Rodičovská kontrola 2.0

Ako poznáte, že ste ochotný pustiť dieťa na web? Rovnako, ako keď viete, že môžete vášmu dieťaťu zavesiť kľúč od domu na krk.

Dnes už nejde o to, kam dieťa chodí hrať flašovky či kde si čo číta. Dnes je to už o aktívnej účasti decka v diskusiách, v sociálnych sieťach a ak sa zadarí, tak aj o blogovaní a rozsiahlejšom publikovaní.  Tomu sú aj prispôsobené nasledujúce postrehy, ktoré kombinujú úlohu rodiča a pokročilého užívateľa internetu.

Budem hovoriť o deťoch tak od 10 do 14-16 rokov mentálneho veku. Sú to naozaj deti a môžete mať akokoľvek pokrokársky pohľad na výchovu, sú to predovšetkým deti.  Do 10 rokov by mal rodič pri decku pri surfovaní aktívne sedieť a pri akejkoľvek novej stránke najprv ukázať a uistiť sa, že je OK. Po 16. by už mal byť mladý/mladá pripravený úplne samostatne fungovať v službách webu 2.0. Po 16. sa už Jano ťažko ohýba a nerobím si ilúzie o tom, že by som mal šancu mať jeho/jej, akokoľvek sa to nezdá, ale  stále nesvojprávne surfovanie aspoň trochu pod kontrolou.

Ale vráťme sa k tomu skvelému veku staršieho decka, keď už diskusia začína mať hlavu a pätu a rodičovstvo a výchovu si už a ešte nádherne užívam.

Skúsenosť mi hovorí, že je to naozaj ako s tým kľúčom na krku. Aj na webe je to presne o tých istých kategóriách pravidiel:

  1. Dieťa má vedieť, aké informácie sú súkromné a nemajú  opustiť priestor bytu.
  2. Dieťa  má vedeť s kým sa môžem a s kým nesmiem rozprávať na ulici.
  3. Dieťa má mať dôveru, že rodič nezneužije prístup do súkromia dieťaťa.
  4. Dieťa sa nesmie báť pritúliť sa pred zlým svetom v rodičovskej náruči.

Súkromné informácie

Na začiatku môžete dať základné pokyny, ale určite na niečo zabudnete. Preto je dôležité, aby som mal prístup do jej konta, ku všetkej korešpondencii. Nejde o čítanie, nejde o špehovanie. Jednak ide o obojstrannú istotu, že dieťa sa naučí ako chrániť svoje súkromie a naopak, rodič vie, čo sa dostáva z rodinného súkromia von. A po druhé, hneď dostane aj prvú lekciu, že na webe neexistuje súkromná informácia.

Ohraničený priestor

Web je nekonečný a neželaný susedia (nevhodná obsah, nevhodný ľudia) sú  len na jeden klik ďaleko. Nemá cenu zakazovať stránky. Má cenu naučiť dieťa, ako na prvý pohľad rozpoznať, že sa ocitlo niekde, kde to naozaj preň nie je. Treba ho učiť rozpoznať spam, otravovanie, neželané kontakty a ako sa stýmito a podobnými nepríjemnosťami webu vedieť komfortne vysporiadať. Preto sa pripravte na fúru a hafo vysvetľovania.

Dôvera

Základ vzťahu rodič-dieťa je dôvera. A dieťa musí mať istotu, že aj keď mám prístup k všetkým jeho dátam, tak že ich nezneužijem proti nemu.  Dieťa musí vedieť, že jeho súkromie je naozaj jeho a že rodič to súkromie rešpektuje a nehrabe sa v ňom pre nič-za nič. Dieťa by malo dôverovať rodičovi v tom, že mu dáva prístup do svojho súkromia preto, aby ho mohol rodič ochrániť a pomôcť mu, nie ho trestať. Bez tejto dôvery to naozaj nejde. Vo veku o ktorom sa bavíme je už nepredstaviteľné sedieť decku stále za zadkom. A navyše dostáva od rodiča vzor, ako rešpektovať iný názor na svet.

Rodič je miesto istoty

Dieťa  by malo mať istotu, že nech urobí, povie, napíše na webe čokoľvek, budem ja ten, kto bude vždy na jej strane a za koho sa môže kedykoľvek prísť schovať. Nájsť rovnováhu medzi detskou ľahkovážnosťou na jednej strane a ustráchanosťou rodiča na strane druhej isto nie je jednoduché. Dieťa sa na webe hlavne učí, takže prúser treba považovať za nevyhnutný. Je ale dôležité, aby dieťa vedelo, že som tu ja, kto ju nakoniec pohladí a uteší šrám na duši a vyžehlí to. Takže keď niečo veľmi zle dopadne, je dôležité, aby sa dieťa nebálo prísť. Je dôležité, aby sa nebálo rozprávať o tom čo robí na webe.

Nie, nie som ani zďaleka dokonalý rodič a tieto pravidlá sú možno len ďalekým ideálom ku ktorému by som sa raz chcel priblížiť. Ale oni medzičasom vyrastú… Byť rodič je neriešiteľný problém.

Prajem si, aby tento text v komentároch podrobovali kritike len tí, čo sú si istí, že im jedno či viac takých 10-16 ročných besne pobehuje ráno medzi kúpeľňou a detskou izbou.

Zdieľať?

m.sme.sk objavilo svoje vlastné koleso

Sme.sk uvádza mobilnú verziu m.sme.sk Ups, ale veď oni už minimálne od roku 2003 majú mobilnú verziu na adrese http://avantgo.sme.sk/avantgo/rubrika_sme.asp?sek=sme&id=print

Ups, bavím sa dobre a na ich účet, tak prepáčte, ako bude nasledujúci text trochu nadhadzovať.

Tak si čítam sme.sk, reku čo nového pri ďalšej z radu okupácii Goliáša na území Dávida. A tu som si všimol na titulke niekoľko odkazov na článok SME už aj vo vašom mobile. Hovorím si, to bude nejaký omyl, veď mobilnú verziu sme.sk používam už roky rokúce. Tak som sa začítal a môj údiv a fascinácia s každou vetou narastali:

Dnes sme spustili prvú testovaciu verziu špeciálnej stránky SME prispôsobenej pre displeje mobilných telefónov. Nájdete ju na adrese: m.sme.sk

Na konci nechýba ani obligátna beta-výzva na poslanie pripomienok a nápadov na zlepšenie.

Keď som dočítal článok, no nasmial som sa, reku idem pozrieť do diskusie. A povedal som si, že prispejem, niečo v tom duchu, že veď mohli trochu oprášiť staré Avantgo kanále. Tak nejako som si matne pamätal, že som sme.sk čítal na svojom PDA iPAQ 3610 aj bez nutnosti Avantgo na pozadí. Priamo v prehliadači. A hneď som to bol skontrolovať.

Stránka http://pda.sme.sk/ ma privítala tak, ako som ju poznal. Keď už som bol tam,vyskúšal som, či kanále stále fungujú. Keď sa mi otvorila stránka http://avantgo.sme.sk/avantgo/rubrika_sme.asp?sek=sme&id=print skoro mi spadol laptop z kolien.

Uff! Ozaj, prečo  vynašli koleso? Dokonca svoje vlastné??? Veď textovú verziu majú už roky rokúce! To skutočne budú platiť vývoj novej mobilnej verzie? Nestačilo by trochu umravniť URL?Akokoľvek, iPhone robí marketingové divy. Akokoľvek, sú to ich peniaze, keď chcú, môžu si vyvinúť aj 4 mobilné verzie a rýchlosť svetla k tomu.

Myslím, že je načase oprášiť moje staré články o PDA a textovom internete.  Ako preddavok vám ponúkam základnú pravdu dlhoročného mobilného surfera:

S Džejmsom (tak volám svoje PDA, teraz už MDA)  sa dá surfovať po Internete, je klasická marketingová sprostosť. Nedá sa. Jedine po stránkach optimalizovaných pre PDA. Hovorím tomu Textový internet. Na surfovanie si kúpte zariadenie s obrazovkou aspoň 30×23 cm.

Napísal som to v marci 2004 a nasledujúce roky ma v tom len a len utvrdili. Dnešné uvedenie m.sme.sk je toho príkladom, vznik spešl verzii veľkých webov šitých na mieru verzie Safari pre  iPhone je argumentom ďalším.

Apropo, m.sme.sk. Pohybujem sa už dosť dlho na oboch stranách marketingového stolu na to, aby som nepochyboval, že uvedenie iPhone 22.8 u Orange a dnešné uvedenie m.sme.sk bola len náhoda.  A napriek tomu iPhone a aj napriek duplicite vývoja m.sme.sk kvitujem, že m.sme.sk má charakter univerzálnej textovej verzie, nie iPhoňáckej. Veď v zásade ide len o to, ako inak sa dá rovnaký obsah uložiť na pididisplej.

Naozaj považujem sme.sk za technologickú špičku vrámci obsahových webov na slovensku a teší ma každá (teda okrem priamo konkurenčných 😉 ) implementácia nových trendov. Ale dnes, uvedením niečoho, čo majú na inom url minimálne od roku  2003, ma skutočne pobavili.

S tým súvisí aj moja odpoveď na výzvu napísať, čo by sme na m.sme.sk chceli vidieť: To isté, čo je na pôvodnej PDA verzii a v rovnakom formáte 😉 Ak m.sme.sk je teraz v testovacej verzii, tak 5 ročný prototyp sa veľmi osvedčil.

—-

ad 2003: to je rok, kedy som si istý, že pda.sme.sk boli na svete. Číslo zmením ak viete odkedy presne je k dispozícii subdoména pda.sme.sk so svojim aktuálnym obsahom. Myslím, že vtedy to bolo urobené v súvislosti s príchodom firmy HP a ich iPAQ 3630 na trh. Tie farebné čudá na tej stránke sú farebné jakety, ktoré mali byť cool a fun pre masový trh. Hm, vtedy sa HP nepodarilo urobiť dostatočný marketingový humbuk. Dnes sa to Apple evidentne darí. Na radosť nám starým internetovým surferom. Uff, už mi len chýba, aby mi niekto po prívlastku starý blogér dal prívlastok starý mobilný surfer. :-)

Zdieľať?

Používanie internetu bude vyžadovať vedomosti

To nie je dobrá správa. Predstavte si rozvrstvenie voličov. Aké vedomosti o tom, čo skutočne motivuje politikov, čo skutočne svojím výberom urobia, tak aké vedomosti má 80% populácie? Nechám vás chvíľu zamyslieť sa.

Tak, a teraz sa vráťme späť do prostredia siete.

Seznam spustil testovanie novej hlavnej stránky. Je to technologicky to isté, čo Googlova domáca stránka. Ale ako obvykle, keď jeden robí to isté, nie je to to isté. Seznam, slovami otca zakladateľa, chce robiť evolúciu. Myslí práve na tých 80%. Zubami nechtami sa ich drží, pretože to sú klikači na reklamu, to je masa návštevnosti. Oni volia Seznam za jednotku na českom trhu. Preto je samozrejmé, že bežný užívateľ dostane to čo doteraz. No keď sa naučí, že by mohol zo svojej prvej stránky po otvorení prehliadača vymáčknuť viac, bude to tam. Stačí myšou pretiahnuť, nie susedu, ale okno so správami hore, horoskop napravo a začnete sa cítiť ako internetový mág. A čo v momente, keď sa naučí, ako pridať iný obsah?

A takto by som mohlo pokračovať ďalej. Všimnite, si, užívateľ sa musí čosi naučiť. Akokoľvek mu tvorca stránky všetko prinesie na podnose a podľa pravidiel veľkého Nelsona, teda Nielsona. Užívateľ sa to musí naučiť.

Preto predpovedám, že Seznam čoskoro marketingovo vyzdvihne svoju úlohu učiteľa českého internetu.

Kde v prdeli sú slovenskí projekt manažéri? Ale veď odpoveď je v tej otázke.

Ešte trochu o tom, prečo Seznam hompage áno a domáca stránka www.iGoogle.com nie. Nuž otvorte si ich vedľa seba. Seznam môžete používať hneď, iGoogle si musíte najprv naklikať k obrazu svojmu. Sú to dva prístupy IT v praxi. Jeden dáva dopredu 1000 možností do budúcna, druhý čaká, kým sa na tých 1000 možností opýtate. A to je sakramenský rozdiel! Pri riešení problému vždy pomáha, keď poznáme výsledok dopredu.

Obsah je kráľ, tvrdíme my, čo sme už nejaký webový projekt vytvorili. Google je kráľ cudzieho obsahu a očakáva, že sa ho užívatelia naučia hľadať. Aj Seznam je kráľom cudzieho obsahu. No vie, že ľudia sa neprišli na web učiť. ľudia nejako divne predpokladajú, že surfovanie bude ako chodiť po ulici. Že to pôjde samo. Kliknem a bude to tam. Na Seznam hompage to je.

A ešte jeden pojem, ktorý do tohoto článku patrí, ale nechce sa mi písať ďalšie 3 odstavce. Personalizácia.

Akokoľvek sa ale tvorcovia webu budú snažiť. Už len to, že kurzor v okne prehliadača môže mať už aj 4. tvar, už len túto vec sa treba naučiť. S internetom to ide dolu vodou. Nožnice medzi užívateľom a neužívateľom internetu sa zas o kúsok roztvorili. Kto bude tvoriť stránka pre 80% populácie, ktorej bude stačiť povedať: “To oranžové a podčiarknuté sú odkazy na ktoré sa kliká raz ľavou myšou”, ten bude zvolený za jednotku na sieti. Pretože o víťazstve rozhodujú tí menej vzdelaní.

Celkom som zvedavý, kedy nastane ten moment, keď takáto úvaha bude bezpredmetná a súčasťou inteligencie populácie bude používanie siete ako všadeprítomnej súčasti životného prostredia. Celkom rád by som sa toho dožil. Bude zaujímavé spomínať vnukom a pravnukom, že boli časy, keď som bol deň či dva off-line a netrpel som pri tom hladom, zimou ani intelektuálnym prázdnom. Nezastávam postoj ani pre ani proti takémuto spoločenskému usporiadaniu, len som na to zvedavý.

Zdieľať?

Bezpečný internet pre deti

Pýtal som sa svojej dcéry (koniec prvého stupňa), ako sú na tom v ich škole s vyučovaním internetu. Či nejakí spolužiaci navštevujú nejaký krúžok a tak podobne. Odpoveďou mi bolo veľké nič.

Amíci zas o niečom uvažujú. Tentokrát o zamedzení prístupu do sociálnych sietí zo škôl a knižníc. Majú pocit, že sa im tak podarí odblokovať sexuálnych predátorov pred deťmi. (Viac v článku Zákon chce omezit přístup na sociální sítě ze škol | DigiWeb.cz)

Detská majú veľmi užitočný predmet, v ktorom sa učia bezpečnému správaniu na ulici. Už od prvej triedy k nim raz mesačne terénny policajný pracovník. Kecajú o histórii fajčenia, o drogách, o tom ako sa chovať k rôznym úchylom a tak podobne. Vraj je to celkom zábavné.

Cítite tú vzdialenosť medzi svetom online a offline?

Deti treba začať učiť, ako sa na sieti pohybovať. Už od ranného veku. V offline svete sa tomu hovorí prevencia. Naučiť, ich, kde nájdu dobré informácie (napr. wikipedia), kde si majú dávať pozor, lebo tam môžu naraziť na všeličo (Google), ako vyzerá vyskakovacie okno, čo s nevyžiadanou poštou…

No hlavne treba poučiť decká (myslím tak do 15-18 roku),že je normálne, že im dospeláci hľadia cez rameno, s kým si píšu, o čom si píšu, ktoré stránky si prezerajú. A vôbec to nevyžaduje zo strany rodičov nejaké počítačové vedomosti. Keď mám dnes podozrenie, že sa mi decko fláka kde nemá a robí čo sa nepatrí, mám možnosť poradiť sa z učiteľom, detským psychológom, proste je tu hafo veľa ľudí, ktorí len čakajú, aby som ich zamestnal. Tak isto by som očakával, že títo ľudia budú pomáhať pri analyzovaní podozrivých aktivít na sieti.

Celkom by som uvítal detský e-mail/kecálek. Jasne definovaný zoznam adries pod kontrolou rodičov. Automaticky posielaná kópia na adresu rodičov. Správy z neschválených adries pozastavené, čakajúce na schválenie od rodiča, aby to spadlo do schránky dieťaťa.

Viem si predstaviť aj detský prehliadač. Bola by to webová aplikácia…(podrobnosti môžem prediskutovať s programátorom, ktorý by sa tomu chcel venovať po IT stránke.)Deckám od 8-15 rokov by takáto služba ukázala svet internetu a rodičov by nechala kľudne spávať.

Na záver obligátna záverečná veta podobných príspevkov: Viete, čo robí vaše dieťa práve v tejto chvíli?

Súvisiace:
Internet na deti nemyslí – Živé.sk
Zdieľať?

Nekopíruj Čo, počúvaj Prečo

Na webe nájdeš hafo zaujímavých, inšpiratívnych myšlienok. Dokonca tu nájdeš rovno návody na riešenie mnohých udalostí problémov a výziev. Obľúbené sú vymenovania vo forme jasne formulovaných bodov. Aj ja ti dnes doporučím niekoľko kvalitných článkov, ktoré priam kypia informáciami, skúsenosťami. Tak prečo víťazí ľudská hlúposť? Prečo nie sme všetci bohatí a zdraví?

Moja odpoveď je: Nestačí vedieť ČO kde a ako skopírovať, treba vedieť PREČO je originál práve taký a nie inakší.
.
.
.
Miesto na zamyslenie sa
.
.
.

Nuž tak. Len toľko som chcel na úvod. Teraz tie odkazy:

Martin Malý zverejnil na svojom smeblogu sériu článkov o simuláciách správania skupiny ľudí. Dobre som si počítal. Na článkoch je zaujímavé, že sa nesnaží vysvetliť každý detail, každú sprostosť. Jednoducho počíta s tým, že čitateľ už má za sebou nejaký základ. A práve preto sa to číta naozaj dobre. A možno preto, že mám rád aj neštandardné zákutia matematiky.

Tento spot vznikol hlavne na popud rozhovoru s autorom rozšírenia, programu, či ako to nazvať, jednoducho AllPeers. Keď som si išiel už tretíkrát pridávať citáciu z tohto článku do svojich nekomentovaných odkazov, tak som si pomyslel, že takto dobrý rozhovor som naozaj dávno nečítal.

Aby sa mnohé veci udiali, treba povestnú kvapku, ktorou pohár trpezlivosti a v mojom prípade sud lenivosti pretečie. Tak tou poslednou kvapkou bol článok na Kryl blogu, ktorý popisuje prístup slečny/pani/dámy Marissa Mayer k poradám. Tou poslednou kvapkou bolo, čo Kryl napísal na koniec článku:

Tyto techniky se úspěšně používají v Google. Pokud byste je chtěli rovnou převzít, nemusí fungovat. Ale těchto šest základních bodů může pomoci najít správný směr, jak změnit zbytečné porady na něco užitečného.

Niektorí skopírujú to ČO, niektorí vedia prečo veci robia ako treba.

Zdieľať?

Google notebook mám už roky

A volám ho nekomentované odkazy + extenzia JustBlokIt!. A keď mám pocit, že si chcem komentnúť, tak napíšem regulérny spot.

Inak, práve zdielané surfovanie (to bolo dávno) považujem za jediný zmysluplný dôvod na existenciu tejto zvrátenosti.

Ale možno je tu aj druhá. Od istého času, teda stretnutia s jedným príjemným ajťákom, používam ma pomenovanie prenosného počítača slovo laptop. Zdá sa mi to priliehavejšie aj preto, že môj laptop často sídli v mojom lone, či na kolenách (množstvo detí máme už s manželkou dohodnuté a splnené ;). Volať ho notebook sa mi zdá dehonestujúce jednak pre počítač a aj pre papierový poznámkový blok. Len neviem pre ktorý viac. Takže druhý pozitívny prínos môže byť, že ľudia v snahe zabrániť zámene, budú svôj prenosný počítač volať laptop. A možno nie.

Mimochodom. Notebooková extenzia do Firefoxu mi znemožnila zobrazenie Forecatsfox v stavovom riadku. Fuj sním, už je odinštalovaný. Ten notebook samozrejme.

P.S. To s tými deťmi je narážka na to, že teplo z laptopu pôsobí antikoncepčne.

P.P.S. Evidentne nemám nadanie na krátke spoty. človek sa zamyslí a prichádzajú na myseľ všelijaké súvislosti o ktoré by bolo škoda sa nepodeliť.

Zdieľať?

So sekretárkou na kávičku

V Čechách sa diskutuje o zavedení Zdravotných knižiek a o tom či majú byť elektronické alebo papierové. Istá príjemná pani za okienkom porozprávala jednému z klientov banky o tom ako sa z domu pripája do databázy klientov stavebného sporenia. Ráno som sedel so sekretárkou na kávičke. Čo majú tieto udalosti spoločné?

Z načrtnutých východísk príbeh pokračuje:

Poznám jedného chlapíka. Má taký divný zvyk. Keď si sadne za nejaký počítač, vždy si ako prvé otvorí zložku Dokumenty. Aby vedel, na čom dotyčný pracuje. A má ešte jeden zvyk. Tie dokumenty v zložke Dokumenty si postupne otvára. A číta si čo je tam napísané. Veď informácii nikdy nie je dosť. Ak je čas pozrie aj do histórie prehliadača. Občas tam nájde typy na surfovanie.

Ako sa k tomu počítaču dostal? Nuž pani spoza okienka mu predsa porozprávala ako sa z domu pripája do bankovej databázy. Je to kamoška jeho svokry. A svokra sa ponúkla, že by jej mohol založiť záclonu v jej domácej pracovni. Tak sa tam zavrie a naťuká heslo do počítača. Ako vie to heslo? Sekretárke ho odčítal z klávesnice, keď s ňou kurizoval. A čo si v tom počítači prečítal? Nuž vďaka jej certifikátu sa pripojil na centrálny server VZP a skontroloval zdravotný stav svokry. Potešil sa, čoskoro budú bývať vo svojom.

Áno je to fikcia. Áno sú to nesúmiestne a nesúčastné udalosti, poznamenajú ctitelia kvantovej fyziky. Jeho zvyk je divný…

Ale…

Tá pani za okienkom je doktorka, ten vešač záclon je počítačový technik, miestom je ordinácia, nevešajú sa záclony, ale inštaluje sa nová verzia programu, namiesto svokry je tam sestrička, ktorá zadáva podklady pre platby za výkony a získaná informácia je, že jeho šéf sa liečil na ľahkú chrípku bez antibiotík. To už je reálnejšie?

Žiadne ale!

Žiadne východisko ako uchrániť tie zdravotné záznamy nie je. Ak budú elektronické… Ak budú papierové, tak ich stratíme. Ak budú na čipovej karte, aj tú stratíme. Možno jedno východisko by tu bolo. Netrápiť sa a ísť so sekretárkou na kávičku.

Poznámka na okraj: Nikdy sa nič také nestalo. Ľudská spoločnosť je tu asi 5000 rokov. Na zemi žije šesť miliárd obyvateľov a podobnosť je čisto náhodná.

Zdieľať?

Jablko, ona a ja – príbeh o jednom dejstve

Toto mi robí vždy! Položí vedľa klávesnice misku s očisteným jablkom a ja sa načahujem. Aj dnes, človek sa potom nemôže sústrediť na surfovanie. Stojí si tá miska vyzývavo a ja siaham a siaham, až je prázdna.

Potom príde s otázkou: “A ty si to už zjedol?”

Ja s hrôzou v očiach: “A to som nemal?”

Ona: “Ale mohol, to bolo pre teba, dve jablká a jeden pomaranč”, podotkne mimochodom.

A to som bol donedávna zarytý odporca jabĺk. Nič proti nim nemám, aj mi chutia, len ich nejem. Pokiaľ o tom viem. Ale ona, zákerne… Ešte donedávna som si odjedol svoju ročnú dávka na dvakrát. Dve jablká v lete, tie letné zelené a štyri na jeseň. Treba vyskúšať či už sú. A ona mi toto urobí! Dve naraz! A pomaranč k tomu! Čo keď dostanem hypervitaminózu, ň? Že na to ešte nikto neumrel? Zato prvý byť môžem.

Toto si vôbec neuvedomuje moja láskavá a dobrá manželka. Buď jej za to veľká vďaka. Aj za to že mi skorigovala tento text.

Zdieľať?