Archív značiek: sme.sk

"Vy" znamená jednotné číslo, teda konkrétny anonymný jedinec

Napísané , autor:

Vykanie je zaujímavý fenomén. Na oslovenie jednej konkrétnej osoby sa používa množné číslo. Tak sa ľahko stane, že autor textu podľahne ilúzii, že píše dostatočne všeobecne a anonymizovane.

Na základe anonymizovaných údajov vieme, čo ste (ty konkrétne) na našom serveri čítali ( si čítal). Údaje z vášho prehliadača (tvoje údaje) porovnáme s údajmi ďalších používateľov, ktorí majú podobné záujmy ako vy (ty) a na základe toho vám (tebe) sprostredkujeme ďalšie články.

…
Takže vy (sme.sk) ma vlastne sledujete?

Nie, služba vychádza zo štandardných anonymných informácií, ktoré už dnes obsahujú všetky webové stránky (ktoré ty už dávno navštevuješ a dávno to o tebe všetci vedia). Služba nepracuje so žiadnymi (tvojimi) osobnými informáciami, iba zoznamom článkov úplne anonymných používateľov.

Sme.sk | Čo čítať (BETA) (Text v zátvorkách doplnil autor)

Aby bolo jasno: Nekritizujem tú službu, ani nehovorím, že je to nejaká nová diera do súkromia. Ono je totiž fakt, že informácie o tom, ktoré stránky boli zobrazené každému jednému návštevníkovi na tejto doméne (a každej inej) vidím aj ja. Slúžia na to nástroje na sledovanie návštevnosti webu. A tie používa hádam každý majiteľ stránok, ktorého zaujíma, čo jeho návštevníci na jeho webe robili. Je pravda, že neviem napochytre priradiť konkrétnu návštevu tohto webu priamo k tebe. Ale ak by som sa trochu posnažil… Tie dáta tu v matrixe niekde už dávno sú.

Naopak, chválim tento počin sme.sk. Na jednej strane jasne dávajú užívateľom na vedomie, že informácia o tom, čo čítajú sa kdesi kamsi ukladá. Či na trvalo, alebo dočasne je jedno. Na druhej strane je príjemné nechať si personalizovať noviny.

Čo je nepríjemné, je strata rozhľadu. Ako farmaceut, teda príslušník posledných polyhistorov, mnohokrát až dodatočne po prečítaní textu zistím, aké zaujímavé bolo aj o tomto sa dozvedieť, pre doplnenie súvislostí. Služby ako „Čo čítať“ nás o tento rozhľad oberajú.

Mnohé je už v politike 2.0, ale stále to nestačí

Napísané , autor:

Novinár z najväčších  si otvoril klávesnicu na súčasných politikov z radov blogérov. Veď kto je viac ako šéfredaktor veľkého SME? Hádam už len jeho zástupca.

Ja si z dovolením teda otvorím článok na blogu na novinárov. A rovno na tých najväčších. Viete, to sa takto zídu dva dementné články a to potom blogér nevie, kde v písaní prestať.

Zdá sa, že absolútne iný prístup (v priemere a všeobecne) k novým médiám zo strany súčasnej koalície nestačí. Teda ako komu.

Kde sú tie časy, keď sa z blogov Sulíka, Mihála a ďalších šírila čerstvá energia a sebavedomie do najvyšších miest blogosféry, Facebooku a diskusií.

Blogeri | Médiá | ekonomika.sme.sk.

Odpoveďou, kde sú tie časy, nech je prehľad ostatných príspevkov na blogoch koaličných politikov.

Richard Sulík ostatný článok 27.9.
Jozef Kollár ostatný článok 16.10.
Igor Matovic 5.10.
Martin Chren 8.10.
Kamil Krnac 16.9.
Ondro Urban 19.9.
Robert Mistrík 6.10.
Natália Blahová 26.9.
a mnohí iní.

Re: Blogeri. Blog – Natália Blahová (blog.sme.sk).

Stačí? Nestačí pre toho, kto nedokáže rozpoznať rozdiel medzi prístupom dnešnej koalície a minulej k blogom, sociálnym sieťam a k diskusii o budúcich riešeniach. Nestačí pre toho, kto nechápe zákonitosti obsahu na blogu. Vrátane pravidiel, čo na blog nepatrí. Nestačí pre toho, kto má problém urobiť si elementárnu rešerš vo svojej RSS čítačke.

Ale nechcem od zástupcu šéfredaktora najväčšieho mienkotvorného slovenského denníka veľa? Veď evidentne nerozozná blog od článku, článok od statusu a blog od konta na Facebooku. Ach jo!

Nie, nechcem! Táto novinárska nevzdelanosť totiž má svoje neblahé dôsledky. Postreh z nedávnych dní: Keďže novinár nedokázal rozoznať nahodenie myšlienky do pľacu blogosféri/f-priateľom od oficiálneho zverejnenia ministra, sám tým prinútil politika-blogéra byť sterilnejším a urobiť čistku medzi f-priateľmi. Politik začal prísnejšie dbať na pravidlá, čo na blog patrí a čo nie a  v duchu pravidiel pre spravovanie verejného a súkromného f-profilu politika sa začal správať.

A kruh sa uzavrie. Pre splnenie svojich domácich úloh tak už novinárovi nestačí obraziť 5-6 blogov a svoj f-profil z pohodlia redakcie. Novinári zrazu musia zas používať obvyklé pracovné metódy. Tak sa posťažujú a vytknú politikom, že sa v prostredí nových médii nesprávajú ako pred voľbami.

Určite, dalo by sa aj viac. Vždy sa dá ja viac. Bolo by určite príjemnejšie, ak by politici venovali moderným internetovým komunikačným nástrojom viac času. Ale čo by robili potom novinári? 😉 A čo na to tie časti cieľovej skupiny, ktoré na internete nie sú? To by novinári zas kritizovali, že je vláda zahrabaná na sieti?

Farizejstvo ako z Knihy kníh

Novinár – komentátor si zdupľoval požiadavku na obsadenie kresla ministra odborníkom navyše aj otázkou etiky. To je samozrejmé a tvrdím to už dávno, že etické a morálne kvality majú byť u politika na vysokej úrovni. No zaujímavý je kontext tejto konkrétnej etickej požiadavky.

Ocitol sa v konflikte záujmov. Ako minister by mal napnúť všetky mozgové závity, aby diery v zákonoch, na ktoré prišiel v minulosti, urýchlene upchal.

…

Preto sa právom od ministra Mihála očakáva nielen to, že prestane popularizovať svoje tipy, ale že sa stane ich najtvrdším oponentom. Tak bude jeho ministrovanie eticky obhájiteľné.

Za ruku s Mihálom | Redakčné | komentare.sme.sk.

Tu je vidieť ako aj bohatosť blogovania a vypisovania f-statusov nepomôže novinárom v splnení si svojich rešeršných domácich úloch. Inak by vedeli, že existuje verejné vyhlásenie, že Jožovým hlavným záujmom je tie diery zaplátať.  Dokonca by stačilo, aby sa novinár rozpomenul na svoj vlastný rozhovor s dotknutým politikom.

Ale dobre, predsa len, boli to len slová, slová, slová a skutky by mali hovoriť za všetko.

Keď 1+1 strápnia novinára

V momente, keď prišli na stôl prvé záplaty v podobe zdanenie a zodvodnenia príjmov bez ohľadu na ich pomenovanie, bolo to novinármi kritizované. Naozaj nechcem strápňovať priamo Štulajtera vyhľadaním jeho slov, tak píšem novinármi.

Aby aj náhodne okoloidúci novinár pochopil: Keď na stole pristáli činy, boli odmietnuté a všetci by boli najradšej, keby ostalo len pri slovách a planých rečiach. Aby sa na ich výnimky zabudlo.

Pritom, ak by si aj Štulajter bol býval bol naštudoval Jožove vyhlásenia, našiel by medzi nimi to, keď hovorí, že tie diery, ktoré popisuje vo svojej knihe chce ako poslanec/minister zaceliť.

Jeden to zdrojov mohol byť aj jeho Facebook profil. A v ňom to dávno bolo a kým si to novinári neposrali dedinským prístupom ku kuloárnym informáciám, mali k tým informáciám prístup.

Rozporuplné pocity

Čerstvo preškolený komentátor na hovorcu hneď z kraja svojej kariéry spomenul, že sa novinári nedokážu zžiť s tým, že nová pravicová koalícia nepostaví spoločnosť pred hotovú vec. Bral som to ako arogantné vyhlásenie prebehlíka, čo rýchlo zabudol, že komentátorom bol. Nie, má pravdu.

No napriek tomu, že tu máme podivnosti medzi novinármi, bol by som nerád, aby sa začali objavovať schválené zákony, o ktorých diskutovali len kmotrovia a ľud sa o nich dozvie až zo zbierky zákonov.

Prístup súčasných politikov je zásadne iný. Ale určite by sa dalo aj viac. Nezaspime na bobkovom liste.

Pod čiarou: Keď Sulík nadhodil, že počká kým ľud nájde diery v zmluvách vystavených na webe a využil tak obvyklý prístup 2.0 spoločností, to bolo prekvapených ksichtov. Keď poslal hromadný mail ako výzvu na prejavenie záujmu o rôzne štátne posty, to bolo buchotu, čo sa mnohým hlavy odšraubovali z neveriaceho krútenia sem a tam.  Koľkí novinári majú RSS s Matovičovými, Sulíkovými (a ďalších) komentármi z portálu sme.sk vo svojich čítačkách? Miháľove ministerstvo už má f-stránku hádam už aj na doplňovanie hajzláku.

Nie je to náhodou tak, že novinári si akosi nevšimli, že sa na tej sieti aj niečo deje, lebo netušia kam sa majú pozrieť?

Teplo je, tak aj na blogy Sme došlo

Napísané , autor:

Čítať by som mal, procesné modely kresliť, staré návody do nového šatu prefarbovať, ale teplo je.  Je to výhovorka a keby bolo 5 minút pred termínom, analyzoval by som len také fukoty. Ale že nie je, a na niektoré termýny sa ešte len čaká, tak som si zadal meno do vyhľadávača. To sa občas hodí, či tam nie je nejaká vtipná Google bomba. A tam môj starý dobrý smeblog, na ktorý som si bol v rokoch 2004 až 2007 odskakoval.

Pokračovanie tam.

Dokedy bude robiť sme.sk zo svojich čitateľov druhú kategóriu?

Napísané , autor:

Na webe si nezaslúžime poriadne zvládnuté novinárske remeslo? Počas dňa sa pod jedným ID objavuje neustále menený text bez označenia zmien, aby bol večer nahradený niečím celkom iným. Obsahovo aj formou. Pritom vonkoncom nejde o snahu ukázať vývoj udalosti. Je to vývoj od náčrtu cez koncept po schválenú verziu do papierových novín.

Som znechutený, ako sme.sk testuje, čo dať do zajtrajšieho papierového vydania na návštevníkoch svojho webového sídla. Namiesto novinárskej práce výber podľa čítanosti. Namiesto dobre zvládnutého remesla redaktora celodenne vyvesený nedorobok. Namiesto redakčnej práce kopa preklapov a novinárskej novinárskej koktavosti, chýb štylistických. Články na sme.sk by mali mať povinné varovanie

Včera bol stav permanentného editovania dovedený do obsahovej dokonalosti.

O 18:čosi bol článok doplnený o text:

Politici z koaličnej rady striedavo prichádzali k televízoru pozrieť stav zápasu, Jozef Mihál z SaS si ho medzi novinármi aj dopozeral. Koaličnú radu počas futbalu prerušili, po skončení sa zástupcovia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd opäť vrátili k výstavbe vládneho kabinetu.

No pôvodný vložený rámček bez udania času tam ostal:

Existenčný futbalový zápas Slovenska proti Taliansku, ktorý svojim výkopom križuje rokovanie stredopravých strán, zaujal zatiaľ len Bélu Bugára. Ten ako jediný opustil politických kolegov a od rokovacieho stola zavítal medzi novinárov k priamemu prenosu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.

Linkovať to nemá cenu, aj tak je tam dnes ráno celkom iný text.

Jedno z pravidiel blogovania znie: Z úcty k čitateľovi sa text po obsahovej stránke nemá prepisovať. Ak ho treba doplniť či opraviť, tak len formou označenej aktualizácie pri zachovaní dostupnosti pôvodnej verzie.

Pre ľudí zo sme.sk ponúkam to isté aj napísané ich vlastnými slovami, aby sa nesťažovali, že kvôli pochopeniu písaného textu na blogu 4M si na štýl treba zvyknúť:

Ak bloger mení už uverejnené články, vždy musí v texte ponechať aj pôvodnú verziu a k nej doplniť opravu. Nesmie meniť texty tak, aby čitateľa uviedol v omyl o ich pôvodnom znení. Výnimkou sú opravy, ktoré nemajú vplyv na zmysel textu (napr. oprava preklepov, gramatických chýb), ktoré je možné vykonať aj bez zachovania pôvodnej verzie.

Novinári sa majú na webe od blogérov ešte veľa čo učiť.

Krátka poznámka na margo sme.sk

Napísané , autor:

Pocitovo sa mi zdá, že režisér nezvláda koordináciu správ  na titulke sme.sk Dnes dokonca nastala reverzia hlavnej správy zdola nahor.  Prúžkom  teraz.sme.sk. presviští mnoho informácii, ktorých sa neskôr nie a nie dopátrať.

Mám takú spätnú väzbu: Ak musím použiť na obsahovom webe vyhľadávanie, režisér  nezvládol správu navigácie. (Noviny nie sú eShop, takže stále očakávam, že urobia výber za mňa, preto je táto spätná väzba namieste.) V ostatnom čase som na webe sme.sk vyhľadával až príliš často. Boli to pritom informácie, ktoré renomovaná médiá považovali za zásadné.

Samostatnou kapitolou je nevhodné nasadenie vyhľadávania od Googlu a nezvládnutý webdizajn horného roletkového menu.  Pretrvávajúcu idióciu v práci s aktualizáciou obsahu v článkoch nevytrhli ani odkazy na kotvy noviniek. A aby som to skompletoval: Kto odhadne, kedy na titulke pribudne piaty stĺpec? Nakročené je dobre.

Ja len tak, že nám beží paralelne trochu viac zaujímavých udalostí a web novín by mohol byť miestom voľby. Škoda.

Seminárka ako redakčný komentár

Napísané , autor:

Rastík minule prirovnal jeden volebný program k veľmi ale veľmi nepodarenej a slabej seminárnej práci. A netrvalo dlho a ukázal nám, ako sa taká seminárka má písať.

Schelling nie je nijaký vojnový štváč. Naopak, patril medzi významných poradcov americkej administratívy, hlavne prezidenta Kennedyho, ktorí sa počas obdobia studenej vojny v 50. a 60. rokoch snažili posilniť tabu použitia jadrových zbraní. A bol zásadným odporcom doktríny prezidenta Eisenhowera, že nukleárny arzenál má byť k dispozícii ako akákoľvek iná munícia.

Svet bez jadrových zbraní by bol nervózny | Redakčné | komentare.sme.sk

Bez irónie, skutočne sa mi ten redakčný komentár páči. Priznáva farbu, nehrá sa na vždymúdreho chrobáka truhlíka. Akurát seminárka by mala na konci zoznam použitej literatúry. Ale to by už nebol novinársky redakčný komentár, že?

Bude sme.sk prevádzkovať svojim užívateľom národný osobný profil?

Napísané , autor:

Sme.sk integruje pôsobenie návštevníkov pod jeden login. Zaujímavým druhým krokom by bolo vytvorenie a nejakého toho osobného miestečka, tak ako ho poznajú užívatelia Facebooku. Služby na to majú, potenciál na to majú, užívatelia už vytvorili dostatok obsahu kade-tade roztrateného po službách sme.sk (blogy, fotky, diskusie, vybralismesi…) a možno by aj niekto prišiel na to, na čo by to takému sme.sk mohlo byť dobré.

Veď už aj ten Google také čosi rozbehol (Google Profil), ak je najvyšší čas aby sa aj sme.sk rozkmitalo. Aktuálna podoba je dooosť chabá:

Profil používateľa

Osobné údaje

Karma 79

Piki (Martin Pilnik) – profil diskutujúceho na sme.sk

Ja si viem predstaviť personalizované noviny. Možno by sa zadarilo konečne implementovať upozornenie na zmeny v obsahu článku od mojej ostatnej návštevy. A možno by si tak vytvorili do budúcnosti predpoklady na zavedenie platenia za obsah.

Mám také neblahé tušenie, že aktuálny internetový trend odhaľovania totožnosti a personalizácie služieb bude v budúcnosti pretavený práve do platby za obsah. Kto bude mať skôr podchytených a jasne identifikovateľných svojich návštevníkov, ten ich bude môcť skôr odmeniť za vernosť spoplatnením obsahu. Nie nadarmo sa profilu hovorí aj konto.

Ale to som sa už zas dostal do úplne inej témy a keďže na tag sme.sk reaguje Tomáš ako býk na červené súkno (kde, čo, stres, kto to zas vymýšľa…), tak mu nebudme robiť tematický guláš.

Ale jednu odbočku si aj tak neodpustím. Všimol som si, keď som spracovával text o Obamovej reforme, že  San Francisco Chronicle používa na pozdatí tichú ochranu pred kopírovaním, ktorú odkukali 😉 od sme.sk. To človeka hneď chytí taká národná hrdosť, že aj naši slovenskí junáci a devy dokážu byť na roveň americkým imperiaľišťom. Onô, ale až pľujem.

Politická vyváženosť v redakčnom komentári?

Napísané , autor:

Keď je prianie otcom myšlienky dopadne komentár skutočne podivne.

J&T nazhromaždili mnoho zo svojich ohromných majetkov za predošlých Dzurindových vlád. No kým sa v roku 2006 nedostal k moci Fico, nestavali tak okato na obdiv svoje bohatstvo alebo svoje pohŕdanie ostatnými. Takže, hoci jachtár Ján Počiatek a jeho politickí kamoši v sobotu neboli prítomní, politicko­ekonomický trus na Štrbskom Plese – a aj na zvyšku tejto krajiny – patrí na ich lopaty.

Trus slovenskej smotánky | Redakčné | komentare.sme.sk

Čo vlastne chcel básnik povedať a nepovedal tým posledným odstavcom? Že potíšku dojiť štátnu kasu by nevadilo? A nieje to celé tak trochu hlavne  o urazenosti a závisti?

Len o procese registrácie do mýtneho systému na hraniciach

Napísané , autor:

Niekoľko citácii a zvýraznených myšlienok.

„Niekoľko hodín tak mohli prejsť len osobné autá. Aj tie sa predierali len po tráve okolo toho deliaceho plota,“ povedal Kneis (český vodič). Kamióny stáli na západnej strane hranice úplne. Na pomoc prišla aj Česká polícia, veľmi sa jej však vraj nedarilo. Vodiči v kamiónoch spali a zobudiť sa nedali. „Niektorým šoférom keď aj zabúchate tak otvoria ale povedia že nerozumejú a spia ďalej,“ popisoval situáciu na spoločnej hranici s Českom Kneis.

Po diaľnici z Brna sa jazdí ako po okresnej ceste | Spravodajstvo | zahorie.sme.sk

Mám tomu rozumieť tak, že sa chlapík v uniforme zľakol veľkého auta?

…hovorí jeden z pomocníkov organizujúcich dopravu na parkovisku. Je ich asi 15, niektorí na kolieskových korčuliach, striedajú sa po 12 hodinách.

Nuž, evidentne sa nepripravili a nenabrali brigádnikov.

…

V bývalej budove colnice je deväť predajných miest. Vybavenie každého vraj oficiálne trvá 20 minút, vodiči však skôr hovoria o štyridsiatich.

Stojaci v rade pociťuje subjektívne, že čaká rádovo dlhšia ako je objektívny fakt. V žiadnom článku som sa nedočítal, že novinár námatkovo zmeral, koľko to skutočne trvalo. Pocity, to je to pravé v spravodajstve.

Muži z celej Európy postávajú v radách, časť z nich usilovne vypisuje množstvo tlačív. Na jednej zo stien v rohu svieti nápis Relax for drivers. Všade vidieť letáky ktoré nabádajú kúpiť si palubnú jednotku do konca roku 2009.

Vodiči v Brodskom: Mýto máte drahé, pôjdeme inam | Spravodajstvo | zahorie.sme.sk.

Bingo! Ale prečo by si ho novinári všimli a rozobrali ho viac ako len jednou vetou v cca 7 článkoch.

Vodič (autobusu z Talianska) sa najskôr dožadoval diaľničnej nálepky, vysvetlili mu však že musí čakať na svoju mýtnu krabičku.

Po diaľnici z Brna sa jazdí ako po okresnej ceste | Spravodajstvo | zahorie.sme.sk.

Bingo! To už naozaj nepotrebuje komentár, ale investigatívneho žurnalistu.

Dopravcovia hlásili problémy s platbami za mýto z rôznych čerpacích staníc. Anton Molnár, hovorca Slovnaftu, potvrdil, že v ich prípade sa upravoval centrálny systém, a to mohlo narobiť problémy.

Za kilometer sa platí ako za desať | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Mýtny systém nefunguje, pretože Slovnaft upravoval svoj systém v prvých dňoch roka 2010.

Dopravcovia sa sťažujú, že si nemôžu dobiť kredit na takzvaných palubných jednotkách palivovými kartami. To znamená, že ak si nepredplatia mýto v hotovosti alebo bankomatovou kartou, nemôžu jazdiť po spoplatnených cestách.

Za kilometer sa platí ako za desať | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

A čo takto nadávať svojmu dodávateľovi palivovej karty, že za tie poplatky mal byť pripravený už v decembri 2009?

„Stojím tu od šiestej ráno v mraze, bez toalety, teplého nápoja, za parking treba platiť tri eurá na hodinu. Je to pod ľudskú dôstojnosť,“ hovorí skrehnutý Pawel Tomczyk. Kamión má odstavený na poľskej strane.

…

„Tri eurá je paušálny poplatok, nie hodinová sadzba. Navyše, parkovné sme práve kvôli mýtu znížili od Nového roku o jedno euro.“

Podľa podnikateľa v cene je aj použitie toalety a sprchy, stačí o to požiadať. Vodičom vraj na želanie uvaria aj čaj a kávu

Poľskí kamionisti bojujú o Duklu. Zatiaľ márne | Prešovský | korzar.sme.sk.

V jednom článku tvrdenie proti tvrdeniu. Aspoň elementárne overenie od novinára by už asi nebolo čisté spravodajstvo. Tak v záujme zachovania čistoty žánru, nech uverí čitateľ čomu chce. Škoda, že nedali o pravde aj hlasovať.

Cena, spôsob a rozsah spoplatnenia a ďalšie, sú celkom iné témy. Schopnosť analyzovať problém a rozdeliť ho na časti, ktoré sa už skutočne dajú kritizovať (novinári, dopravcovia) alebo riešiť (Skytoll), na to treba mať pravdepodobne viac ako len štupeľ do krku.