Počas cesty v pražskej zápche mi poskytol Český rozhlas námet na intelektuálnu sebareflexiu. Prebehla reportáž:

John Godson se narodil a vyrostl v Nigérii. Chtěl být misionářem, ale nakonec se dal na politiku a dotáhl to až do parlamentu. Na tom samozřejmě není nic výjimečného. John Godson je však poslancem polského Sejmu. Stal se vůbec prvním černochem, který se vypracoval v polské politice tak vysoko.

Poslancem Sejmu je poprvé v historii černoch – Český rozhlas 1 – Radiožurnál

WTF? Prečo riešia, že je kakaový? Viete, pri počúvaní rozhlasu vám narážka na farbu pleti oveľa viac bachne do uší. Takže mojou prvou reakciou bolo: „To to tomu redaktorovi naozaj nedošlo, že ho hneď na úvod rasisticky segreguje?“

Po asi dvoch zaradeniach jednotky a 10 metroch si ale hovorím: Nie je to naopak? Možno je to takto správne a vlastne len otvorený prístup. Bez nánosu politickej korektnosti. Je kakaový, je zo zahraničia, je duchovným – takže minimálne trikrát patrí k nejakej jasne vyhranenej skupine. Pričom príslušnosť typicky k týmto skupinám významne ovplyvňuje aj osobné jednanie aj pohľad okolia na nás.

Ďalších 100 metrov a ďalších 5 zaradení  jednotky som to potom preháňal z hemisféry do hemisféry ponad Varolov most. Zahral som si taký intelektuálny bedminton v mozgovni a keď som konečne za križovatkou pridal plný plyn výsledkom bolo: Bol to rasizmus. Ale pochybnosť hlodá.

A potom, že dopravné zápchy nemajú intelektuálny náboj.