Malý brat pomáha a chráni

VÝSLEDKY AKCE DOMINO

Kvôli odhaleniu tří celostátně hledaných a čtyř cizincú, jejichž prohřešky bude dál řešit cizinecká policie, policisté a strážníci zkontrolovali otravovali od čtvrtka do neděle 1 481 lidí, z toho 193 cizinců.

Kvôli vypátraniu jednoho kradeného auta ke kontrole zastavili 627 vozidel.

Aby našli devět řidičů opilých, tři pod vlivem drog, muselo 627 vodičov podstúpiť ponižujúce zásahy do osobnej slobody.

V 8 bazároch a zastavárňach a 13 zberných dvoroch sa stresovali zamestnanci a báli sa o svoju prácu. Ale vydržali to a zajistily jedno odcizené horské kolo a příklepové elektrické kladivo.

Zkontrolovaly i 40 heren a nonstop barů, 27 ubytovacích zařízení. V každom sa do pozoru muselo postaviť cca 80+54 zamestnancov. Pod vlivem alkoholu byli i čtyři mladiství.

Suma sumárum: 1481 + 627 + cca 8+13 + cca 80+54 ľudí muselo strpieť uzásahy do ich osobých slobôd a ľudských práv preto, aby polícia celkem odhalila 68 přestupků (z toho 64 v dopravě), 62 se řešilo blokovými pokutami, které vynesly 26 800 korun. Každý deň bylo v akci 75 policistů z různých složek včetně kynologů nebo cizinecké policie, zhruba dvacet strážníků a stejně tolik úředníků z městských částí.

Berte to ako trochu iný pohľad. Berte to ako pokračovanie článku: Prečítané: Cory Doctorov – Malý brat. Berte to tak, že by som ocenil, ak by Malý brat dokázal nájsť tých 68 priestupkov odhalili tak, aby o svoje ľudské práva a osobné slobody prišlo nie cca 2200 ľudí, ale len 100. To by boli skutočne dobre vynaložené peniaze.

Spracovaná správa je len ďalším potvrdením, že tých 250 kamier na českých dialniciach je práve o 250 viac ako je únosné. Vďaka nim sa podarilo onehdá nájsť práve to jedno auto, ktoré viezlo unesené decko.

Cez víkend na každom výjazde z Brna sa stovky vodičov sunulo krokom, aby mohli policajti kontrolovať alkohol u návštevníkov Veľkej ceny motoriek.

Spracovné podľa: http://zpravy.idnes.cz/nocni-bezpecnostni-akce-policie-na-silnicich-v-praze-4-a-10-video-pbd-/krimi.aspx?c=A120826_151325_praha-zpravy_klu

Nesúhlasím, roky-rokúce nesúhlasím, aby bol ktokoľvek postihovaný za odkazovanie

Zaťali do toho Švédi v roku 2009, keď bol The Pirate Bay vinný za <a href= na súbor formátu PDF A už aj Briti zatvárajú za odkazovanie. Tí to nazvali spiknutie s cieľom uľahčiť porušovania autorských práv.

Guardian uvádí, že jde o prvního britského  občana, který jde do vězení za web, který odkazoval na nelegální kopie filmů a tv pořadů.

Rozsudek hovoří o „spiknutí s cílem usnadnit porušení autorských práv“, samotnému Vickermanovi se konkrétní porušování autorských práv prokázat nepodařilo, byť v rámci důkazů bylo uváděno, že mohl některé z odkazovaných pirátských kopií nahrát na Internet sám.

Čtyři roky za web s odkazy na pirátské kopie filmů a tv pořady – Lupa.cz.

Je v tom totiž pasca primeranosti. Jeden odkaz nevadí, ale dva sú už spiknutie? Alebo 128 odkazov – to je spiknutie, 256 je velezrada a 512 odkazov, to je na vojenský tribunál v Haagu? A ako má jednoduchý farmaceut vedieť, že na stránke, ktorú odkazoval pred rokmi, pretože obsahovala herbár liečivých rastlín ostal dnes už len návod na narezávanie nezrelých makovíc a spracovávanie surového ópia?

Podľa rovnakej logiky a pretože Anglosasi vyznávajú precedentné právo, by sa pokojne v nejakej neukojenej mozgovni mohol zrodiť nápad označiť to za spiknutie s cieľom uľahčiť porušovanie zákona o omamných látkach a prekurzoroch.

Nesúhlasím, roky rokúce nesúhlasím, aby bol ktokoľvek postihovaný za odkazovanie.

To znamená, že prevádzkovateľ je právne zodpovedný za cudzí nelegálny obsah až v momente, keď je na jeho nelegálnosť upozornený súdnou mocou a neurobil nič pre jeho odstránenie v určenom časovom limite. Dovtedy je zvrchovaným správcom a je len na jeho vnútorných etických štandardoch (ktoré sa odrážajú v pravidlách používania služby), ako posudzuje legálnosť či nelegálnosť obsahu na svojich vlastných stránkach. Súčasne v momente, keď zistí, že je jeho služba využitá na nelegálne aktivity, je povinný takýmto aktivitám zabrániť.  Či už sám aktívne, alebo požiadať súdne orgány o spoluprácu.

Najprv Švédi, potom Francúzi a teraz už aj Taliani.

Ale ono je to jednoduchšie. Pustíme robota do siete a ten vyhľadá odkazy na známy nelegálny obsah. Keď sa robot vráti s plnou databázou webov, výkonná pracovná stanica spárovanie webov a ich prevádzkovateľov, doplní adresy z obchodných registrov jednotlivých krajín a celé to pošle do obálkovacieho automatu. A potom už len fikcia doručenia a ste v base skôr ako vyslovíte www. Ja som vám to už dávno hovoril: Nechcem, aby ma pokutoval robot

Čo tam po tom, že to nie je spravodlivé. Hlavne je to jednoduchšie.

Ľahké riešenie nie je nikdy spravodlivé.

Pre matematicky založených vo verzii: Ľahké riešenie je  vždy nespravodlivé. To aby sme sa z tých záporov korektne neposrali.

Začalo to právnou zodpovednosťou firiem a nasledovala fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie či webovej stránky… Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Opakujem: Ľahké nie je nikdy spravodlivé.

Prečítané: Cory Doctorow – Malý bratr

Čítam beletriu, čítam beletriu a zrazu si uvedomujem, že čítam dokument. Áno, je to dokument o našom svete. V tomto žijeme. Listina základných práv a slobôd je trhaná na cucky v záujme – koho vlastne?!?

Často som v ostatnom čase uvažoval, ako zrozumiteľne argumentovať proti obligátnemu ak nerobíš nič zlé, tak ti špehovanie nemôže vadiť. V tej knihe sa píše:

Je vyslovene osvobozující, když nějaká část vašeho života patří jenom vám, když ji nikdo jiný nezná. Dalo by se to přirovnat k nahotě nebo tomu, když jdete položit kabel. Každej se čas od času svlíkne. Každej si musí sednout na mísu. Přitom ani na jednom není nic nestydatýho, úchylnýho nebo nepřirozenýho. Jenže co kdybych vydal nařízení, že si odteď můžete vyluftovat střeva jenom v prosklený kukani zavěšený uprostřed Time Square, a to jak vás pámbu stvořil?

I kdyby na vašem těle nebylo nic v nepořádku nebo nezvyklýho – a kolik z nás to o sobě může říct? -, museli byste být totální pošuci, aby se vám ta představa líbila. Většina z nás by zdrhala jako o život. Většina z nás by to držela, dokud by si nevyvalila bok.

Neděláme nic, za co bysme se měli stydět. Děláme neco osobního. Náš život patří jenom nám.

(Strana 50)

Čítal som tie riadky uprostred kempu pred stanom. Všetci sme tam boli uzrozumení s tým, že sa delíme o mnoho itímností, o mnoho z našich osobných životov, o mnoho viac, ako v bežnom živote.  V mnohom sme sa tam podobali tomu chlapíkovi, čo ho vytiahli v sklenenej kukani nad Time Square.

Teraz sedím v tichu vlastného domu. Za pevnými stenami.  Nerobím nič iné, ako v tom kempe. Ale je veľmi príjemné vedieť, že môj život patrí len mne. Vrátane zvukov peristalitických pohybov a flatulencie. Zaručuje mi to Listina základných práv a slobôd.  V pevnom dome sa nemusím spoliehať na rešpekt ostatných.  Môj osobný život je v tom najlepšom poriadku bez toho, aby som od vás niečo musel požadovať.  Aj vy ste razom slobodnejší, keď nemáte možnosť ani len náhodou sledovať, ako si freudovsky užívam kladenie kábla.

Sú dokumenty, ktoré naozaj nie sú trhacím kalendárom. Ústava napríklad, ktorej Listina je súčasťou. Tie práva sme si ako ľudstvo dali dohromady preto, že stojí za ne bojovať akýmikoľvek prostriedkami.

Naozaj akýmikoľvek? Naozaj si myslíte, že 250 kamier na  českých dialniciach je tak akurát? Podľa mňa je to práve o 250 viac ako je únosné.  Vďaka nim sa podarilo nájsť práve to jedno auto, ktoré viezlo unesené decko. Spomedzi bambilióna našich ostatných áut, ktoré boli v rovnakom čase špehované.  Je naozaj mojou osobnou vecou odkiaľ kam a prečo cestujem.  Čo vás do toho? PREČO MA SLEDUJETE? A to nekričím na vás preto, že ste idiot, len nemám trpezlivosť , kým na to prídete sami.

Podľa nejakého zákona mám požiadať, aby mi bolo oznámené, aké osobné údaje sú o mne zhromažďované. A vzápätí mi musí byť vyhovené, ak požiadam aby tie údaje boli vymazané a už nikdy viac neboli zhromažďované.  Uvažujem, že požiadam správcov dialnic  od Česka, cez Rakúsko, Taliansko až po Francúzsko, aby mi oznámil a následne vymazali všetky záznamy, ktoré o mne zhromaždili za ostatných 14 dní.  A potom ešte asi tak bambilión ďalších firiem, ktoré majú uložené číslo mojej karty a číslo môjho pasu vo svojich zákazníckych databázach.

To, že som bol na dovolenke na Korzike nie je nič, za čo by som sa mal hanbiť. Robil som len nejaké tie osobné záležitosti, ako napríklad, že som každé ráno položil kábel. No dobre, tak skoro každé ráno. Ale môj osobný život patrí len a len mne. Každého z tých, čo si ma na tej ceste zaznamenali, je do môjho osobného života hovno.

Matematika nadovšetko

Predstavte si, že existuje super vzácna choroba, nazvime ju, ako v tej knihe, superAIDS. Jej výskyt bude 1:1 milión.  Vyviniete test, ktorý je presný na 99%. Takže štatisticky vám vyjde 1:100 ako falošne pozitívny.

Už to vidíte? Vraj sa to volá „paradox falošne pozitívneho výsledku“.

Jedno percento z 1 miliónu je 10 tisíc. Ak otestujete 1 milión ľudí, z testu máte štatisticky 10 tisíc potenciálnych chorých.  Ale len jeden z nich, len jeden z tých 10 000 ho skutočne má. 9999 ľudí ste ozančili ako superAIDS pozitívnych falošne, nesprávne.

Zničili ste im život. Ja viem, chráni ich  zákaz rasizmu, šovinizmu a genderová rovnosť. Aha, to sú tie nástroje, ktoré sú súčasťou Listiny.  A to chcete, aby sa nimi riadili tí, ktorí 9999 ľuďom z ich Listiny urobili konfetky?

Rozporuplné pocity nikdy nekončia

Ak toho jedného so superAIDSom nenájdeme,  je síce pravdepodobnosť len 1:1miliónu,  že sa od neho nakazíte, ale nakazený je na 100% mŕtvy.  Jeden nakazený za nejakých pár rokov dokáže nakaziť tisíce.  Ticíce, ktorý každý jeden z nich je na 100% mŕtvy.

Takže po nejakom čase sa ten test stane presnejší, ako je výskyt toho, čo má odhaliť. Už prestane byť problematický kvôli „paradoxu falošne pozitívneho výsledku“. Naozaj neviem, či máme na to čakať.  V súvislosti s prevenciou skutočne nákazlivých (lietajúcich vzduchom) a skutočne smrteľných (po ich výhre v lotérii života ste na 100% mŕtvy) chorôb hovorievam, že čakať s preventívnymi opatreniami nemáme.

A zas tá matematika

Denne sa na planéte naplnia tisíce kinosál ľuďmi túžiacimi si pozrieť Batmana a iných preoblečencov.  Tí 12 v tej jednej jedinej polnočnej kinosále sú dnes na 100% mŕtvi. To je fakt, vďaka ktorému si to môžeme presne spočítať.

Dajte mi matematický dôkaz, že za ostatných 365 dní bolo práve len 12 mŕtvych filmových fanúšikov  vďaka vašim super 99% účinným metódam na odhalovanie teroristov, vrahov a psychopatov.

Dokážte, že vaši teroristi lietajú vzduchom a po styku s nimi sme na 100% mŕtvi.  

Na sledovanie môjho osobného života podľa citu už vám nikdy neskočím.  Poznáte úspešnosť  vašich sledovacích a odhaľovacích metód,  máte k dispozícii skutočný počet  vrahov a ich obetí, ktorí vám prekĺzli. Tak matematicky dokážte, že  rozmontovanie do poslednho šroubíka každého jedného auta pred nalodením na trajekt má zmysel. 

Alebo prepusitite tých tajtrlíkov, čo náhodne otvorili a nakukli do natrieskaného kufra toho Taliana predo mnou. Peniaze na toho tajtrlíka, čo ma podľa vás ochránil počas následnej plauby trajektom máte odo mňa. Tak už konečne dokážte svoju opodstatnenosť, alebo choďte so svojimi 250 kamerami do tej riti sami.

Priatelia, alebo ste si to každodenné a všadeprítomné špehovanie vy zvolili?

Bez pasu a colnej deklarácie ani vánok neprekĺzne

Vysokoemisné autá, teda pardón nízkoemisné v duchu citovanej lingvistickej perly, sa postavia pred závoru, natočia výfuky do centra a pekne to roztúrujú.

Praha, Ostrava, Karlovy Vary a Plzeň už podle průzkumu MF DNES připravují plán, jak konkrétně využijí možnost zřídit v nich nízkoemisní zóny. Do těch budou moci pod hrozbou pokuty vjet pouze auta s nízkými emisemi.

Velká města chtějí zatočit s čoudícími auty, nepustí je do ulic – iDNES.cz.

Tak, tak priatelia, rozkážeme vetru-dažďu, postavíme im hranice. A nie že sa nájde nejaký podvratný veterný živel, ktorý bude fúkať cez hranice. Bez pasu a colnej deklarácie ani vánok neprekĺzne, sesi bon.

Listina základných ľudských práv sa zahanbená krčí zhužvaná v zapľuvanom kúte slobodnej mysle 4. cenovej skupiny. Slobodu si leda ak za peniaze kúpime.

Od dobrých úmyslov k úmyselnému útoku

Jeden príklad priamo zo života namiesto tisícky hodín presvečovania:

„Lidská chyba“ stojí za označením osmi tisíc webů jako webů s dětskou pornografií a zařazením na černou listinu sloužící k blokování přístupů na weby. Dánské policii se tak v praxi podařilo ukázat jak vypadá cenzura a blokování obsahu na Internetu, mezi zablokovanými weby byl Google i Facebook.

Dánská policie označila 8 tisíc webů za weby s dětským pornem. Včetně Facebooku a Google – Lupa.cz.

Stále máte betálny nápad regulovať prístup k internetovému obsahu, odstrihávať bez súdu a ochraňovať autorskoprávny obsah bitím zákazníkov?

Tak ešte jeden z podobného súdka. Zo súdka „spolku záhradkárov“ dokonca ustanovených zákonom.

Začalo to tak „optimisticky“:

Ta (Státní zemědělská a potravinářská inspekce) nařídila stáhnout z obchodů vína, u kterých existuje důvodné podezření, že byly vyrobeny z hroznů neznámého původu.  Firmě navíc hrozí vysoká pokuta.

Templářské víno klamalo, milion litrů mizí z obchodů – Aktuálně.cz.

Pokračovalo to vzdorom proti „spolku záhradkárov“:

„Zveřejnění těchto informací na nás má vážný dopad, jedná se o útok na důvěru zákazníka. Blíží se předvánoční období, kdy se výrazně zvedá objem prodeje vína,“ uvedl generální ředitel společnosti Templářské sklepy Čejkovice Pavel Pastorek.

Podle Templářských sklepů je tak postup inspekce nezákonný a firmu tvrdě postihuje.

Templáři nechtějí stahovat víno, stát hrozí pokutami – Aktuálně.cz.

Akože to ten „spolok záhradkárov“ dopadol?

Krajský soud v Brně zrušil verdikt Státní zemědělské a potravinářské inspekce (SZPI) nad Templářskými sklepy Čejkovice, která firmě uložila stáhnout z trhu víno z hroznů, jejichž původ se údajně neprokázal. Postup SZPI nebyl podle soudu správný.

Templáři vyhráli u soudu. Stažení vín bylo neoprávněné |www.lidovky.cz.

Akékoľvek obchádzania policajných a súdnych orgánov je cesta do pekla vydláždená dobrými úmyslami.  Ukazuje sa, že je dôležité pridať prívlastok ľudských policajných a súdnych orgánov. Pretože už máme na krku objektívnu zodpovednosť vlastníka vozidla ako prvý skutočný krok k robotickej policajnej a robotickej súdnej moci. Krok po dlažbe položenej dobrými úmyslami stíhať pokutovať všetkých bez výnimky.

A to našim deťom rozhodne urobiť nesmieme!

Výchovu netreba

Všimli ste si, že keď sa opýtate na spôsob riešenia akéhokoľvek negatívneho javu, prvá odpoveď je o zákone, regulácii a represii. O výchove ani pol písmena. Všimli ste si, že všetci chcú odpovede od druhých  a potom tie odpovede kritizujú? Všimli ste si, že nikto nepríde s návrhom vlastného riešenia? (To len aby som nezabudol o čom to chcem nabudúce.)

Spomínam si, že som onehdá kdesi čítal, ako sa chlapík s vrchovatým nákupným košíkom postavil k pokladni určenej na rýchlu obsluhu zákazníkov s malým nákupom do 5 položiek.  Chlapík sa rozčuloval, že si vystál rad a pokladníčka ho vyhodila. Rozčuľoval sa slovami, že to je pekná úcta k zákazníkovi. Na to mu jeden zo zákazníkov češtinou s francúzkym prízvukom a šarmom odpovedal: „S plným košíkom sa sem postaví len debil. Debil si úctu nezaslúži.“

Nájsť rovnováhu medzi občianskou samoregulačnou spoločnosťou a využívaním súdnej moci v jej rýdzej podstate nie je jednoduché. Obzvlášť, ak na jedného občana potrebujeme práve jedného policajta a jedného sudcu, aby sa ten občan slušne správal. Takú spoločnosť si strčte tam, kam ani slnko nezasvieti, leda ak rektoskop.

Kto vie, možno sme odkázaní na neustálu osciláciu medzi dokonale neusporiadaným stavom a dokonale usporiadaným.

Objektívna zodpovednosť – klamlivo a nevýchovne

Zavedenie zodpovednosti majiteľa auta nachádzajúceho sa 400 km od miesta priestupku spáchaného niekým iným je vrcholom arogancie. Navyše je sprevádzané otvoreným klamstvom priamo v dôvodovej správe:

Hlavným účelom predkladaného návrhu zákona je zavedenie objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za porušenie vybraných pravidiel cestnej premávky. Prejednanie správnych deliktov držiteľov vozidla bude prebiehať čo najviac automatizovaným systémom, s minimom ľudských zásahov, čím sa jednak znížia administratívne náklady a jednak zvýši právna istota účastníkov konania.

Objektívna zodpovednosť – text návrhu zákona. Blog – Jozef Drahovský (blog.sme.sk).

Ako sa zvýši moja právna istota, keď ja ako majiteľ budem vláčený po pristupkových konaniach a budem sa musieť na vlastné náklady vyvyňovať, čo si nejaký úradník v snahe splniť ukazovateľe pre svoje prémie vymyslí?!?

A ten predposledný argument? To akože mám skákať od radosti, keď mi po polroku príde automatom vygenerované pokuta? To sa mám akože poučiť a vychovať k lepšiemu? Alebo len k strachu pred stojom?

Nie, rozhodne nechcem, aby ma pokutoval robot.

Nechcem, aby ma pokutoval robot

Na mýtnej bráne je kamera, rozpozná ŠPZ auta, z databázy vytiahne adresu majiteľa, pripojená tlačiareň vytlačí pokutový blok, baliaci stroj zabalí do obálky a poštár každé ráno  prevezme na rozoslanie dávku pokút pre ľudí. V kombinácii s fikciou doručenia a pri odoslaní elektronickej verzie do oficiálnej elektronickej poštovej schránky občana (v ČR už existuje ako Datová schránka) nastáva práve prvá doba robotov.

Vo filme Demolition Man je scéna, keď Stallone potrebuje trochu toaletného papiera. Tak si zanadáva, aby mu boli vydané papierové pokutové bloky.

Nie, toto naozaj nie! Toto svojim deťom urobiť nemôžeme.

Je to každého z nás voľba. Byť vo vleku udalostí a nerozhodovať. Rovnako ako nechať si svoje rozhodovanie a rozhodovať sa zle. S posúdením, či je to dobre alebo zle, to máme, my katolíci, jednoduché. Nesúdime. Teda, aspoň sa o to limitne snažíme.

Hm, možno je načase pridať do základnej listiny práv a slobôd právo na omyl a právo na hlúposť.

Svedomie a slobodná vôľa. Dva atribúty človečenstva v nás.

Slobodný človek v slobodnej krajine si môže robiť slobodne čo chce. Aj sprostosti!

Pokutovanie prevádzkovateľov je o potlačovaní práva na prezumpciu neviny, práva na spravodlivý proces. To sú ľudské práva, ktorých sa zásadne dotýka zavedenie všeobecnej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla.

Za starých dobrých čias bolo zvykom, že pokutu udelil policajt za práve spáchaný priestupok práve prichytenému vodičovi. Boli to zlaté časy spravodlivosti.

PRP: Neuzatvárajte sa pred svetom keď chcete niečo povedať svetu

Ak chcete niečo povedať či ukázať svetu, nepoužívajte na internete uzavreté riešenia. Naopak, logickým je použiť riešenia otvorené.

Otvorené sú také, kde sa ktokoľvek na svete môže podieľať na prehliadaní vášho obsahu, či interakcii s ním. Uzavreté sú také riešenia, kde len člen (užívateľ) danej služby môže vidieť váš obsah či podieľať sa na interakcii s týmto obsahom.

Typickým uzavretým riešením je Facebook. Len užívatelia Facebooku môžu vidieť a komentovať či inak interagovať s obsahom, ktorý umiestnite do priestoru Facebooku.

Typicky otvoreným riešením je Youtube, blogy, Flickr, Picasa, Twitter, Buzz… Hm, vlastne celý ostatný internet.

Otvorené riešenia sú tiež charakteristické tým, že máte možnosť meniť šírku otvorenosti v kompletnom rozsahu. Teda od úplne otvoreného stavu (všetci vidia, všetci môžu interagovať) cez rôzne stupne nastavení práv (všetci vidia, ale len niektorí môžu interagovať) až po reštriktívne nastavenia (vidia len tí, ktorým to dovolíte).

Existujú ešte superotvorené riešenia. To keď máte kompletne všetko pod kontrolou od hostingu, cez službu až po jej obsah. Napríklad ako ja tento blog.

Áno, Internet je svojím spôsobom tiež len uzavreté riešenie, ak naň pozeráme vyšším kontextom. Jeho obsah je prístupný len ľuďom s prístupom k nemu a schopnosťou porozumieť mu. No približoval sa nádejne k otvorenosti. Žiaľ na tejto ceste nedosiahol stavu limitného priblíženia sa. Dnešný stav je taký, že už len mal donedávna dobre nakročené byť naozaj otvorenou platformou a je na ceste k uzatváraniu sa. Je len na nás užívateľoch, či sa ešte niekedy k otvorenosti zas začne približovať.   Dobrým nástrojom ako to dosiahnuť je používanie otvorených riešení.

Pod čiarou: Dnešná piatková rada je inšpirovaná obmedzenou možnosťou podeliť sa (nedá sa sem vložiť do článku tak, ako je  na internete u videa už obvyklé; nevidíte ho ak nie ste prihlásený do Facebooku) s vami o jedno video, keďže ho užívateľ umiestnil za brány Facebooku.

Tak, tak, sloboda a demokracia… Facebook | Videos Posted by Jožo Pročko: Takto to chodilo pred rokom 1989 [HQ]

Celulóza ako za starých čias

(Nie je nad ničnehovoriaci nadpis a myslím, že práve zabíjam dostatočne veľa znakov aj týmto ničnehovoriacim perexom. Takže milí twitteristi a facebookári, ak ste zvedaví, čo to sú tie moje celulózové výluhy, neostáva vám nič iné, len kliknúť. )

Á, už ste klikli, už ste tu.

Zišli sa mi v čítačke dva texty. Jeden od prezidenta:

To, že jsme se v západním světě znovu dostali do tohoto výrazně neliberálního uspořádání, není náhoda nebo nějaký historický omyl. Dokonce myslím, že víme, proč se to stalo. Za rozhodující příčinu považuji to, že je už nejméně dvě desetiletí ono hrubé, totalitární potlačení svobody minulostí, že už se všichni do jisté míry uspokojili a že proto v dnešní době skutečnou svobodu téměř nikdo nehájí.

Těžké časy liberálů: esej k šedesátinám Gerharda Schwarze | Václav Klaus.

Druhý od predsedu parlamentu:

Od samého začiatku sme hovorili, že cieľ je 2010 parlament a 2014 vláda. Tiež sme od začiatku hovorili, že najvyššia programová priorita je Odvodový bonus a na otázku ohľadne mojej osobnej ambície som odpovedal „minister financií“, vždy s doplnkom, že osobná ambícia je druhoradá, že najdôležitejší je Odvodový bonus. Zároveň sme vždy upozorňovali, že žiaden volebný výsledok nám nedovolí realizovať všetkých viac ako 120 bodov nášho programu a že budeme musieť robiť kompromisy.

SaS vo vláde. Blog – Richard Sulík (blog.sme.sk).

A okomentoval to  nestor slovenského obsahového webu:

Budú v budúcnosti takí politici menej potrebovať tradičné médiá, keď budú môcť, ako Ivan Mikloš, počas prvých dní rokovaní o novej vláde priamo všetkých fanúšikov informovať, že „taká programová a ideová zhoda nebola ani v roku 2002“, a teda „neverte Ficovi ani médiám“?

Prvá facebooková vláda? | Číslo 27/2010 | Časopis | Týždeň – iný pohľad na spoločnosť.

Teda, okomentoval… Skôr nakládol otázky, popýšil sa, že vie používať vyhľadávacie políčko (no dobre, tak teda, že má toho načítaného a nasledovaného a naanalyzovaného neúrekom), no názor či odhad vývoja  žiaden. To konzultanti vedia. Viem svoje, tiež som konzultant a často som len na návštev (modrý chápu, ostatným príležitostne vysvetlím).

Ako ukazuje prvý zalinkovaný, história tu už nejaké tie ukážky má k dispozícii. Práve ten model Klausa – blogéra sa mi pozdáva asi najviac.  Blog spravovaný, čo já viem, napríklad takým hovorcom, kde nájdem pokope všetky príhovory, verejné vyjadrenia a celé je to občas preložené osobným textom určeným práve a len pre internetové médium (To Klausovi chýba).  Niektorí hovorcovia by s týmto modelom ani nemuseli mať problém.

Áno, vrcholný manažér, rovnako ako vrcholný politik si nemá čo spravovať svoj blog. Nemá čo do neho vypisovať denno denne osobné zápisky. Ale oni na to prídu, no dúfam, že to včas priznajú. Samozrejme, že sa mi páči si čítať príspevky z mobilu písané priamo z koaličnej rady, či rokovania vlády, ktoré sa až o hodinu zobrazia prežuté na webe novín a pozajtra budú skomolené v ústach mojich spolupivárov (ako keby som pil pivo). Ale aký to má zmysel? Stále je to len f-pravda. Takže tých novinárov stále budeme potrebovať. Samozrejme nie na prehadzovanie stochhov informácii, ale preto, aby urobili pre nás skutočnú novinársku prácu.

Keď už spomínam tých hovorcov. Zaujalo ma, aké máme flexibilné zákonné úpravy pracovného trhu. Nie je žiaden problém zmeniť zo dňa na deň zamestnávateľa. (To bola irónia.) A druhá vec, tiež spojená s rýchlosťou, no už nie taká povzbudivá a veselá. Ako promptne zahodili kariéru novinára. Aj keď taký Baťo podľa vzoru Jak, nie je úplne márna kariérna perspektíva.

A nie len to, ale aj ako sa pekne spätne profilujú novinárske kampane. Viete, také to, že jedno médium je pravicové, druhé lavicové a tretie stolové.  Nevybral by si pravičiar predsa za hovorcu komunistu. Toto spätné vyfarbenie je zaujímavé aj v súvislosti s Hríbovým vyplakávaním, ako sa sme.sk nepridalo ku kampani Týždňa. Nemalo sa prečo, veď robili svoju kampaň tíško ( s tichším kanónom). A je známe, že varenie žaby je účinná metóda. Naviac, ak sa z „kampane“ vykľula aj objednávka na práve jedno odvysielanie jedného spotu v STV. Ale to už je prastará epizódka aj na celulózový výluh.

Slobodný človek v slobodnej krajine…

… si môže robiť slobodne čo chce. Aj sprostosti!

S internetem a zrychlováním a propojováním a tím vším pokrokem se svět mění v jistém ohledu z prodejen na půjčovny. Nebudeme si knihy kupovat, budeme si je chodit půjčovat do knihoven. Budeme tleskat pokroku, že nemusíme vláčet na dovolenou těžké kufry s čtivem, ale kdekoli si vybereme jakoukoli, na kterou máme chuť. A bude vždy přesně taková, jakou ji chtěl ten den ráno autor, vydavatel nebo okresní tajemník mít. Bude to levnější, dostupnější, kvalitnější – a taky snáze kontrolovatelné a ovladatelné.

Ve svém počítači jste náš program nikdy neměl! – Zdroják

Je to každého z nás voľba. Byť vo vleku udalostí a nerozhodovať. Rovnako ako nechať si svoje rozhodovanie a rozhodovať sa zle. S posúdením, či je to dobre alebo zle, to máme, my katolíci, jednoduché. Nesúdime. Teda, aspoň sa o to limitne snažíme.

Hm, možno je načase pridať do základnej listiny práv a slobôd právo na omyl a právo na hlúposť.

Svedomie a slobodná vôľa. Dva atribúty človečenstva v nás. Som oldskůlista a teším sa z toho, ako z mimopriestoru pozorujem vývoj.

Čítajte aj môj článok z pred piatich rokov: Zábudlivosť ako prejav slobodnej vôle človeka