Ad ACTA – Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Prístup k nákupu, vlastneniu či predaju virtuálneho majetku musí byť poskytovaný bez obmedzení na fyzickú lokalitu, rasu, príslušnosť k národu či pohlaviu zákazníka a bez ich rozlišovania.

Zo svojej podstaty virtuálny majetok vzniká už v podobe tovaru schopného okamžitého predaja bez obmedzenia počtu kupujúcich. Počet predateľných kópii je neobmedziteľný. Preto je neprijateľné, aby akýkoľvek virtuálny majetok bol nepredávaný alebo neposkytovaný zdarma akémukoľvek záujemcovi kdekoľvek na planéte.

Ukazuje sa, že virtuálny priestor nepozná niečo ako exkluzivitu.

Ak sa majiteľ práv k virtuálnemu majetku rozhodne predávať, nesmie obmedziť tento predaj s ohľadom na reálny životný priestor zákazníkov.

Moderné nástroje umožňujú prekonávať jazykové a kultúrne bariéry. Takto sa vyvinuli schopnosti nástrojov virtuálneho sveta. V 21. storočí už prestávajú existovať jazykové bariéry. V 21. storčí existujú celoplanetárne platobné metódy. V 21. storočí je otázkou pár dní presunutie akéhokoľvek hmotného majetku z jednej strany planéty na druhý.

Virtuálny majetok so svojej podstaty je možné presúvať v rádoch sekúnd po celej planéte.

Preto nie je dôvod, aby sme si ako ľudská spoločnosť kládli rasistické, nacionalistické či šovinistické obmedzenia v prístupe k virtuálnemu majetku.

Text je súčasťou seriálu:
Tento diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Štvrtý diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Tento diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až

Ak autor nie je schopný po 5. rokoch vymyslieť niečo nové, nezaslúži si už nálepku autor.

Ďalším dôvodom je až šialená akcelerácia vývoja našej ľudskej spoločnosti, ktorú pozorujeme za ostatných 100 rokov.

Prechod od pästného klina k CNC sústruhu trval stotisíce tisíce rokov. Prechod od saní ku kolesu trval desaťtisíce rokov. Prechod od ľudskej sily k využitia sily zvierat trval tisíce rokov. Prechod od jednoduchých strojov (kladky, naklonenej roviny…) k strojom poháňaným zvieratami trval pár sto rokov. Prechod od strojov poháňaných zvieratami k strojom na parný či ropný pohon trval cca 200 rokov. Využite atómovej energie sme zvládli za 50 rokov. Počítače do domácností sme dostali za 30 rokov. Prechod od pevnej linky k mobilu trval tak 20 rokov. Od obyčajných mobilov k smartfónom sme to dotiahli za 8 rokov. Od počítačov k tabletom to trvá práve 2-3 roky.

To je tá akcelerácia. Kým v minulosti patentová ochrana bola 50-70 rokov a bolo to 10% z dĺžky epochy, tak ak dnes máme dodržať tých 10%, tak v prípade patentov použitých na tabletoch by sme sa dostali na… No na koľko? Na pár mesiacov?

V roku 1900 bolo na planéte 1 miliarda ľudí a z nich pár promile autorov a pár percent konzumentov obsahu. Ak by Apple predávala v roku 1900 iPhone 4S, koľko by im trvalo zarobiť 13 miliárd dolárov? Stihli by to za štvrť roka tak, ako v roku 2011 pri 7 miliardách ľudí na planéte? V čase, kedy na to potrebovali niekoľko rokov, bolo logické, že patentová ochrana trvala 50 rokov. Ale prečo dnes?

Krátenie autorskoprávnej ochrany k virtuálnemu majetku je dôsledkom aj prirodzenej vlastnosti virtuálneho majetku byť rýchloobrátkovým tovarom.

Navyše, ukazuje sa, že by malo byť súčasťou práva na uplatnenia autorskoprávnej ochrany povinnosť tento virtuálny majetok predávať alebo poskytnúť zdarma.

Text je súčasťou seriálu:
Tento diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Štvrtý diel: Ad ACTA – Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Tento diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Ad ACTA – Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu

Je neprijateľné, aby o legálnosti či nelegálnosti virtuálneho majetku rozhodovalo na akom hmotnom nosiči sa virtuálny majetok nachádza.

Vývojom za posledných 100 rokov sme dosiahli stavu, že si môžem nahrať, teda vytvoriť virtuálnu kópiu toho čo práve sledujeme svojimi zmyslami. V reálnom živote (fotka, videozáznam) vo virtuálnom televíznom svete (nahrať si TV vysielanie), čítame vo virtuálnom internetovom svete (uložiť si na disk tony textu…). Takto sa vyvinula jedna z našich existencií. Takto sa vyvinuli aj technické parametre virtuálneho sveta.

Už len zobrazením obrazu či zvuku virtuálneho sveta, vzniká na našom technickom zariadení kópia originálneho diela. V pamäti prehliadača, na displeji čítačky e-knihy a podobne. No skúste jej vznik zakázať.

S ohľadom na kapacitu a schopnosti našich receptorov (očí, uší …) v jeden moment môžeme konzumovať len a práve jednu keby aj z tisícov kópii zhotovených pre vlastnú potrebu. Preto je nezmyselné perzekuovať človeka za vytvorenie keby aj 1000 kópii pre vlastnú potrebu.

Preto je mrhaním prostriedkov našej ľudskej spoločnsoti postihovanie vytvárania kópii pre vlastnú potrebu.

Text je súčasťou seriálu:
Prvý diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Tento diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Ad ACTA – Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach

Virtuálny priestor internetu sa v 21. storočí etabloval ako ďalší životný priestor. Žijeme v sociálnych sieťach, sú tu ulice plné blogov a spravodajských serverov. Nákupné galérie eShopov. Všetko vzdialené od seba na jedni kliknutie myšou.

Už viac ako dve miliardy ľudí na tejto planéte časť svojho života trávi vo virtuálnom priestore. Niektorí až tak intenzívne, že sa zabúdajú starať o svoju telesnú schránku. Áno, takto sme sa ako Homo sapiens vyvinuli za posledných 10 rokov 20.storočia a prvých 10 rokov 21. storočia.

Ak medzi základné ľudské práva patrí právo na slobodu pohybu po uliciach. Ak máme právo na nedotknuteľnosť vlastného obydlia, ak máme právo na nedotknuteľnosť svojej osobnej schránke, tak máme aj právo na rovnakú nedotknuteľnosť našej osobnosti vo virtuálnom priestore.

Poskytovatelia pripojenia do virtuálneho priestoru internetu vytvárajú mosty medzi virtuálnym a fyzickým svetom našich životov. Poskytovatelia hostingových služieb sú poskytovatelia a tvorcovia virtuálneho priestoru v ktorom prebieha virtuálna časť našich životov. Tvorcovia virtuálnych služieb sú poskytovatelia a tvorcovia virtuálneho majetku.

Tak ako je neprijateľné, aby nás niekto sledoval , kontroloval a prikazoval nám, kde ako a kedy sa smieme pohybovať po uliciach, tak rovnako je neprijateľné, aby sme boli sledovaný, kontrolovaný pri pohybe našej virtuálnej identity vo virtuálnom priestore.

Text je súčasťou seriálu:
Prvý diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tento diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Štvrtý diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Ad ACTA: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu

Pirát je ten, kto umožňuje vytváranie kópii cudzieho virtuálneho majetku bez ohľadu na to, či pôvodnému majiteľovi vzniká nejaká priama ujma. Bez ohľadu na to, či z takejto kópie vzniká majetkový prospech alebo je poskytovanie kópii bezplatné.

Piráti, nelegálny poskytovatelia virtuálneho majetku, sú sofistikovane organizovaní. Využívajú rozdrobenosť virtuálneho sveta na viac ako 200 právnych priestorov. Každý štát na zemeguli má svoj vlastný pohľad na to, ako sa postaviť ochrane virtuálneho majetku svojich občanov. Jednotlivé štáty spolu nespolupracujú pri výkone cudzej spravodlivosti na svojom území.

Piráti časť svojho zisku investujú do analýzi tejto nesplupráce a do využívania dier a absurdností v medziľudskej spolupráci. Piráti v tom vedia chodiť.

To je dôvod, prečo je postihovanie nelegálnych poskytovateľov také komplikované. Namiesto komplikovanývch vyjednávaní a celoplanetárneho zjednocovania právnych postojov sa hľadajú také riešenia, ktoré budú jednoduchšie.

Postihovať občanov, koncových konzumentov je oveľa jednoduchšie. Tí sú vždy miestny. Tí sa venujú svojej vlastnej profesii a sledovanie právnych kľučiek majú nanajvýš ako koníček. Občania v tom nevedia chodiť.

Je neprijateľné, aby občanmi volená vláda postihovala svojich vlastných voličov proti ich vôli. Ak budeme považovať za kriminálnika koncového konzumenta, dostávame sa práve do tohoto bludného kruhu demokracie. Veď prečo by si mali občania voliť niekoho, kto nezastáva ich názori a nevytvára právne prostredie vyhovujúce im?

Všetky kópie sú si vo virtuánom svete podobné ako vajce vajcu a ich existencia je nezávislá na akomkoľvek hmotnom majetku. Existencia kópie autorskoprávneho obsahu je dokonca nezávislá aj na akejkoľvek službe v ktorej sa vo virtuálnom svete nachádza.

Preto sa vo virtuálnom svete sa od jeho počiatku vyvinul stav, kedy ten kto poskytuje je zlodejom a ten kto berie nemá najmenšiu možnosť zistiť, či ide o nelegálnu kópiu. Môžeme sa tak akurát domnievať či dohadovať o jej pôvode. A ako sme sa naučili za ostatných 100 rokov v hmotnom svete, je neprijateľné, aby bol niekto perzekuovaný za to, že sa nedokázal správnym spôsobom domnievať.

Text je súčasťou seriálu:
Prvý diel: Teoretický úvod do seriálu
Tento diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Štvrtý diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Ad ACTA – teoretický úvod do seriálu

Autorskoprávne organizácie nám predhodili svoju predstavu o nastolení práva vo virtuálnom priestore. Je také manažérske, podnikateľské pravidlo:

„Vytváraj text zmluvy, bude ti viac vyhovovať.“

Toto pravidlo vychádza z mnohokrát opakovaného pozorovania: Aj keby sme teraz dva roky, 730 dní denno denne vylepšovali ACTA, nikdy to nebude také dobré pre nás, ako keď sa dostane na stôl náš návrh a ten budeme 730 denno denne vylepšovať o pripomienky autorskoprávnych organizácii.

Ukazuje sa, že ACTA je tak fatálne zlá, že nechať sa zatiahnuť do jej ohýbania a priblíženia k dnešnému stavu virtuálneho priestoru, by bolo sebapoškodzujúce. Ten pamflet je v mnohých bodoch tak obrovsky mimo realitu vývoja virtuálneho sveta, že ani svetelný rok nie je dostatočne veľká jednotka na vyjadrenie tej vzdialenosti.

Ba čo horšie! Ak by sme len a len aplikovali súčasné znenie Ľudských práv, ktoré sme si nadefinovali pre reálny svet, do sveta virtuálneho, boli by sme o tisíce svetelných rokov bližšie dnešnej realite fungovania internetu.

To je až príliš veľa a až príliš významných znakov na to, aby bolo základnou reakciu odmietnutie. Prosto: „Vráťte sa, keď sa to bude dať vôbec čítať.“ ACTA je budzogáň už len formou.

Ja chápem, že keď kriticky mysliacemu predhodia kus popísaného papiera, je v jeho prirodzenosti si to prečítať a zaujať vlastný názor. Tomuto reflexu intelektuálov rozumiem. Ale čím viac sledujem reakcie na ACTA tým viac mám pocit, že ide presne o to isté nepochopenie aktuálnej situácie, ako keď v auguste/srpnu 68 chceli intelektuáli rozprávať o Voltérovi ruským tankistom.

V našich postsocialistických krajinách si veľmi dobre vieme predstaviť, čo je to nesloboda, sebaudávanie, špicľovanie susedov a podobne. My sme to tu zažívali. My sme reálne videli tie, na prvý pohľad demokratické deklarácie, ktoré v skutočnosti zadupávali elementárne ľudské práva do hĺbky Jáchymovských uránových baní. Asi budeme musieť poučiť našich vyspelých západných internetových spoluobčanov.

V najbližších dňoch tu uverejním asi tak 7 dielny seriál. Postupne nadhodím moju predstavu o tom, ako definovať jednotné celoplanetárne prostredie tak, aby odrážalo inakosť virtuálneho sveta. Aby sa to dobré, čo nám vývoj priniesol vo virtuálnom svete nezahodilo len preto, že túto inakosť nechceme vidieť.

Bude tu niekoľko dielov nad ktorými už má zmysel diskutovať. Napíšte si aj vy svoju predstavu. O našich predstavách má zmysel diskutovať. O ich ACTA naozaj nie.

Text je súčasťou seriálu:
Tento diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Štvrtý diel: Ad ACTA – Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Aj trhový podiel ako ukazovateľ rastu v čase akútnych udalostí sklame

O tom, že porovnávanie percentuálneho rastu návštevnosti webov navzájom sklame stopercentne sa presvedčili na medialne.sk

V sobotu a nedeľu pritiahnu zvyčajne okolo 4-tisíc návštevníkov. Počas posledného víkendu svoju návštevnosť niekoľkonásobne zvýšili. Zdroj:  Voľby pomohli Webnovinám a Aktuálne.sk. Malé weby profitovali viac než veľké

Uvažoval som, čo mi na tom celom článku nesedí. Uvažoval a uvažoval a potom mi to docvaklo: Bola nedeľa! Voľby sú akútna spravodajská udalosť. Preto porovnávať  zmenu medzi nedeľou a nedeľou je podivné. Hm, OK, ale musí to byť priemerná nedeľa čo sa týka udalostí.

Zrada pracovného dňa cez víkend

Ak na udalosti priemernou nie je, treba hľadieť, aký je potenciál udalostí. Privedie udalosť na internet frmol ako by bol pracovný deň? Privedie frmol, ako by bol výnimočný pracovný deň?  Myslím, že  povinnosťou spravodajských webov bolo dosiahnuť svoj podiel na celkovej fyzickej internetovej populácii podobne ako v iných pracovných dňoch. Ak bol internet v povolebnej nedeli obsadený surfermi tak, ako je obvyklé v pracovný deň, tak treba porovnávať povolebnú nedeľu s priemerným pracovným dňom.

Osobná odbočka: S touto zradou sa pravidelne stretáva každý manažér maloobchodu (v priestoroch hypermarketu) vrámci štátnych sviatkov. Preto plány na máj počítajú so šiestimi sobotami 😉  Presviedčať ma, že je plán nejaký vysoký sa šéfovi prevádzky darilo dve sekundy. Potom som sa opýtal, či mávajú obrat  v štátny sviatok rovnaký ako v pracovný deň a bol kľud.

Ale je tu ešte jeden zádrhel, obvyklý pre akútne udalosti.

Paralelný nákup

Mohli ľudia súčasne nakúpiť rovnaký statok u dvoch konkurentov? Jednoznačne áno! Dokonca je v prípade akútnych udalostí takéto správanie vysoko pravdepodobné. „Má aj pravda.sk výsledky?“ „Má aj HN nejaké drby zo zákulisia?“ „Nie sú na topkách podrobnosti o tom umretom?“ A tak ďalej a tak podobne…

Takže sa vkráda ešte jedno dôležité poznanie: Zmeny v návštevnosti môžu nastať, len ak doteraz návštevnosť nebola. Ak má niekto stabilne trhový podiel vysoký a blízky fyzickému potenciálu internetu, ťažko ho navýši rovnako ako niekto, kto ho nemal skoro žiadny.  V prípade spravodajských webov sa totiž celkový podiel na trhu nerovná 100% ale je o niekoľko desiatok % väčší. Ľudia prosto sledujú viac webov naraz. V prípade akútnych udalostí si dovolím odhadnúť, že celkový trh je tak 200-300% fyzickej populácie.

Aj ja som mal nárast oproti bežnej nedeli o skoro dvojnásobok. Ako sa to, o 150%? 😉 Oproti priemernému pracovnému dňu tak o 10-15%, takže v podstate bežný normál, ktorý mávam vrámci akútnych udalostí. Plán bol jasne splnený. Plán! O nejakom jasaní sa hovoriť vonkoncom nedá.

Ešte poznámka k projektu prezident.cas.sk

Tento projekt vôbec ale vôbec nepatrí do tohto porovnania, pretože celý web je prachsprostá reklama Microsoftu, ktorý prezidentský event využil na propagáciu a rozšírenie trhového podielu technológie Silverlight. Verím, že Času.sk na uspokojení návštevníkov informáciami o prezidentských voľbách vôbec nezáležalo.

Nabudúce si dáme niečo o tom pláne.

Ignorácia ako zo zlého sna

Mesiac pred zmenou prebehne info, že sa niečo chystá.

Dva týždne pred zmenou prebehne školenie.

Dva týždne prebiehajú prípravné práce.

3-5 dní pred zmenou prebieha intenzívna e-mailová a telefonická výmena informácii.

V deň zmeny prebehne telefonické upozornenie, že sa to stane.

Ráno po zmene telefonát: Čo sa stalo…???

Priatelia, nie, naozaj neexistuje dokonalý plán. Ak vám niekto bude vyčítať, že ste nemysleli na všetky eventualyty, poradím vám jeden argument: Je to chyba materiálu.

Nerušiť! Spíme.

Nerušiť! Spíme.

Šanca minoritných portálov je v nízkej cene optimalizácie pre ne

Som známy mojím dešpektom k minoritným portálom. Jednoducho práca na optimalizácii pre obskurné vyhľadávače je klasický príklad ceny nevyužitých príležitostí. Keď už neviete čo s človekohodinami, tak to má cenu zaoberať sa s nimi. No ak máte dobre optimalizované procesy v zázemí, tak ste na hranici rezerv v človekohodinách. Jednoducho bludný kruh a obskurnisti stoja mimo neho.

Tento článok je takým Cimrmanovským úkrokom stranou vrámci seriálu o mŕtvych koňoch a štekajúcich psoch.

V prvom rade je dôležité vedieť, kto je pre vás dôležitý a kto je obskurnista. Kto je synonymom pre výhľadávač a kto je synonymum pre vyhodené človekohodiny.

Takže kardinálna otázka znie: Ako zistím silu minoritných portálov?

Napríklad tak, že si prečítate rozhovor David Hác: budoucnost online videa je v profesionálním obsahu (alebo byužijete tisíc iných zdrojov), v ktorom sa píše:

  • A čísla reálných uživatelů už můžete zveřejnit?Máme statistiky, které nepočítají reálné uživatele, my počítáme unikátní IP. Tam se momentálně pohybujeme na úrovni 110 tisíc měsíčně.
  • Uvažujete o podobném spojení s portálem, jako má Stream se Seznamem
    Určitě uvažujeme o partnerství s nějakým portálem. Nedávno bylo na homepage Atlasu publikováno jedno z našich starých videí, jeden z našich testů, kdy jsme otitulkovali video a pustili ho ven. Někdo z Atlasu ho našel a zvýšení návštěvnosti bylo velmi markantní.
  • Kolik lidí vám to přivedlo navíc?
    Myslím, že průměrná denní návštěvnost se zvýšila asi šestinásobně.

Tak si vezmem do ruky kalkulačku a počítam. A počítam. A počítam. Napríklad takto:

  • 110000 UIP mesačne znamená 110000/30 denne, teda 3666 UIP denne
  • šesťnásobné zvýšenie je 6×3666, teda v čase titulky Atlasu mali 22000 UIP denne, čo je o 183333 viac ako obvykle

Potiaľto je to klasická slovná úloha, ktorú som minule podpisoval svoje dcére piatačke. Teraz nasleduje dohadovanie sa a odhadovanie.

Má cenu kvôli novým 183333 denne optimalizovať svoju prácu tak, aby som sa dostal na titulku? Nuž, ak by aj tých 183333 UIP dodržiavalo obvyklý konverzný pomer (čo já viem 1%, samozrejme závisí čo pod takou konverziou myslíme), tak to znamená 1833 nových konverzii. Alebo transakcii, keď sa dohodneme, že 5 objednávok jedného zákazníka je 5 transakcii ale len jedna konverzia. 1833 sa zdá hovadsky veľa. Že? Už to vidím ako šrotíte slovnú úlohu ďalej a násobíte počet nových konverzii priemerným výnosom. To sú zisky! To sú zisky, že? Keby sme sa na ten Atlas vrhli systémovo, tak je dovolenka na Caymanoch istá.

Nie sú a nie je!

Slovná úloha totiž pokračuje nasledovne: 1833 konverzii ma stálo XXX človekohodín na optimalizácii pre daný vyhľadávač. Takže jedna konverzia ma stála na nákladoch1833/ XXX. Tieto náklady odčítame od bežného výnosu a dostaneme skutočný výnos z optimalizácie pre konkrétny vyhľadávač. Za slovo vyhľadávač si dosaďte portál, službu, digg a podobne.

Necháme slovnú úlohu už konečne spať a zamyslime sa nad ňou skutočne manažérsky. Koľko človekohodín by ma stála tá istá optimalizácia pre vodcu trhu (Google, Seznam, Jandex, Digg, Vybralismesk, Etarget, Adsens – poľa toho kam cielite geograficky či cieľovou skupinou)? A tu môžem použiť ako pointu to, čo píšem v nadpise: Šanca minoritného portálu je len vtedy, ak je to XXX úmerné jeho minoritnosti.

Ešte jedna slovná úloha na záver, aby som ukázal, že veci nie sú len tak jednoduché. Kto nemá chuť sa zaplietať do vetviacich sa príbehov môže skončiť.

Takže tá záverečná úloha:

Predstavte si, že za vami príde zamestnanec vášho marketingového oddelenia, ktorý sa celý čas venuje len a len vodcovi. A vzápätí príde jeho kolega a chváli sa, ako vás dostal do 10 vyhľadávačov a 20 ďalších služieb. A každý chce zvýšenie prémii. Otázka je, ktorého ste mali vyhodiť na prahu?

Odpoveď znie: Toho, kto nesplnil úlohy stratégie ktorú ste spoločne pred mesiacom vytvorili. (Až taký úkrok stranou tento článok nie je. Aspoň sme si ukázali, že dodržanie stratégie je viac ako improvizácia podriadených podľa ľubovôle.)

Tento príbeh má totiž pokračovanie v príbehu o diverzifikácii. Johny by vedel rozprávať. Akokoľvek, ak by sme sa k problému diverzifikácie postavili ako klasický fyzik k treniu, tak ten vyhľadávač, tá služba, pre ktorú optimalizácia stojí minimum mojich človekohodín, je lepšia. Teda je jednoduché ju ofiňtiť a ukazuje sa, že druhý markeťák vykonal oveľa viac. Ale to tiež nie je také jednoduché, lebo v tomto prípade by sa pokračovanie príbehu uberalo smerom ku kvalite danej služby pre koncového užívateľa. O skutočných výnosoch a prevzatí konkurenčného podielu na trhu ani nehovoriac. Práve kvôli tomuto vetveniu a mnohým faktorom pri posudzovaní úspešnosti je odpoveď Ten kto splnil zadané úlohy je lepší ako ten, kto urobil viac práce.

Ako vidíte, s tými minoritnými portálmi to nie je jednoduché. Akonáhle na nich nájdem nejakú výhodu, vzápätí sa ukáže že je to opäť omyl. Príbehy sa vetvia, komplikujú a aj keď sú nižšie náklady na optimalizáciu pre ne ich konkurenčnou výhodou, z odhadovaných minimálnych nákladov pri ich využívaní sa stane čierna diera.

A nabudúce to už bude na 100% diel o výrobnej porade. Už je načase.

Kodaň – prechádzka po meste s fotografiami

Prechádzku po Kodani začnime neďaleko hlavnej vlakovej stanice. Len pár krokov za ňou (z pohľadu radničného námestia) som býval v jednom príjemnom hoteli. Aj na ten dôjde v niektorom z ďalších častí seriálu. Ale dnes sa prejdeme po Kodani.

IMG_4171.jpgZačnem fotografiou budovy jedného hotela, je tam aj pizzeria. Budova ma zaujala hlavne svojím tvarom pripomínajúcim lokomotívu. Ulica, ktorá vychádza z fotografie do prava je zaujímavá tým, že sa na nej nachádza mnoho obchodov a jeden Apple store. Aj som chcel ísť dovnútra, ale buď bolo neskoro, alebo som sa ponáhľal za manželkou do iného hotela.

IMG_4175.jpgAle obráťme pohľad na druhú stranu, kadiaľ viedli moje kroky ďalej. Smerom k Radničnému námestiu. Kým tam prídeme, dáme si malý exkurz do dánskej gastronómie. V jednom sprievodcovi som sa dočítal, že odkedy sa v Dánsku usídlili vyslanci talianskej, gréckej, španielskej a inej gastronómie, tak sa dánska gastronómia stala požívateľnou. Nuž, pravdu majú. Keď sa chcete v Kodani dobre najesť, odporúčam lazáne v pravej talianskej reštyke (tí Taliani, čo ma obsluhovali, pozerali na mňa skrz prsty, keď som si k nim dal pivo), alebo v gréckom rýchlom občerstvení s mňamkami na grile.

IMG_4178.jpgPrišli sme na Radničné námestie. Odtiaľ začína (alebo končí, podľa vášho vkusu) vraj najdlhšia pešia zóna v Európe. Rozhodne je dlhá až až. Na fotografii vidíte ústie do nej. Na pravej strane v dome, ktorý je hotelom, je BurgerKing a hneď vedľa KFC. McDonald je hneď po pravej strane na začiatku pešej zóny a potom ešte raz v jej strede. To spomínam pre prípad, že by ste potrebovali nejakú gastronomickú istotu v cudzom svete.

IMG_4177.jpg

IMG_4184.jpgJa som sa vydal okolo radnice, ulicou Vester Voldgade, ktorú vidíte na fotografii celkom vľavo. Nie je to ulica ktovie čím zaujímavá, vedie ale k Národnému múzeu. Musíte včas zahnúť do ulice NY Vestergade. Keby boli veci tak ako sa patrí, uvideli by ste na fotografii v pozadí najvyššiu vežu a dominantu Kodane, vežu paláca Christinaborg.

IMG_4187.jpgIMG_4188.jpg
Na nádvorí je samé bahno. Chvíľu mi to bolo divné, že uprostred Kodane to vyzerá ako u nás na dvore keď dobre zaprší, ale po chvíli prišla trénovať kráľovská jazdná polícia so záprahom. Na to celé sa pozerá (na fotke v pravo) Christian 9, vraj zákonitý otec Európy. Mal niekoľko potomkov a jedna dcéra bola anglickou kráľovnou, ďalšia predposlednou cisárovnou Ruska a syn gréckym kráľom. Keď sa zišli na tatkových narodkách, bol to taký európsky snem na najvyššej úrovni.

IMG_4189.jpg IMG_4209.jpgBudova Christianborgu je využívaná ako sídlo dánskeho parlamentu, najvyššieho súdu a keď treba reprezentovať, práve tu prijíma dánska kráľovná návštevy. Ako všade v Kodani aj pred parlamentom majú hlavné slovo bicykle. Keď som išiel okolo, práve parkovala svoj bicykel nejaká úradníčka v kostímčeku, zimník, lodičky. Pred budovou (z druhej strany) je pekne veľká križovatka, ktorá ilustruje ako vyzerá organizácia dopravy v Kodani. Zľava: odbočovací pruh pre bicykle, rovný pruh pre bicykle, odbočovanie pre autá, rovno pre autá a to celé v opačnom poradí v protismere. A aby to nebolo jednoduché, križujú to pruhy pre cyklistov z krížnej ulici. Poviem vám, v križovatke sa s autom zle odbočuje do ľava, ale v Kodani je to rovnako debilné aj do prava, pretože bicykle idúce rovno majú prednosť. Teda, ak ich nesejmete zrkadlom 😉

IMG_4212.jpgIMG_4206.jpgAle vráťme sa k prechádzke. Vedľa Christianborgu sa nachádza budova kráľovskej knižnice. Na fotke vľavo je jej stará budova a v pravo, pri pohľade z mostu cez prístav vidieť celkom vľavo čierny kúsok novej budovy. Vraj Čierna perla.

IMG_4233.jpg
Vedľa kráľovskej knižnice sa nachádza budova bývalej burzy. Na fotke vpravo vidieť detail veže. Je tvorená zapletenými dračími chvostami. Na dolnom konci budovy sa nachádza kaplnka, kde sa svadbila súčasná kráľovná.

Potom moje kroky viedli cez most Knippelsbro do prístavu Christianshavn. Chcel som si pozrieť dva kostoly.

IMG_4217.jpgIMG_4216.jpgPrvým bol Christiansjirken, kde sa sedí ako v divadelných lóžach. Pri vstupe ma zaujalo, že v dánskych kostoloch majú opäť záchody. Prečo opäť? Podrobnosti hľadajte v jednom z dielov seriálu, Ako básnici… Tá elegantná budova hneď vedľa kostola je budova ministerstva. Dánski architekti odviedli v skutku dokonalú prácu v snahe o citlivé zasadenie objektu do okolitej architektúry.

IMG_4222.jpgIMG_4231.jpgDruhým kostolom, bol kostol Spasiteľa (Vor Frelsers Kirke), ktorý je vraj jedným z najkrajších v Dánsku. Z vonka určite, dovnútra som sa nedostal, pretože ho masívne reštaurovali. Tak som sa pozrel smerom hore a vydal sa späť, na ľavú stranu kanála o po nábreží k Malej morskej víle.

Prehliadka nábrežia v ďalšom diele, po novom roku.

K článku patrí aj mapa, ktorá zobrazuje jednotlivé zastávky na putovaní Kodaňou, aj s fotografiami. A ešte viac fotografii nájdete v príslušnej sekcii Dánsko-Kodaň v mojej galérii.