Odísť z blogov Sme? Neodísť z blogov Sme?

Dáme fakty. Odchodom zo Sme.sk a ohlásením nového Projekt N sa nejaká partia rozhodla, že budú robiť noviny po novom. Takto vidím fakty. A to je pre mňa jednoznačný dôvod, prečo ich podporiť.

Odchádza tam hafo mojich super obľúbených autorov. Títo autori ma naučili čítať noviny tak, že som sa zaujímal o to, kto to napísal. Noviny už pre mňa nikdy neboli len  správy, ale názorový priestor. Pre mňa má zmysel ísť za svojimi autormi.

Tento text nie je o odchode, ale o podpore nového projektu.

Naozaj neviem, či disponujem niečím, čo koordinátori Projektu N by vedeli využiť. Ak by o niečom takom vedeli, som im k dispozícii.

Keď založia sekciu svojich blogov (a že bude je isté), zaregistrujem sa tam a nejaké články budem písať exkluzívne pre ten priestor Projektu N. U mňa ostanú alebo zamknuté alebo schované. Ak mám čo i len jediného verného čitateľa a mohol by som ho svojou malou troškou priniesť Projektu N, prečo to neurobiť.

Naozaj by som nechcel, aby autori, ktorých som čítal na sme.sk nemali na platenie svojich zloženiek a prestali písať úplne.

Dôvody odchodu, to sú politické manifestácie. Nehovorím, že nie sú významné. Sú. Dokonca skutočne zásadne a ich dosah doceníme až s odstupom. No ekonomické rozhodnutia sa nerobia na základe politických motivácii. Leda by išlo o nacizmus či komunizmus či inú diktatúru.

Nalejme si čistej pepsikoly. Pre mňa je jediným skutočným internetovým priestorom  môj blog na mojej doméne a mnou spravovaný. Všetky tie Facekooky, G+, Twitteri a aj pilnik.blog.sme.sk sú pre mňa čisto marketingové nástroje.  Poslať článok tam či písať hentam,  je pre mňa ekonomické rozhodnutie. Písať na blog 4M  je pre mňa osobné rozhodnutie – samozrejmosť

Niečo na tomto blogu si v tomto období prečíta cca 100 unikátnych návštevníkov za deň. Z toho 40-60% privedú sociálne siete. Ten istý článok na pilnik.blog.sme.sk má čítanosť 500-3000 a cca 10-40 komentárov. Bol by som hlúpy, keby by som nevyužil takýto marketingový nástroj.

Keď budem cítiť, že má pre mňa ekonomický zmysel využívať iné blogy, ako blogy na sme.sk, odídem. Ja na demokraciu naozaj nemám veľké nároky. No keď budem mať pocit, že to na sme.sk hraničí s fašizmom či komunizmom, bude koniec.

Áno, je to tak, keď uvidíte aj naďalej moje články na pilnik.blog.sme.sk je to len a len marketingová podpora pre mňa a moje projekty.  Proti a za Sme.sk nemám skutočne nič. Ale čítať budem chodiť svojich autorov na Projekt N. Tam si kúpim predplatné. Keď použijú Piano, tam si ho budem kupovať a keďže ich budem čítať na projekte N, môj Piano paušál pôjde tam.

Verte mi, bude to tak. Zažil som to v českom mediálnom priestore. Odkedy vzniklo echo24.cz, čítam menej a menej idnes.cz.  Idem za svojimi autormi. 

Môj postoj k zmene vlastníctva a k odchodu tých ľudí som vyjadril v nedávnom nedeľnom zamyslení: Zamneď: Rozprávka o synergickom efekte investícii.:

Viem si veľmi dobre a farbisto predstaviť, že rozpad redakcie Sme bol po vstupe investícii jedných z kapitánov priemyslu nevyhnutný.

Investor sa má starať o peniaze, profík o profesnú stránku

Moja práca je od roku 2000 zameraná na lekárenské siete. A väčšinu z tých, pre ktoré som pracoval viedli investičné skupiny či jednotlivci. S prácou pre siete lekárni vlastnené Pentou mám osobné skúsenosti. Aj z ČR aj zo SR. A nemám s tým najmenší problém.

Pretože všetky tie lekárenské siete sú vedené zo strany investorov tak, aby generovali zisk a prinášali návratnosť investícii. To je to, čo sa od investičnej skupiny očakáva.  A to očakávam aj ja, keď pre nich pracujem.

Bol by som veľmi rozladený, ak by odo mňa zástupca investičnej skupiny očakával nejaké konkrétne lekárenstvo. Keby mal nejaké predstavy o farmácii. To by som bol dosť rozladený a asi ťažko by sme našli spoločnú reč. No vždy odo mňa chceli splniť ich ekonomické ciele. Akým lekárenstvom, akou farmáciou, to bolo na mne ako profesionálovi. A ja ako profesionál som vždy schopný si svoju profesionalitu v konfrontácii s nimi obhájiť.

Ale čo si mám myslieť o vyjadreni

Prečo Penta kupuje médiá: „Rozhodli sme sa investovať do médií, pretože veríme ich primárnemu poslaniu, ktorým je prinášať verejnosti kritické a slobodné informácie.“

Zdroj:  Haščák prehovoril. Reaguje na Sme, Gorilu aj Nicholsona | Strategie.sk.

Keby investovali do médii lebo veria v návratnosť a rozvoj investícii, to by som bol kľudný. To su pak klidný jak Bohuš.

Ale aby mi investor chcel prinášať kritické a slobodné infomrácie? Ako si to prestavuje manažér – zástupca investora vo vedení denníka?

Netuším. A skúsenosti, skutočné reálne skúsenosti z práce na rozhraní manažmentu a lekárenstva mám veru bohaté.

Viem, ako funguje spolupráca s finančným investorom, ktorý chce  aby som ja ako profík priniesol lekárenstvo a farmáciu. Keď chcel ekonóm prinášať lekárenstvo a farmáciu, nefungovalo to. Robil amatérske chyby a my profíci sme sa mu smiali. Keď som v jednej sieti pracoval ako konzultant pre ekonomický manažment, vždy som ich varoval, keď začali siahať do lekárenstva, aby to nechali na profíkov a držali sa svojho – ekonomickej stránky veci. Keď kolegovia lekárnici skúšali siahať do ekonomického riadenia, kolegov som varoval, aby sa nechceli zosmiešniť.

Nechajme profíkom čo patrí profíkom a budeme mať fajné noviny a fajné zisky z nich. Ale dokážu to aj jedny aj druhí? Nie som si istý.

Návšteva Keceroviec – najlepší novinársky čin roka

Veľmi ale veľmi, ba dokonca veľmi som nadšený z novinárskej akcie od SME. Navštívili Kecerovce a urobili sériu článkov, reportáží. Skutočne suprová novinárska práca.

Celá séria je na jednej hromade v sekcii SME v Kecerovciach.

Zázračné riešenia nejestvujú. Ale ak má byť Slovensko vľúdnym domovom pre všetkých, musíme mať viac na očiach problémy tých, ktorým sa tu žije najťažšie. Práve k tomu sa snaží SME prispieť svojím malým dielom.

Zdroj:  Boli sme týždeň v rómskej osade. Prečo? | Spravodajstvo | romovia.sme.sk.

Nápad, vyčlenenie pracovného času novinárov, spracovanie do komplexnej série článkov. Áno, áno, áno. A ešte raz áno takejto novinárskej práci.

A jedna skvelá čerešnička na tortičke. Nie je to žiadna skrytá kamera, žiaden agent konfident. Žiadne vytváranie udalostí. Teda vlastne dve čerešničky. Tou druhou je, že to nenašli na stole.

Hm, sťažnosti.sme.sk umreli. Žiaden smútok?

Pozerám, že mi nefunguje RSS zo sťažností sme.sk. A ono správne nefunguje.

Spoločnosť Petit Press, a.s. sa rozhodla ukončiť prevádzku služby Staznosti.SME.sk od 26. marca 2012. Pokračujte na www.sme.sk.

To sú veci, to sú veci… Ako by som to okomentoval? No spokojný som. No k úplnému zadosťučineniu mi chýba nejaké záverečné slovo nad hrobom. Asi som len slabo gúglil. Takže ak sa vám zadarilo lepšie, hodťe do komentárov odkaz.

Len pre štatistickú úplnosť:

  • Posledný zápisok na ich blogu je datovaný na pondelok 27. septembra 2010 10:04
  • Twitter: 22 mar 09
  • Facebook: 31. augusta 2010
  • Všetok obsach vrátane textov sťažností je neprístupný.
Tomu sa hovorí vzorová komunikácia.

SME.sk a platený obsah – krok vpred a dva vzad

Pred polrokom sme spoplatnili všetky články komentátorov denníka SME. Nakoľko si ale myslíme, že naši čitatelia tak môžu prichádzať o exkluzívny obsah, rozhodli sme sa každý deň jeden komentár odomknúť pre širokú verejnosť.

SME.sk odomkne každý deň jeden komentár. Blog – Čo je nové na sme.sk blog.sme.sk.

Nadpisom som k tomuto kroku povedal všetko.

V diskusii na FB sa objavili zaujímavé a podnetné postrehy:

  1. Myslim, ze to je dosledok jednostrannej politizacie nezavisleho (kedysi) dennika
  2. Kapú čitatelia
  3. Nech si naserú…aj do Piana

To nehovorím ja. Len to tak tých človekov hen na tom FB napadá.

Novinárske sužovanie

Článok vyšiel 22. 9. 2011 7:45

Fotka vznikla ešte vlani.

Mail s otázkami sme zaslali aj náčelníkovi mestskej polície Pavlovi Beňovi. Neodpovedal na žiadnu z nich, k parkovaniu na snímke sa odmietol vyjadriť. „Mestská polícia situáciu uvedenú na fotke neriešila a z tohto dôvodu sa k veci nebude vyjadrovať,“ napísal náčelník Pavel Beňo.

Dve autá obsadili osem parkovacích miest | Zaujímavosti | nitra.sme.sk.

Tomáš Holúbek by mal dnešný honorár venovať na podporu vyučovania masmediálnej komunikácie. Aj keď… To som zas raz optimista. A zajtrajší plat ako dobrovoľnú refundáciu daní, ktoré vyšli navnivoč tým, že otravoval citovaných v článku.

Hm, to akože potrebovali zaplniť v novinách kus papiera na webe?

Čo si zasejete, to budete žať

Ak ste na indexe mienkotvorného denníka, ste, slušne povedané, v prdeli.

Z funkcie ho nechala premiérka odvolať potom, ako vyšlo najavo, že vybavoval stretnutie pre zástupcu firmy Kapsch s kancelárom Národnej rady.

Vyhodený z Úradu vlády sa uchytil v Dúbravke | Dúbravka | bratislava.sme.sk

Čo si zasejete, to budete žať

Čo si zasejete, to budete žať

A to som ešte skutočne slušný. To len tak ako malá nevinná provokácia. Viete, onehdá som mal takú „malú“ diskusiu o sile jednej služby zastrešenej pod sme.sk.

Hej, táto filipika sa dá poňať aj z druhej strany.

Teraz, keď sa ocitli vo vláde, pravicové strany Blanárika tolerujú. Post pripadol podľa koaličnej dohody SaS. Tá síce v opozícii nebola, jej predseda Richard Sulík si však pri zakladaní strany potrpel na to, že sú strana bez komunistov a eštebákov.

SME.sk | Sulík drží v NBÚ udavača.

Keď raz mám nejakú líniu, tak je vecou charakteru vynaložiť absolútne maximálne úsilie na jej dodržanie. Tak čo tam stále robia tí preverení komunisti? Keď ho raz nechceme v štátnej práve, tak ho inokedy už chceme? Hej, ten charakter, to je sviňa svedomitá.

Alebo to vezmeme za tretí roh? Písal som už o tom:Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy

Mám taký osobný pocit niekde vo vnútri mozgovne, že s našimi chybami a slabosťami a nedokonalosťami je to ako s povestným uholným kameňom. Keď ich do nás dosť nahádžu, mali by sme si ich dobre uschovať a na nich postaviť stavbu svojho života. Lebo múdry stavia svoj dom na skale a učí sa na chybách iných a aj na chybách svojich.  Keď sa dobre poučíme, dobre zapracujeme chytené kamene a nenecháme ich ako hrach len tak odskakovať, môže ten život stáť za to.  A to ma vedie k úvahe, že práve od takých, ktorí si svoje alebo cudzie chyby už prežili sa najlepšie môžeme poučiť.  Možno takí majú najväčšie právo na rovnakú chybu, ale v našom podaní, nás upozorniť. Lebo oni vedia...

Nie je to žiadna sranda, tento život. A ešte k tomu, nemá zmysel.

A chybu za chybou si platíme

Aj formálna aj obsahová chyba v jednej vete. V článku o platení za obsah. Aké signifikantné.

Do projektu sa neplánuje zapojiť ani spoločnosť centrum, pod ktorú patrí portál aktuality.sk.

Je čas zabudnúť na bezplatné weby | Téma | pocitace.sme.sk

Niekto vidí argument, že za tak diletantskú editorskú prácu predsa nikto platiť nebude. Niekto vidí argument, že práve spoplatnenie umožní vrátiť drahú editorskú prácu na web.

A niekto stále upozorňuje, že sa musí zmeniť filozofia, kedy je webová verzia len konceptom pre zajtrajšie vydanie.

Novinári považujú zrkadlo tlače za spravodajský web

Dostal sa mi pod myš dotazník od sme.sk. Snažia sa v ňom zistiť, čo si myslíte o vzťahu blogérov a žurnalistiky. Prvá otázka: „Ktorému médiu najviac dôverujete?“ A k nej rovnocenné možnosti „Tlač“ a „Spravodajské weby“.

Mal som dobú vôľu ten dotazník vyplniť. Po tom, ako opätovne novinári dali v prvej otázke najavo, že nechápu rozdiel medzi webom a papierovými novinami, by to bola strata času.

Viete, vyzerá to pekne. Máme spravodajský web. No hej, ale aký je ich obsah? Nalejme si čistej pepsikoly. Alebo je to koncept (polotovar) pre zajtrajšie papierové vydanie, alebo je to zrkadlo včerajšieho papierového vydania. Akokoľvek sa snažím nájsť niečo webové, furt a stále vidím len iný nosič zobrazujúci to isté a úplne rovnako. Nie, žiaden spravodajský web. Elektronická verzia tlače to je.

A najhoršie na tom je to, že takto to tu, v slovenskom jazykovom priestore, máme od roku cca 2003. Nie, nič sa na tom nezmenilo. Tak ako som vtedy čítal na svojom MDA Compact zajtrajšie noviny, tak je to aj dnes – na konci roku 2010.

Nie toto nie je spravodajský web. Ani sme.sk, ani pravda.sk a veru ani aktualne.sk. Je to len a len zrkadlo papierového vydania. Aj keď sme.sk je o nejakú tú konskú dĺžku vpredu a pol predného kopyta sa už do oblasti spravodajského webu aj občas ponorí. Občas sa tam nejaký ten tretí či štvrtý rozmer zjaví. Asi len náhodou.

Aby som bol aj konštruktívny, ale zas aj dodržal svoje predsavzatia naznačím len jedinú vec. Web je hypertexotvý. Ani jedna elektronická verzia slovenských denníkov sa k skutočnej hypertextovosti nepriblížila. Web je interaktívny v detailoch.  Web je súčasný (nemá ale aj má uzávierku), je o súvislostiach (tagovanie), je o kontinuite (odkazy tam aj späť v čase), je o kontexte (praženica). Dobrý spravodajský web je podobný skutočne výdatnej farmárskej praženici. Ja viem, je to o peniazoch.

Takže ako je to v tom vzťahu blogérov a novinárov? No, keď sa novinári naučia na čo slúži tagovanie, nech za nami blogérmi prídu po ďalšie poučenia. Zatiaľ sa im budeme na blogoch verejne smiať. Čím viac nás budú presviedčať, že už sú spravodajský web, tým hlasnejšie.

Pod čiarou: Aby som nezabudol a aj s rizikom, že ortodoxný novinári budú tušiť – výstrižková služba. To je koncept, ktorého filozofický rozmer mi tu  chýba zo všetkého najviac. Pritom web je nástrojom v doterajšej histórii jedinečným.

„Vy“ znamená jednotné číslo, teda konkrétny anonymný jedinec

Vykanie je zaujímavý fenomén. Na oslovenie jednej konkrétnej osoby sa používa množné číslo. Tak sa ľahko stane, že autor textu podľahne ilúzii, že píše dostatočne všeobecne a anonymizovane.

Na základe anonymizovaných údajov vieme, čo ste (ty konkrétne) na našom serveri čítali ( si čítal). Údaje z vášho prehliadača (tvoje údaje) porovnáme s údajmi ďalších používateľov, ktorí majú podobné záujmy ako vy (ty) a na základe toho vám (tebe) sprostredkujeme ďalšie články.


Takže vy (sme.sk) ma vlastne sledujete?

Nie, služba vychádza zo štandardných anonymných informácií, ktoré už dnes obsahujú všetky webové stránky (ktoré ty už dávno navštevuješ a dávno to o tebe všetci vedia). Služba nepracuje so žiadnymi (tvojimi) osobnými informáciami, iba zoznamom článkov úplne anonymných používateľov.

Sme.sk | Čo čítať (BETA) (Text v zátvorkách doplnil autor)

Aby bolo jasno: Nekritizujem tú službu, ani nehovorím, že je to nejaká nová diera do súkromia. Ono je totiž fakt, že informácie o tom, ktoré stránky boli zobrazené každému jednému návštevníkovi na tejto doméne (a každej inej) vidím aj ja. Slúžia na to nástroje na sledovanie návštevnosti webu. A tie používa hádam každý majiteľ stránok, ktorého zaujíma, čo jeho návštevníci na jeho webe robili. Je pravda, že neviem napochytre priradiť konkrétnu návštevu tohto webu priamo k tebe. Ale ak by som sa trochu posnažil… Tie dáta tu v matrixe niekde už dávno sú.

Naopak, chválim tento počin sme.sk. Na jednej strane jasne dávajú užívateľom na vedomie, že informácia o tom, čo čítajú sa kdesi kamsi ukladá. Či na trvalo, alebo dočasne je jedno. Na druhej strane je príjemné nechať si personalizovať noviny.

Čo je nepríjemné, je strata rozhľadu. Ako farmaceut, teda príslušník posledných polyhistorov, mnohokrát až dodatočne po prečítaní textu zistím, aké zaujímavé bolo aj o tomto sa dozvedieť, pre doplnenie súvislostí. Služby ako „Čo čítať“ nás o tento rozhľad oberajú.