Hrobom domáceho varenia je vlastná fantázia

Ako vyše dvadsaťročný konzument jedál mojej láskavej manželky odporúčam každej mladej gazdinej vytesať na prednú hranu digestora a 2-3 denne si to vtlačiť do čela.

Největším hrobem českých kuchařů je jejich vlastní fantazie.

Knedlíky v trojobalu? Matkám by měli vzít občanku, říká Vaněk | Dobrá chuť | www.lidovky.cz.

Mojou profesnou deformáciou je príprava presne podľa receptu. Opakovaná, rovnaká, pravidelná príprava vďaka ktorej dosahujem opakovane dobré výsledky.

Áno, pár rokov po svadbe som skúmal novinky. Potom sa to usadilo. A teraz mám toľko obľúbených vecí, že prestriedať ich aj bez variovania mi prináša neuveriteľnú pestrosť.

Ak by som pri každom opakovaní zavádzal fluktuáciu chutí, už by som sa na to jedlo asi netešil. Boli by to samé prekvapenia s neistým výsledkom.

Rodina má byť miesto bezpečia. Aj v tanieri.

Zdieľať?

Potravinové harakiri: Vegánske banánové oné

V nadpise je muffins, ale tak ako sa akákoľvek hnedá liehovina nesmie z dobrých dôvodov nazývať rumom, nevidím dôvod nazývať niečo zložené z niečoho podivného buchtou či muffinom.

Share these muffins with friends, but don’t mention that they’re vegan. They’ll never know what’s not in there.

How to Make Vegan Banana Muffins (with pictures) – wikiHow

Tak mi napadlo, že by možno nebolo od veci, keby si rôzne výživové smery a náboženstvá zadefinovali svoje vlastné originálne názvy jedál a pokrmových skupín. To si človek myslí, že si ide dať párky a dozvie sa že sú vegetariánske. Ako hovorieval klasik z Dunajskej ulice: “Šľak ma ide trafiť.”

Zdieľať?

Gazdinka a pokrok

Zvestujem manželke novinky v kuchynských technológiách:

Počula si už o pomalých hrncoch? Kameninovú nádobu naplníš surovinami podľa receptu, zapneš a vydáš sa do práce. Po návrate ťa bude čakať hotová večera.

Jej reakcia: Na to stačí rýchla gazdinka.

Zdieľať?

Čo variť cez víkend?

IMG_1184_w.jpgTo je otázka, dokonca sa natíska povedať, že sizyfovská. Pre mladých, to je keď sa niečo pravidelne opakuje a tesne pred koncom, tesne, keď sa už zdá, že ste zvíťazili, vyriešili rébus, tak sa ukáže, že NIČ a proces riešenia môžete začať znovu no bez akejkoľvek nádeje na budúce vyriešenie.

Prapôvodne je tento prívlastok, sizyfovský, udeľovaný na počesť nejakého Sizyfa, ktorý dostal za úlohu vytlačiť na vrchol hory kus skaly. A bohovia vo svoje vtipnosti rozhodli, že mu tá skala vždy, ale vždy tesne pod vrcholom spadne. No potrebujeme my takýchto bohov? No potrebujeme? No?

No nepotrebujeme! A tak vznikli monoteistické náboženstvá. Ale späť ku kľúčovej otázke z nadpisu: Čo variť cez víkend?

Viete, teraz by kľudne mohol nasledovať nejaký môj obľúbený recept, ale to by bolo ako podať vodu smädnému. Vyriešim váš aktuálny problém, nalogáte sa, vodu vychlemtáte, ale čo zajtra, čo o týždeň? Rok má 51 týždňov a niektoré zákernejšie aj 52, takže je tu 52 výziev, ktoré by sa podaním pohára vody smädnému stali pravidelne sa opakujúcim problém. Preto odpoveď na otázku Čo variť cez víkend? pojmem trochu sofistikovanejšie a komplexnejšie.

Guláš.
Pokračovať v čítaní

Zdieľať?

Na víkend – o ryži a komentátoroch

Blahej pamäti, teda pred nedávnom uverejnil Pixy fajn článok o varení ryže. A kto seje rýži, sklízí komentáře. A tak , ako je v starých blogerských luhoch, hájoch a po lučinách zvykom, urodil sa meta článok. A keby jeden, rovno dva. A toto je jeden, teda, keby jeden, rovno dva komentáre, ktoré by boli bývali boli k tým dvom článkom napísané, keby som nemal tento svoj blog.

Takže k tým komentátorom, čo sa zastavia a odplyvnú si názor. Môj postoj je zhovievavejší. Aj negatívny názor je fajn. Aspoň človek vie, že danému komentátorovi sa daný článok nepáčil. A ak mám náladu a tú väčšinou mám, tak sa zamyslím, či som ako autor napísal to, čo som s článkom povedať skutočne chcel. Reakciou na takýto negativistický komentár je moje obvyklé poslanie autora inam. Nie že by som ho posielal cieľavedome niekam presne, ale minimálne komentátora odporučím na nejakú inú webovú lokalitu. Veď web je veľký, hlavne v okolí Košíc a Nitry. A tým to poslaním to obvykle končí. Akákoľvek ďalšia diskusia a v tom sa so starými blogérmi z luhov (nie kyselín) a hájov zhodnem, nemá zmysle a treba nasadiť metódu Indiana Jonesa. (Myslím, že si budem musieť napísať vlastný článok o metóde Indiana Jonesa.)

A k tej ryži: Ja, tedy my, teda správne by som mal napísať, že môj dobrý priateľ, za ktorým je mi smutno, tak on naučil dcéru, ktorá je na moje šťastie moja manželka a teda to naučila mňa, tak my varíme ryžu nasledovne:

  • Vezmeme stredne veľkú cibuľu. Stredne veľká znamená asi tak akurát stredne veľká.
  • Vezmeme obvyklý hrniec.
  • V tom hrnci na oleji (lepšia je masť kačacá, ale tá nie je vždy od prastarých materí k dispozícii) speníme cibuľu. Do sklovita. V tejto fázy sa vytvorí pri varení tá správna pohoda. Predsa len chce to chvíľu času, kým sa cibuľa trochu osklovatie. V tomto sa často chybuje (řešitelem státního výskumního úkolu… sektor A1 až B5), pretože ľudia majú pocit, že osklovatenie je otázka 45 sekúnd. Inak, každá recept, by mal mať na začiatku práve takýto moment, kedy jeden z prvých krokov v príprave navodzuje správnu kulinársku pohodu. Tak pohodu máme, pokračujeme. Čo to dnes varíme? Aha, ryžu. Tak teda ryžu:
  • Vezmem môj obľúbený kávový hrnček a nasypem do neho ryžu po okraj. Vytvorenie pohody máme za sebou, teraz to pôjde trochu fofrom.
  • Ryžu vysypem do hrnca na sklovitú cibuľu. Do hrnčeka okamžite naberiem vodu po okraj.
  • Pomiešam nasucho ryžu. Ona tá ryža sa trošku, ale len trošku akoby opraží a tak dodá výslednému produktu charakteristickú vôňu. Bacha, ryža nesmie černieť (Sčernelo viac ako pár zrniek? Všechno vylejt a znovu). Pražíme len chvíľočku.
  • Pripravenou vodou uhasíme praženie v hrnci. Krásne to zabublá. Cibuľu, ryžu, vodu pomiešame.
  • Do hrnčeka naberieme do polovici vodu a prilejeme to do hrnca. (prosto na jeden diel ryže 1,5 dielu vody)
  • Pomiešame, prikryjeme pokrievkou a znížime intenzitu plynu/elektriky, prosto prísun tepla na minimum.
  • Pomiešame.
  • Ryža s vodou jemne bublú.
  • Osolíme. Koľko soli treba, to zistíte dlhodobými skúsenosťami.
  • Keď sa voda skoro stratí (ryža ju vpije, nesme sa vypariť), tak masu v hrnci pomiešame.
  • Masu miešame naozaj občas a rýchlo, aby sa čo najmenej vody vyparilo. Inak tá vyparená voda bude chýbať v ryži a produkt budete musieť odstaviť skôr (aby sa nepripálil) ako bude dovarený.
  • Keď je masa úplne bez samostatnej vody a ryža je skoro mäkká (skúmame organolepticky (normálne ochutnáme, pozor horúce)), vypneme prísun energie a necháme dôjsť pod pokrievkou.
  • Ak sme zabudli ryžu osoliť, tak ešte v tejto chvíli to môžeme dohnať bez toho, aby to bolo na výslednom produkte poznať. (mnohonásobne overený fakt)
  • Kým prestrieme na stôl, zoženieme k stolu všetky deti, vrátime ich umyť ruky, opäť ich vrátime umyť ruky a kým všetci zasadnú k stolu, ryža je ako má byť.

Poviem vám, nikdy som si nemyslel, že raz budem variť ryžu tak, že manželka povie: “Tebe sa vždy podarí.” Od nej, s ohľadom na jej učiteľa varenia ryže, je to ohromná poklona.

Toto je všetko nič. Za maturitu vo varení ryže považujem varenie ryže do huriek. Predstavte si, že varíte ryžu v 50-80 litrovom kotli. Varíte tak 10-15 kilo ryže. Pod kotlom sa prikladá drevom. Namiesto vody pridávate obar, ktorý je sám o sebe horúci a obsahuje samé krásne chute a dobroty. Blahej pamäti sme zaviedli pri zabíjačkách zvyk, že sme varili o 2-3 kilo ryže viac ako bolo na hurky treba, lebo tá zabíjačková ryža bola sama o sebe kulinárskym pokladom.

Takže ohľadne ryže vám myslím už nič nedlžím.

Zdieľať?