Z príručky o nakupovaní cez internet – prečo nakupovať na internete

Úvodný diel som venoval základným pojmom s ktorými sa stretávame na konci objednávkového procesu. Tento diel bude naopak o tom úplne prvom, základnom, o prvotných pohnútkach, prečo nakupovať na internete.

Hneď na začiatku využijeme naše znalosti z prvého dielu. Jeden z rozumných dôvodov prečo nakupovať na internete je blízkosť obchodu. Povedali sme si, že si vyberáme pri objednávaní spôsob doručenia. Tak si vyberte taký spôsob, ktorý je vám najbližší. Uvediem niekoľko príkladov:

  • Máte za rohom kamennú výdajňu internetového obchodu? Tak je pre vás nakupovanie cez internet výhodné.
  • Máte poštu (budovu, kde vydávajú balíky) oproti, cez ulicu? Tak je pre vás nakupovanie výhodné.
  • Poštárka je vaša známa (na dedine ste spolu tajne chodili na hrušky do školskej záhrady)? Tak je pre vás nakupovanie pohodlné, keď si necháte doviezť balík poštou.
  • Je najbližší obchod (iný, kamenný) s vyhliadnutým tovarom v ďalekom okresnom/krajskom/hlavnom/zámorskom meste? Tak je pre vás nakupovanie cez internet výhodné. Cesta vlakom by sa predražila.
  • Chcete si nechať nákup doniesť až do domu? Tak nakupujte cez internet a ako spôsob doručenia si zvolte nejakú súkromnú spoločnosť.
  • Chcete si pokecať s obchodníkom? Vyberte si taký internetový obchod, ktorý to umožňuje. Záznam z IM je viac ako jedna babka povedala.

Verím, že ste z uvedených príkladov pochopili filozofiu internetového nakupovania z pohľadu blízkosti tovaru. Internet prinesie do vašej obývačky hypermarket plný tisícov druhov tovaru. Internet privedie bratislavský hypermarket a nákupnú pasáž Polusu do vašej dediny. Keď pôjdete zajtra okolo budovy pošty, privrite oči a predstavte si webovú stránku nejakého internetového obchodu. Je tam!

Druhý dôvod je tiež spojený s vedomosťami, ktoré ste získali v prvom diele. Áno, je to otázka ceny a platobných možností.

  • Chcete si vybrať hneď, ale platiť až po výplate? Napíšte do poznámky k objednávke, že nech to pošlú až začiatkom budúceho mesiaca. Nebudete si musieť zariaďovať kreditku ( alebo kontokorent a veci podobné), ktoré by vás na úrokoch stáli priveľa.
  • Chcete si vybrať najvýhodnejšiu cenu? Obísť rovnaké množstvo kamenných predajní by vás stálo niekoľko kilometrov najazdených na aute.
  • Chcete platiť len a len bezhotovostne? (Kartou, prevodom na účet) Tak si vyberte taký internetový obchod, ktorý ponúka vášmu srdcu najmilší spôsob platby.
  • Chcete platiť za hmatateľný tovar, ktorý držíte v rukách? Nakupujete prvýkrát v konkrétnom internetovom obchode? Zvolte istotu platby formou dobierky.

Viete, ide o to, nájsť tú správnu kombináciu možností platby a možností doručenia či šírky sortimentu, ktoré vám (osobne, konkrétne, jedinečne a špeciálne) vyhovujú. Nie každý eShop poskytuje všetky možnosti. A naopak, medzi eShopmi určite nájdete taký, ktorý poskytuje kombináciu vám priamo na mieru.

Všimnite si, že výhodná cena je len jedna z možností a je súčasťou len 6 kombinácii z celkových 24 možných kombinácii pozitívnych dôvodov prečo nakupovať. A to som sa veľmi nesnažil nájsť tie vaše dôvody, prečo je nákup na sieti práve pre vás špecificky výhodný.

Nabudúce si povieme o tom, ako prebieha objednávkový proces, aby sme v ďalšom diele mohli využiť získané vedomosti pri rozhodovaní, kedy je nevhodné nakupovať na internete. Bez znalosti techniky a princípov objednávkového procesu totiž nepochopíte, ako sa vysporiadať s obchodmi predávajúcimi vzduch a vodu v koši. Preto budúci diel bude kľúčovým v celom seriále.

Dánsko – cesta po ostrovoch Fyn a Sjealland

Ako som bol spomenul v predchádzajúcom diele seriálu, na diaľnici som sa už nevracal a zamieril na ostrov Fyn a po jeho južnom okraji krajnou ostrovného Dánska.

IMG_4103.jpg

IMG_4105.jpg

Prvou zastávkou bol prístav v meste Assens. Chcel som navštíviť nejaký skutočný prístav. Ani nie veľký, ale ani nie celkom malý. Taký obyčajný. A tento práve taký bol. Z veľkej časti je to kotvisko súkromných malých lodí. V čase, keď som tam bol,
bola väčšina na suchu, ale aj tak bolo prístavisko plné. V pozadí nakladali cukrovú repu. A nakladali a nakladali. Jazdil o tam jedno nákladné auto za druhým a pre tú loď to bolo ako zrnko piesku, či skôr kocka cukru.

IMG_4107.jpg IMG_4109.jpgPrístav stráži socha Petera Willenoea, obávaného námorníka z prelomu 18. a 19. storočia. Za chrbtom mu z jedného skladu urobili hotel. Nabudúce by som asi spal v tomto. Na brehu mora, prístavný ruch, pre suchozemca exotika.

V Assene som si chcel vymeniť Euro za lokálnu menu, ale banka otvárala až o 10:00. Celkovo mi mestečko pripadalo o 9:30 akoby bola rozprávka o Šípkovej Ruženke práve za polovicou. Tak som sadol do auta pokračoval, smer zámok Egeskov.

IMG_4127.jpgIMG_4121.jpgVodný hrad Egeskov bol hlavným cieľom môjho putovania ostrovom Fyn. Kvôli jeho návšteve som si vybral južnú trasu. A tiež som chcel vidieť ako vyzerá dánsky vidiek. Vidiek som videl, hrad nie. V novembri už majú po sezóne. Ani len do zámockého parku sa nedostanete.

IMG_4117.jpgIMG_4126.jpgTakže z vraj najkrajšieho vodného hradu v Európe vám môžem ponúknuť len schému zámockej záhrady, fotografiu návštevných hodín a jednu, či dve fotky spoza plota.

Chuť som si napravil horalkou a pohľadom na krajinu, cez ktorú som prechádzal. Dáni žijú všade. Nemajú klasické dediny. Tých je naozaj len pár. Medzi dedinami je po krajine roztrúsených mnoho usadlostí. Často sú postavené do tvaru U. Asi aby im do nich nefúkalo. Tiež som si všimol, že pri každej usadlosti majú karavan. Niekde aj dva. V krajine je len minimum veterných elektrární. Tak nejako som očakával, že ich uvidím viac a že stretnem aj nejaký ten veterný mlyn. Tesne pred odbočkou z cesty k zámku Egeskov som narazil na jeden jediný na celej južnej trase ostrovom Fyn.

IMG_4110.jpgNa fotkách je veterný mlyn v plnej paráde a v galérii nájdete aj pár detailov. V mlyne sa evidentne normálne býva, ale keďže Dáni nepoznajú ploty, môžete prísť až celkom k nemu. V sezóne sa dá pravdepodobne urobiť aj prehliadka vo vnútri.

Dáni rezignovali celkom na ploty a zatepľovanie. Nové stavby už väčšinou (ale nie vždy, tak 55% novostavieb) mali klasickú omietku, takže pod ňou sa môže všeličo ukrývať. Ale väčšina stavieb v Dánsku je z pohľadových tehál a tam by bolo zateplenie hneď vidieť. Teda tehly by nebolo vidieť.

IMG_4128.jpgIMG_4145.jpgPo sklamaní z nenávštevy zámku Egeskov Slot som sa vydal ďalej smerom na východ k mostu Great Belt Bridge, ktorý spája ostrov Fyn s ostrovom Sjealland. Prvá fotka je priamo spoza volantu. Jazdu po moste som si vychutnával. Zavesil som sa za kamión a osemdesiatkou som sa kochal. Je pravda, že mi pôžitok kazil silný bočný vietor a hlavne pocit, že všade na vôkol je hlboké more. Je to klasická diaľnica, takže klasické obmedzenie na 110 km/h. Uprostred je ostrov Sprogo. Odbočiť naň a kochať sa na ňom nedá. Je tam zákaz s nejakou supervýnimkou pre miestnych. Na ostrove má stanicu aj strážna služby mosta, takže som to bez tej výnimky netestoval. Vjazd na most zo strany ostrova Fyn je plynulý, len vás upozornia, že na druhej strane vás skásnu o 205 dánskych korún (za osobák do 6m dĺžky). Stránky mostu Great Belt obsahujú všetky ceny vrátane detailov o prevádzke mostu. Dá sa platiť kartou (aj hotovosťou, aj nejakým ich elektronickým predplateným systémom Bro-bizz), nechce to žiadnu formu autorizácie, teda ani PIN ani podpis. Aj keď bol pondelok okolo obeda, pri asi 8-9 termináloch bolo asi 5 áut, takže pohodička.

IMG_4131.jpgIMG_4136.jpgPo prejazde som zišiel z diaľnice do mesta Halsskov, aby som si ten most mohol vyfotiť aj z profilu. Keď už som bol v meste, fotil som si aj prístav (veľké lode) a aj novú dánsku architektúru. Dáni neriešia súkromie. Veľké presklené steny, videl som až do kuchyne.

V meste som si konečne vymenil nejaké to Euro za Dánske koruny. Mince celých korún sú v striebornej farbe a v strede majú dierku. Menil som to v Jyske Bank. Keď som vošiel dovnútra, zarazil som sa a normálne som sa opýtal, či som skutočne v banke. Na moju nemčinu promptne zareagovali, že yes. Moje prekvapenie spôsobilo zariadenie interiéru. Po ľavej ruke kaviarenské zákutie, po pravej pohodlné kreslo a polička s knihami, oproti 4 veľké okrúhle stoly, kde sedeli bankoví úradníci a každý mal po ľavej ruke volnú stoličku pre zákazníka. Kočka, čo mi menila peniaze pri pultíku, príjemne usmiata… nuž, banka podľa môjho gusta. Žiaden mramor, žiaden chróm, ale príjemná vôňa kávy a pohodlné kreslo.

IMG_4130.jpg Keď som sa pokochal mostom a pofotil aj okolie miesta, odkiaľ som ten most fotil (v galérii sú fotky chatkovej osady vrátane detailu zabezpečenia proti zlodejom v mimosezónnom období (gumicuk to istí)), vrátil som sa na diaľnicu smer Kodaň. Táto fotka diaľničného nájazdu je typická. Dlhý bočný nájazd (naozaj dlhý a rovný), špeciálna značka v tvare stužky bojovníkov proti AIDS, ktorá upozorňuje, že sa bude pripájať ďalší pruh. Po pripojení obligátne obmedzenie na 110 km/hodinu (vidieť v pozadí).

IMG_4153.jpgIMG_4156.jpgPo ceste do Kodane som si urobil ešte jednu zastávku. V meste Soro som sa prechádzal po dvore akadémie založenej v roku 1623. Hlavná budova je tá biela, nesmie chýbať akademický kostol skutočne veľkých rozmerov. Vedľa neho je pekne udržiavaný cintorín (fotky v galérii) s hrobmi významných profesorov. A ako je vidieť (fotky v galérii), nové pavilóny sa snažia architektonicky začleniť medzi historické budovy, ktoré sú väčšinou z prestavby po roku 1800.

Nabudúce Kodaň.

Miera customizácie dosiahla 60%

Túto kľúčovú vetu som počul niekoľkokrát opakovanú z úst predvádzateľa jedného CRM systému. A vrátila ma o 4 roky späť, keď som ako regulárny korporátny zamestnanec bol súčasťou týmu, ktorý sa podieľal na výbere a customizácii riešenia externého dodávateľa na… A viete, že je to jedno, čo to bolo. Uzáver pre mňa bol jednoznačný: Nikdy viac takýmto spôsobom.

Keď si tak čítam úvodný odstavec, ovial ma pekne zatuchnutý vietor minulých čias. Inak, že sú to už 4. roky, tak to ma pekne prekvapilo. A rovnako nechutne sa cítim, keď od svojich dodávateľov počujem vetu: Pošlite nám vaše požiadavky e-mailom, mi vám urobíme cenovú ponuku na úpravy… Už je jedno čo bude nasledovať. Ak pristúpite na túto hru na customizáciu, spadnete do pasce kŕmiča cudzích opíc. Titulok tohoto článku by mohol kľudne znieť: Zákazníci platia 60% krmiva cudzích opíc.

Sú dve možnosti, z ktorých si môžete pri výbere dodávateľa na čokoľvek vybrať:

  1. Dodávateľ príde, opýta sa čo potrebuje a pripraví riešenie na mieru.
  2. Dodávateľ príde, opýta sa čo potrebujete a nastaví podmnožinu z celkového množstva funkcii jeho univerzálneho riešenia.

Zásadný rozdiel v týchto dvoch možnostiach je v tom, čo za svoje peniaze dostanete.

Prvá alternatíva:

  1. V prvom prípade dostávate to čo ste si vymysleli, tie funkcie, ktoré ste chceli.
  2. V prvom prípade akýkoľvek ďalší rozvoj závisí len a len na vašich nápadoch
  3. Dodávateľ dostáva od vás inšpiráciu na budúci rozvoj a svoje príjmy.
  4. Strácate čas ladením customizovaných častí
  5. Od vás odchádzajú nápady, ktoré keď dodávateľ zrealizuje si u dodávateľa zakúpite.

Druhá alternatíva:

  1. Dostanete to, čo ste potrebovali, tie funkcie ktoré ste chceli
  2. Dostanete zadarmo inšpiráciu na svoj budúci rozvoj.
  3. Rýchla implementácia rozvojových nápadov (všetko je už pripravené, len zapnúť modul).
  4. Minimalizácia času stráveného ladením.
  5. Platíte za exkluzivitu vrámci skupiny zákazníkov vášho dodávateľa.

Nekŕmte cudzie opice, nedávajte dodávateľom svoje nápady za ktoré si nechajú zaplatiť z vašej peňaženky. Zdá sa vám to absurdné? Že vy by ste to predsa neurobili? Hm. Kedy ste od svojho dodávateľa počuli v telefóne: „To je zaujímavý podnet, pošlite mi to e-mailom a my pripravíme návrh riešenia.“?

Ideálny svet by mal vyzerať nasledovne: „To je zaujímavý nápad, mohli by sme sa stretnúť, aby som si mohol podrobne zaznamenať vašu predstavu“? Následne dodávateľ pripraví riešenie a zákazník sa rozhodne, či toto riešenie bude pre neho exkluzívne a teda zaplatí náklady na technickú realizáciu (a časť nákladov na predprojektovú prípravu), alebo získa riešenie bezplatne a dodávateľ bude môcť zahrnúť novú funkciu do svojej komplexnej ponuky pre všetkých svojich zákazníkov.

Chvíľu som uvažoval, či tento článok skutočne patrí do seriálu o mŕtvych koňoch a zdochnutých psoch slovenského internetu. Áno patrí do tohoto seriálu. Z dvoch dôvodov:

  1. Ako tvorca internetového, alebo akéhokoľvek projektu, ste zákazníkom a objednávateľom externých riešení. Minimálne je to nejaký systém na správu úloh, kontaktov, zákazníkov. (A z predchádzajúcich dielov vieme, že tých funkcii je v každom projekte niekoľko, takže nejaký systém treba zaviesť.). Preto je dobré vedieť, aká forma dodávky je pre váš konkrétny projekt užitočná.
  2. Ako tvorca internetového, alebo akéhokoľvek projektu, sa musíte relatívne skoro rozhodnúť, akou formou budete svoj projekt poskytovať. Aký podiel individuálnych úprav budete pre svojich zákazníkov poskytovať. Ale hlavne, kto bude tieto úpravy vymýšľať a platiť. Návodom pre rozhodovanie nech vám je prvá časť článku.

Na záver ešte skompletujem náš dnešný zverinec. V súčasnosti sa ukazuje, že prvá alternatíva vývoja projektu je životaschopná, ak máte veľkého korporátneho klienta, kde o dodávkach rozhodujú niekoľkostupňové manažérske týmy a kde je množstvo odborníkov, ktorí kvôli svojmu kariérnemu postupu sa radi blysnú nápadom, ktorý bude pre váš projekt prínosný. Pokiaľ takéhoto klienta nemáte, tak ste sa rozhodli osedlať mŕtveho koňa. Mŕtvy kôň je charakteristický tým, že firma nie je schopná prísť s inovatívnym nápadom, ktorý by priniesol obsadenie novej časti trhu. Firma, ktorá sa upriami na prvý obchodný model si, z jeho podstaty, zvykne na to, že inovatívne riešenia prinášajú zákazníci.

Áno, mať kreatívne oddelenie platené z cudzej výplatnej listiny je finančne lákavé. Ako zákazník sa o to snažím, ako dodávateľ sa snažím tejto lákavej ceste, na ktorej sa zo mňa skôr či neskôr stane mŕtvy kôň, vyhnúť.

Budúci diel už bude skutočne o minule sľubovanej výrobnej porade.

Markeťák hľadí na projekt prizmou skutočných zákazníkov – tretí diel o koňoch a psoch

Z prvého dielu vieme, že každý dobrý projekt potrebuje funkciu markeťáka a z druhého dielu vieme, ktorá osoba funkciu markeťáka obsadila. Dnes si povieme čo je najväčší prínos markeťáka do vnútra firmy.

Prizmu definuje slovník cudzích slov ako hranol.

Prizma je ten hranol, ktorý mení náš uhoľ pohľadu. Prizma sú naše skúsenosti, vedomosti. Prizma je životný priestor, v ktorom sa pohybujeme. Prizma je náš vek.

Prizma zákazníka je najlepší priateľ markeťáka. Súčasne je to to najcennejšie, čo markeťák môže priniesť do vnútra firmy. Pochopenie prizmy umožní váš projekt ďalej rozvíjať. Umožňuje vôbec vytvoriť projekt, ktorý má zmysel. Pochopenie prizmy vášho zákazníka umožní vášmu projektu uspokojovať skutočné priania a potreby vašich skutočných zákazníkov. Tých, ktorí prinesú vášmu projektu úspech, tých, ktorí z vás urobia boháčov. Tých, vďaka ktorým svoj webový projekt predáte za ťažké prachy Googlu alebo SME.

Teraz budem trochu didaktický. Budeme hľadať ciele vášho projektu videné prizmou vašich zákazníkov. Ukážeme si, kde sa tá prizma vlastne nachádza. Ak ste o nej nikdy nepočuli, skúsime si ju prvýkrát ukázať: Vezmite si dva papiere. Áno, budete písať na papier, nie na obrazovku.

Najprv použijeme to čo máme, teda vašu prizmu. Na prvý papier si napíšte zoznam toho čo by mal váš projekt riešiť, aký problém zákazníka/návštevníka by mal vyriešiť. (Mohol som napísať nejaké synonymum, napríklad saturovať, ale radšej budem zrozumiteľný.) Takže máte to?

Na druhý papier si napíšte zoznam ľudí, profesií, teda zoznam, komu by mal tento váš projekt pomôcť vyriešiť problémy spísané na prvom papieriku. Je to zoznam ľudí, ktorých prizmu hľadáme.

Ten prvý papier otočte naopak. Popísanou stranou dole a čistou hore. Na túto čistú stranu napíšte nový zoznam problémov, ktoré potrebujú vyriešiť ľudia, skupiny, profesie, ktoré ste si napísali na ten druhý papier. Ale pozor, skúste si predstaviť, že ste oni. Musíte sa vcítiť do pozície vašich budúcich zákazníkov. Pozrieť sa na váš projekt ICH prizmou. Ich uhlom pohľadu. Z pohľadu ich skúseností. Musíte nájsť prizmu vašich zákazníkov. Tak, ani to nebolelo a máte to miesto, kde sa vo vašej firme nachádza prizma. Je to presne to miesto, kde je sa stretáva váš pohľad na projekt a pohľad vašich zákazníkov.

Ale späť k papierom. Napísali ste na tú druhú stranu toho prvého papiera niečo? Ak ste sa skutočne vcítil do úlohy vašich zákazníkov a súčasne váš prvotný nápad na projekt aspoň za niečo stál, budú obe strany papiera aspoň na 70% zhodné. Ak sú zhodné na viac percent, tak ste sa málo vcítili do prizmy vašich zákazníkov alebo je váš projekt od počiatku geniálny. Ak je to tak na cca 20%, nezúfajte. Alebo si nájdite inú cieľovku, alebo smerujte svoj projekt viac podľa druhej strany prvého papiera, teda podľa skutočných potrieb vašich budúcich zákazníkov/návštevníkov.

Tieto dva papiere budú od teraz hlavným bičom funkcie markeťáka vo vašom projekte. Funkcia markeťáka musí neustále dozerať, či ostatné funkcie vo vašom projekte dodržujú skutočné ciele projektu, teda záujmy zákazníka. Inak sa mu bude projekt zle predávať. Inak bude predávať projekt zákazníkom/návštevníkom, ktorí ho nepotrebujú. Inak bude predávať nepotrebný projekt. Inak budete míňať peniaze a čas na dosiahnutie vašich cieľov, nie potrieb vašich návštevníkov/zákazníkov. Proste bude v úlohe predajcu chladničiek za polárnym kruhom. Alebo lopatistickejšie a vo veľkom detaile: Budete mať na webe okrúhle rohy, lebo cieľom šéfa je pekná grafika a nie košík v pravo hore, lebo tak sú zvyknutí vaši zákazníci (zistené marketingovým prieskumom).

Toto dozeranie je nezávideniahodná úloha. Všetky ostatné funkcie mu budú nadávať. Programátori vymyslia desiatky ironických prezývok a projektový manažér ho bude nenávidieť za jeho neustále opakovanie: „Ale naši zákazníci by zaplatili viac, keby táto časť webu fungovala tak, ako to potrebujú naši zákazníci. Tak to zariaďte!“ Všetci zainteresovaní do projektu si myslia, že najlepšie vedia, čo chcú vaši zákazníci. Ale s prizmou zákazníka sa dostane do kontaktu len a práve markeťák. On ju musí mať stále pred sebou pri každej diskusii vo firme, pretože jedine on sa skutočne stretáva zo skutočnými zákazníkmi. Funkcia markeťáka má pravidelne prinášať názory a pohľady zvonku. Preto si markeťák musí byť istý, že dostatočne chápe prizmu svojich zákazníkov.

Áno, markeťák stále hľadí na váš projekt prizmou vašich zákazníkov. Markeťák sa stále snaží hľadať prizmu vašich užívateľov. Vymýšľa a hlavne vyhodnocuje všelijaké prieskumy, testovania, overovania úspešnosti, farebné varianty, ankety. Snaží sa, aby sa z vášho projektu nestal mŕtvy kôň. Lebo po takom ani zdochnutý pes slovenského internetu neštekne.

Na budúce: výrobná porada.

Úloha, funkcia, osoba – druhý diel seriálu o skapatých psoch a mŕtvych koňoch

Prvým dielom tohto seriálu som spôsobil v markeťáckych kruhoch predčasné Vianoce. Uvidíme či sa budú tak vyťešovať, keď tento seriál článkov o skapatom psovi a mŕtvych koňoch na poli slovenských webových projektov skončí.

Ale kým príde na tie Vianoce, najprv bežná próza všedného dňa jedného vášho webového projektu. Webového projektu, takzvanej jednokoňky. Minule som sľuboval, že to bude drsné. Preto varujem slabé povahy dopredu, hrozí schíza. A keď schíza v jednokoňke, tak schíza jak hovado.

Zadefinujeme si dva zásadné pojmy dnešného dielu:

  1. funkcia – súbor činností, úloh, ktoré musia byť vykonané, aby projekt dosiahol definovaný úspech
  2. osoba – človek z mäsa a kostí, ktorý bude vykonávať činnsoti potrebné pre to, aby projekt dosiahol definovaný úspech.

Všimnite si ten rozdiel. Funkcia je nehmotný súbor činností. Niekto by povedal, že je to pracovná pozícia. Iný by to nazval flek, ďalší zoskupený zoznam úloh. A všetci by mali pravdu.

Keď som riešil akúkoľvek úlohu, ako prvé vznikol zoznam činností, ktoré treba spraviť. Čo nakúpiť, čo zazmluvniť, čo zmanažovať, čo napísať, čo vytlačiť, čo definoavať, čo vymedziť, objednať perá, vizitky, nábytok, ak nábytok, tak nakresliť dispozíciu, vymaľovať, objednať štít, usporiadať otváraciu párty, naťahať sieť, naprogramovať skladový SW, nakúpiť počítače, sterilizátor – teda sušičku a tisíc a jednu vec, ktorú treba zariadiť. Zamyslite sa nad svojím webovým projektom, čo všetko treba spraviť. Okrem toho sterilizáku sa vo vašom zozname asi nájdu podobné položky.

Tak, vieme čo. Vieme kto to urobí? Stop, stop, stop. Vidím vám to na očiach, že už by ste chceli začať rozdeľovať spísané úlohy medzi ľudí. STOP, ešte nie.

Kľúčový moment dnešného dielu:

Rozdelíme úlohy medzi funkcie.

Tých tisíc úloh rozdelíme medzi niekľoko funkcii. Túto časť tvorby a správy projektu mám rád. Aj keď nemám ľudí, tak môžem delegovať, prikazovať, rozdelovať a panovať. (Aj keď s tým rozdeľovaním to bolo trochu inak.) Funkcii ajťák dáme nastarosť všetky čiastkové úlohy týkajúce sa HW a SW. Funkcii markeťák dáme za úlohu vymaľovať, zorganizovať nábytok, vymyslieť uloženie tovaru, objednanie peknej hostesky na otváraciu párty… V prípade vášho webového projektu isto viete, čo pre vás také marketingové oddelenie nejakej veľkej reklamky môže urobiť. Neviete? Tak tam zájdite a opýtajte sa ich, čo pre vás môžu urobiť. Že im to nakoniec nezadáte… Ja viem, je to trochu podlé, ale poznáte ten vtip o Sandokanovi? Biznis je biznis. No dobre, tak si kúpte knihu.

Takže máme tisíc úloh rozdelených pre 3, 4, 6, no maximálne 10 funkcii. Taký malý haedqvoter, teda hlava firmy. Zdá sa vám 10 darmožráčov veľa? Nuž, keď započítate aj upratovačku, osobnú sekretárku pre vás a zdielanú asistentku pre ostatných…

Dosť bolo snenia!

Prichádza tretia časť dnešného seriálového dielu. Tá najdrsnejšia.

Máte na to, aby ste zaplatili 10 osôb, z ktorých každá obsadí jednu z vami vytvorených funkcii? Máte na to prachy? Máte na to manažérske schopnosti riadiť takúto bandu?

Nebudem za vás ani odpovedať. Práca zahojí každú ranu na duši, tak hor sa do toho. Budeme obsadzovať funkcie osobami ktoré máme k dispozícii. Máme len jednu osobu? Tak to aspoň máme rýchlo za sebou. Na každú vizitku si nad každú funkciu napíšte svoje meno aj je po paráde.

Ak máte menej osôb ako funkcii, čo isto máte, tak treba ešte skoordinovať kedy sa daná osoba bude danej funkcii venovať. Zdá sa to zbytočné, ale napríklad upratovať kanceláriu nemôžete súčasne s rokovaním o rozpočte vašej banerovej kampane. To len tak na ilustráciu.

Počujem vás ako si hovoríte? A to sa mám rozdvojiť, roztrojiť? A niektorí: Rozdesiatiť? Áno priatelia, je to klasický stav rozdvojenej osobnosti. Schíza. U rozdesiatených je to schíza jak hovado. Vravel som. Bude to drsné. Ak má mať váš projekt šancu na úspech nemôžete zanedbať nič. Ani marketing, ani poriadok na pracovnom stole, ani kvalitné účtovníctvo, ani grafický návrh ani ergonomický návrh webu. Chápem, že toto je najťažší moment dnešného dielu, tak dám aj osobné skúsenosti. (Ako keby toto celé nebolo o osobných skúsenostiach – hovorí moje druhé ja. Ticho budeš! – hovorí moje prvé ja.)

Mne sa osvedčilo, že som si stredu vyhradil na koncepčnú prácu. Jednoducho v stredu som vývojár, vizionár, absolvent školenia, riaditeľ firmy… V pondelok údržbár sortimentu, v utorok markeťák, správca PPC kampane…

Keď skončím výkonnú prácu, vstanem od stola, spravím si kávu, poprechádzam sa a tak vytvorím predel. A potom začnem spracovávať svoje cesťáky a iné podklady pre účtovníčku.

Rekapitulácia:

  1. Definujte zoznam čiastkových, drobných, ale aj koncepčných úloh, ktoré váš projekt vyžaduje.
  2. Zoskupte tieto úlohy do funkcii, pracovných pozícií.
  3. Pridelte tieto funkcie konkrétnym osobám. Platí, že jedna osoba môže zastávať koľkokoľvek funkcii, od jednej až po všetky.
  4. Tak, ako sa vyvíja projekt v čase a priestore opakujte pravidelne body 1-3.
  5. Dodržanie poradie bodov 1-3 je kriticky dôležité.

Pointa: Keď viete čo má daná funkcia v náplni práce, ľahko posúdite, či osoba, ktorá ju zastáva robí to čo má.

Takýchto poínt určite nájdete aspoň 10. Budeme to rozoberať niekedy koncom seriálu, tak okolo 5-6 dielu.

Jáj vy stále čakáte, aké že to predčasné Vianoce zavládli u markeťákov. Nuž na ideálne.mediálne.blogu používajú v sidebári (bočnom stĺpci) nástroj mikroblogingu Jaiku. To je ten nieTwiter, čo si toť nedávno kúpil Google. No a v tomto mikroblogingu sa objavil tento odkaz:

Sláva nám marketérom. Slovenský internet je plný mŕtvych koní a zdochnutých psov. Zdroj: Jaiku

Sláva im. No dočasu. Do budúceho dielu. To si ich vychutnám. Na rad príde prizma. Pre usilovných odporúčam za domácu úlohu článok Experiment profesora Bavelas.

(Za hlavu sa chytám) No to je marketingový ťah, dať na koniec textu odkaz inam? Ale už to nebudem prepisovať.

Slovenský internet je plný mŕtvych koní a zdochnutých psov

Všeličo sa popísalo o tom, prečo na Slovensku na sieti zdochol pes. Aj na týchto stránkach som priniesol niekoľkokrát vševediacu a neomylnú analýzu. Jedna bola, že slovenské portály sú mŕtve kone, ktoré zdochli na začiatku tisícročia. Druhou neomylnou pravdou je, že sa mi páči ako TB presadzuje prerod sme.sk na skutočný internetový spravodajský server. Ale raz darmo. Keď chýbajú dvaja našepkávači, každý hlas ostane nemý, každý projekt umrie.

Tento článok, tak ako mnohé, mal byť pôvodne komentárom k článku Sme.sk je ťahúňom slovenského internetu. Dovolím si zacitovať to, čo mňa zaujalo. Nie je to tá časť o zdochnutom psovi, až taký nekrofil, nie som. Je to iná časť. Časť, kde autor vyzýva:

„Nádejal som sa síce, že niekedy možno spoja svoje sily najznámejší slovenskí IT blogeri, ktorí na takéto niečo odbornú kapacitu majú, ale sily sú príliš roztrieštené, a všetci si radšej hľadia svoju prácu“

No to by ma zaujímalo, akú svoju prácu. Pre aký projekt? Ak je slovenský, tak mi zo zalinkovaného článku vychádza, že nech sa do toho ani nepúšťajú, pretože vďaka kvalite ich projektov na slovenskom internete zdochol pes.

Ak zahraničných, tak je jasné, že veľmi dobre vedia, prečo sa o slovenský nezaujímajú. Alebo im to rázne a rukolapne vysvetlil ich… Ešte chvíľu si to nechám pre seba, aby som vás udržal v napätí a donútil dočítať tento článok.

Takže! Aby som bol aj trochu konštruktívny a nesťažoval si na to, že nejsou lidi. Zásadnú úlohu hrá penetrácii pripojenia medzi ľuďmi, teda potenciálnymi užívateľmi. Keď porovnám priebeh krivky návštevnosti slovenských a českých projektov, po 16:00 na Slovensku zdochol pes.

Vidíte, zdochnutého psa z nadpisu sme už našli. Teraz ešte toho mŕtveho koňa a mám to komplet.

Najprv vám ukážem tie dve výzvy, ktoré sú štandardným problémom, tých našepkávačov našich najznámejších IT guruov pracujúcich na zahraničných projektoch, tie dva atribúty, bez ktorých je môj hlas mŕtvy:

Projektový manažér. Je to ako v tom matematickom príklade na spoločnú prácu:
Jedna babka okope záhradu za 2 hodiny, dve za 1. Za koľko hodín okope rovnakú záhradu 1253 babiek? Odpoveď: Bez manažéra sa pozabíjajú motykami. Zaplaťte vo svojom projekte funkciu projektmanažéra, hej, toho darmožráča čo vám kecá do vašej odbornej práce a polovica úspechu je hotová.

Markeťák. Nemáte pre svoj projekt trh? Tak si ho vytvorte. Nemáte pre svoj projekt zákazníkov? Tak si ich nájdite. Nemáte pre svoj projekt strategického investora? Tak si ho ulovte. Trhy, zákazníci a investori sa povaľujú na každom rohu. Ani jednu z týchto troch vecí žiaden programátor neurobí. Urobí to za vás jedine funkcia markeťáka. To, že ich tu vyzdvihujem, to že z nich robím druhú polovicu úspechu akéhokoľvek projektu, neznamená že ich mám rád.

Vidím vám to na nose, ako si kladiete otázku, že kde je mŕtvi kôň? Hneď, už to bude, pointa prichádza: Mŕtvym koňom je každý váš projekt bez funkcií projektmanažéra a markeťáka.

Zdá sa, že v tejto vševediacej analýze budem pokračovať. Nabudúce si niečo povieme o rozdiele medzi funkciou a osobou. Bude to drsné.

Diel desiaty: Napíšte niečo

Odkladanie zabíja produktivitu:

  • Ak sa cítite letargický alebo stresovaný z množstva poráce ktorú máte urobiť a podkopáva to vašu produktivitu, začnite niečo písať.
  • Je oveľa lepšie napísať niečo, čo sa môže neskôr pretaviť do článku alebo môže byť odrazový mostík pre nové nápady, ako sedieť a hľadieť ako sa čas stráca a stávate sa zmätený z ostatných aktivít.


Praktické odporúčania:
V rámci rešeršnej prípravy na túto sériu som objavil niekoľko názorov: Niektoré rána neviem ako začať. Prechádzam bezcieľne svoju RSS čítačku, hľadám príbehy, ale neviem ako o tom napísať. Tak obyčajne napíšem krátky osobný kúsok, len aby som trochu podnietil kreativitu a prsty začnú pracovať.

V rámci svojich projektov mám niekoľko činností, ktoré sú nekonečne nezáživné, pravidelne sa opakujú, prosto rutina. Ale treba ich urobiť a zatiaľ som ich nedelegoval. Keď nemám na nič chuť, keď sa prichytím pri hľadení do nezaostreného nekonečna, sadnem si ku klávesnici a začnem robiť niektorú z týchto rutinných činností. Po pol hodine sa zrazu ocitnem uprostred tvorivej práce.

Fakt, treba začať. Najčítanejším článkom tohoto blogu je text Zarábajte na internete – návod v 10. bodoch. Ten článok končí citátom, ktorým zakončím aj tento seriál:

This is easy shit compared to any job offline that you may have had to do for a paycheck. So quit sitting on your ass and reading this, and go out and do something about it! The rest is up to you boys and girls, so go make me proud and try it!

Ďalšie časti seriálu:
Diel prvý: Odstráňte rozptýlenie
Diel druhý: Buďte na seba dobrý
Diel tretí: Pracujte vo vašom prirodzenom rytme
Diel štvrtý: Plánujte a stanovujte si priority
Diel piaty: Vychovávajte svoju sieť, poznajte vaše kontakty
Diel šiesty: Využite užitočné príležitosti
Diel siedmy: Vyhnite sa arogancii. Dajte si pozor na falošnú skromnosť.
Diel ôsmy: Zlepšujte svoj systém, automatizujte svoju prácu
Diel deviaty: Minimalizujte administráciu – práve ste dočítali
Diel desiaty: Napíšte niečo

Diel deviaty: Minimalizujte administráciu

Myslím, že nadpis dnešného predposledného dielu tohto seriálu je jednoznačný. Verím, že každý z nás prešiel obdobím, keď hľadal tú správnu fotku na plochu, reinštaloval operačný systém, reorganizoval archivačné postupy. Niektorí to dotiahli do dokonalosti a dvakrát do týždňa inštalovali novú distribúciu Linuxu. Postavte si na stôl hodiny a zmerajte si, koľko času tieto činnosti zaberú. Vyčíslite váš hodinový príjem za takýto deň. Problém je, že čas beží a úprava ešte tejto maličkosti sa dokáže nasčítať do neproduktívneho dňa.

Administrácia je dôležitá, ale môže veľmi jednoducho zhltnúť váš čas a energiu:

  • Majte svoje online prostredie a počítač organizovaný, osvojte si systém a držte sa ho.
  • Osvojte si efektívne cesty ako sa starať o financie, dane, doménové registrácie, affiliate a doplnkové príjmy – alebo si najmite účtovníka, aby to robil za vás.
  • Dajte si pozor aby sa archivovanie a upratovanie na disku, v e-mailoch, nestalo zámienkou pre odkladanie skutočnej práce na neskôr.

Praktické odporúčania: V rámci rešeršnej prípravy na túto sériu som objavil niekoľko názorov: Udržiavam skutočne jednoduchý zošit na evidenciu rôznych prímov, aby som si zabezpečil, že budem platiť správne čiastky v správnom čase. Papierový archivačný systém nie je ten najvkusnejší, ale viem kde všetko je. Počítačový systém mám veľmi dobre organizovaný, s oddelenými zložkami pre rôzne projekty, obrázkové banky, nápady, faktúry a tak podobne. Veľmi mi pomáha Spotlight v OS X.

Finančné veci som delegoval. Nastavil som vzťah s mojou účtovnou firmou tak, aby zadávanie podkladov bolo súčasne spätnou kontrolou a aby celková interakcia bola minimálna.

Mám vytvorený systém raz položiť, zatriediť, potom už len pracovať. Keď súbor niekam uložím už ho viac nepremiestňujem. Používam vyhľadávanie na lokále a v histórii navštívených stránok pomocou programu Google desktop search.

Namiesto prepracovanej organizácie a triedenia používam vyhľadávanie. Môj systém zložiek má maximálne dve úrovne: Podľa projektu a potom do logických skupín, ktoré závisia od typu projektu. Maximálne využívam koreňový adresár projektu. Súbory tam postupne zapadajú pod nánosom nových a nových súborov. Tie s ktorými sa pracuje sú navrchu, keď potrebujem nájsť niečo staršie, nemusím sa vnárať a vynárať do rozsiahlej štruktúry. Ak adresár obsahuje menej ako 10 súborov, jeho existencia prispieva viac k strácaniu ako k organizovanosti.

Kde sa len dá, používam smart/dynamické triedenie, keď stroj automaticky triedi podľa zadanej masky. Preto nepodceňujem vypĺňanie maximálneho množstva parametrov.

Zajtra (8.5.) máme zas sviatok, takže posledný, desiaty diel tohto seriálu vyjde v stredu 9.5.

Ďalšie časti seriálu:
Diel prvý: Odstráňte rozptýlenie
Diel druhý: Buďte na seba dobrý
Diel tretí: Pracujte vo vašom prirodzenom rytme
Diel štvrtý: Plánujte a stanovujte si priority
Diel piaty: Vychovávajte svoju sieť, poznajte vaše kontakty
Diel šiesty: Využite užitočné príležitosti
Diel siedmy: Vyhnite sa arogancii. Dajte si pozor na falošnú skromnosť.
Diel ôsmy: Zlepšujte svoj systém, automatizujte svoju prácu
Diel deviaty: Minimalizujte administráciu – práve ste dočítali
Diel desiaty: Napíšte niečo

Diel ôsmy: Zlepšujte svoj systém, automatizujte svoju prácu

  • Nepredpokladajte, že váš pracovný systém je najlepší aký by mohol byť. Sú tu vždy možnosti zlepšovania.
  • Hľadajte spôsoby ako skrátiť alebo zautomatizovať bežné alebo pracné úlohy, ktoré vyčerpávajú vašu produktivitu.
  • Obzerajte sa po novom software a nástrojoch na zvýšenie produktivity, ktoré by ste mohli zapojiť do vášho pracovného systému.
  • Používajte robustný SW s prebytkom funkcii.
  • Upravte si administratívne rozhranie webových aplikácii, CMS.
  • Píšte si dokumentáciu k svojim rutinným činnostiam.

Praktické odporúčania: V rámci rešeršnej prípravy na túto sériu som objavil niekoľko názorov: Prechod od Bloglines na Google Reader a prevedením maxima noviniek a správ do RSS formátu mi ušetrilo mnoho pracovného času. Typinator (Mac OS) Autohotkey (Win) je brilantný program na klávesové skratky, bez ktorého už ani nemôžem byť. Práca na dvoch monitoroch tiež jednoznačne zvyšuje moju produktivitu.

Mám svoj obľúbený SW a vytrvalo pri ňom zostávam. Naučil som sa všetky jeho finty, ovládam ho pomocou klávesových skratiek, zautomatizoval som si v ňom pracovné postupy. Prejsť na iný SW vyžaduje vloženie veľkého množstva energie, ktorá neprinesie žiadne priame výsledky. Prechodne by sa dokonca znížila produktivita práce. Preto treba venovať dostatočný čas na výber toho správneho pracovného nástroja.

Keď prejdete blogy dlhoročných profesionálov nájdete veľký konzervatizmus vo využívaní nástrojov.

Keď robím nejakú činnosť tretíkrát rovnakým postupom, začnem hľadať nástroj, ktorý by to urobil za mňa. Internet je veľký, určite to už niekto na svete vyriešil.

Ak začínate, vyberte si nástroj s rezervou v ponuke funkcii. O MS Worde (OO.org rovnako len v bledoružovom) sa hovorí, že bežný užívateľ využije 10% funkcii, ktoré ponúka. No v momente, keď si vaša práca vyžiada vytvorenie hromadnej korešpondencie, máte ju k dispozícii. V momente, keď potrebujete vytvoriť obsah 50 stranového dokumentu, máte túto funkciu na jeden klik od vás. Ak by ste využívali jednoúčelový SW, museli by ste zháňať nový, inštalovať, učiť sa ho používať…

K mohutným SW patrí ešte jedno poučenie: Naučte sa každý mesiac používať jednu novú funkciu. Spoznáte tak pokročilé funkcie a v momente, keď budete potrebovať riešiť problém, budete vedieť aký nástroj je vhodný a hlavne budete ho vedieť rýchlo použiť. Nie je nič horšie, ako keď musíte písať diplomovku a vy sa učíte nie len samotný predmet, ale aj správnu štylistiku, správne formátovanie vedeckej práce a ovládanie textového editora a prácu s kontingenčnými tabuľkami k tomu.

Upravte si admin rozhranie svojho CMS tak, aby vyhovovalo vám. Doplňte atribút accesskey k tlačítkam a odkazom. Ovládajte web klávesnicou. Napíšte si svoju webovú stránku do ktorej si nasyslíte rôzne vyhľadávacie formuláre, odkazy, API služieb… Budete tak môcť pracovať kdekoľvek ako by ste boli doma.

Zapisujte si postupy, ktoré ste použili. Nie je nič frustrujúcejšie ako pozerať do vlastného súboru plného funkcii a odhaľovať, prečo niektoré počítajú s číslami a niektoré pracujú s číslom ako textom. Že ste pred pol rokom dva dni hľadali chybu a zistili, že stroj odmazal nulu na začiatku EAN kódov si má pamätať poznámkový blok.

Zamestnajte ďalšieho človeka. Nebojte sa toho. Keď nebude robiť to čo chcete, tak ho prepustíte. Váš zlý výber vás môže stáť tak maximálne 2 mesačné platy a odvody k tomu. Na druhej stranu si spočítajte koľko práce s vyššou pridanou hodnotou za ten čas urobíte vy a rozhodnite sa. Vďaka tomu, že si priebežne vytváram dokumentáciu k rutinným činnostiam, bude zadanie veľmi rýchle a kontrola jednoznačná. Dostane manuál, začne na prvej strane a keď príde na poslednú, otočí ho a začne znovu.

Delegovanie je dobrý spôsob ako sa zbaviť bežných a opakujúcich sa pracovných činností. Keď nechcete zamestnávať iných tak delegujte iným firmám.

Ďalšie časti seriálu:
Diel prvý: Odstráňte rozptýlenie
Diel druhý: Buďte na seba dobrý
Diel tretí: Pracujte vo vašom prirodzenom rytme
Diel štvrtý: Plánujte a stanovujte si priority
Diel piaty: Vychovávajte svoju sieť, poznajte vaše kontakty
Diel šiesty: Využite užitočné príležitosti
Diel siedmy: Vyhnite sa arogancii. Dajte si pozor na falošnú skromnosť.
Diel ôsmy: Zlepšujte svoj systém, automatizujte svoju prácu – práve ste dočítali
Diel deviaty: Minimalizujte administráciu

Diel siedmy: Vyhnite sa arogancii. Dajte si pozor na falošnú skromnosť.

  • Nekonajte tak, ako by ste všetko vedeli a preto vás musia všetci počúvať a súhlasiť z vašim pohľadom na vec. Oni nebudú.
  • Zbavte sa v rozhovoroch sebaobhajovania a dovysvetľovania
  • Nezhadzujte sa, alebo nepíšte tak, aby ste zhadzovali svoju odbornosť.
  • Usilujte sa vyvážiť sebavedomie a pokoru.

Praktické odporúčania: V rámci rešeršnej prípravy na túto sériu som objavil niekoľko názorov: Mám vyhranený názor na mnoho vecí a jednám ako by som ich všetky poznal, ale články, ktoré som písal z väčším citom boli vo všeobecnosti lepšie prijaté čitateľmi a boli rešpektované v rozhovoroch. Pôvabne pripustiť vlastnú chybu je črta majstrov.

S tou majstrovskou črtou to je ale trochu komplikované. Je taká finta, volá sa to dôkaz sporom. Pripustíte, že ste sa mýlili a následne ukážete, že v skutočnosti sa mýlila protistrana.

Nedávno sa mi ozvala konkurencia. Vymenili sme si 3 e-maily. Príjemné to bolo, trochu sme sa oťukávali, akurát protistrana to ukončila neodpoveďou na môj ostatný e-mail. Zanecháva to pocit, že ma chceli len otestovať, získali všetko čo chceli a nie je o čom sa baviť. Vo mne to zanechalo pocit nechutnosti a arogancie. Pritom stačí tak málo. Do posledného e-mailu napísať: Myslím, že naše projekty sa nestretávajú a teda neuvažujeme o ďalšej spolupráci.

Do tohoto dielu by som rád zaradil ešte jedno pravidlo, ktoré si treba uvedomiť, keď sa rozhodnete diskutovať pod článkami, v IM a e-mailovej komunikácii. Nemáte šancu zvíťaziť, môžete len spoločne s protistranou zvíťaziť nad problémom, ktorý riešite.

Negatívna publicita má v budovaní povedomia o osobe, firme tiež svoju váhu. Pravidelne sa ale tvrdí, že neprináša v dlhodobom horizonte taký zisk, ako budovanie pozitívnej značky. Toto je obľúbené klišé, ale skutočne by som rád videl dvojitý slepí pokus, ktorý by túto teóriu potvrdzoval. Preto som v rozpakoch, či nadpis tohoto dielu nie je len tušenie a skutočnosť, prinášajúca zisky a splnenie cieľov je opačná. Či by odporúčanie, ktoré vám prinesie úspech, nemalo byť: Buďte arogantný a zahoďte skromnosť.

Tento diel mal pôvodne končiť vetou: No zabijem sa, že som svetový?. Je však zlá. Druhá časť je totiž sebaobhajovanie. Takže skončím tradične, výzvou k akcii: Diskutujme dnes o prínose arogancie a skromnosti k zisku.

Ďalšie časti seriálu:
Diel prvý: Odstráňte rozptýlenie
Diel druhý: Buďte na seba dobrý
Diel tretí: Pracujte vo vašom prirodzenom rytme
Diel štvrtý: Plánujte a stanovujte si priority
Diel piaty: Vychovávajte svoju sieť, poznajte vaše kontakty
Diel šiesty: Využite užitočné príležitosti
Diel siedmy: Vyhnite sa arogancii. Dajte si pozor na falošnú skromnosť. – práve ste dočítali
Diel ôsmy: Zlepšujte svoj systém, automatizujte svoju prácu
Diel deviaty: Minimalizujte administráciu