prehliadača dopĺňať obsah. Filozofia wiki je práve o neustálom dopĺňaní toho istého článku. Aj o jednu jedinú vetu. To mi blog neumožní, alebo je to nešikovné. Na blogu platí, že článok po publikovaní by už nemal byť zásadne menený. Aj z úcty k čitateľovi, aj kvôli serióznosti autora. Predsa len, na blogu hrá čas významnú úlohu a treba s ním pri publikovaní počítať. Pri použití wiki prostredia je normálne doplniť pár viet do článku bez toho, aby vznikli problémy s časom. A keď je v článku obsahu príliš, tak je jednoduché ho rozdeliť.

Ešte jednu výhodu wiki spomeniem. Odkazy sú základnou vlastnosťou webu. Keď sa na blogu opätovne vrátim k nejakej téme, je treba urobiť odkazovú previazanosť. Vo wiki sa medzi jednotlivými článkami linkuje strašne jednoducho. Aj pre odkazy do ostatného internetu je wiki syntax veľmi príjemná. Stačí sa naučiť pár pravidiel a vytvorenie štruktúrovaného textu plného relevantných odkazov je hračkou.

Späť do archívu

No dosť bolo propagácie wiki prostredia. Ešte sa vrátim k tej reprízovosti. V roku 2005 som napísal hafo návodov a rád pre blogérov. Vtedy som sa ako jeden z prvých stal SME blogérom. Vďaka blogom na sme ma zrazu čítalo hafo ľudí, tak som sa snažil nejako za tú čítanosť odvďačiť. Nuž som písal veľa o blogovaní. Skúsenosti a vedomosti, ktoré som počas pár rokov získal, som sa snažil odovzdať ďalším novým blogérom. Pretože vďaka sme začali blogovať takí, čo by jakživ neblogovali. Nuž a tieto návody teraz zapadajú prachom a obrastajú machom. Z časti sú neaktuálne, z časti by ich bolo treba doplniť a z časti poopravovať vtedajšie nedoukovské hlúposti.

Ako som bol býval bol spomenul, článok na blogu je po publikovaní už viacmenej nedotknuteľný. Preto sa chystám preniesť myšlienky a nápady z mojich starších článkov z blogu do projektu Recept na život. Nuž preto som sa prehraboval v tom archíve.

Údrža projektu receptu na život

Bola sobota, 30 stupňov v tieni, ideálny čas na zalezenie do chladu a prítmia nášho domu. Tak som sadol za stroj a trochu poupratoval články na mojom projekte www.recept-na-zivot.sk. Pozaraďoval som články do kategórii, nahodil udičky pre potencionálnych prispievateľov, vyrobil sekciu o blogoch, do ktorej prenesiem myšlienky, ktoré som doteraz uverejňoval na svojom blogu.

Pre vysvetlenie: Recept na život je projekt, v ktorom komukoľvek okolokolikajúcemu ponúkam možnosť podeliť sa o svoje vedomosti a skúsenosti s ostatnými užívateľmi internetu. Témam a obsahu sa medze nekladú. Chcete písať o chrústoch, založte si stránku chrústy. Chcete doplniť svoje skúsenosti s bankami, dopíšte to do stránky o bankách.

Keď chcete sledovať, čo je na projekte Recept-na-život.sk nové, môžete si do svojej čítačky pridať RSS kanál nových článkov, prípadne RSS kanál posledných zmien alebo sledovať stránku s aktualitami. A samozrejme aj na tomto mojom blogu sa o významných udalostiach projektu dozviete.

Čítajte a podelte sa o to

Postrehol som zaujímavý trend. A možno to nie je trend, len nevyhnutnosť vysporiadať sa s časovou náročnosťou blogovania. Čítanie blogov a písanie blogov sú síce dve súmiestne, ale evidentne nesúčasné udalosti. Alebo budem čítať blogy a teda uspokojovať svoju neuhasiteľnú túžbu po nových informáciách a vedmostiach, alebo budem šíriť informácie a deliť sa s vami o svoje vedomosti. Keď budem len čítať, môj blog bude na prvý pohľad zahnívať. Nebudú pribúdať postrehy (blog),fotky (galéria), články(recept na život), bude mi klesať návštevnosť a postupne stratím kontakt so svojimi blogovými priateľmi. No riešenie existuje. Nekomentované odkazy.

To je ten trend, o ktorom hovorím. Viacerí z blogérov, ktorí to s učinkovaním na blogosfére myslia vážne, majú takýto výhonok na svojom blogu. Technické riešenia sú rôzne, ale výsledok je veľmi podobný. Je to zoznam linkov na cudzie články, ktoré daného blogéra zaujali. Poviem vám, mám tieto výhonky veľmi rád. Vždy tam nájdem niečo zaujímavé. V ostatnom čase som vypozoroval, že na týchto miestach objavujem skutočné informačné perly stále častejšie a hlavne sú brutálne koncentrované. Ide o také žíhanie inetrnetu do konštantnej hmotnosti, kedy zostane len nespáliteľný zvyšok vysokej informačnej hodnoty.

Tieto nekomentované linky rád. Prejavuje sa u nich štandardná vlastnosť, na ktorej svoju existenciu živia noviny. Ide o predžuté, povyberané perly z velikánskeho informačného balastu. A na rozdiel od hlúpych RSS agregátoroch, ktoré spracúvajú svoje vstupy strojovo, u rôznych foriem nekomentovaných odkazov, ide o výsledok práce ľudského mozgu. Sú tam zaraďované len, pre daného blogéra, naozaj zaujímavé, poučné, potešiteľné články vysokej informačnej hodnoty. Veď prečo by si kto odkladal balast?

Tak mi napadá taký zlepšovák pre RSS agregátory: Agregovať až ľuďmi vyzobané hrozienka.

Tu je výber mojich obľúbených:

  • Spravodaj (adresa RSS kanálu)- pravdov je, že sú trochu komentované, ale maximálne pár slovami
  • Profiblog – odkazy (adresa RSS kanálu) – viac komentované, ale stále je to výber toho príjemného
  • Moje Nekomentované odkazy (adresa RSS kanálu) – nedá sa neurobiť aj sebe reklamu
  • Pravidelné linky na víkend na Conblogu – Trochu iná forma výberu z informačného balastu

Možno vás teraz napadá: A čo sociálne bookmarky, ako je napr. del.icio.us? Nuž zdrojom pre tieto informačné perly sú tisíce a tisíce ľudí, ktorí zaradia denne tisíce a tisíce linkov. Tým sa z ľudskej práce stáva výsledok rovnaký, ako by ho robil stroj. Ten pozitívny príspevok indoviduality sa tam úplne stratil. Efekt sledovania cudzích nekomentovaných odkazov sa dostaví len vtedy, keď budete sledovať nízky počet a ľudí, u ktorých prienik vašich rovnakých záujmov je čo najväčší.

Zúfalá aktuálnosť športového spravodajstva

Nie je nič staršie ako včerajšie noviny. Hovorievalo sa do konca 80. rokov minulého storočia. Keď som dopisoval po nociach diplomovku na fakulte, mrkol som sa ešte na internetové stránky SME, ktoré v tom čase prevádzkovala SAV, ako svoj experimentálny projekt. Odpísal som si výsledky NHL a keď som tesne po polnoci dorazil na intrák, bol som za hviezdu, pretože som vedel to, čo málokto. Písala sa polovica 90. rokov minulého storočia.

Dnes som online sledoval zápas Česko – Slovinsko na MS v hokej v Rige. Vzápätí po skončení boli zaktualizované aktuálne správy v oddelení Práve sa stalo. Ledva som refrešol stránku, už bol k dispozíci komplexný hodnotiaci článok. O tom, že boli zaktualizované aj tabuľky a štatistiky ani nebudem hovoriť. Tam to považujú za normálne.

A čo naše domáce spravodajstvo najväčších slovenských serióznych denníkov? Ani polhodinu po skončení zápasu nezaregistrovali, že sa niečo dohralo. O 18:18 SME malo doplnené tabuľky, Pravda síce informovala, v rámci rýchleho spravodajstva, ale tabuľky zostali neaktualizované.

Neexistuje nič staršie, ako polhodinu neaktualizované internetové spravodajstvo.

Tá pol hodinka je akurátny čas. Skončí priamy prenos, vstanem od telky, pretiahnem si kosti, navštívim WC, vyzdvihnem ďalšiu zásobu tekutín na podporu fanúšikovskej nálady a idem sa mrknúť, ako zápas zahýbal s tabulkami, aké su aktuálne teoretické kalkulácie pre postup či zostup… Otvorím internetové stránky svojho obľúbeného denníka a tam nič.

A ak aj tušia, tak len čiastočne. Možno službukonajúci redaktor nemá dostatočné práva na editíciu podstránok. Možno je prenos z admina do verejnej časti dávkový. Možno… A viete, že je mi to jedno. Konkurencia je na jedno kliknutie myšou.

Ale je to naozaj konkurencia? Bude sa venovať nejaký český server rovnako do hĺbky aj inému ako domácemu mužstvu. Aktualizícia základných údajov možno prebehne rovnako promptne, ale detailov a zaujatého fanúšikovského pohľadu sa asi nedočkám. Stačí keď porovnám Hokejisté USA porazili na MS Dánsko a postoupili do osmifinále – Zpravodajství – Hokej MS2006 – Sport – Aktuálně.cz a Proti Slovincům rozhodla první třetina – Zpravodajství – Hokej MS2006 – Sport – Aktuálně.cz.

Pre cestovateľov a zaneprázdnených manažérov som vrámci svojho projektu Recept na život pripravil podstránku so základnými informáciami o priebehu MS v hokeji Riga 2006. Stránka beží v prostredí MediaWiki, ktoré je priateľské aj k PDA zariadeniam. Nejde o žiadne ambície aktuálneho spravodajstva. Úlohou je poskytnúť základné výsledkové informácie v rozumnom (rozumej amatérskom) odstupe od ukončenia zápasu.

Keďže ide o WIKI prostredie, ktokoľvek chce, môže mi pomôcť dať na frak profi médiám. Logy aktualizácii sú k dispozícii, prístup doprajem každému serióznemu záujemcovi. V blízkej budúcnosti plánujem úplné otvorenie, momentálne však nemám celkom odvahu.

Aktualizácia 8.5.2006
Dnes prebehla aktualizácia dát na SME.sk naozaj promptne. Pravda.sk ako obvikle. Hm.