Kto dá do pľacu väčší blud vycucaný z prsta neplatného referenda?

Zatiaľ u mňa vedie rebríček Matúš Kostolný:

Referendum malo pôvodne ukázať, že Slovensko je konzervatívna, prevažne katolícka krajina. Výsledkom však je, že toto pravidlo je už len mýtus. Neznamená to síce, že väčšina Slovenska je moderná, liberálne orientovaná a otvorená. Prepadák referenda spôsobilo iste aj to, že veľká časť krajiny jednoducho odmieta tváriť sa, že ohrozenie skupinkou ľudí s inou sexuálnou orientáciou je najvážnejším problémom.

Napriek tomu: referendum o rodine sa zmenilo na referendum o podobe Slovenska. Je oficiálnym potvrdením, že Slovensko je modernejšie, ako si myslelo. Aspoň dnes to tak vyzerá.

Zdroj:  Slovensko je modernejšie, ako si myslelo.

Bola otázka: Sta konzarvatívec alebo liberál?

Bola otázka: Chodíte do kostola?

Bola otázka: Myslíte si, že problémom Slovenska je život sexuálnych menšín?

Nie, rovnako sa referendum nepýtalo ani na to, či si myslíte že černosi vo vlaku prdia. Napriek tomu, ja tvrdím, že referendum dalo jasný dôkaz, že Slováci svojou neúčasťou a nevyjadrením sa k trom otázkam jasne ukázali, že v otázke prdiacich černochov vo vlakoch majú plne jasno. Prdia, tak ako každý človek, každý príslušník Homo sapiens počas dňa. A preto sme si rovný.

Naozaj sa odvážite vykladať NEúčasť a NEodpovedanie?

Aby nedošlo k omylu: Môj postoj je:

  1. Výsledkom je neplatné referendum
  2. Nie je možné nič povedať o slovenskej spoločnosti.
  3. Len to, že sme mali neplatné referendum.

Refernedum bola premárnená šanca na získanie skutočného dôkazu, že slovenská spoločnosť je na úrovni Európy 21. storočia. Stačilo mať jasnejšie otázky a skutočné odpovede. Bez skutočného dôkazu si to môžeme rovnako intenzívne myslieť aj rovnako intenzívne popierať.

Poučenia môžu byť len z konania referenda. Teda o kontrole otázok Ústavným súdom, o správnej formulácii a v neposlednom rade o dôležitosti podpisu na petičnom hárku a kampani už počas zbierania podpisov za referendum.

Zdieľať?

Kvákať ako choré vrany to hej, ale voliť demokratov a toleranciu, to nie

Referendum je jedinečnou šancou na to, aby slovenská spoločnosť na niekoľko rokov jasne a brutálne nahlas zvolila toleranciu.

Je tu jedinečná šanca jasne povedať iniciátorom referenda AKO si to väčšina predstavuje. Že je tu síce, podľa sčítania 70% katolíkov, ale je to 69% umiernených, čo si prajú svetský štát a ľudské práva.

Keď nebude nik hlasovať inak ako za a zúčastní sa práve tých 400000 iniciátorov, tak to referendum nikomu z nás, ktorým vadí staranie sa cirkvi do štátu, nepomôže. Stále tu bude aktuálne status quo. A furt budú otravovať.

Je to jedinečná šanca na dlhý čas, možno aj niekoľko desaťročí, nastoliť preferenciu rovnosti ľudí a rešpektovania rovnakých ľudských práv bez ohľadu na náboženstvo a sexuálnu orientáciu.

To sa tak bojíme, že by sme prispeli účasťou k platnosti referenda a prehlasovali by nás? Fakt?!?

Keď povieš v danej otázke jasné NIE, je to informácia, že na otázku hovoríš NIE. To je nespochybniteľná informácia.

Keď sa nezúčastníte, ktokoľvek je oprávnený povedať:

  1. Keby sa bol zúčastnil, bol by hlasoval za našu vec.
  2. Keby sa bol zúčastnil, bol by hlasoval proti našej veci.
  3. Nezúčastnil sa, lebo mal zlomenú nohu.
  4. Nezúčastnil sa, lebo černosi vo vlakoch prdia.”

Mám pokračovať vo výklade vašej neúčasti? “Nemému decku ani vlastná mater nerozumie.”, sa traduje po stáročia.

Vyše 400 000 ľudí využilo ústavné právo. Budeme ho upierať len preto, že sa nám ich názor nepáči?

Nie som tomu naklonený, ale dajme tomu, že spochybním názor Ústavného súdu a prikloním sa k názoru, že tie tri otázky čo zostali sú hlasovaním o ľudských právach. Nemyslím si to, ako som bol býval bol napísal už pradávno, ale dajme tomu a na chvíľu to pripustím.

Tak to vás dvojnásobne motivuje ostať doma a držať hubu? Tak ostanete doma a budete ticho ak si myslíte, že ide o ľudské práva? Alebo jasne vyjadríte NIE?

No?

No?

Fakt vám nevadí, že výsledkom bude 420 000 hlasov za potlačenie ľudských práv, za potlačenie demokracie a proti nim nič?

Asi vám to fakt nevadí. Keď 71 tisíc z vás volilo neonacizmus, pokojne by ste volili aj klérofašistické riešenia. Možno by ste pokojne aj súhlasili so zákonom o podpore výroby žltej látky.

Keď sa nezúčastníte, ktokoľvek je oprávnený povedať:

  1. Keby sa bol zúčastnil, bol by hlasoval za našu vec.
  2. Keby sa bol zúčastnil, bol by hlasoval proti našej veci.
  3. Nezúčastnil sa, lebo mal zlomenú nohu.
  4. Nezúčastnil sa, lebo kachličkoval.
  5. Nezúčastil sa, lebo vyrábal žltú látku.
  6. Nezúčastnil sa, lebo černosi vo vlakoch prdia.”

Nie, naozaj nie je žiadny rozdiel medzi tými výkladmi. Aj krištáľová guľa by rovnako poslúžila. Mne sa jednoznačne páči vysvetlenie s tými černochmi.

Viete priatelia, treba vyvinúť energiu, aby sa niečo stalo. Sviňa matka príroda tak funguje. Ja verím, že na Boží príkaz. (Vy si verte čomu chcete.)  Bez toho, aby sme sa jasne vyjadrili za demokraciu, za slobodu a ľudské práva  sa nikdy ľudské práva a demokracia nestanú. Nič sa samé od seba nestane.

Musíme sa na tom zhodnúť. Ako zistíme, že sme sa zhodli? Musíme sa na to opýtať a keď sa väčšina zhodne… Aha, bez vyjadrenia súhlasu to nejde.

Takže sa nezúčastníte, že? Lebo na ľudských právach je predsa zhoda apriori v spoločnosti 21. storočia.

Ste si istý, že to vie aj váš sused?

Kvórum treba

Áno, 50% kvórum je správne. Referendum vždy definuje dlhodobé preferencie. Porovnávať to s voľbami je chyba. Voľby sú pracovný nástroj demokracie. Z čisto praktického fungovania demokracie potrebujeme, aby bol na 100% niekto zvolený. Keď aj 10% voličov. Vždy je možnosť mať predčasné voľby vyprovokované verejnou mienkou. To nie je chyba, to je vlastnosť.

Stanovené 50% kvórum referenda garantuje, že sa nenájde tak skoro (o pár rokov či mesiacov) sila na zmenu smerovania spoločnosti. Je to vyjadrenie pevného smerovania spoločnosti.

Že boli doteraz účasti menšie: Nuž asi spoločnosť nemá jasný a vyhranený názor na dané otázky. Takže nie je problém, ak sa voľbami smerovanie v nich mení každú chvíľu. Ide aj o to, že politická strana si nedovolí mať bod volebného programu, ktorý by išiel proti víťaznému názoru v referende. A to najbližších niekoľko rokov si to nedovolí. Chcú byť predsa zvolení.

Pekné to bolo, len o inom referende

Pekne som sa na vás intelektuálnych sralbotkov rozohnil. (kto ma pochváli, keď nie ja). Pekné by to bolo, ale je to písané o úplne inom referende o úplne iných otázkach. 

Tie otázky sú 1. jazykovedné, 3 školsko-profesné, takže akokoľvek hlasovať je vlastne úplne jedno. Veda dosiahla už takú slobodu a nezávislosť na politike či svetonázore, že ju žiadne referendum nezastaví. A tá jedna jediná, tá otázka o sirotách, tá to veru nevytrhne.

Na počiatku boli otázky 4 a nakoniec ostala jedna jediná sirôtka, skutočne hodná prepieranie formou referenda.  Škoda, že chudinka umrela zadusená burinou.

A tak sme vyliali so sirotami aj vaničku. A dali priestor vykladačom krištáľovej gule. Mohli sme na dlhý čas jasne deklarovať, že občania žijúci na území Slovenskej republiky sú na strane tolerancie, slobody, demokracie a ľudských práv.

Tichí a slušní sa nechajú prevalcovať klérofašistami. Stačilo, že kričia hlasnejšie. Asi to tak má byť. Asi si nič lepšie nezaslúžime.

Pod čiarou: Je signifikantné, ako Smer čuší ako voš pod chrastou a čaká ako to dopadne.

Zdieľať?

Moje Áno, Nie, Nie na referendové otázky

Včera som si dal všeobecnú rozpravu nad právom na referendum. Dnes budem konkrétny a ukážem svoje odpovede. Otázky máme tri, budú tri kapitoly.

Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Podľa mňa je to otázka jazykovedná. Nie som vôbec presvedčený, že by sme mali prácu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra nahrádzať formou referenda. Možno by sme sa mali nabudúce v plebiscite rozhodnopvať, či chlieb patrí medzi pečivo. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Prečo jazykovedná? Kresťania si v kostole pred Bohom navzájom vysluhujú sviatosť manželstva. Tým vzniká nerozlučný zväzok muža a ženy. Následne trvá manželstvo. Tak hovorí katechizmus. Po obrade sa ide do sakristie, kde sa podpisujú svetské papiere. V tomto momente vzniká zákonné partnerstvo dvoch ľudí pred svetskými zákonmi. Hodnoty dnešnej európskej civilizácie sú založené na kresťanstve. Nevidím dôvod, prečo by podobne nemal byť založená aj jazyk.

Áno, v spore či bolo skôr vajce alebo sliepka som na strane toho, že skôr bolo slovo manželstvo používané pre kresťanský zväzok (či cirkevný všeobecne) a až neskôr sa význam rozšíril aj na štátny zväzok muža a ženy. Tým sa zneprehľadnil. Mám rád jednoznačný výklad slov. Ak sa tohoto nebudeme držať čoskoro si neporozumieme bez zdĺhavých opisov, čo vlastne chceme povedať. Veď hovorím, že je to jazykovedný problém.

Tak, a teraz je otázka, či sa slovo manželstvo má použiť už od oltára, ale bo až od podpisu papiera. Z uvedeného je vám už asi jasné, ako to vidím ja. Slovo manželstvo je naozaj vyhradené cirkevnému zväzku a z princípu cirkevného zväzku to musí byť zväzok muža a ženy, nech už tá-ktorá cirkev používa obrady aké len chce a volá Boha ako len chce.

Preto nemám ani problém s tým, ak by sa v štátnych formulároch nahradili nadpisy kolóniek manžel/manželka slovami partner/partnerka. Pozor nezamieňať s pojmami Otec/matka. Tie sú naopak jednoznačné o vzťahu biologickom. Ale to je na iné rozprávanie.

Takže aby nevznikli dohady: Áno, súhlasím s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať iné spolužitie a tak ďalej.

Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Hore vyššie som napísal, že aj kresťanské a teda veru aj katolícke pári uzatvárajú svetské partnerstvo. Pre štát nestačí, že si vyslúžite katolícky obrat. Musíte ešte podpísať papiere.

Adopcia detí je papierová záležitosť. S genetikou, reprodukciu či akoukoľvek inou biológiou nemá adopcia nič spoločné. Takže nevidím dôvod, aby akákoľvek skupina dospelých sa nemohla starať o biologické potreby akékoľvek bezprízorného dieťaťa. Robia to rovnako tedy a ujovia v detských domovoch, v ústavoch, pestúnskych či profesionálnych rodinách. A robím to aj ja v našej katolíckej rodine.

Žiadne dieťa nesmie byť vychovávané samé, odrezané od hodnôt našej európskej spoločnosti. Tak sme sa dohodli, keď sme dávali dohromady Európsku úniu. Dokonca sme sa dohodli, že budeme akceptovať informácie o výchove v iných častiach sveta.

Je mi úplne jedno, či ho budú vychovávať dvaja, traja či desiati  ľudia. Aj moje deti vychovávam ja, manželka, súrodenec, 5-7 učiteľov v škole, 4 starí rodičia. Dokonca už aj nebohí starí otec má vplyv na jeho konanie. Veď koľkokrát si povie: “Čo by povedal starký?”, a jeho činy sú ovplyvnené. Je len a len výsledkom spoločenskej konvencie, že my dvaja z manželkou sme z pomedzi celého nášho malého spoločenstva právne zodpovedný za konanie našich detí do 18. veku ich života.

Áno, isteže, my dvaja s manželkou sme im najbližší. Pretože sme k nim fyzicky najbližšie a tvoríme im materiálny a mentálny domov. Nie pretože sme práve jeden muž a jedna žena. Ale preto, že sme tu pre nich 24 hodín až do našej smrti, aby sa mohli pritúliť poláskať, posťažovať. Sme im najbližší, lebo tak to oni voči nám cítia. Mohol by som trikrát tvrdiť, že som otec a ona je matka, tie deti musia cítiť, že my sme domov.

Preto, ak mám rozhodnúť, či by mohla mať právnu zodpovednosť akokoľvek zložená skupina dospelých nad deťmi, tak, jednoznačne mi je to jedno ako je tá skupina zložená. Teda ak mám rozhodnúť, či má mať právo akákoľvek dvojica či trojica byť domovom pre dieťa, tak je mi naozaj jedno, ako je tá skupina zložená.

Takže aby nevznikli dohady: Nie nesúhlasím s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova.

A ešte jeden dodatok: Práve a len túto otázku považujem za skutočne hodnú prepieranie formou referenda. A strašne, skutočne obrovsky som prekvapený, že zástancovia liberálnej spoločnosti, zástancovia partnerstiev, zástancovia slobodnej spoločnosti nechcú na dlhý čas rozotnúť túto diskusiu vo svoj prospech. (Bude tretí článok o účasti.)

Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Nuž a zas tu máme, podobne ako bola prvá, otázku hodnú vedeckej inštitúcie. Tentokrát je to Štátna pedagogický ústav. Jeho úlohou je:

Medzi hlavné aktivity ŠPÚ patrí riešenie otázok v oblasti kurikulárnych zmien, aplikovaného pedagogického výskumu; odborné a metodické poradenstvo; experimentálne overovanie; pilotné vzdelávacie projekty; reformy a zmeny v obsahu výchovy a vzdelávania; garancie Štátneho vzdelávacieho programu; rezortný výskum; odborno-metodické riadenie škôl najmä pri tvorbe Školských vzdelávacích programov; príprava pedagogickej dokumentácie pre školy a školské zariadenia v oblasti všeobecného vzdelávania a ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov.

Zdroj:  Štátny pedagogický ústav — statpedu.sk.

Úlohou školy je vzdelávať. Úlohou Štátneho pedagogického ústavu je pripraviť či schváliť či odobriť po obsahovej a pedagogicko-odbornej stránke akékoľvek osnovy akejkoľvek formy vzdelávania v oblasti sexuálnej výchovy. Ak niekde niekto vyučuje podivne, sú tu odborné štandardy a ich garantom je ŠPU. Tak nech pracuje. Naozaj nerozumiem, prečo by sme referendom mali nahradzovať jeho úlohu. Školy majú školské rady, konajú sa triedne schôdzky rodičov, je kopa možností, ako riešiť vzdelávanie.

Možno by bolo dobré nabudúce riešiť referendom, či sa má vyučovať teória pravdepodobnosti a kombinatorika. Veď pomocou nich sa cibrí gamblerstvo. Ups, omyl, predchádza gamblerstvu. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Na túto referendovú otázku pozerám tak, že je to obligátna úloha školy ako vzdelávacej inštitúcie učiť nás o všetkom čo je okolo nás. Nemám rád literárnu vedu. Ale učil som sa jej základy na základnej škole, aby som vedel čo nemám rád. Na vysokej škole som sa vzdelával o homeopatii. Nie preto, aby som ju praktikoval, ale aby som vedel, na čom sú založené jej bludy.

Napriek tomu, že propagácia nacizmu, fašizmu, rasizmu či komunizmu je trestná, učíme o tom svoje deti. Učíme sa ich symboliku, učíme sa ich vonkajšie prejavy, učíme sa ich rozpoznať. Učíme sa o nich toľko, že každý jeden z nás by dokázal byť podľa týchto vedomostí aspoň priemerným rasistom, xenofóbom či nacistom z povolania Kombinatoriku a gamblerstvo som už spomenul.

Ľudia sa nerozmnožujú ani delením ani opeľovaním včeličkami. Patrí medzi  princípy všeobecnej inteligencie vedieť ako prebieha pohlavný akt a čo sa ním získava (trochu radosti a často nejaká tá zygóta). Aké sú prenosné choroby. Ako súvisí pohlavný akt s emóciami, duševnou rovnováhou či psychickými chorobami. Nie len ženy ale aj muži by mali v 21. storočí vedieť, ako funguje hormonálne riadenie vlastného tela či tela  partnera s ktorým sa zaviazali pred oltárom žiť spoločne doživotne.

Ľudia nežijú nekonečne. Umieranie je súčasťou života. Ako lekárnik o tom naozaj niečo viem. Bude menej eutanázii, ak sa o umieraní budeme učiť od malička. Len požiadavky na eutanáziu sú motiváciou k riešeniu etických a morálnych dilem medicíny a paliatívnej liečby.

Je nevyhnutné poznať svojho nepriateľa, aby som sa mu vedel ubrániť. Aby som vedel aké následky budú mať sexuálne činy každého z nás.  Jedna z najlepších kníh o živote kresťana sú Rady skúseného diabla, ktorú som dostal od svojho birmovného krstného otca. Som mu za ňu neskutočne vďačný a máloktorá kniha mi chodí po rozume častejšie ako táto. C.S. Lewis v knihe vykresľuje sklony a slabosti človeka, ako aj dôsledky, kam môžu viesť.

Takže aby nevznikali dohady:  Nie nesúhlasím s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania.

Kvôli mnohým záporom jednoznačne: Vzdelávanie má byť povinné bez ohľadu na predmet vzdelávania. Vzdelávať sa máme o všetkých dostupných vedomostiach ľudského rodu.

A teraz si ma môžete upáliť v komentároch.

Pod čiarou: Asi by to chcelo technickú novelu Ústavy v paragrafoch o referende. Referendové otázky by mali byť kladené ako nezáporné. Teda formulované bez záporov. V prípade prvej otázky to ešte ako tak ide, ale na ostatné dve sa nedá odpovedať záporne bez zmeny ich znenia. Až 3 zápory sú už priveľa a živnou pôdou na kupovanie či ľahké ovplyvňovanie.

Zdieľať?

Cieľavedomosť a dôvera vo vlastnú predstavu sveta sa opláca

To naozaj nepotrebuje komentár:

Podporu Evropskému fondu finanční stability (EFSF) na summitu zemí G20 v Cannes neslíbil prakticky nikdo z členských zemí. Podle agentury Reuters to řekla německá kancléřka Angela Merkelová.

Záchranný fond eurozóny nepodpoří skoro nikdo z G20 – iDNES.cz.

Vycestovať, vysvetľavať sa možno aj oplatilo. Aspoň boli pripravení. Nehovorím, že práve toto rozhodlo a že by bez Richarda Amíci netušili vo co gou pri vytĺkaní dlhov dlhmi,  Ale každý kamienok je dobrý a sila mozaiky je práve v každom jednom kamienku.

Hm, škoda, že keď dôjde na činy, človek už pri tom nemusí byť. Asi mal viac zakričať.

V zdôvodňovaní jeho stanoviska zaznievalo aj, že Gréci preukázali vysokú mieru salámovosti k pravidlám EU. Tak prečo im zrazu dôverovať. A neprešiel ani týždeň – dva a najvyšší Grék ukázal, ako má na saláme snahu ostatných krajín mu pomáhať.

Súviasiace veľmi zásadné o demokracii

Zaznelo párkrát, že je to od ostatku EU diktát a že by sa Grécko malo samo rozhodovať. Áno, rozhodne majú občania Grécka na to sebaurčujúce rozhodovanie právo. Nalejme si teda čistej pepsikoly a ukážme si, kto ten diktát spôsobuje.

Ten diktát im dáva celkový zostatok na účtoch v štátnej kase.

Ráno o 8:00 dňa 1.12.2011 (alebo o deň skôr či neskôr) totiž Grécko nebude mať na účte ani smrad po prde. Dňa 8.12. ráno o 8:00 bude musieť vyplatiť mzdy, dôchodky a tak ďalej a tak podobne. A práve tomuto sa kde-ktorý trpaslík a kde-ktorá mamina v EU snaží predísť.

Osobne si myslím, že to malo dôjsť až do konca  a následne sa mala riešiť sociálna pomoc.  Čiže nechať ich skrachovať. Odpísať tie dlhy. Definovať nútenú správu pre grécky eu-región podľa osvedčených postupov napríklad z bavorského eu-regiónu či prešovského eu-regiónu.

Ale dobre teda, keď už väčšina chce, aby sa to urobilo inak, tak teda so vztýčenou hlavou sa podriadim vôli väčšiny.

Áno, demokracia a právo na národné sebaurčenie sú dôležité.  No Gréci na to mali myslieť vtedy, keď si nenávratne požičiavali a s každým eurom deficitného rozpočtu strácali svoju národnú svojbytnosť.

A čo na to Jan Tleskač

Klaus hovorí, že treba mrknúť aj na druhú stranu jednoeurovky. Veď niekto tomu Grécku požičal. A ten niekto musel tušiť, že už je to za hranicou dobrého vkusu. Nehrajme sa na dnešných! Doviesť dlžníka ďalšími pôžičkami do stavu totálnej kontroly síce nie je ktovie ako etické, ale je typicky veriteľské. Hlupák sa nechá pokoriť, rozumný si požičiava tak, aby si pomohol k lepšiemu zajtrajšku. A najrozumnejší si napožičiava až toľko, že to nakoniec niekto tretí za neho zaplatí.

Tí francúzski a nemeckí bankári, ktorých budeme z euroválovov utešovať, to mali spočítané dobre.  G20 jasne povedala, že sa prepočítali.  Škoda, že tí, čo vo vnútri EU tvrdili to isté, boli prehlasovaní.

Zdieľať?