Môžete sa aj na hlavu postaviť, biológia bude vždy sexistická a politicky nekorektná

Či chceme alebo nie, na splodenie decka treba ženskú a mužskú pohlavnú bunku. Takže jeden z ich donorov je matka a druhý otec.

“Manželství mezi mužem a ženou je pro nás mnohem přirozenější,” řekl člen Litevského rodičovského fóra Renaldas Janciauskas pro rt.com. “Neviníme z toho páry stejného pohlaví, jimž se to může zdát normální. Otázkou je, jestli mohou homosexuálové vnutit své vnímání také celé společnosti.”

Už v roce 2010 doporučila Evropské unie členským státům, aby vynechaly výrazy otec a matka z oficiálních dokumentů. Podle ní podněcují sexismus.

Zdroj:  Rodič I, rodič II. Litevští školáci mají náhradu za otce a matku – iDNES.cz.

Jáj, ľudské práva… Aha, tak prosím rozmnožujte sa delením a klonovaním. Máte na to právo a rozhodne TO NEBUDE to sexistické.

Nie nemám nič proti registrovanému partnerstvu. Naopak, bol by som rád, aby sekulárny štát umožňoval uzavrieť partnerskú zmluvu akejkoľvek kombinácii a akémukoľvek počtu svojprávnych osôb biologického rodu Homo Sapiens.

Manželstvo  je pojem vyhradený zväzku muža a ženy. Otec matka  sú pojmy vychádzajúce z biológie rodu Homo Sapiens. Môžete sa aj na hlavu postaviť, ale veda proste nepustí.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Vysokoškolskí absolventi, nespadnite do pasce odkladaného rodičovstva

Asi tak pred 10 rokmi som si pripadal vo svojej generácii spolužiakov ako exot. Boli sme na dovolenke v Bulharsku. Plne pod kontrolou cestovky a najdôležitejšou výbavou bolo vedierko  do piesku a dojčenská podprsenka. Aj preto to Bulharsko so svojim suprovými piesočnými plážami.  Moji gymnaziálny spolužiaci a vysokoškolský kolegovia si užívali slobody bohatých singnlov.

A teraz sa chytajú do pasce:

Počet dětí v rodině se snižuje a přicházejí v pozdějším věku rodičů. Stále častější je tak situace, že je střední generace v době, kdy stárnoucí prarodiče potřebují asistenci od stále ještě pečujících rodičů. Tito pak obstarávají dva druhy péče, které jsou navíc často kombinované se zaměstnáním.

Zdroj:  Sendvičová generace narůstá, ženy se musí starat o své děti i rodiče – iDNES.cz.

Kamkoľvek vyrazíme na návštevu k našim rovesníkom, trénujeme na vnúčatá. Všade okolo nás nejaký ten lezúň alebo prečojko. Pre naše deti je to tiež výchovné. Už majú dosť rozumu, aby videli, že toto ich čaká. Aby si to vedeli naplánovať dostatočne neskoro.

No musím im ukázať, že rovnako nie je prečo otáľať. Kým ste mladší, ste tolerantnejší. Hormóny matke pomáhajú strpieť nočné revy dieťaťa. Endorfíny zamilovaného manžela rovnako. S vekom sa aj tieto bezpečnostné chemické nástroje vyčerpávajú a strácajú na intenzite.  Chémia nepustí.

Ďalším argumentom sú financie. Také to obligátne, že chceme sa dopredu pripraviť, vytvoriť zázemie. Falošná  predstava.  Malé deti toho spotrebujú menej, veľké deti viac. Ak odmalička decko zažije skromnosť, drží sa ho to aj neskôr. Ľahšie sa mu pripomína, že to ide aj skromne.

Aj ako mladí rodičia tú skromnosť lepšie znesiete. Viete prečo? Ešte ste nepoznali blahobyt stredného veku.  Je to tak, priatelia. Tá poučka platí: Ľahšie je ešte nemať ako už existujúce stratiť.  Ľahšie sa sníva o lepšom ako spomína na blahobyt. A tomu verte, že živiť rodinu vás uvrhne o niekoľko pochodí nižšie na rebríčku hmotného blahobytu.

Keď sme išli do toho Bulharska, kupovali sme poukaz v cetovke. Najprv predávajúca nahodila plnú základnú cenu za môj pobyt. Potom prihodila manželku so zľavou. Potom prihodila jedno dieťa s väčšou zľavou. Potom prihodila nulu za druhé dieťa. Potom prihodila plné letiskové poplatky za manželku, plné poplatky za deti. Potom nasledovala zdravotná poistka (Bulharsko ešte nebolo v EU). Ja som mal poistenie k bankovej karte, ale manželke a deťom bolo treba priplatiť. Potom ešte nejaké to delfinárium, kam by som ja rozhodne nešiel. Keď sme sa nakoniec dostali na 56 000 Skk, nesmelo som sa opýtal, že koľko to stál ten môj poukaz. Ona že 12 000Skk.

Za 56000Skk by som mal v roku 2001 výlet do New Yorku, kam som sa doteraz nedostal a veľmi po tom túžim.

Priatelia, nikdy nie je ten najvhodnejší čas mať deti. No moja skúsenosť mi hovorí, že na začiatku kariéry, hneď po škole, je dobré založiť rovno rodinu.  Keď spriemerujem to čo vidím okolo seba, je to jednoznačne čas s najmenšími dôsledkami v období po 15 rokoch.

Povaha interakcie rodiny s okolím, teda vy + manžel/manželka a dieťa/deti, sa začne lámať práve po tých 10-15 rokoch po jej založení. Láme sa totiž pohľad vášho najbližšieho okolia. Už to nie ste vy, kvôli ktorým sa ochotne ostatní prispôsobujú. Už to začnete byť vy, ktorý sa budete musieť prispôsobovať. Veď už máte rozumné deti. Už sa začne od vás očakávať, že sa pre ostatných obetujete.  Nie veľmi a nie intenzívne, ale začína sa to lámať.

Napríklad, ako v citovanom texte, vaši rodičia už budú potrebovať nejakú tú pomoc. Kým sú mladší, starí rodičia ešte čo-to dopestujú či nazavárajú pre vás. A predstavte si, že toto odkladanie rodičovstva sa zopakuje v dvoch generáciách po sebe. To je priam chuťovka: Dieťa 10 rokov, dieťa 7 rokov, rodičia 45 rokov, starý rodičia 80 rokov (ak vôbec). Bŕŕ. To je presne tá nočná mora nás s manželkou.

Nedaj Bože si vytiahnete kratšiu slamku, postihnuté dieťa po 10 roku už evidentne odlišuje svoje nároky od bežného vývoja.

Aj vy ste o 10 rokov starší. A kým vám je 35-40, je to pre vašu telesnú schránku iné ako 45-50. Vysoký tlak, nejaký ten… No radšej ani nespomínať, ale štatistika nepustí.

Isto by som našiel ďalšie desiatky dôvodov. Veď kto hľadá isto nájde.  Veď len počas písania tohto článku, len pri nenáročnom vytrieďovaní myšlienok sa mi sem vyrojili pekne hrôzostrašné medzigeneračné kolízie. A to nechcem ani len pomyslieť, čo by som našiel po poriadnej rešerši.

Ja viem, skončíte vysokú školu, je vám 23 a… Tie možnosti… To cestovanie… Zľava na hypotéku… Konečne vlastné peniaze… Koniec so študentskou chudobou…

Verte mi, všetko sa dá. A ako som spomenul, ono sa to nezdá, ale ročné decko skutočne toho veľa vydrží a je mu úplne jedno, či má vlastnú izbu a vlastnú herňu, alebo s vami spí v jednej spálňo-obývačke. Že ste to urobili vo veku 23 a nie v 33 oceníte až keď vám bude 33.

A keď vám bude 40, ako mne teraz, budete sa chváliť každé ráno pred zrkadlom. No ak vám do tej kúpeľne vaše 16. ročné decko pustí. To viete, nič nie je dokonalé.

Zdieľajte obsah s priateľmi: