Od zajtra už aj mládež

Dnes je posledný deň, kedy máme doma deti.  Od zajtra večera to bude dieťa a mládež.

Pred nedávnom sme mali stretnutie s našimi dobrými rodinnými priateľmi. Sú to chalani, s ktorými som bol v jednom ročníku na fakulte a ostalo nám to. Jeden už od dverí na mňa vybafol: “Ty si ale starý.”

Áno, je to tak. Naše do zajtra mladšie decko a naše od zajtra mládež z nás robia dospelých rodičov. Už to nie sú detičky na hranie ako tie čerstvo narodené či párrôčkové mojich konškolákov.

Pomaly ale isto mi už iné neostáva, ako držať palce jej anielom strážnym. Doteraz odvádzali dobrú robotu. Hlavne na začiatku vytiahli z rukáva priam božský výkon. Tak už len  dúfam, že nezaspia na bobkovom liste. Hm, asi by som mal pohovoriť s tým svojim, nech na tých jej anielov dohliadne, aby sa neflákali.

Život nie je spravodlivý, ale vďaka našim deťom má zmysel. Mám ich rád, je s nimi fajn.

Zdieľať?

Vstupujeme do dospelosti

Na známosť sa láskam vašim dáva, že naše 4M práve oslavujú 18  výročie. Vtedy som si veľmi prial niekoho nájsť. Dnes nám prajem, aby sme sa nikdy navzájom nestratili.

Celé sme  to začali každý zvlášť. Po jednom sme tam prišli, aby sme odchádzali s vyrovnaným golierom okolo krku na ktorom nás ťažila hlava trochu deravá a plná toho druhého.  Roky sme si na ten zvláštny pocit stálej spoločnosti toho druhého vo svojich myšlienkach zvykali. Ešte dlho sme sa báli pomenovať to, čo sme si  pri zvukoch ticha hviezd a pocite nekonečného šťastia pre seba z neba uchytili.

Keď už bolo všetkým pátračom jasné, že už  jeden život na dva nerozdelia, postavili sme sa každý sám za seba pred môjho menovca, aby sme si navzájom vyslúžili večné spojenie. A tak sa medzi našimi M objavilo prvé plus. Dali sme si navzájom rodinu – to najpevnejšie spojenie, ktoré nemá ani smrť silu naveky rozdeliť.

Dvakrát sme  spojili dohromady každý svoju náhodnú polovicu veriac, že je to práve to najlepšie, čo môžeme sami sebe dať. Počet M vstupujúcich denne do života sa zvýšil a ako dnes dospelá rodina už vieme, že čím pevnejšie budú naše + na ľavej strane, tým viac jedno 4M budeme a tým viac lásky sebe navzájom aj vám budeme dávať.

Zdieľať?

Pekne som si zažehlil

Mám rád žehlenie. Aktívne. V poslednom čase žehlievam málo, ale dnes som si to vynahradil. Pustil som si môj obľúbený výber z názvom Dobrá náladička. Je to pár desiatok skladieb, ktoré mám rád. Sladké 80. roky. Och to bolo tak dávno. A začal som žehliť. Raz moju košeľu, potom Maťkinu blúzku, zas moju košeľu a tak striedavo. Mám rád ten pokoj. Pri žehlení sa dejú samé príjemné veci. Dotýkam sa čistých vecí. Vecí ľudí, ktorých milujem. Pekne to hreje. Aj pri srdci.

Vonku je pochmúrno. August je pre nás taký slávnostný mesiac. Už sa teším ako sa zajtra dovalím domou a všade naokolo to ožije. Skončia tieto smutné prázdniny a začne opäť rodinný život.

Myslel som na hafo vecí. Na to, ako nám budú deti po večeroch rozprávať ako sa mali na prázdninách. A ešte na ďalšie a ďalšie. Nebudem vám ich tu vešať na nos.

Spomenul som si ako Fulghum píše, ako ho ich slúžka ako malého chalana strážila a ako sa tešil, keď, dajme tomu v stredu, žehlila košele. Ako to tam dôkladne popisuje. Celý závažný proces žehlenia. A vôbec. Prečítajte si to. Všetky tie múdre poviedky a príbehy obyčajného života.

Spomenul som si kedy som to bol býval bol čítaval. Aáách to bolo dávno.

Spomenul som si, aké je perfektné, že dvaja ľudia sa mali tak radi, že s tej lásky sa narodila moja manželka Maťka. Je to taký zázrak že sme sa tak čarovne stretli a … psst… to už prichádza citát na august.

Tak náhle sa ten vek priblížil
Kedy spočinúť mám na kríži
Kristove roky rázne kopli do dverí
Pokúšam sa stále tomu neveriť

Spomenul som si, ako sme počúvavali tento môj obľúbený album môjho obľúbeného speváka.

Usmial som sa nad žehličkov pri pomyslení, ako sa naozajstne teším, že sú tieto prázdniny za nami. Veru, august je magický mesiac.

Zdieľať?