Niektoré veci chápem veľmi ťažko. Medzi takéto moje záhady patrí napríklad literárna veda a roamingové poplatky. Literárnu vedu si nechám na inokedy. dnes to bude o roamingových poplatkoch.

Skúmal som sa a snažil som sa prísť na to, prečo im nerozumiem. Správne by som mal povedať, že nerozumiem ich existencii, ale to by som skryto priznal, že im rozumiem ako takým a keby neexistovali, tak by bolo všetko v poriadku. Ale takto to nie je. Ja im ako takým nerozumiem. Asi preto že sú absurdné.

Veď si len predstavte takýto príklad:

Nuž predstavte si také Francúzsko. A teraz vložte do tohoto územia Slovensko. Do vnútra, tak aby medzi hranicami Francúzka a Slovenska bol vždy kus obývanej oblasti. A ideme telefonovať. Z Francúzka do Francúzka skrz Slovensko – žiadne roamingové výpalné. Z Francúzka na Slovensko uprostred Francúzka – zaplať! Chápete to? Otázka vzdialenosti to nie je. V našom príklade máme tak cca 7 vzájomne prepojených sietí, z nich niektoré sa dokážu dohodnúť na prepojovacom poplatku v rádoch halierov (či eurocentov). Z toho cca 4 siete patria jednému vlastníkovi.

Keď si na Slovesnku konečne prestaneme hrať na nejaké tie nuly a predvoľby, všimneme si, že všetky čísla majú 9 platných číslic. (pre nematematikov: platných, znamená že nezačínajú nulou). Ako v celej Európe. Takže ani prevodnými tabuľkami to nebude… Aj to GSM je všade rovnaké… Aj vlastníkom tých sietí je jeden dedulo…

Má niekto kontrapríklad k vete:

Roamingové poplatky nemajú racionálny dôvod a ktosi si ich v silnej chvíli vycucal z prsta.

V ostatnom čase chodím cez hranice hore dolu často-prečasto. To si človek začne všeličo všímať. Chodím si hore dolu ako keď idem ráno do obchodu a späť. Voľakedy na prejdenie hranice bolo treba hafo vybavovania a dnes zamávam policajtom preukazom pod nosom, že ani auto nemusím zastaviť. Fakt, včera na ČR/SK. Telefonujem tým istým ľuďom z toho istého telefónu. A oni ma rovnako počujú bez ohľadu na to kde som, či pod Tatrami, či v Prahe. Ale vždy zaplatím inú sumu.

No rozumiete tomu? Ja veru nie.