Archív značiek: štatistika

Tisíc päťstovka za mnou a stále rastie

Napísané , autor:

Keď som pokoril 500 ulovených kešulí, spomenul som, že je to aj o štatistikách. Tak si uložím tisícpäťstovkové výročie.

Celkom nálezov : 1527 nálezov za 442 dní hľadania počas 934 dní celkovo
Sumár vzdialeností od kešky ku keške:  52118 km
Priemerná obtiažnosť : 1.699
Priemerný terén : 1.687
2x FTF
46 suvenírov (z toho 31 za august 2013)
205 CWG/SWG
30 vlastných GC/TB z toho 16 vypustených, jeden už najazdil vyše 22 tisíc kilometrov

Začal som aj so zakladaním. Už mám 4 vlastné založené – 3 tradičky a jedna multina (2 favorit body) s celkovo 174 nálezmi v 80 dňoch, 0.72/deň, 4.97/týždeň, 21.75/mesiac.

Som v cca v druhej tisícke českých geokešerov  a cca v druhej stovke slovenských.

Odznačiky:

The Travelling Cacher The Small Cacher Head-In-The-Clouds Award The Daily Cacher The Calendar Cacher The Matrix Cacher The Micro CacherThe Coin Collector The Traditional Cacher The Mysterious Cacher The Earth Cacher The Mega Social Cacher The Regular Cacher The Large CacherThe Busy Cacher The Geocacher The Long-Distance Cacher The Social Cacher The Head-In-The-Ground Award The Caching Veteran The Travel Bug

Štáty:

The Slovakia cacher The Liechtenstein cacher The Monaco cacher The Czech Republic cacher The Austria cacher The Slovenia cacher The Switzerland cacherThe Poland cacher The France cacher The Italy cacher The Germany cacher The Hungary cacher

Nuž baví ma to stále viac a viac. Napriek možnostiam lovu v Prahe, tradičky už pomaly dochádzajú. Preto som sa vrhol aj na lúštenie mysteriek a pochodové cvičenia multín. Občas zvolím lúštenie a odlov BF pomôžem si finálkam. (Mojou geo-filozofiou je WBSF) Ale ja tam je to kus za kus, takže lúštiť proste treba.

Veľmi príjemné je, že stále platí, čo som napísal pri 500 kusovom výročí: „Geocaching je jedna z najlepších namotávok, ktoré ma postretli za ostatných 10 rokov.“ Platí to stále viac a viac.

Keď už demagógia o malom štáte, tak prosím lepšie maskovať

Napísané , autor:

Zas raz chlapci pobavili vykladaním štatistiky. Dve vety idúce po sebe. Prvá vyvracia nasledovnú, ale z nasledovnej sú odvodzované rozhodujúce závery. Ach jo! Tak je tam tá súvislosť, alebo nie je?!?

Z obidvoch rebríčkov môžeme tiež vyčítať, že medzi bohatstvom krajiny a početnosťou obyvateľstva tiež nevidíme jasnú súvislosť – medzi najbohatšími krajinami na obyvateľa vidíme skôr početne nie veľmi veľké krajiny, z veľkých krajín 50 miliónov obyvateľov a viac sa v prvej 20-ke nachádzajú len Spojené štáty Americké, Francúzsko, Japonsko a Nemecko.

Európsky superštát, potrebujeme ho? | Menej štátu.

Tak vidíme, alebo nevidíme v tej štatistike niečo?

Navyše, vôbec, ale vôbec sa nezaoberajú takou drobnosťou, ako je skutočné miesto tvorby HDP. Nie lokalita miestne príslušného daňového úradu. Chlapci s SDKU by vedeli o švajčiarskych či luxemburských daňovákoch rozprávať, že?

Ale o obvyklom omyle hrdých lokálpatriotov, čo za svoje označujú svojou značkou olepený výrobok vyrobený na druhom konci Európy, som nedávno písal v článku: Čo je to vlastne “európske auto”?

Viete priatelia, malý štát neznamená ani malý geograficky, ani počtom obyvateľov a už vonkoncom nie malý daňami.

Malý štát je o malých štátnych reguláciách. Ale to by sa tí demagógovia museli zamyslieť nad skutočným svetom tam vonku. EU nie, ale výhody EU z veľkosti, to áno. To už aj chytrá Horákyně v deravých fusakliach bola nenápadnejšia.

Pod čiarou: V nasledovnom článku „Aký štát je MENŠÍ a ekonomická sloboda“, to trochu vylepšujú. Ale len trochu, pretože sa opierajú o „pomerné hodnotenie“, ktoré umožňuje byť aj jednookým medzi slepými víťazom. Ja by som radšej, aby víťazilo priestorové videnie. A na to potrebujeme byť aspoň dvojoký. No a na to by chlapci museli nie obkukávať a poškuľovať po dobrých príkladoch, ale myslieť komplexnejšie.

Sčítania obyvateľstva po socialisticky

Napísané , autor:

Sčítanie obyvateľstva je užitočné. Dá nám o našom štáte mnoho informácii. Ale naozaj sme si ho mali ako štát urobiť sami?

Viete, štát to sme my. Nebolo by lepšie, keby sme si len položili otázky a najali si firmu, ktorá nám na ne odpovie?

A poďme ďalej! Naozaj, my ako občania tohto štátu potrebujeme odpovede na otázky, ktoré štatistici prezentujú, ako argumenty, prečo to sčítanie vlastne potrebujeme?

Áno, je to stále o tom, aký veľký má byť štát.

Mrknite na túto reportáž. Je to taký malý výsmech sčítaniu.  Výsledky tohto súkromného priskumu odzneli necelý mesiac po tom, ako na podobné otázky prebehol štátom organizovaný prieskum.

Prečo vlastne vznikol ten prieskum o stave českého vozového parku? „My, ako občania by sme predsa mali vedieť, ako smradia naše autá. A myli by sme mať záujem s tým niečo robiť“, povedali by socialisti. Ale tak to nebolo! Vznikol preto, aby nejaká súkromná firma vedela, ako najlepšie pre seba nastaviť svoje obchodné podmienky.

Súkromníci  ho zaplatili (GE Money Auto), súkromná agentúra vykonala.  Čo keby si výsledky toho prieskumu kúpili naši poslanci ako podklady pre svoje rozhodovanie?

Tak, tak EU je momentálne socialistická. A na úrovni EU rozhodli naši zástupci, že úradníci EU potrebujú pre svoju prácu sčítanie. A ako správny socialisti, zvolili to najmenej produktívnejšie riešenie. Spravýme si to sami.

Pritom tu stále vládne kapitalizmus. Súkromné vlastníctvo, podnikanie… Tak prečo to sčítanie realizuje štát?

Aha, ono je to vlastne vôľa ľudu. Väčšina Európanov volí socialistov… Takže aj to sčítanie je vlastne realizované, tak ako chcela väčšina. Po socialisticky.  Vo svoje celej komplexnosti je to dokonalá ukážka práce socializmu. Premrhaný rozpočet, lajdácke prevedenie, neadresná zodpovednosť, obsah propagandy okolo sčítania… My, čo si aspoň matne pamätáme 80. roky minulého storočia, naozaj nevidíte podobnosti?

Len tak mimochodom a ironicky: Prečo aj voliči socialistov nadávajú?

Áno, naozaj nemám rád, keď štát podniká. Mám rád, keď vrámci štátu si robíme podmienky na podnikanie pre nás, jeho obyvateľov.

Hore dole, plus a mínus, percentá a hodnoty

Napísané , autor:

No kto sa v tom má vyznať?  Čo je vlastné pozitívu a čo negatívum?

Slovenský dovoz v septembri zrýchlil medziročný prepad o 22,9 percenta na 3,41 miliardy eur (102,73 miliardy Sk). Vývoz zaznamenal najlepší výsledok v tomto roku, keď poklesol o 14,4 percenta na 3,79 miliardy eur (114,18 miliardy Sk).

A čo na to Ján Tleskač?

Voľby prezidenta 2009 z pohľadu webového

Napísané , autor:

Prepis spravodajstva o tom, ako vyzerali voľby na webe z môjho Facebook konta doplnené o množstvo ďalších postrehov.

Poďme na to v časovom slede:

O 22:00 sa zavreli volebné výsledky a začalo sa spočítavanie hlasov priamom v okrskoch. Následne boli zápisnice okrskových komisii doručené do obvodných komisii (organizácia približne kopírovala bývalé veľké okresy) a odtiaľ vraj už elektronicky do ústredia do Bratislavy.

Po 23:00: Prvé výsledky už tam sú (za 1654 okrskov)(Na špeciálne pre tento účel vytvorenom webe. odkaz pochopiteľne neuvádzam.)

23:22 Napriek všetkému, zdá sa, že úvod štatistici na internete zvládajú. Pekné úsporná a prehľadná stránka. (úsporný kód, úsporný rozsah naozaj len nevyhnutných informácii, rýchla odozva, aktualizácia každých cca 10minút)

23:36 Hm, sme.sk dosť! zaostáva v preberaní priebežných výsledkov 🙁 (prvé tam boli stále aj keď medzičasom už štatistici 2x aktualizovali. Dôvod bol asi zlyhanie sľubovanej B2B dodávky dát zo strany štatistikov.)

23:41 Zdá sa, že som štatistikov prechválil. Čísla dodávajú, ale keď už sa rozhodli tam dať aj graf, mohli by ho aj aktualizovať.

23:48 Naopak, pochvala za graf: Keď nebolo dlho jasné, z čoho počítať percentá, tak je myslím od oficiálnej inštitúcie aj taktické tam percentuálny graf nedať. Mám takého tušáka, že okolo toho ešte bude kriku, keďže sa zdá, že jedna z metodík by mohla umožniť zvolenie v prvom kole. (Táto domnienka o možnej právnickej dohre sa našťastie nepotvrdila, keďže ani jeden z kandidátov nedosiahol viac ako 50% zo skutočne hlasujúcich ľudí.)

23:57 Zdá sa, že sa sme.sk po prvotnom zaváhaní už darí držať krok 🙂

0:01 Pravda je ukecaná. V texte aktuálne čísla, v tabuľke bradatá história. (Akoby rezignovali na horúce spravodajstvo v čase +4 hodiny po uzavretí volebných miestností. Určite, niektoré aktivity sú z krátkodobého pohľadu nerentabilné. No viem si predstaviť, ako sa sme.sk stalo krásnym zdrojom textu pre pondelkové papierové noviny. Sme získalo hafo skúseností, hafo programátorského kódu a ďalej budú môcť lacnejšie a efektívnejšie štandardne pokrývať udalosti tohto druhu. A možno aj vďaka vyhodnoteniu tejto akcie konečne zmenia prístup k prepisovaniu nadpisov a do šablóny pre pravý stĺpec doplnia 1-2 bloky)

0:26 Ups, zo stránky http://volby.sme.sk/ nie je žiadny priamy odkaz na priebežné výsledky. A navyše sa k nim nedá ani rozumne (jeden klik) preklikať. Pretože sme.sk v kuse prepisuje nadpisy článkov a ten, ktorý je v prvom rade o výsledkoch je taký nejaký starší, takže sa medzičasom prepadol pod prvé zalomenie stránky. Navyše stránka volby.sme.sk nepochopiteľne nezobrazuje základný prehľad výsledkov (grafiku s percentami)

0:47 Chýba už len 52 okrskov z 5919. Pekný výsledok, keď uvážim, že aby sa výsledky dostali do Bratislavy, treba ich z okrsku doviesť fyzicky do obvodu.

Ďalší f-priatelia ma upozornili, že hnohline.sk/volby mali na titulke už od prvých čísiel priebežne aktualizovaný graf prerátaný na percenta.

Nakoniec som sme.sk pochváli, pretože to zvládli výborne. Aspoň čo som sledoval tak do cca 0:50. Pekné komplexné spravodajstvo, prelinkované, multimediálne… Fajn. Tie moje výhrady totiž pramenia z celkovej koncepcia a šablóny pomocou ktorej sa zobrazujú jednotlivé subdomény na sme.sk Biely pravý stĺpec a prepisovanie nadpisov článkov je mi už dlhodobo protivné.

Opäť 90. roky minulého storočia

Ešte pár slov k webu štatistikov. Opäť ďalší web s otváracími hodinami. Opäť absolútne nepochopenie SEO a nutnosti byť nájdený. Opäť ignorácia moderných trendov typu API, widgetu, či obyčajného RSS, aby si mohli výsledky prevziať na cudzie weby. Ba dokonca vraj zlyhalo aj B2B, keď vraj štatistici definovali interný formát, v ktorom budú dodávať dáta, ale feed ostal prázdny. A ani teraz to nie je lepšie, keďže štatistický web neponúka žiadnu formu dát na prevzatie. Len čisté HTML z 90. rokov. A tak prepisujeme a prepisujeme a prepisujeme ako mnísi pred 500 rokmi.

Naopak, chválim štatistikov, že si na túto udalosť najali profi firmu a možno aj vďaka tomu boli priebeťžné výsledky permanentne k dispozícii a web nepadal. Pozor, netvrdím, že vďaka externej firme to nepadalo.  Ale to je tak asi všetko čo sa pozitívne na adresu Štatistického úradu dá povedať z pohľadu na tento úrad skrz internetové linky.

Rok 2008 je ideálne hodnotiť na základe dát z roku 2005 a 2006

Napísané , autor:

Neuškodí nicméně připomenout si situaci, ve které se české internetové obchodování nachází. Podle průzkumu Asociace pro elektronickou komerci (APEK) se sedmdesát až osmdesát procent nákupů na Internetu realizuje pomocí dobírky. Zbytek tvoří převod na účet, platba na výdejním místě a až potom platební karty. Procentuální podíl ostatních způsobů placení je víceméně mizivý. V zahraničí je situace opačná – karty placení na Internetu vévodí s přibližně podobným podílem, jaký má u nás dobírka. Data APEKu vycházejí z průzkumů, které dělal sám v roce 2006 či je převzal od GfK z roku 2005, podíl dobírky na celkových platbách se ale podle informací od obchodníků nijak výrazněji v posledních letech nezměnil.

Placení na Internetu vloni a letos – LUPA

A tak som článok opustil po dvoch odstavcoch. Blbosti čítať nemusím, stačí že sa dejú vôkol.

V Čechách majú IDOS, na Slovensku je to Chyba.sk

Napísané , autor:

Nezabúdajme na to, pri číslach o návštevnosti:

Zoznam sa po septembrovej strate dlhoročného prvenstva na domácej internetovej scéne opäť pokúšal dostať do vedenia, v predposlednom mesiaci minulého roka prilákal 1,378 milióna RU. Na Azet s 1,385 miliónom RU však vo finále nestačil, ten obhájil druhý mesiac po sebe pozíciu lídra.

Mediálne.sk – Internet – Správy – Azet tesne vyhral nad Zoznamom. Delilo ich len sedem tisíc užívateľov

Na Zoznam.sk som v decemri nebol. Na chyba.sk ma presmeroval T-com 3x MOžno uzrel čas na oficiálnu reklamáciu na službu ADSL, že sa mi zobrazuje web, ktorý som do políčka URL nezadal, nech s tým robia niečo.

Veková štruktúra obyvateľstva – Štatistický úrad sa pochlapil

Napísané , autor:

Pre jeden projekt som potreboval pohľadať kvalitné štatistické podklady o rozvrstvení obyvateľstva podľa vekových kategórii. Kam inam zamieriť pre tieto dáta ako na na stránky štatistického úradu. A tam ma čakal jeden šok za druhým. Samé pozitíva a sociálne istoty.

Štatistický úrad redizajnoval. Jasne, prehľadne, kvalitne. Kde sú tie hrôzy 90. rokov čo tam mátali ešte v čase ostatných parlamentných volieb. Dnes je to moderná stránka a podľa informačných detailov aj moderná inštitúcia.

Pre svoje dáta dom išiel do sekcie Home > Hlavné oblasti > Demografia > Obyvateľstvo > a tam som si mrkol najprvPočta presťahovaných slovákov z ČR a do ČR preddefinované tabuľky. To čo som hľadal tam ako preddefinovaný výstup nebolo, no mimochodom ma zaujala informácia o počte presťahovaných ľudí medzi SR a ČR. Očakával som opačný pomer. Keďže je to PDF dokument a nechcelo sa mi preformátovávať ho do HTML, tak som si spravil fotku obrazovky, trochu to orezal a obrázok vidíte vpravo.

To čo som hľadal, to som našiel v sekcii Home > Hlavné oblasti > Demografia > Obyvateľstvo > Regionálna databáza. To vám je vec. Webové rozhranie priamo do databázy Štatistického úradu prístupné bez poplatku. Štatistický úrad sponzorujem z daní, takže prístup ako má byť. Tam som si navolil čo bolo treba, stiahol vo forme xls tabuľky a pekne na desktope si s číslami pohral. Viete, ide o to, že mám nejakú predstavu o vekovej skladbe svojich návštevníkov a potrebujem zistiť, aký mám podiel na trhu v oblasti konkrétneho vekového rozmedzia a konkrétneho geografického priestoru. Investor totiž stále tlačí na zvyšovanie a zvyšovanie a ja mám pocit, že v danom segmente nie sú ľudia, ktorý by ešte mohli byť neskonvertovaný. Tvrdé dáta to rozsúdili behom desiatich sekúnd.

Vďaka takto komfortnému prístupu sa dá relatívne presne odhadnúť koľko potrebujete vytlačiť letákov pre čerstvé mamičky vo vašom okrese. A tisíce a tisíce ďalších pohľadov podľa vlastnej ľubovôle a nie podľa ochoty nejakého úradníka.

Keď som sa pohral zo svojimi číslami, napadlo mi, že sa lepšie prizriem, ako je to s tými deklarovanými počtami užívateľov rôznych slovenských sociálnych sietí a komunitných stránok. Embuck vydal článok, kde uviedol prehľad vrátane počtov užívateľov. Tak som to hodil do tabuľky a výsledok je nasledovný:

Veková kategória Počet obyvateľov k 1.7.2005
15-19 412 893 412 893 412 893 412 893
20-24 449 093 449 093 449 093  
25-29 471 448 471 448    
30-34 420 494      
SUMA 1 753 928 1 333 434 861 986 412 893

Počet uvádzaných členov Podiel na trhu
birdz.sk 33 000 1.9% 2.5% 3.8% 8.0%
Unister.sk 75 000 4.3% 5.6% 8.7% 18.2%
Mojiznámi.sk 8 000 0.5% 0.6% 0.9% 1.9%
Booom.sk 150 000 8.6% 11.2% 17.4% 36.3%

Úvaha nad dátami: Komunitné stránky využívajú ľudia starší ako 15 rokov a zo zvyšujúcim vekom sa komunitnosť človeka znižuje. Uvedené portály sú svojim zameraní cielené na mladé dynamické publikum. Takže som postupne uberal z hornej strany vekovej hranice, aby som získal predstavu, koľko percent majú v podiele na trhu. Ak by som tušil skutočnú vekovú štruktúru, dalo by sa to odhadnúť jasne a presne.

Akokoľvek, domýšľam sa, že pre Unister.sk je podiel 8,7% v skupine školou povinných až až. Ak by tam mali len stredoškolákov, tak majú podiel dokonca 18,7%. Keď vezmem, že ako základ je braný celkový počet chlapcov a dievčat v danom vekovom rozmedzí na Slovensku, teda aj tých, ktorí nemajú prístup k Internetu, teda aj tých, ktorí sa dostanú k počítaču len na hodine informatiky, reálny podiel na trhu nám rastie a rastie. Do absurdných výšok.

Nad webom booom.sk sa zamyslite sami. Len pozor, sú tam 3 „o“ a chlapci evidentne podcenili sk-NIC.

Nasleduje len informačný servis pre moje potreby. Ohľadne autorských práv sa na stránkach píše:

„Autorský zákon umožňuje šíriť databázy:
– udelením súhlasu autora na ich používanie v rozsahu udeleného súhlasu bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu
– bez súhlasu autora na ich ďalšie používanie bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu a to oprávnenými užívateľmi bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu
– so súhlasom autora na ich použitie na komerčnom princípe.
Úrad môže uzavrieť licenčné zmluvy v písomnej forme, ktorých predmetom musí byť spôsob použitia databáz, rozsah licencie, čas, odmena alebo spôsob jej určenia, ak sa nedohodne na bezplatnom poskytnutí licencie. Licencia môže byť výhradná, t.j. udelí sa iba jednému konečnému používateľovi alebo nevýhradná, t.j. udelí sa tiež iba jednému používateľovi, ale s možnosťou ďalšieho udelenia aj tretej osobe (tzv. sublicencia – iba s písomným súhlasom autora). Poskytované informácie na zmluvnom základe neobsahujú dôverné údaje.“ Zdroj: Princípy zverejňovania a poskytovania štatistických informácií

Ak viete o nejakom šikovnom nástroji na prevod xls tabuľky ho čistého, zdôrazňujem čistého html, tak sem s ním. Zadarmo nie je podmienkou.

Štatistický pojem odds ratio – preklad a vysvetlenie

Napísané , autor:

Chystám do Lekárne na webe článok o aktuálnom poprasku o lieku Avandia tablety. Také jedno antidiabetikum u ktorého sa počas klinického používania zistilo, že má vplyv na výskyt problémov zo srdcom u pacientov, ktorý ho užívajú. Samozrejme sa rozpútala mediálna hystéria a klasickým sprievodnými javmi sú, že jednak si pisatelia poriadne neprečítali originálnu štúdiu. A druhak, v prípade zdravotníckych článkov štandardne, vznikajú problémy s nebulvárnou interpretáciou čísiel.

Aktualizácia: Odborný článok vyšiel pod názvom Lekáreň na webe / Avandia – skutočné výsledky štúdie

Odborná odbočka

To, že ak je šanca na výskyt nežiadúcich účinkov pri užívaní lieku 1,43 krát väčšia ako v keby ste užívali placébo neznamená, že 43% pacientov užívajúcich Avandiu je ohrozených nežiadúcimi účinkami. Akurát ich dostanú o 1,43 krát pravdepodobnejšie. Inak pravdepodobnosť ich výskytu po spočítaní výsledkov vrámci metaanalýzy je nejakých 0,9%. Ďalšie rozoberanie problému z odborného pohľadu si nechám do lekárne.

Vymedzenie problému

Kameňom úrazu je interpretácia štatistického pojmu odds ratio. A to je dôvod prečo sa tu o tom zmieňujem. Predsa len štatistika je viac doménou čitateľov, ktorí chodia sem ako návštevníkov, ktorí navštevujú odborný zdravotnícky server. (anchor text nadovšetko)

Hľadanie riešenia

Trochu som pátral po webe a našiel som v tejto súvislosti jedno pojednanie, kde porovnávajú použitie Odds ratio versus relative risk. Je tam rozobratý veľmi pekný príklad o pravdepodobnosti, že umriete na Titaniku ak ste muž verzus relatívna šanca umrieť.

Je jasný matematický rozdiel. Odds ratio sa počíta ako podiel šancí, teda pravdepodobnosť výskytu javu voči jeho nevýskytu. To je ten rozdiel medzi relative risk, ktorý sa počíta ako podiel pravdepodobnosti javu k celkovému počtu/veľkosti súboru. Podiely takto rôzne počítaných čísiel potom dávajú samozrejme celkom iné výsledky a teda je ich treba aj inak interpretovať.

Tak sa dá dopracovať k tomu, že pravdepodobnosť smrti na Titaniku pre muža bola 2,5 krát väčšia ako smrť ženy, no šanca, že by ste umreli na Titaniku ak ste muž je 10:1 oproti ženám.

Keďže sú šance počítané voči ich nevýskytu, to je aj dôvod, prečo sa ujalo vyjadrovanie porovnania úspešnosti liečby. Stačí zadať do Googlu odds ratio a vyskočia samé farmakoterapeutické štúdie.

Otázka pre vás

Prečo to ale celé píšem? No, pri štúdiu významu slovného spojenia odds ratio našiel som len anglické texty. Preto sa chcem týmto prostredníctvom s vami poradiť. Takže priatelia: Ako sa má správne do slovenčiny (alebo aspoň češtiny) prekladať pojem odds ratio? Je to podiel šancí? Podiel rizík? A ako potom preložiť relative risk? Ako relatívne riziko? Ako je to podľa vás so slovnou interpretáciou týchto dvoch rozdielnych pojmov.

Ako som už napísal, matematický rozdiel je jasný, ale hodilo by sa jasná slovná formulácia tohto rozdielu.

Súvisiace linky k problému odds ratio versis relative risk
Odds ratio – Wikipedia, the free encyclopedia
Logistická regrese – Wikipedie, otevřená encyklopedie
StatSoft CR
Elektronická učebnice statistiky

Štatistika a hlasovanie – najväčšie slabiny demokracie

Napísané , autor:

Tento text je hlavne matematický. No nebojte sa, nebude od vás vyžadovať ani za mak matematických vedomostí. Stačí len, keď sa necháte presvedčiť, že moje čísla sú tie správne.

Mám pravidelnú skúsenosť s demagógiou politikov okolo uvádzania percent, ich nárastu či poklesu o nejaké to percento a tak podobne. Preto pri akomkoľvek uvedení percent v správach, ba čo v správach, v každom prejave v mojom okolí zbystrím pozornosť. Vždy sa pýtam dve kardinálne otázky akejkoľvek štatistiky:

  1. Ide o zmenu o XY,Z percent, alebo o AB,C percentuálnych bodov?
  2. Z čoho sú to percentá? Z celku, alebo len z aktívne sa zúčastnených/sledovaných parametrov?

Prvá otázka je otázka miery demagógie v interpretácii výsledkov. Keď minister Rath v Čechách znížil spoločnú lekárnicko-veľkoobchodnú prirážku z 32% na 29%, všade prezentoval, že ide o zníženie o 3%. Lekárnici informovali, že sa im hrubý zisk zníži o 9,28%. (Abstrahoval som, že základom nie je nákupná cena, ale cena výrobcu. Inak by to bolo ešte o trochu viac.) Keďže pán minister je lekár a lekári majú odjakživa belšie plášte, tak zvíťazil v presviedčaní spoločnosti. Napriek tomu, že išlo o zníženie o 3 percentuálne body.

Druhá otázka je otázka slabiny demokracie. Veď to poznáte, na hlasovaní sa zúčastnilo 100 ľudí, 45 bolo za, 5 sa zdržalo hlasovania, 44 bolo proti:

  • Návrh neprešiel, aj keď bolo viac za, ale bolo treba nadpolovičné množstvo všetkých hlasov. Rozhodli 5, ktorým to bolo jedno.
  • Návrh prešiel, aj keď za bolo menej ako polovica zúčastnených. Zas rozhodli 5, ktorým to bolo jedno.

Pes je zakopaný v tých 5 zdržaných hlasoch. Vďaka týmto nezúčastneným, nevyjadrujúcim sa, nerozhodným, proste zaznamenaným v kolónke na konci každého dotazníku, si so základným nástrojom demokracie môžeme v pohode pohrávať. Stačí správne položiť otázku, správne definovať kvalifikovanú väčšinu, a je to. Menšina elegantne, demokraticky a zákonne vnúti väčšine svoj pohľad na svet.

To je tá slabina demokracie, vďaka ktorej napríklad v piatok paradoxne (aby sa to ešte lepšie zamotalo) strana s najväčším množstvom hlasov konečne získala pre svoju Českú vládu podporu v Snemovni. V tomto prípade rozhodla dokonca menšina z najmenších menšín.

Presne túto nerozhodnutú skupinku abstrahovali pochlebovači aj oponenti víťazov slovenských volieb pri komentovaní ostatného prieskumu preferencii politických strán. Veľmi pekne to popočítal Gabriel Šípoš (aka SPW) So Smerom sympatizuje tretina, NIE polovica krajiny. Iný príklad? Vďaka tejto mágii máme prezidenta, ktorého nám zvolilo pár tisícok obyvateľov.

Máte radi matematiku? Nie? No tak sa nečudujte, že vás kde-kto oblbne suchým rožkom.