Archív značiek: úvaha

Lekcia osobnej demokracie – posilvestrovské petardy

Napísané , autor:

Máte po Silvestri plné zuby delobuchov? Tak pokojne hor sa do zákazu ich používania. Je to presne v súlade s demokraciou a voľným trhom. Že ako? Jednoducho a demokraticky – pomocou vášho poslanca, vášho demokraticky zvoleného zástupcu.

A možno sa len dobíjate budzogáňom do otvorených vrát. Po krátkom a náhodnom googlení vyberám:

[Senica 2007-11-24] Senickí poslanci mestského zastupiteľstva na svojom novembrovom zasadnutí schválili návrh na doplnenie všeobecne záväzného nariadenia o používaní pyrotechniky na verejných miestach. V záujme ochrany verejného poriadku a zdravia ľudí je zakázané používanie pyrotechnických predmetov počas celého kalendárneho roka.

Zdroj:  Senica zakázala používanie zábavnej pyrotechniky počas celého roka — Povazska Bystrica – Otvorene.sk.

Alebo tutok:

Zábavnú pyrotechniku v Hlohovci bude možné používať len dvanásť hodín za rok.

Všeobecne záväzné nariadenie o zákaze používania pyrotechniky od druhej hodiny 1. januára do 14. hodiny 31. decembra schválili dnes poslanci mestského zastupiteľstva.

Zákaz sa netýka pyrotechnických výrobkov I. triedy, čo sú výrobky určené spravidla pre deti.

Zdroj:  Používanie pyrotechniky hlohoveckí poslanci opäť zakázali | TRNAVSKÝ HLAS.

Prípadne tutok:

V první řadě je třeba si připomenout, že používání zábavné pyrotechniky je v hl. m. Praze upraveno vyhláškou hl. m. Prahy č. 42/1999 o omezujících opatřeních k zabezpečení místních záležitostí veřejného pořádku při užívání pyrotechnických předmětů. Z této vyhlášky vyplývá, že zábavná pyrotechnika I. a II. třídy nebezpečnosti se v hl. m. Praze nesmí používat jindy než 1. ledna a 31. prosince. Výjimku tvoří pouze místa, uvedená ve vyhlášce hl. m. Prahy č. 11/2008. Těchto míst je v hl. m. Praze celkem 13 a jsou konkrétně popsána v této vyhlášce.

Zdroj:  Zábavná pyrotechnika – Policie České republiky.

A čo u vás?

Zdravý rozum má občas problémy so sebapresadzovaním. Ani mne sa nepáči základný prírodný princíp, že čo neurobíte to sa samo neurobí. Ani neviete ako si furtom prajem, aby sa veci a udalosti udiali len na základe pohonu a sily myšlienky. A furtom nič. Mozgovňou môžete trepotať sem a tam ako hrkálkou, ale bez priloženia rúk k dielu entropiu neporazíte.

Takže keď zakazovať, tak demokraticky. Začnite prvým krokom hneď z kraja nového roku a môžete mi veriť, že sa nám tu bude v decembri 2014 o čosi lepšie spolu žiť. Ja viem, nepôjde to ľahko, je vás 71 tisíc voličov nacistov, ale mám len dve možnosti. Alebo vás presvedčím, alebo odídem. Verte mi, ako lekárnik veľmi dobre viem, že Smith&Watson prebije 4 esá, ale nemienim vás zachraňovať, keď budete po sebe strieľať. Počkám kým sa pozabíjate sami. Verte mi, taká budem optimistická pačmaga.

Veď viete, že milujem demokraciu a inak to proste neviem. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite.

Máme povinnosti voči hovädám?

Napísané , autor:

Idnes.cz upozornilo na obmedzenosť zákona v doprave. Chlapík bol na vedľajšej, Samozrejme nepredpokladal, že v odstavnom pruhu, dokonca pruhu s bielym šrafovaním, si  to bude šinúť nejaké hovädo v kamióne. Ale šinul a keďže sa chlapík sústredil na to, aby dal prednosť tým, čo idú v legálnych jazdných pruhoch, zrážka bola nevyhnutná.

Nie nebudem rozoberať to, že nemal predpokladať, ale skutočne overiť či dáva prednosť ľuďom aj hovädám. Rozhodne mal! Toľko o vine. A čo trest?

Viete, výška trestu je jednoznačne odrazom spoločenskej nebezpečnosti. A to je práve ten skutočný problém. Ako posúdiť spoločenskú nebezpečnosť nášho protiprávneho konania voči hovädám?

Nezabudajte, že sme múdri až keď už netreba. To, že to bolo hovädo, vieme až ex post. Aké máme ľudské práva voči hovädám? No predsa žiadne! Veď z jeho pohľadu sme také isté hovädo. Ako chcete v kravíne rozprávať o ľudských právach?

Potrestať oboch? Hm, to je v príkrom rozpore s tým, že je pre spoločnosť užitočnejšie radšej pustiť 10 delikventov (o ktorých či i len trošilinka pochybujeme) ako zavrieť jedného nevinného. (To je ľudskoprávna axióma, takže bez diskusie priatelia.)

Nepotrestať oboch? Možno to je riešenie. Použiť minimálny, čisto formálny trest. Pokuta 1€ je myslím tak akurát. Vedú ma k tomu dva dôvody:

Prvým je, že sa ani jeden nebude cítiť poškodený. Urobili chybu obaja. A tým označením to skončí. Ak vás netlačí Damoklov meč zruinovania z hroziaceho trestu, ochotnejšie prijmete uznanie chyby. Náhrada škody? Spravili ste chybu, ťažko sa môžete domáhať prenesenia zodpovednosti. Vlastná chyba nikdy neostane bez následkov. Nedal som prednosť, mám poškodené plechy. Nuž to je následok toho, že som nedával viac pozor.  Tlak na osobnú zodpovednosť za seba.

Druhým je, že sa ani len náhodou nemôže stať, že budeme povinný voči hovädu, ktoré tiež porušilo zákon. Neexistuje niečo ako miera porušenia. Proste buď som sa správal podľa zákona, alebo nie. Za troška síce pán farár nič nepovie, ale tu sa rozprávame o bazálnych pravidlách fungovania spoločnosti. Nie o etike s jej širokým diskusným priestorom. Tlak na skúmanie spoločenskej nebezpečnosti.

A bonusom navyše je tlak samých na seba, aby som sa správal limitne zákonne. Lebo viem, že len vtedy si budem môcť nárokovať náhrady. Len vtedy nebudem aj ja za hovädo. A ak chcete brať zodpovednosť do vlastných rúk, tak nech sa páči. Akurát si budete musieť niesť následky.

Ešte raz pripomeniem. Porušenie je len o áno/nie. Spoločenská nebezpečnosť je o miere trestu.

Pod čiarou: Článok rozhodne nie je o „primeranej obrane“. Primeraná obrana predsa nie je porušením zákona. A predsa mi nechcete tvrdiť, že porušenie zákona je primeranou obranou. Nie je, bola by tu anarchia.

Pod dvomi čiarami: Nie som právnik, len si tak po mozgovni prevaľuje predstavy o spoločnosti, v ktorej by sa mi páčilo žiť.

V mojom vesmíre sa žije fajn, len sem prosím nechoďte

Napísané , autor:

Občas si pri čítaní statusov na sociálnych sieťach pripadám, ako by dotyční žili v úplne inom vesmíre. Chápem, že sa rovnaký systém môže správať v rôznych podmienkach rozdielne. Ale až také rozdiely? Až také rozdiely v porovnaní s ľuďmi inak podobného pohľadu na svet?

Nedalo mi to, prehadzoval som to mozgovňou až mi napadla spásna myšlienka. Spásna preto, že ja keď v niečom vidím podivnosť snažím sa to pochopiť. Nepustím, kým to nejako nepochopím. Nehovorím, že sa vždy trafím, ale nejaký záver proste potrebujem. Preto ma občas myšlienky spasia od dlhotrvajúceho trápenia.

Takže tou spásnou myšlienkou bolo, že oni musia  žiť v úplne inom vesmíre. Paralelná realita, iná superpozícia stavou. Veď to poznáte. A keď nie, tak si naštudujte filozofické komentáre k pokusu so schredingerovou mačkou. O samotný pokus ani tak nejde, ale o tú filozofickú omáčku okolo spojenú nie s absolútnou realitou, ale spojenú s pojmom pravdepodobnosť stavu.

Ale nechajme teóriu, teóriou a nakuknime raz či dvakrát do tých iných vesmírov:

Teď jsem někde potkal tenhle screenshot a se slzou oku jsem si vzpomněl, jaké to bylo peklo na těch odporových pididotykáčích  dostat prst do rohu k tlačítku Start (zde vlevo nahoře, ovšem na prvních Win CE bývalo ještě vlevo dole). Anebo hýbat desktopem pomocí slideru na pravém okraji (zapomeňte na gesta). Kolem těch (pouze na tlak reagujících) displejů totiž býval tak půl milimetru vysoký rámeček… (A tohle je screenshot v originál rozměru – 240x320px.)

Nápad s dotykovým rozhraním na počítači je zábleskem té samé geniality, jenom z opačného mantinelu. Takže je hezké, že ve Win 8.1 už vrátili tlačítko Start. Ještě odstranit tu dotykovou pitominu úplně… a možná.

Zdroj:  Peter Lelovič – Google+ – Stále jsem geek. Ovšem Windows 8 mi v žádné formě přes práh….

V mojom vesmíre bolo ovládanie stilusom mnou milované a na šmudlanie prstom som si zvykal, no vlastne doteraz. A písať som sa doteraz nenaučil vôbec. Kým stilusom mi to šlo úplne v pohode. (Preto nemám aj teraz tablet Transformer Prime 201 😉

Win8 na desktope mám 3/4 roka.  Že sú to iné windows ako dovtedajšie XP som si všimol len na tom, že toto sú 64. Metro, čo to vlastne je? Jáj, to je ten zoznam inštalovaných aplikácii po stlačení klávesy WIN.

Len tak mimochodom a na základe osobných skúseností so školení: Viete, že na klávesnici je aj klávesa „totožná“ s funkciou pravého tlačidla myši? Je to taký môj osobný svetlý bod pri mojich školeniach, keď kolegovia po rokoch túto klávesu objavia.

A aby som nezabudol. Pri aktualizácií na Win8.1 som sa v pohode vyhol použitiu MS-konta. Takže ani nikde v systéme nenarážam na nejaký MS-cloud. Nikde.

Dáme ešte jeden iný vesmír? Dáme!

Tak už mi přišel onen mail, že můžu mít své URL. Ale fakt radši zůstanu u toho 21místního čísla. Už mám ve schránce šest SMSek s kódem, který ale nemám kam vložit, protože wizard má nějakou krizi identity.

Zdroj:  Peter Lelovič – Google+ – Tak už mi přišel onen mail, že můžu mít své URL. Ale fakt….

No koľko že to trvalo v mojom vesmíre? 12 sekúnd? No dobre, tak 15.

Takto by som mohol citovať postrehy aj ďalších a ďalších ľudí. Náhodne som vybral akurát tieto dva postrehy, lebo ma inšpirovali, aby som o mojom vesmíre  konečne ja niečo napísal pre vás. Pokojne som mohol náhodne vybrať aj vás.

Aj by som vás do môjho vesmíru  pozval, je celkom príjemný. Ale tým, že by ste sem prišli,. zaľudnilo by sa mi to tu a už by to nebolo také príjemné. Veď to poznáte z pozorovania v kvantovej fyzike. Akonáhle sa na to pozriete, zmeníte to čo pozorujete. Tak si pekne ostaňte vo svojich vesmíroch.

Pod čiarou: Pre obyvateľov úplne iného vesmíru len podotýkam, že tento článok nie je ani o Win8 a Metro, ani o G+ a jeho krátkych URL pre profily.

Poraďte mi, ako mám moju milovanú vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím?

Napísané , autor:

Odpoveď a vysvetlenie vedca bezradnému laikovi.

Tak jsem si v populárně přežvýkané zprávě lékařské fakulty Harvardu početl o tom, co lékaři aktuálně ví o fungování a podpoře imunitního systému. T buňky a bílé krvinky pomáhají, ale když jich budeme mít více, bude imunita lepší? Nevíme. Vitamíny? Mohly by pomáhat. Ale pomáhají? Není prokázáno. Echinacea, ženšen? Žádné pozitivní výsledky. Stress a pocit osamělosti? Jisté spojení existuje, ale jaké? Nikdo netuší. Jsou elitní zimní sportovci více náchylní nebo odolnější infekcím? Nelze odpovědět. Pomáhá otužování? Není prokázáno. Hergot, může mi někdo říct, jak se tahle věda může brát seriózně?

Chápem, laika chytá zúfalstvo. A teraz si predstavte, čo ja, ako vedecky založený, prírodovedne mysliaci človek, si mám o svojej vlastnej vede myslieť?

Bolo by to na mašľu, keby ma nebol býval bol na začiatku mojej vedeckej dospelosti poučil môj školiteľ.

Keď som písal diplomovku, zmätený som zašiel za školiteľom, že som našiel práce, ktoré hovoria, že sa nami meraný parameter P pôsobením látky L zvyšuje. A tiež som našiel práce, ktoré dokazujú, že sa meraný parameter P pôsobením látky L znižuje. Školiteľ ma s neskrývanou radosťou upokojil konštatovaním: „Aspoň sa máme kam pridať, nech už nám vyjde čokoľvek.“

Čím viac toho z oblasti prírodných vied vieme, tým viac a intenzívnejšie rastie neistota. Je to preto, že si uvedomujeme komplexnosť živého systému. A čím viac toho vieme, tým máme väčší problém postaviť pokus tak, aby bol vedecky nenapadnuteľný.

Raz som sa rozprával s jedným  docentom chemického inžinierstva. Znalí vedia, že je to dosť špičková časť chémie. Na debatu sme mali hafo času, chystali sme pahrebu na grilovanie. Keďže je to rodinný príslušník, rozoberali sme príčiny symptómov. Nakoniec našu debatu uzavrel slovami: „A nakoniec zistíme, že je ten systém tak multiparametrický, že nie je možné  určiť príčinu.“ Ja som dodal niečo v zmysle, že má vzhľadom na princípy štatistickej matematicky rozhodne pravdu a šli sme grilovať. Pahreba bola už z pohľadu objektívneho vedeckého posúdenia tak akurát.

Inak to ani dopadnúť nemohlo. Obaja sme vedecky mysliaci, máme nejakú tú skúsenosť s axiómou „Matka príroda je suka“. A keď sa masť nechce topiť, tak namiesto priloženia polienka pod kotlinu navrhneme, že by sme mohli znížiť tlak. A rozhodne, zdôrazňujem rozhodne, nikdy nerobíme pokusy v piatok poobede.

Navyše, čím viac toho vieme, tým viac mýtov, legiend a pocitov dokážeme vyvrátiť. A že ich je. Veď ostatných 10000 rokov (áno, desaťtisíc rokov ak nie stotisíc) sme žili v duchu „prianie je otcom riešenia“. Len a len posledných 50-70 rokov sme schopný robiť ako-tak vedu. Za tých 10000 rokov sa nahromadilo mýtov a legiend a pocitov až hrôza na tú kopu pomyslieť.

Súkromne si toto obdobie pomenúvam ako Obdobie ľudskej hlúposti. Časť z toho čo náš nešťastník vymenoval je z tejto desaťtísícročnej zbierky ľudskej hlúposti. Áno, nazvime týmto pravým menom 99% medicíny stredoveku. A keby len stredoveku.

Môj docent farmakológie nám na poslednom seminári semestra povedal: „Priatelia, vôbec vám to skúškové nezávidím. To my keď sme študovali, to bolo samé mechanizmus účinku neznámy. Skúste mi to o dva týždne na skúške povedať vy a uvidíme sa na skúške opakovane, kým sa tie mechanizmy nenaučíte.“

Skutočne, reálne vedomosti, múdrosť, pravda vo farmácii, to je otázka posledných 50-60 rokov. A dúfame, že sa nenájde zas nejaký Heisenberg. Och, ako dúfame!

Vedec musí riešiť tony nahromadenej hlúposti z minula a súčasne sám občas splodí pekné hlúposti. Časť z toho, čo náš nešťastník vymenoval je z ranného obdobia vedy, ja tomu hovorím – Obdobie vedeckej  hlúposti.  Veda sama plodí hlúposti. Múdrosti a pravdy je vo vesmíre šírom poskromne. Navyše sa ten vesmír, sviňa jedna matkou sukou splodená, neustále rozpína. Takže koncentrácia múdrosti permanentne klesá.

Sprvoti sa mnoho vecí zdá ako prelomový objav pravdy a múdra. No prvý kolega, ktorý idúcky náhodou okolo vám poza chrbát nahliadne na vašu prácu a uvidí do očí bijúcu chybu, rozpor, nevedomosť pri konštrukcii parametrov a pokusu. Nikdy nedúfame dostatočne silne!

No a potom, keď už teda prídete skutočnej pravde na koreň, objaví sa vztýčený prostredník na Vltave dôsledok ďalšej z hlavných vedeckých axióm: „O všetkom pochybujte.“

No povedzte mi teraz, keď ste zas o trochu múdrejší, ako mám túto moju vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím a celou svojou mozgovňou ju vrúcne milujem?!?

Obrovský kôň a iný bulšit

Napísané , autor:

Minule som vás vraj pobavil, keď som napísal: Čím dlhšie žijem, tým mám radšej myslenie môjho psa. Psa nemám.

Ale koho mám mať radšej, keď stvárame takéto šlamastiky:

Jak píše Süddeutsche Zeitung, nejvíc lidí bez vlastního účtu u některé banky žije ve východní Evropě. V Rumunsku a Bulharsku má vlastní účet v bance jen každý druhý, celkem se v Evropské unii jedná o třicet milionů dospělých lidí.

A to pro ně podle Barniera znamená velký sociální problém. Bez konta se nedá zajistit například podnájem nebo jej vyžadují telekomunikační společnosti jako podmínku pro uzavření smlouvy. Navíc jsou lidem bez účtu odepřeny často levnější nákupy na internetu.

Zdroj:  Bankovní účet zdarma má být v EU pro každého. Je to sociální právo, říká eurokomisař | byznys.ihned.cz – Zpravodajství.

 

Namiesto toho, aby sme zakazovali a škrtali poskytovanie služieb v náväznosti na poskytovanie iných služieb (čo je dnes obligátna definícia jednej z foriem klamania spotrebiteľa), budeme rozdávať za cudzie peniaze službu vedenie účtu.  A potreba účtu pre nakupovanie na internete je zásadným argumentom len pre toho, kto považuje za nebezpečné mať veľký účet na e-mailovej službe. Veď čo keby došlo k zúčtovaniu?

 „Já nepochybuji o tom, že ten vzorec je teď z fyzikálního hlediska správně, ale kdyby tak byl nastavený od začátku, tak bychom do toho vůbec nešli. Právě proto byl ten vzorec předtím motivační, aby teplárny investovaly a šetřily uhlí a povolenky,“ reaguje Drápela.

…

Podle zdrojů IHNED.cz stály za změnou dva možné důvody. Jedním z nich je ten, že se do spalování biomasy s uhlím v elektrárnách vrhl ve velkém ČEZ a panovaly obavy, že biomasy nebude dost nebo bude drahá. Další motivací státu může být úspora v příspěvku na obnovitelné zdroje ve výši zhruba 500 milionů korun.

Po průšvihu s nezvládnutým solárním boomem, který stojí ročně na příspěvcích až 40 miliard korun, se stát může snažit ušetřit alespoň na menších položkách.

Zdroj:  Teplárnám se nevyplácí biomasa, pálí víc uhlí. Odpadové dřevo může zmizet v Německu | byznys.ihned.cz – Zpravodajství.

Prosím vás, rozumiete reči jeho kmeňa? Prečo musíme dotovať spaľovanie biomasy, ktorá je potom tak drahá, že by ju spaľovali len keď by sa dotovala? A ak by sme nespaľovali biomasu, tak by sa elektrika predražovala kupovaním povoleniek na teplý vzduch vyrobený spaľovaním uhlia. Pričom tie povolenky musíme kupovať preto, že nespaľovaním biomasy ten teplý vzduch produkujeme. Pričom spaľovaním biomasy sa teplý vzduch podľa zákona, no síce nie  podľa fyziky, neprodukuje.

Nemusíme závidieť, aj náš slovenský kmeň má skúsenosti s parným plynom.

Raz sme s manželkou boli v kine Mat na filme Mŕtvy les a iný bulšit. Bol to presne ten druh zážitku, ktorý mám s  ostatných dní môjho života. Už chápete, ako som to myslel s tým mojím obdivom k myšlienkam môjho psa? Je to ten iný bulšit.

A ako je to s tým koňom? Dočkajte času ako hus klasu. Ups, to som si zavaril. Aby som potom koňovi riešil aj hus.  Už stačí, s touto farmou zvierat nechcem mať nič spoločné.

Vždy sa má niekto horšie ako vy

Napísané , autor:

V ostatnom čase ma pohoršuje uvažovanie porazených. Mali by ste nám dať a nie tomu, koho považujete vy za najpotrebnejších. Lebo my sa máme najhoršie.

Nedávajte peniaze na šport, dajte ho nám na školstvo. Nesmiete dať peniaze na diaľnice, ale dajte ho nám na okresné cesty.

A čo ste urobili pre to, aby ste vy rozhodovali? 

A čo ste urobili pre to, aby ste neboli odkázaní na milodary a ochotu iného vám hodiť omrvinky z jeho stola? 

Dáme príbeh, dobre?

Asi tak rok po skončení Farmaceutickej fakulty UK som si začal uvedomovať tú horu nešťastia  mojich pacientov. Na škole sme samozrejme od druhého semestra všetci trpeli každou chorobou o ktorú sme pri štúdiu patológie, farmakológie či galeniky zakopli. Ten rok po škole mi to vydržalo a aj tak som mal dosť roboty s tým, aby som sa sústredil na prácu. Snaha nezabiť pacienta čerstvého absolventa intelektuálne skutočne vyšťaví.

No a tak po asi 10-12 mesiacoch mi už ostávala intelektuálna kapacita aj na zamyslenie sa nad osudmi, ktoré človek číta v predložených receptoch. Navyše, práca na malom mestečku, kde je jeden a pol lekárne, po roku prináša znalosť svojich pacientov nie len z ohľadom na náhodnú návštevu. Chodia k vám vždy, s chrípkou aj s čerstvo diagnostikovaným vysokým tlakom. A o pol roka, po návrate s nemocnice, s konečne odhalenou príčinou polročného strieľania na slepo, s receptami na inzulín.

Z poza okienka som videl tie pohľady, kedy sa pacienti spoliehali na to, že ich mnou podávané lieky zachránia. Každý jeden z nich sa mal horšie ako ja. A nebolo v moje moci zachrániť svet.

Mám sa cítiť dnes previnilo? Má každý jeden z pozostalých, ktorým som nepomohol na mňa útočiť, že som sa mal venovať jemu a nie inému?

Po tom prvom roku praxe to bol skutočne náraz. A vzal som si jedno zásadné ponaučenie:  Staraj sa sám o seba tak, aby si nemusel byť odkázaný na milosť a nemilosť rozhodovania ostatných. Tak ako ty, ani oni nedokážu zachrániť všetkých naraz.

Keď sa ma jeden prudko inteligentný a bohatý priateľ pýtal, čo môže on urobiť pre to, aby sa dostal k špičkovej zdravotnej starostlivosti, odpovedal som mu: V povahe 80-90% lekárov a lekárnikov je pomôcť ti. Keď už ťa máme pred sebou, urobíme všetko pre to, aby sme ti pomohli najlepšie ako vieme.

Preto sú len dve úskalia: Môžeme byť sebastredný a presadzovať svoj postup nevediac, že iný by bol lepší. A to druhé úskalie je, že prídeš neskoro alebo súčasne s niekým, kto bude na tom horšie. Takže moja rada pre neho znela: Súkromná klinika, kde si budeš pre istotu platiť takých, čo budú poznať najlepšie dostupné postupy a budú ti na blízku a voľní. Nesmieš sa spoliehať, že ťa niekto uprednostní pred iným závažnejším prípadom. Nikto z tých 80-90% lekárov a lekárnikov to neurobí. Musíš predísť akémukoľvek rozhodovaniu niekoho iného, či sa má venovať tebe alebo niekomu inému.

Koniec príbehu.

Áno, priatelia, aj keby sme na 100% či na 1000% chceli všetkým niečo dať, bude to vždy o poradí. Môžeme v danom momente zvážiť a niečo uprednostniť. Ale už to rozhodovanie nemáte v rukách. Je na každého osobnom prístupe, či uprednostní štadióny alebo školy.

Neveríte? A čo dnešná piatková-pôstna večera? Uprednostnili ste seba a svoje deti, alebo rodinu v Etiópii? Veď vám hovorím, vždy sa nájde niekto, kto sa má horšie. Ak žijete v EU je takých 93% na tejto planéte.

Je 1:37 a už si potrebujem 28 krát posunúť stoličku

Napísané , autor:

Na Silvestra som sa cítil tak spolupatrične s PTPákmi zo Švandrlíkových Čiernych barónov.

Celý večer som pil šampus a vôbec nerozumel, čo to tí ostatní Michalovia Davidovia v tých každých  televíziách stvárajú. Už som len čakal, kedy mi niekto odovzdá pozdrav pre súdružku hraběnku.

Nasledovalo oslavné strieľanie do vzduchu so sprievodným slovom plným radosti, že sa u nás pred 20 rokmi netrieľalo, kým predchádzajúcich 1200 v kuse, to celé  v interpretácii prvého umelca večera, už asi 40 rokov jediného recitátora našej prvej scény.

Potom som si otvoril G+ a prvou fotkou roku 2013, ktorá ilutrovala svet, bol bilbord k českým prezidentským volbám s nejakým bývalím najobľúbenejším úradníckym premiérskym  chlapíkom víťaziacim v prieskumoch v sivej uniforme a slovami „Věrni zůstanem!“

Neviete o nejakej šikovnej planétke  Malých princov?

Viete, keby mi pred 23. rokmi neukázali, ako to vyzerá mimo tábor socializmu, pravdepodobne by mi nevadilo, že sa všetci hrabeme v dave otroctva veľkej žranice.

Ja si tak veľmi prajem ostať v roku 2013 slobodný, že by som to s tou namyslenou ružou  riskol. A sľubujem, že sa postarám nielen o tie dve činné, ale pre istotu ja o tú jednu vyhasnutú sopku. Človek nikdy nevie. 

V roku 2012 sme sa mali najlepšie za celú históriu naších európskych republík a kráľovstiev. Na prahu roku 2013 mám chuť nie 28, ale 43 krát si posunúť stoličku.  A bude novoročný prejav prezidenta, ach jo.

Moje sebecké 4 body návodnu na lepší život

Napísané , autor:

Je naozaj veľký osobný problém:

  • žiť ako  dôveryhodný slušný človek,
  • byť nepodplatiteľný,
  • konať so zmyslom pre spravodlivosť,
  • máť vízu a dokázať ju zrozumiteľne zdieľať?

Len 4 jednoducho formulované body sú to. Len 4 sú. No rozhodne by som chcel veľa. Nie je dôvod si klásť malé ciele pre definovanie životných pravidiel.

Matematika, a tú ja z duše milujem, ma naučila, že najťažšie sa popisujú a dokazujú zrejmé vety. Každý v tých 4 bodoch vidíme 4 zrejmé a jednoduché pravidlá bytia. Ale každý z nás by dokázal o každom filozofovať aspoň hodinu. Veď čo si Kefalín predstavujete pod pojmom spravodlivý, že?

Mať víziu, to sa dá tak poľahky. Dám si ešte jeden. je vízia ako hrom. Je v tom nádej, je v tom pokračovanie, je v tom budúcnosť. Akurát nikto nevie, čo si to chceme dať. Ani kto, ani koľkokrát.

A potom tu máme kvantitatívne hľadiská. Nepodplatiteľný absolútne, teda bez nádeje na kompromis, alebo trošku s možnosťou vyjednávania? Apropó vyjednávanie. Patrí do podplácania alebo do zmyslu pre spravodlivosť? Pre niekoho je spravodlivé, že si vyjedná ústupok a na revanš poskytne službu. Spravodlivosť vnímame každý zo svojej strany plota.

A čo takto si vziať slušnos´t na paškál. „Bol to taký slušný človek, všetkých úctivo pozdravil. Slušne strieľal a dokázal jasne a presne formulovať svoje vízie. A nenechal sa podplatiť, nikoho neušetril, každému nadelil spravodlivo rovným dielom kaliber 45.“ Niekedy dostanete čo ste nechceli aj pri tých nalepších predsavzatiach. Že je to tak?

Asi som mal ostať len pri tých 4 bodoch. Boli len 4 a boli také jednoduché. Ešte pred chvíľou to mohli byť 4 najednoduchšie riešenia všetkých svetabôľov. A potom som si ich nechal pobehovať po mozgovni.

Nie! Žiť ako dôveryhodný slušný človek, byť nepodplatiteľný, konať so zmyslom pre spravodlivosť a mať vždy dobre sformulovanú vízu, nie, to nie je jednoduchý program pre život. A rozhodne to nie je program na jeden semester. Tak čo skúsiť aspoň niekoľko iterácii, pomocou ktorých sa priblížite?

Viete, celkom by som si prial, aby tie 4 body začali byť mierkou dobra našej spoločnosti. Viete, také to vaše hodnotenie v očiach okolostojacich a okolosediacich a okolokráčajúcich: Je spravodlivý? – dobre. Je nepodplatiteľný? – dobre. Je dôveryhodný? – dobre, odfajknuté, môže byť trebárs čo ja viem no nech nevečeriam tak aj prezidentom.

Nemusíte byť dobrí v očiach ostatných hneď na 100% v každom z tých 4 bodov. V prvej iterácii by mi stačilo aj 5%. Tak toto je moja vízia na rok 2013. Že sa pokúsite o svoju vlastnú iteráciu. Pre seba nemusíte, ani pre tento štát, ani pre suseda nemusíte. Stačí keď to urobíte pre mňa. Celkom sebecky sa priznávam, že by som si tu s vami rád dobre žil.

Závidíte im štátne dotácie?

Napísané , autor:

Až sem sme sa v našej spoločnosti posunuli. Navzájom si závidíme, ako sa okrádame.  Viete, čím som starší, čím som poznal viac ľudí, tým mám radšej svojho psa, ktorého nemám.

Keď niekto známy postaví golfový areál, vždy bude pri nejakom dome, ktorého cena razantne stúpne. Vždy sa nájde nejaká záhrada, z ktorej to bude na 17 jamku len čo by cez plot preskočiť.  Je úplne jedno, či to stavia niekto so známosťou v tom dome alebo niekto cudzí.

Stavať to len tak – to by bola nuda. To by nebolo vôbec socialistické. To by sme sa museli spoliehať na svoje vlastné schopnosti, na svoju šikovnosť v marketingu a v optimalizáciách pri konkurenčnom boji.

Tak si to trochu spestríme.

Tak požiadame o štátne dotácie. Bingo! Trafili ste hlavičku po klinčeku.

A umocníme to! Dáme dohromady 10-15 ľudí, ktorý budú za drobné všimné radi, že im to postavíte za ich plotom.  Smelo do toho! Heš, heš, svine k válovom.

Priatelia, 40 rokov socialistickej morálky je priamo vo vnútri nás. Závisť, ojebávanie na účet štátu, to je to, čo sa počíta.

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Ak aj po takto tvrdej analýze tabuliek vyhlásite, že takto sa občania demokraticky rozhodli, tak zbohom štát, ktorý sa bude riadiť vašim finančným poradenstvom.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Keď sa ten v zrkadle rozrozpráva a vy mlčíte

Napísané , autor:

Minule som sa pýtal, či sa mečiarizmus vracia. Dobehli nás totiž dvaja kostlivci z 90. rokov minulého storočia. Aj som si myslel, že to ich hrkanie je naozaj len následok závanu pachov minulosti.

A potom som si dnes prečítal jeden z článkov v mojej RSS čítačke. A ten v zrkadle klikal a formátoval citácie a dopisoval komentár. A ja som mlčal. Nuž, tak mi to došlo:

Mečiarizmus sa vrátil.

Takže, ako som bol býval bol spomenul, prispôsobím sa.

Viete, na štandarde mečiarizmu by pokojne mohol byť slogan:

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal.

Pamätáte nie? Samoúnos, samoudanie, samozbitie, samovýbuch. Prečo samo-? No lebo amnestie. Len a len vďaka nim je skutočne formálne, právne a logcky dokonale správne rozhodnutie súdu z leta 2012. A Ústavný súd naozaj nemohol konštatovať iné ako:

„Aj v prípade, že by tvrdenia odporcu (Kováča st.) boli preukázané ako pravdivé, odporca v čase vyhlásenia výrokov nebol oprávnený podsúvať verejnosti skutkové tvrdenia, ktoré navrhovateľa (Lexu) s trestnou a nepreukázanou činnosťou spájali.“

Ups, kto že to konštatoval? Ja si už nepamätám. Hej ty v tom zrkadle!  Umravni sa!  Máme tu mečiarizmus, tak na to mysli. MYSLI, kým povieš.  Tak to skúsim ešte raz.

On vyhlásil, že súd potvrdil nepravosť prepisu jeho toho s tým.

Aj v utorok vtedy povedal, že „predmetom dokazovania na súde bola existencia alebo neexistencia toho s tým „.

Súd však v rozsudku píše, že pravosťou toho oného sa vôbec nezaoberal.

No vidíš, ty v tom zrkadle, ako ti to ide. Pekne anonymizovane, bez odkazov, žiadne mená.

Ale vráťme sa k tomu, ako mečiarizmus dnešných dní rozpoznáme? Napríklad takto:

Ste ochotný zverejniť svoju doktorandskú prácu?

„Nevidím na to dôvod, je v škole.“

Proste hľadáme výrok „Nie sú dôkazy, skutok sa nestal.“  Rovnako ako tento článok na tomto blogu. Žiadne odkazy, takže žiadne dôkazy, že by som tvrdil, že niekto niečo povedal, napísal. Vlastne tento článok neexistuje. Skutok, váš život, sa nestal. Nie sú dôkazy!

Ja vlastne ani nemám zrkadlo.

Pod čiarou: Už chápete na čo je dobrá poslanecká imunita? Ak nie, nabudúce vám to vysvetlím.