Hádam vám len nevadia cudzie názory 

Celý včerajší deň som krútil hlavou a asi dvakrát som si prečítal “To jsem nenapsal!” od Arthura. Manželka je mi svedkom, ako som prechádzal komentáre Sulíkovho vyjadrenia od elity národa, nádeje vlasti a postupne uvidel každú jednu odpoveď:

Mějme větu: „Jel jsem vlakem s černochem, který smrděl a krkal.“ Co touto větou její autor říká? Co z ní lze vyvodit?

 

a) že jel vlakem s člověkem, který měl černou kůži, a ten člověk smrděl a krkal.
b) že lidé co jezdí vlakem smrdí a krkají
c) že kdo krká, ten smrdí
d) že černoši smrdí
e) že černoši jezdí vlakem, protože nemají na auto
f) že vlaky jsou plné černochů, co smrdí
g) že je svět nespravedlivý, protože on musí jezdit vlakem, kde mu smrdí černoši
h) že vždycky když jede vlakem, tak sedí s krkajícím smradlavým černochem
i) že když někdo krká a smrdí, tak je černoch
j) že mimo vlak není možno krkat
k) že smrdí jen černoši
l) že by bylo potřeba všechny černochy vyhnat
m) že kdo jede vlakem, pojede s černochem
n) že černoši žijou ve vlacích
o) že kdyby nejel vlakem, tak krkajícího smradlavého černocha nepotká
p) že nesnáší černochy
q) že se považuje za lepšího než onen černoch
r) že za to může Klaus
s) že vlak není dobrý dopravní prostředek
t) že se považuje za odborníka přes železnici
u) že nemá sociální cítění
v) že každý, s kým kdy jel vlakem, krkal a byl černoch
w) že krkání je způsobeno jízdou ve vlaku
x) že už nikdy vlakem nepojede
y) že jel jednou jedinkrát vlakem
z) že cesta vlakem způsobuje, že krkající černoši smrdí

Krútil som hlavou nad intelektuálnou silou, ktorá to po sebe nevidí. A zamýšľal som sa nad tým, či je teda naozaj bezpečnejšie v týchto časoch radšej držať hubu. Ľudia nedokážu rozumieť písanému textu, tak čo si ubližovať. Človek povie, “nechce mať deti” a v televízii z toho urobia, že “nenávidí černochov a deti”.

To zamýšľanie mi trvalo asi 3 sekundy a skočilo sebakritikou: “A čo ti šibe? Hanbiť sa za názor? Čo sme v 70. rokoch 20. storočia?”

Hm, niektoré veci nie sú jednoduché. Aj ja by som si prial, aby svet fungoval trochu inak. Ale nie som utopista. Od toho mám priďaleko. Ale zamrzí to. Ten svet, myslím. Tak aspoň o tom píšem.

Pozerám, že aspoň nie som sám.

Môžeme, samozrejme, o tomto názore diskutovať a je to aj plne legitímne. Môžeme diskutovať aj o tom, či náhodou nemajú mať všetci šudia sveta rovnaké práva na Slovensku ako občania SR. Ale musím povedať, ako hanlivo a netolerantne voči inému názoru reagovali ľudia, ktorí sa považujú za intelektuálov, ma teda riadne prekvapilo. Zdroj: Občania Slovenska sú privilegovaní. Na Slovensku.

Áno, pôda okolo ľudských práv je kvôli prizme Druhej svetovej vojny práve v Európe veľmi žhavá. Až taká žhavá, že pre istotu budeme tak politicky korektný, až úplne vychladneme?

A možno je to s tou prizmou trochu inak. Možno to nie je prizma toho zlého, čo sa vtedy udialo. Možno je to obyčajný osobný strach, ktorý spôsobuje, že sa zľakneme samých seba. Bojíte sa, že pri diskusii o právach by sa vám mohlo stať, že skĺznete do fašizmu, nacizmu či komunizmu  a tak si pre istotu hyperkorektne zakážete akúkoľvek zmienku o tom, že by eventuálne v niektorých oblastiach nemuseli byť ľudia rovný?

Hm, je mi to čudné. Pretože moja profesia ma naučila, že ľudia naozaj nie sú rovnakí. Sú ženy s antikoncepciou a muži s karcinómom prostaty, sú černosi s kosáčikovitou anémiou a aziati s menšou pôrodnou hmotnosťou… Farmakológia nie je politicky korektná, nikdy nebola a ani nebude. Je preto pre mňa normálne uvažovať nad rozdielnymi právami ľudí s ohľadom na ich prirodzenosť.

Hm, je mi to čudné. Pretože moja profesia poučuje denno denne môj život, že som na strane zachraňovania, nie zabíjania.

Hm, je mi to čudné. Pretože som si kedysi v mladosti absolvoval jeden taký menší a komornejší migranov experiment a od vtedy viem, že by som umrel ako odbojár. To človeka zbaví všelijakých vnútroných pochybností.

Možno len pre to, že mám túto prizmu, tej vašej nerozumiem. Tej hyperkorektnej hyperchladnej, hyperkvykalkulovanejm prizme, ktorá vás núti byť preventívne opatrný. Lebo sa sami seba bojíte, bojíte sa toho nácka vo vás, že by mohol ožiť?

Pre záujemcov o hlbšie skúmanie: V tej vete je napísané. “rovnaké práva.” Nikde nie je “ľudské práva”. To len vaše predsudky z jedného slova urobia niečo viac. Nie on, ale vy ste si to vyložili ako nacisti o Židoch. Viac v texte: To jsem nenapsal! Zdroj: Kto je mi ľudsko-právne rovný nemusí mi byť ústavno-zákonne rovný | M+M+M+M (4M)

Áno, často používam v diskusiách “Na to, že nie sú dôkazy tak sa skutok sa nestal. A že keď povedal tekutina tak nemyslel voda. Tak na to od čias mečiarizmu nehrám.”. Používam, lebo som si vedomí všetkých rizík. Vrátane toho, že ja viem čo on nie (že skutok sa stal, či že jeho tekutina bola naozaj voda) a nie je dôležité mu odhaľovať zdroje a vedomosti. Vrátane toho, že sa autor ohradí, že “To nenapsal!” a že bude mať pravdu. Nie vždy je totiž dôležité vyhrať. Niekedy je zaujímavé si dobre zahrať.

Svet je chvála Bohu farebný a dúhový a preto volím program SaS na ich kandidátke (a rozhodne nie naopak). Dúhové pochody nemám rád. Veď viete čo to robí s dopravou. Hlavne v Marseilles.

Zdieľať?

Čo má väčší význam, 1,5 miliárd eur, alebo neodovzdanie vlády do rúk Smeru?

Možno by bolo fajn, aby platitelia hypoték zorganizovali referendum o ukončení platieb a zmazaní ich hypoték z povrchu zemského.

Po ďalšom kole neúspešných vyjednávaní s veriteľmi prišla grécka vláda s novým plánom. Dohodu, ktorá obsahuje podľa premiéra Alexisa Tsiprasa ponižujúce opatrenia na odvrátenie gréckeho krachu a je neprijateľná, nechá schváliť v referende. Malo by byť na budúcu nedeľu. On sám bude hlasovať proti. Podobne sa vyjadrili aj ďalší členovia jeho vlády.

Zdroj:  Grécka vláda vyhlásila referendum, o dohode s veriteľmi nechá rozhodnúť občanov.

V momente, keď sa pomocou demokratického rozhodnutia dostanete do stavu veriteľ – dlžník, demokracia skončila.  Či sa vám to páči alebo nie, treba platiť a niesť za svoje demokratické rozhodnutie dôsledky.  Ostať demokratom, keď ide o demokraciu, hraničí z demenciou

Blúznenie o vydieraní veriteľmi je len priznanie vlastnej demencie (strata pamäte spojená so zníženiu úrovňou kognitívnych funkcii).

Pragmatik to už dávno vedel. Tak si prosím položte znovu otázku: Čo má väčší význam, 1,5 miliárd eur, alebo neodovzdanie vlády do rúk Smeru? Nebyť hlúpeho rozhodnutia Radičovej pod tlakom dnes neexistujúcej SDKU, mohli sme mať oboje! Aj 1,5 miliárd eur aj pravicovú vládu. Viete priatelia, dnešné grécke udalosti totálne otáčajú historické hodnotenie udalostí z 11. októbra 2011.  To už sa tak stáva, že budúcnosť robí z minulosti absurdný okamih.

Len keby sme vedeli, čo sa stane, že?

Keď dôjde k plateniu záruk a vyhodeniu 2% nášho HDP do luftu dôjde na nasledujúcu interpretáciu:

SDKU+KDH+Most dňa 11.10.2011 zradili svojich voličov. V mene posilnenia vlastnej vládnej sily spolu so Smerom vyhodili do luftu 1,5 miliárd našich eur, spolupodieľali sa na strate viac ako 140 miliárd eur európskych dotácii chudobnejším častiam EU a odovzdali vládu krajiny do rúk Smeru.

Ja viem, práve si o sebe hovoríte: “Človek je múdry až keď už netreba.” Tak ma skúste nabudúce trochu viac počúvať. SaS možno nemá brilantných politických stratégov, no má to čo oveľa viac potrebujeme. Má odborníkov schopných robiť významné profesionálne a manažérske rozhodnutia s dlhodobou perspektívou úspešnosti.

Pred pár dňami ste dostali peknú lekciu s brilantnej politickej stratégie v podobe znovuzvolenia Nemečka na čelo hokejového zväzu a porážky Lintnerových profíkov. Pred niekoľkými rokmi sa niečo podobné dialo okolo futbalového Interu, vtedy naopak s dobrým koncom pre futbal a Jozefa. Inter žije. Slovenský hokej…

Je len na vás, čo si vyberiete na jar 2016.

Časový moment. Okamih a včerajšok sa zrazu začne javiť ako absurdný. Ako by bol včerajšok z iného sveta. Okamih delí čas na absurdnú minulosť a ešte absurdnejšiu minulosť. Ďalej v čase, keď sa dnešok stane vďaka nejakému okamihu absurdnou minulosťou. Občas ju tušíme. Hovoril som vám to.

Zdieľať?

Prvá iterácia k normálnosti nebude ani konzervatívna ani liberálna voľba

Na stole stojí otázka či je pre liberálnu SaS vhodná predvolebná alebo povolebná koalícia.

“Som za to, aby sme do volieb išli sami, ale názory sú rozličné. Sme jediná liberálna strana. Keď má mať liberálny volič zastúpenie v parlamente, tak je to SaS. Myslím si, že by mohol byť z koalície zmätený,” vyhlásil Sulík.

O možnej trojkoalícii rozhodnú rokovania medzi stranami, vývoj preferencií a v prípade SaS – bez ohľadu na rozdielnosť názorov špičiek strany – Republiková rada, najvyšší orgán medzi snemami.

Zdroj:  Sulík chce ísť sám, Galko a Mihál nie. Matovič je za koalíciu, Lipšic zas opatrný.

Aké budú po vyhratých voľbách v roku 2016 východiská? Čo to tu v apríli 2016 budeme mať?

V roku 2016 skončí vláda, ktorú charakterizuje výrok, ktorý je na tomto blogu necitovateľný. (Aj o zelených mužíčkoch na Ukrajine sa píše ľahšie, až taký disident nie som.). Od normálnosti to bude fakt ďaleko.

Spomínate si? Po prvej Ficovej vláde to bolo podobné. (A napriek tomu sme, ako spoločnosť zas vstúpili do tej istej žumpy. Ale to je iný príbeh.)

Ak by sa vyskladala finančná hodnota všetkých podozrení z korupcie, rodinkárstva a konfliktov záujmov ľudí súčasnej vlády, v porovnaní s kradnutím z posledných rokov, sú to nezmysly. Iba nahradenie jedného predraženého PPP projektu vlády Roberta Fica za racionálnejšie stavanie diaľnic ušetrí Slovákom stovky miliónov eur.

Cynicky povedané, ak má byť daňou za zastavenie plytvania desaťročia neštandardne vyriešená bytová situácia jedného politika, je to síce smutné, no pre daňových poplatníkov je to stále dobrý obchod.

CHVÁLA IVETY RADIČOVEJ | SLOVENSKO | EKONOMIKA | ETREND

 

Takže čokoľvek, čo sa podarí vykonať v prvých dvoch rokoch novej pravicovej vlády, nebude ani liberálne, ani konzervatívne a nebude to ani uspokojivé. Bude to prvá iterácia k normálnosti. Bude potrebné obnoviť úplné ekonomické základy kapitalizmu. Bude potrebné obnoviť úplné demokratické základy riadenia spoločnosti. Rovnako sa budú obnovovať základy slobody a základy solidarity.

Pristúpim k tomu ako obvykle matematicky. Tak ako som k faktickej výkonnej politike pristupoval odjakživa. A tento matematický prístup mi hovorí, že treba myslieť v podobe iterácii.  Postupné približovanie sa k dokonalosti.

Tak veru priatelia, základom všetkého je matematika. Preto si aj dnes pomôžem tak, ako som si pomohol pred rokmi pri hodnotení mnou volenej vlády po 100 dňoch.

Ale spôsob, ako si ohodnotiť po 100 dňoch túto vládu som predsa len našiel. Pri čítaní odcitovaného komentára mi to preblesklo mozgomňou.

Ako prvá iterácia naplniť programové vyhlásenie vlády a predvolebné predsavzatia je to dobré.

Ešte môžu mať k dispozícii 3 priblíženia sa. Aby sa to ambiciózne programové vyhlásenie naplnilo, istotne ich spotrebujú všetky bezozvyšku. Neviem ako sympatizanti zvyšných strán, ja SaS tento iteračný vývoj doprajem. Myslím si totiž stále, že je to pre mňa  v tejto prvej iterácii dobrý obchod.

Zdroj:  Prvých sto dní – prvá iterácia k normálnosti | M+M+M+M (4M).

Mám jasnú predstavu, ako by mala vyzerať naša spoločnosť tak po 3-5 iteráciach k normálnosti. Možno pri takej tretej, či štvrtej je čas na to, aby sa už rozišiel konzervatívny a liberálny prúd a  každý zvlášť hľadal väčšinovú podporu. Ak v roku 2020 budeme diskutovať či podporujeme pravicový liberalizmus alebo pravicový konzervativizmus bez toho, aby sme sa museli zaoberať socializmom, tak to bude na teraz, pred voľbami roku 2016 super.

Matematika nesklame. Víťaz volieb bude mať viac ako 82 poslancov. Z 82 sa v pohode nájde v čase prípravy 3 iterácie 10-15, ktorí budú jadrom  čisto liberálneho pravicového prúdu. Ak by sa aj 3 iterácia stihla počas budúceho volebného obdobia, je tu priestor na čistú liberálnu politiku.

A do tretice, je tu ešte krúžkovacia matematika. Spoločnú kandidátku hádžu do urny inak zakrúžkovanú liberáli a inak konzervatívci. Tú istú. Samozrejme, že vás budem presviedčať, aby ste krúžkovali liberálnych poslancov. Práv preto, aby už druhá iterácia k normálnosti mohla smerovať viac k liberálnym hodnotám.  Proste si s konzervatívcami dáme súťaž, ktorú nemôžeme po 4 rokov socializmu prehrať.

Milujem matematiku. Ešte nikdy ma nesklamala. Ani demokracia. Ani pri zvažovaní čo s otázkou na predvolebnú koalíciu.

Navyše je tu ešte moja obligátna osobná skromnosť. Ak som vás nedokázal za ostatné roky presvedčiť, že liberálne videnie sveta a teda voľba čisto liberálnej strany je pre vás dobrá, tak musím strpieť kompromisné riešenia. Ak by som bol býval bol dosť šikovný, tak nestojím pred otázkou kompromisu. Áno, tak jednoduché to je, ako som bol býval bol onehdá napísal:

Pravica nedokáže presvedčiť človeka s volebným právom, že keď sa mu nezadarí, že ho pravicový štát ochráni. Že mu niekto chápavý podá pomocnú ruku a nenechá ho umrieť v sračkách len preto, že si nenašetril sám. Stručne: Že solidarita je istotou.

Kým to pravica nedokáže, bude na nás ten graf vystrkovať socialistický prostredníček.

Zdroj:  Zakopaný pes neúspešnej pravice | M+M+M+M (4M).

Takže aby aj moje deti  a inžinier pochopili: Áno, v záujme prvej iterácie k normálnosti budem voliť skutočné pravicové riešenia s osvedčenými odborníkmi s výhľadom na liberálne smerovanie. Budem krúžkovať liberálny pravicový program SaS na kandidátke. Moje predstavy sú známe aj mnou očakávaný volebný program.

Je to stále v duchu mojich skutočne dlhodobo prezentovaných nízkych nárokov na charakter:

Vychvaľovať sa tým, ako dokonale sme zabezpečili nepriestrelnosť spravodlivosti a objektivity je  absolútny sebaklam.

Viete, kto chce so systémom vydrbať, nič mu v tom nezabráni. Nič. Hľadajme tých, čo nechcú.

Zdroj:  Hľadám charakterných spoluobčanov | M+M+M+M (4M).

SaS má jedno neprekročiteľné pravidlo: žiadny bývali komunisti, žiadny eštébáci. Chápete, to bude prvá iterácia pri zostavovaní kandidátky. Už to mi dáva istotu, že programové kroky novej vlády mi budú v prvej iterácii vyhovovať.

Akokoľvek, stále je dosť času a sú to len také tančeky.

S definitívnym rozhodnutím treba vydržať! Smer sa snaží obrátiť situáciu. Naozaj nie je dôvod hrať jeho hru. Nech si len jeho voliči vyžerú až do dna čo si zvolili.

Prinajhoršom sa nám bude ľahšie poukazovať na dokonaných socialistických príkladoch, kam to skrz tú riť až vedie a čoho ste na tej ceste svedkami. A to, že sme v riti, na to netreba rektoskop. Stačí sledovať famózne intelektuálne eskamotérstvo tých tárajov, čo si nepamätajú ani svoje včerajšie slová. Nie to témy svojich bakalárskych prác.

Úlohou demokrata je nechať to tým voličom zjesť kompletne. Za voľbu treba niesť zodpovednosť.

Pod čiarou: Demokracia a matematika sú zábavné. Len 8,94% oprávnených voličov zvolilo premiérku

Zdieľať?

Liberálna politická strana, to je keď…

Na Slovensku a ani Česko nie je výnimkou, nie sú politické strany založená na hodnotovom princípe. Sú to politické strany založené na pokračovaní biznisu po náraste do istej veľkosti.  A tak, keď sa objaví skutočne hodnotová strana, vzniká zmätok.

Á aprdón, v Čechách majú jednu hodnotovú stranu. Je to KSČM. V každej normálne demokracii by bola za hranicou zákona. V Čechách nie, pretože spoločnosť je plne zamestnaná kritikou neustále sa objavujúcich pokračovateľov biznisu.

Onehdá sa na Slovensku objavila SaS. Brutálne liberálna strana. Tak liberálna, že keď prišiel Matovič so svojim nápadom pridať sa na chvost kandidátky, tak nebol problém a stalo sa to.  Dokonca tak liberálna, že keď chce Poliačik riešiť svoju agendu legalizácie/dekriminalizácie tak má k dispozícii celú stranícku mašinériu.

Dokonca tak liberálna, že keď chce Jožo Miháľ plátať diery a zjednodušovať systém sociálneho poistenia a trhu práce tak má k dispozícii celý politický aparát strany.

Dokonca tak liberálna, že keď chce Richard Sulík prísť s návrhom na odvodový bonus, tak má k dispozícii celý politický systém strany.

Jediné čo mali všetky spomenuté riešenia spoločné, bolo, že prinášali viacej slobody.

Priniesť viac osobnej slobody jednotlivcovi, to je vlastnosť liberálnej strany. Možno aj vy máte nejaký super nápad, ako zmeniť konkrétnu oblasť života slovenskej spoločnosti. Môžete prísť a jedinou podmienkou bude, aby váš návrh oslobodzoval. Aby váš návrh nepotláčal cudzie práva. Aby váš návrh neprikazoval ako sa má nejaká skupina správať a už vôbec nie, že nemá právo na život.

Liberálna strana by mala mať liberálnych voličov. Otvorených. Skúmajúcich jediný aspekt: Prináša mi to, čo liberálna strana postavila na stôl, viac slobody?

Napriek tomu, že fakt nemá rád tie ich debilné dúhové predvádzačky, nedávno ohlásené členstvo osoby menom R. Schlesinger mne osobne prináša viac slobody. Čo iné je slobodnejšie, ako mať právo obliekať sa, ako sa vám zapáči? O registrovaných partnerstvách som sa podrobne rozpísal minule v článku  Môžete sa aj na hlavu postaviť, biológia bude vždy sexistická a politicky nekorektná

Môj názor, že alegorický sexuálny sprievod je extravagantná pakovina, podobne ako číro môjho suseda a podivná fialová na fasáde domu na druhej strane našej dediny to nič nemení. Ale keď takúto pakovinu doprajem im, mám právo očakávať, že podobne slobodne si budem môcť robiť sprostosti aj ja.

Slobodný človek v slobodnej krajine si môže robiť slobodne aj sprostosti.  Preto ide ruka v ruke so slobodou aj zodpovednosť za primeranú mieru solidarity. Bez toho by u mňa liberalizmus nemal šancu. Som síce optimista, ale aj lekárnik a teda viem o živote svoje.

Mám 40 rokov a to čo som považoval za pakovinu keď som mal 20,  považujem dnes za prejav slobody. To čo dnes považujem za pakovinu, som v 26 rokoch považoval za prejav slobody. Áno, meníme sa v čase. Každý krok, ktorý urobíme v snahe obmedziť nejaké práva a slobody nás môže poľahky dobehnúť. Spomeňte si na to, keď vás vyhodia zo zamestnania za to, čo ste urobili pred 15 rokmi a chválili sa tým na nejakom vtedajšom Facebooku. Spomeňte si na to, keď vás vyhodia zo zamestnania, lebo už nevládzete ako pred 40 rokmi.

Byť slobodným občanom je naozaj vecou charakteru. Keď si myslíte, že sa vám tiež ujde, voľte si pokračovateľov biznisu.  Keď chcete mať istotu, že váš hodnotový systém pretrvá až do pokolenia vašich detí, voľte hodnotové strany. 

V komentároch toho činu (FB) SaS zaznievalo (parafrázujem) :

  1. na Slovensku ste si týmto krokom odpílili kopu voličov
  2. volil som vás, ale už nebudem, ten chlap sa mi bridí

O mladých demokraciách hovorievam: “Tak demokraciu by sme mali, ešte tých demokratov lupou pohľadať.”  Naozaj mám o liberálne mysliacich hovoriť: “Tak liberálnu stranu by sme tu mali, ešte tých liberálov aby sme lupou pohľadali.”? Nepomýlili ste si dvere? Naozaj to chcete, aby dnes hodnotová strana na chvíľu zabudla na nejaké svoje hodnoty a v záujme  volebného víťazstva oklamala kopu voličov?

Nalejte si čistej pepsikoly a uvážte, či ste skutočne liberáli alebo to o sebe len hovoríte. Či ste demokrati, alebo to o sebe len hovoríte. Byť demokratom a slobodným občanom je vecou charakteru. 

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Liberálna politická strana, to je keď jej členom môže byť aj gay aj katolík, pretože sa vedia dohodnúť na svojich spoločných prioritách na svojom spoločnom programe pre svojich voličov.

Zdieľať?

Ak by som ja hlasoval, na 55% by som bol za asociačnú dohodu a na 45% by som sa zdržal

Uvažujem, ako sa postaviť k asociačnej dohode EU-Ukrajina,. ktorú sme toť nedávno uzavreli. A napadajú mi samé rozporuplné pocity.

Pravidlá ekonomiky pre všetkých rovnako

Naša EU je spoločensko-ekonomická organizácia. Z tohto pohľadu  kroky k prijatiu Ukrajiny k nám znamenajú pre Ukrajinu tisíce a tisíce zmien. Nám je to jedno, či budú trvať roky či desaťročia. EU je dosť veľká na to, aby potrebovala Ukrajinu. Samozrejme, z nášho Slovenského, Poľského a Maďarského parciálneho záujmu je jasné, že by sa nám hodilo by´t vďaka Ukrajine viac v strede EU ako na jej periférii.

Z čisto ekonomického pohľadu, je to na dlho. Fááákt na dlho. Konverzia ekonomických pravidiel nie je len o napísaní zákonov. Je to aj o zmene etických hodnôt každého jedného z občanov Ukrajiny. Áno, ich, pretože oni sa chcú pridať a tak by mali v prvom kroku oni prispôsobiť seba.

Na druhej strane, stále tu máme dva stupne. Členstvo v EU a Eurozónu. Ekonomika Ukrajiny môže byť ešte dlho oddelená. Ani na eu-dane (eurofondy) nemusia len tak ľahko dosiahnuť. Ale je toto dôvod na odmietnutie asociačnej dohody s Ukrajinou?

Ja si uvedomujem, že tak ako ja som viac zameraný na slobodu a demokraciu, opačný pohľad môžu mať tí, čo sú zameraní na blaho aj môjho brucha. A som rád, že sa ozývajú.

Mám veľkú obavu, že sa budú v prípade Ukrajiny podliezať pravidlá, ktoré boli postavené pred krajiny vstupujúce pred desaťročím. Ale je to dôvod sťahovať gate, keď je brod ešte ďaleko? Veď to máme plne v rukách. Môžeme kontrolovať, upozorňovať, podieľať sa členstvom v posudkových komisiách EU. Naozaj, veď prístupový proces je už otestovaný na príkladoch viac ako desiatky krajín, stačí ho dodržiavať.

Pravidlá demokracie vždy a rovnako

Pre fungovanie parlamentu po vyhlásení nových volieb platí, že už by nemal prijímať významnejšie rozhodnutia. Jeho úlohou do volieb je “svietiť a kúriť”. Nie som si tak úplne istý, či ratifikácia asociačnej dohody je vo svetle aktuálnej situácie tak nevyhnutná.

Na druhej strane, Ukrajina je prezidentská demokracia a tie voľby tam už boli. Veď hovorím, ťažko to rozsúdiť.

Naopak, tlak demokracie z EU na jednotlivých členov je veľký a veľmi blahodárny pre rozvoj slobody a ľudských práv. Ono sa to nezdá, ale argument Bruselom v oblasti ochrany demokracie, slobody a ľudských práv funguje výborne. Veď aj nám pomohol pri demontáži mečiarizmu. A vždy sa nájde nejaký Orbán na ktorom sa to aktuálne testuje.

Bude dôležité, ako sa postavia občianskoprávne organizácie z EU k otázkam demokracie a ľudských práv na Ukrajine. Asociačná dohoda nás oprávňuje strka´t viac a viac nos do týchto záležitostí a naopak, Ukrajina podpisom počíta s tým, že akceptuje kontrolu demokratických princípov zo strany kohokoľvek z nás z EU.

Nie som presvedčený, že je nejaký významný dôvod cítiť sa previnilo, že sa Ukrajine EU páči viac ako nejaký Euroázijský sovietsky zväz. Dokonca si nemyslím, že je dôvod si od Ruska nechať vojensky diktovať zahraničnú politiku EU.

Paralelne nie sériovo

EU potrebuje zásadnú reformu. No nemyslím si, že by sme sa mali teraz uzavrieť pred okolím a len a len sa sústrediť na seba samých. Myslím si, že je v silách EU, aby súčasne riešila vzťahy s Ukrajinou (a tým aj vzťahy s Ruskom, keďže sa do toho z nejakých Putinovích podivných dôvodov mieša)  a súčasne riešiť aj zmeny EU vo vnútri.

Nastolené a podčiarknuté, už len tozhodnúť

Ak by som ja mal hlasovať, na 55% by som bol za asociačnú dohodu a na 45% by som sa zdržal hlasovania. Určite by som nebol proti. Ja som viac na strane takých tých huncúctiev ako sú sloboda, ľudské práva a demokracia.

Tí čo sú na strane ekonomických a egoistických záujmov, tí by hlasovali úplne opačne. Tí by boli proti. Môj eu-poslanec hlasoval “zdržaním sa”. Ono to tak zodpovedá aj tým mojím rozporuplným pocitom, ktoré som sa tu snažil načrtnúť. Ale, len tíško medzi nami, mohol byť radšej za.

Zdieľať?

Neviete sa rozhodnúť medzi Sulíkom a Kollárom? Nechajte si poradiť od Demokracie.

Je to celé o priposranosti a trochu toho cimrmanovského génia v osobnej povahe. To čo vidím v médiách je neschopnosti veriť vo svoj vlastný úsudok. Je to o malovernosti a neochote v presviedčaní, občianskej angažovanosti. A rozsiahlej prešibanosti, aby sa zo svojho vlastného názoru dalo s čo najmenšími škodami vykorčuľovať.

Ako chce presvedčiť voličov, keď nedokázal presvedčiť ani len dostatok spolustraníkov?

Pritom ani nemusíte ísť do rizika tvorcu názorov ostatných. Len si stáť za svojou voľbou zo svojho presvedčenia.

Nie, nie je určite jednoduché stáť si za svojim názorom a charakterne prijať výsledky svojej voľby a svojho presvedčenia. Každý z nás by chcel byť na strane víťaza.

  1. Niektorí až tak intenzívne, že nemajú žiadne vlastné hodnoty a presvedčenie. Ale veľmi rýchlo si osvoja presvedčenie víťaza. To jeho.
  2. Niektorí to proste vzdajú a idú si hľadať takých, ktorých ľahšie presvedčíte. Nakoniec skončia na tribúne pred pologramotným davom.
  3. A niekoľko charakterných sa zamyslí, premyslí novú stratégiu a s novou energiou sa vrhne do ďalšieho kola presviedčania o svojej pravde.

Som si istý, že keď celý život volíte menšie zlo, keď celý život kalkulujete potenciálneho víťaza, keď celý život hľadáte cestu najmenšieho odporu, nikdy sa vám nemôže podariť pohnúť svet podľa vás.  Leda ak náhodou sa vám za 50 rokov aktívneho života môže pritrafiť, že sa pritúlite k víťazovi, ktorý je v zhode s vašou túžbou.

Určite sa vám nikoho nepodarí presvedčiť, že vaša predstava o svete je dobrá. Žiadnu svoju v skutočnosti nemáte, leda ak tú cudziu, víťazovu. A to by som chcel vidieť toho frajera, ktorý by mi dokázal predať myšlienku, ktorej neverí, len si ju osvojil, lebo je to pre neho výhodné. Ja nie som pologramotný dav.

Už dávno ste rezignovali na svoju predstavu. Rezignovali ste na  svoju voľbu. A hľadáte ciele podľa toho, ktoré sa javia ako najistejšie víťazné. A s takýmto prístupom sa budete sťažovať, že politici politikárčia pre vlastnú osobnú potrebu?

Naozaj by ma zaujímalo, pán Kollár

Ako sa dá voľbou jedného dosiahnuť presný opak?

Táto záhada ma prenasleduje odvtedy, ako je SaS vyčítané, že hlasovali proti eurovalu. Na chvíľu mi to zapadlo prachom a teraz znovu.

Viete, priatelia, mne sú zelení mužíčci a ženušky ukradnutí. Ja verím len myšlienkam, nápadom a riešeniam. Tie moje z väčšej časti uchopili zhodou okolností oni.

Jednou z tých myšlienok, ktorým verím, je moje presvedčenie demokrata. Demokraciu milujem. Napríklad aj preto, že vám dáva možnosť odísť po prehre stredom a bez ujmy na cti. A je len na vás, či tú šancu na uchovanie si osobnej cti uchopíte, alebo sa z vás stane sráč.

Keď ju uchopíte ako demokrat, všetci vidia, že ste sa zamysleli, počujú vás hovoriť:  “Dobre, prehral som. A kedy budú ďalšie voľby, aby som vás mohol lepšie presvedčiť?  Kedyže bude ďalšia šanca?”

Ak ste sráč, hľadáte budúceho víťaza ku ktorému by ste sa primkli.

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite.

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Rozhodne, Kollár môže vytvoriť na svojom vnútrostranícky prehratom volebnom programe základ budúceho úspechu v parlamentných voľbách.  Podobne ako ďalších 28 individualistov na pravej strane. Žiadny demokrat mu v tom nebráni. Pointou ale je, že to by sa museli títo individualisti dať dohromady. Tí istí, ktorí nedokázali presvedčiť ani svojich spolustraníkov a namiesto nového kola práce odišli hľadať ľahšie presvedčiteľných?

Ak by som mal na chvíľu a len čisto teoreticky opustiť svoju nadradenosť myšlienok nad osoby (viac v článku Myšlienka, nie človek, to je to o čo mi ide), tak by som rozhodne viac dôveroval v schopnosti tých, ktorí vo svojich stranách ostali. Oni totiž v nejakých tých vnútrostraníckych diskusiách dokázali zvíťaziť a svoje túžby a predstavy dokázali obhájiť. Dokázali zjednotiť nadpolovičné väčšiny.

Už vám to tu hovorím niekoľko rokov, demokracia je dobrá vec, spoliehajte sa na ňu a vráti vám to aj s úrokmi.

Zdieľať?

Myšlienka, nie človek, to je to o čo mi ide

Včera som vám naložil. Ako by povedal môj šikovnejší brat,  “plný kýblik”.  Máte pocit, že sebstredne hovorím, že tak vám treba, keď ma nepočúvate?

Už roky-rokúce sa snažím presadzovať nejaké myšlienky. Všimol som si, že ľudia majú tendenciu vyhlásiť moje nápady za svoje najobľúbenejšie myšlienky.  Pred cca siedmimi až ôsmimi rokmi som si začal hovoriť, že to z dlhodobého pohľadu nie je ktovie čo. Bola tu možnosť pristúpiť k životu radikálne v duchu hesla: Smith&Watson prebije 4 esá.

Zavrhol som to, ako trochu krvavý a rizikový prístup.

Rozhodol som sa stať profesionálnym lekárenským konzultantom.

Viete,  keď ste konzultant, tak vám za to privlastňovanie si vašich myšlienok tí privlastňovači platia. Je to obojstranne výhodný obchod.

Z dlhodobého hľadiska je oveľa výhodnejšie, keď sa presadí myšlienky, ako to, že by sa presadil konkrétny človek.

Myšlienka je oveľa dôležitejšia, ako konkrétny človek. Milujem farmáciu a moje ambície zlepšiť lekárenstvo (podľa mojej predstavy o tom, čo je lepšie lekárenstvo) sa darí tím, čo si privlastnili moje konzultačné myšlienky plniť. Klásť dôraz na silu myšlienky, nie na silu jednotlivca, to naozaj funguje.

A takto je to aj s mojimi politickými myšlienkami, ktoré sa tu povaľujú na tom to blogu. Ja nepotrebujem, aby som ja bol ten, kto bude oslavovaný za ich prinesenie. Mne bohate stačí, že sa stanú. Preto som sa už niekoľkokrát na konci textu pýtal: A to si mám aj tú politiku robiť sám?

Určite sa nájde niekoľko desiatok charizmatickejších rétorov ako som ja. Osobností, ktoré dokážu strhnúť dav. Dokážu vyhrať volebnú kampaň.  Ja si týchto ľudí vážim. Oni museli dokázať presvedčiť na ceste k aktuálnej populatite desiatky lobistov, desiatky vnútrostraníckych oponentov. Majú tú prepotrebnú štipku presne toho druhu talentu, vďaka ktorému za nimi ide 15-20% účastníkov volieb. Nech už sú to voľby na akejkoľvek úrovni.

A teraz sa poobzerajte po pravici, ako je to s presadzovaním myšlienok a ako je to s presadzovaním jednotlivcov. Ja by som zaplakal. Lídrov nikoho ako maku a o poriadnu myšlienku človek ani nezakopne.

Trochu to tu odľahčím  a dám príbeh obyčajného Lopatku.

Keď Richard Sulík po voľbách rozoslal e-mail, aby sa prihlásil, kto má záujem o posty pre nominantov SaS, plne som ho chápal. Mal skupinu ľudí, o ktorej vedel, že má nejaký SaS-príbuzný pohľad na riadenie štátu a neriešil, či to bude tá alebo oná osoba.

Najväčším úspechom v riadení štátu bol Lopatka: Pre mňa bola práca v poisťovni službou vlasti. V živote by sa tam nedostal, keby nemal niekoho:

  1. Charizmatického, kto  vyhrá voľby.
  2. Chce dosiahnuť naplnenie myšlienky, nie osobnej potreby.

Výsledkom bolo, že skrze myšlienku si SaS naplnila aj svoje osobné potreby. Osobným záujmom totiž bolo presadiť myšlienku efektívneho fungovania inštitúcie.

Koniec príbehu, naspäť do reality.

Milí debilkovia – lídri nikoho! Nehovorte že som vám nehovoril, že máte presadzovať myšlienky nie seba. Takých vás máme plné zuby. Pre takých máme označenie bafuňársky politk. Ale skutkami priatelia, to je to čo sa počíta. Kvôli rozprávačom veľkých myšlienok, ktorí presadzujú len a len seba sa nám k voľbám nebude chcieť.

Medzi nami, poďte bližšie, čosi vám šepkám. Oni, tí lídri nikoho, keď dajú na moju radu a spíšu si tie myšlienky, tak zistia, že sú si akýsi blízky. Dokonca oveľa bližší, ako sa im snažia našepkať ich financovatelia. A aj my, voliči na pravej strane zrazu budeme vidieť, že má zmysel ísť voliť. Budeme mať väčšiu istotu, že ak hodíme do urny tú svoju pravú stranu, tak aj po škandále konkrétneho človeka sa nebudeme musieť za svoju voľbu myšlienok hanbiť.

Tak ako sa ani ja, napriek akejkoľvek Sasanke, nehanbím, že som do urny hádzal myšlienky SaS. Stále sú tu, nech si to zelení mužíčkovia medzi sebou rozdajú akokoľvek, tie myšlienky stále budú pokračovať.  Keď bude nový líder SaS inkontinentný, myšlienku hádam nájde na ulici ležať niekto rozumnejší.

Alebo si mám tie moje myšlienky ísť presadzovať sám?

Zdieľať?

Zamneď: Pán Lopatka a iné nástroje na kydanie hnoja

Strana SaS je mi sympatická z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, že sú to politici, ktorí si na prácu dokážu nájsť manažérov. Nepotrebujú tam vysedávať osobne. Ich programovým cieľom je,  prehovoriť na prácu pre štát niekoho, kto to vie. Riaditeľ inštitúcie s 5000 zamestnancami musí byť manažér. Niekto, kto to má už dávno natrénované.

Alebo to môže byť podržtaška a poskok. V inštitúcii, kde sa dá zamestnať 5000 superverných,  my občania takého podržtašku určite potrebujeme, že?

Priatelia, je to o charaktere a morálke tých, kto takéto riaditeľské miesto majú možnosť obsadiť.  Obsadenie takýchto riadiacich pozícii v štátnych inštitúciách  je skvelou spätnou väzbou, ktorá vypovedá o politikoch. O ich motiváciách, o ich charaktere, o ich  schopnosti pracovať pre nás, čo si tento štát platíme.

Politika je nástroj, pomocou ktorého máte možnosť nastaviť fungovanie štátu podľa svojich vlastných predstáv. To je fakt, ktorý môžete pozorovať všade navôkol. Je to princíp zastupiteľskej demokracie. Predstavy socialistických politikov o tom, ako má fungovať slovenský sociálny systém sú mi protivné. Predstavy socialistických politikov ako má fungovať  Európska únia sú mi  27-násobne protivné.

Zvolili sme si to sami

Ako demokrat viem, že musím vydržať do budúcich volieb. Otázkou je, čo za toto obdobie urobím pre to, aby v deň  volieb zvíťazili politici, ktorí majú môj  názor na to, ako má štát fungovať.

Z ostatných pár mesiacov som získal presvedčenie, že  kam len sa po 3 rokoch pozriem, budem vidieť kopy hnoja z všelijakých  komplikovaných regulácii, výnimiek a pravidiel, v ktorých sa už ani divá sviňa nebude vyznať. Bude tu privilegovaná vrstva nadľudí, ktorí budú poznať tú správnu podržtašku. Podržtašky budú sedieť na kohútikoch od pomijí, ktoré budú vytekať z tunelov výnimiek a regulácií veľkých ako Branisko. A na vrchole tejto pyramídy farmy zvierat bude sedieť ako na Olympe pár mrzutých, zlomyselných, nudiaich sa jachtárov s teplomermi v rukách.

Motivácia nadovšetko

Budem vôbec potom chcieť  hľadať kade-tade zapotrošené zhrdzavené lopatky, vyštrbené hrabličky a vyčistiť tento Augiášov chliev? A budú tie lopatky a hrabličky a hadice nikolsonky chcieť sa s čistením trápiť?  Ona tá naša zemeguľa obsahuje dosť miest, kde si to môžeme bez námahy urobiť  podľa vlastných predstáv. Rovno, z čistej vody. Tak prečo práve pod Tatrami? Veď tu ani more nemáme, kam by sme ten presmerovaný Dunaj z chlievov vypustili.

Zdieľať?

Na viac práce za naše vyššie dane a odvody zatiaľ nemáme nárok – rozhodla štátostrana

Práca za dávky – to bol jeden z programov  pred ostatnými voľbami mne sympatickej SaS.  Ráno som sa pri ceste z obchodu zdravil so susedami, ktoré práve takto za dávky hrabali verejné priestranstvo v našej obci.  Tešil som sa z toho, ako som sa vždy v lekárni tešil keď ma ráno vítala sanitárka s upratanou lekárňou. Mám rád, keď tieto drobnosti ľudia robia. Obdivujem ich, mňa by to nebavilo a preto rád veci delegujem.

Máme doma fotky z 50. rokov zo stavby Trate mládeže do Štiavnice. Strýco na nej pracoval. Denne sa mi v RSS-ke zobrazujú staré fotky z USA z rokov cca  1900-1930.  Pri geocechingu v posteli si rád čítam listingy kešulí, ktoré sú v ďalekej prírode, teda 2-10 kilometrov od cesty. Často sú to historické exkurzi do obdobia, kedy vznikali zaujímavé železničné, cestné stavby či budovy. Občas sú tam dobové fotky.

Všetky tieto fotky majú spoločné davové scény. Všade je hafo-veľa robotníkov s lopatami. Hafo-veľa murárov. Ale sú to staré časy, kedy nás na planéte bolo o pár miliárd menej.

Jožo s tajomníčkou si ten  projekt dávky za prácu  rozpracovali a potom prišli predčasné voľby. No akeďže socialisti majú toto isté naplánované až na koniec roka 2013, tak to predložili toť včul 2.7.1012. Aj aby im to neukradli kompletne a aj aby sa na ďalšom príklade ukázalo, ako to štátostrana v skutočnosti s istotami myslí.  Výsledok je taký, že 3.7. boli všetci socialisti proti.  Plán hovorí, že koniec roka 2013, tak koniec roka 2013! My si naše sieťové grafi so sociálnymi istotami rozvracať nedáme!

Už ma chápete,  prečo to celé najbližšie 3 roky nemá zmysel?  Práci česť!

Priatelia, nepísal som o tých fotkách len tak. Ide o nasledové: Tú prácu musia robiť ľudia osobne, rukami a davovo. Bez ohľadu, že naša spoločnosť postúpila v technologickom rozvoji. Musíme sa jednoducho v niektorých miestach vrátiť k tomu, aby ľudia dostali prácu do ruky.

Viete, nemyslím si že štát má hospodáriť ako firma. Ako, veď úlohou štátu je míňať, úlohou firmy je zarábať. Štát musí míňať peniaze tak, ako to spoločnosť, ktorá si ho vytvorila, potrebuje.

My dnes nepotrebujeme, aby sa pri stavbe dialnic využívali moderné megabagre, megaťahače, megacisterny, megazametače a ďalšie skvelé  cestné stroje. Ani na čistotu mesta to nepotrebujeme. Ani na stavbu kanalizácie do kde-akej prilepenej  cigánskej osady. My potrebujeme, aby tam podchvíľou pracovali ľudia, ktorí nemajú žiadne pracovné náviky.

Priatelia, viete čo potrebujeme? Aby starí otcovia zas hovorili svojim vnukom pri táboráku:

“Vidíš tamten most? Tak všetko ten betón som tam rozhŕňal s tvojimi 5 ujami a strýcami. A celá naša osada si vykopala kanalizáciu vlastnými rukami. Tak nie že ťa do paroma napadne nachádzať do záchoda noviny.”

Keď som prechádzal onehdá staveniskom R2, niekde nad Beňadikom, nevidel som tam jediného z lopatou. Len samých navigátorov s plácačkami a vo vestách, ktorí posedávali a čakali, kým prídu stroje, odídu stroje, kým to tie stroje urobia.

Keďže je tu nejaký balík peňazí, ktoré na tie dávky spotrebujeme, mal by tu byť aj jasne definovaný balík práce, ktorý za tie dávky dostaneme. A nech sa skúsi niekto v tej súvislosti niekto posťažovať, že nemá pre aktivačné práce nejaké stroje. Nech je čokoľvek od naklonenej roviny a kladky v práci za dávky prísne zakázané.

Pod čiarou: Poslednou inšpiračnou kvapkou mi bol Rony, čo to po webe pár krát naznačil a nedávna opätovná spomienka. Za môjho detstva zbierali bále na poli a fortieľne ich nakladali na vlečku polonahí chlapi opálení ako cigáni. Včera som videl, ako sa  po poli preháňal vysokozdvyžný vozík – tereňák.   Áno, aj tie dotácie  do poľnohospodárstva sú z našich daní a odvodov.

Zdieľať?

Napísal mi Branko Ondrušovie

Na FB mi napísal Braňo Ondruš osobnú správu. Že vraj “Milý Martin…” Tak som mu odpísal, že “Milý Braňo….”

No schválne, či odpíše. Bolo by to zaujímavé podiskutovať si s niekým, kto vidí tento svet ako by bol v úplne inom vesmíre.

Ale asi neodpíše.  Možno by som ho aj chápal, keď som onehdá jedol z tej syrovej misy čo ostala po…  Ale o tom sa predsa nehovorí. O tom sa dokonca ani nepíše. Veď čo ak by náhodou… A máme po biznise.

Je vedecky dokázané, že 35% respondentov si pri počítaní prihrávok tú opicu prechádzajúcu krížom cez ihrisko nikdy nevšimne.  Vedecký fakt skutočnej neviditeľnej gorily je proste vedecký fakt. Tak kto by mu prikladal nejakú dôležitosť. Rozhodne si ju nevšimne 40% slovenských voličov. Tobôž, keď čuší ako voš pod chrastou a Kaliho parťáci makajú na 999%

Ale nehádžem flintu do obilia. Ak chcete, môžete sa pridať a byť jedným zo šiestich hlasov na trase Praha-Brno-Bratislava-Banská Bystrica

Aj keď sa všade navôkol zdá, že sme v riti, kým je možnosť sa z nej vyhrabať, aspoň to skúsim. Pamätajte: Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru.

Zdieľať?