Geocaching – brnkačka pre deti aj nás 40+

Geocachingom sa bavím. Vyberám si kešky, kde sa príliš nenamakám. Ani telesne ani intelektuálne. A že takých je. Žiadne obmedzovanie.

Každá keška má ohodnotenie obtiažnosti – to ako sa na danom mieste dá poľahky alebo komplikovane objaviť. A tiež ohodnotenie miestneho terénu. To, ako sa spotíte pri dobývaní sa k miestu uloženia. Ja mám najradšej tie do 3,5. Žiadne eskamotérstvo nemienim kdesi stvárať. A podobne, je to s riešením mysteriek a obchádzaní multín. Mysterky bez jasnej otázky a multiny z desiatimi postupovými lokalitami – povinnosti pri zábave? To nie je pre mňa.

V štatistikách som hrdý na svoj prehľad obtiažnosti a terénu.

Obtiažnosť a terén

Obtiažnosť a terén

Niektorí sa snažia vyplniť všetky políčka, ja zas tlačiť priemer na dol. 😉

Ja viem, vravíte si, že čo tam potom robí tá T5? Nuž, to bolo na Ostrove umenia uprostred Oravskej priehrady. Obtiažnosť to má, lebo si musíte vziať loď (ak treba na zdolanie prostriedok/nástroj/výstroj je to povinne 4-5). Proste finta. A tá T4 – to som mal cestu okolo a keď som videl tú skrýšu pár konárov nado mnou… No nevylez tam, keď som to za mladi robil. A pre dve som vyslal georobotka.

Geocaching je brnkačka a pohodová prechádzka pre deti aj pre nás 40+. Cez leto sa budete motať po horách a dolinách. Z listingov sa dá všeličo podozvedať o miestach o ktorých ste jakživ nepočuli. A keď už ste tam, prečo si nenájsť aj nejaký ten poklad. Hrať sa môžete v každom veku.

Takže ako začať? Hlavne nenápadne a tolerantne k budúcim nálezcom, nech nám tie kešky na svojich miestach dlho vydržia a nech sa z nich môže tešiť aj niekto ďalší po nás.