Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie

Odkedy internetovo poznám Arthura, odvtedy sa sa v tomto bode s ním nezhodujem.

Herdek, jsem já povinen vysvětlovat každýmu, jak jsem co myslel? Četla to spousta lidí, ti to zjevně pochopili, asi si dali tu práci, tak to pochopili. Možná někteří špatně, ale co už. Ale má mě trápit, že to někdo pochopil jinak, než jsem to napsal? Hmmmm… opravdu? Je to můj problém, že někdo nepochopil něco, co jsem napsal? Měl bych ještě investovat další čas a energii, abych mu to dovysvětloval? Zou wish!

Zdroj:  Vysvětlení |.

„Čo tým chcel básnik povedať a nepovedal?“, to si môže povedať každý poslucháč. Ak nič nenasleduje, žijete úplne zbytočne. Život sice nemá zmysel, ale až takto?

Možno je to tým, že ja profesne potrebujem, aby mi absolútny amatéri a nevzdelaní rozumeli. Inak by mi umierali pacienti, inak by mi „umierali“ podriadený, inak by mi „umierali“ klienti môjho procesného riadenia.

Možno je to preto, že už od gymnaziálneho pradávna milujem chémiu a ostatní ju odo mňa chceli vysvetliť.  A keď ste jediný, tak prosto musíte.

Možno je to preto, že od základkového pra-pradávna milujem Grygara a jeho popularizáciu vedy. A keď vám niekto ukáže krásu prírodných vied, tak mu to nadosmrti dlhujete.

Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie.  Akurát, na rozdiel od toho Arthurovho  ňoumy si nemyslím, že je Arthur arogantné hovädo len preto, že popularizácia mu nie je vlastná. Je to človek, ktorý myslí inak ako ja. A to je inšpirujúce.

Nemusíte súhlasiť, stačí, že… A veď viete čo som chcel povedať, ale nepovedal…

Pod čiarou: Dôkaz miesto sľubov. Písal sa rok 2009:

A možno je to úplne najhoršie, teda, že nedokážete pochopiť písaný text, ktorý sami napíšete.

A možno je to úplne inak, možno ide len o prizmu, ktorou hľadíte na svoj text vy a ktorá sa tak rázne odlišuje od prizmy okolitého sveta.

O tomto istom z pred dvoch rokov v článku: Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?

Zdroj:  Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali? | M+M+M+M (4M).

PRP: Štúdia nie je učebnica

Je pekné dožadovať sa v argumentácii doloženia dôkazov nejakými štúdiami. Ale je smiešne, keď to požadujete v prípade učebnicových faktov.

Vedecký systém funguje tak, že najprv si niekto niečo myslí. Potom urobí pokus. Potom kontroluje podmienky pokusu. Zopakuje pokus a publikuje informácie. Vrhnú sa na to opakovači a kontrolóri podmienok. Vznikne tisíc štúdii pre a dve štúdie proti. Nastane čas na metaštúdie, teda analýzu tých štúdii.

Keď všetko dobre dopadne, teda, že zo systému vypadne aktuálne platná pravda, zapíše sa do učebníc. Čím je tá pravda dlhšie na svete, tým viac klesá v hierarchii učebníc. Kým na začiatku to bola vysokoškolská látka, teraz je to stredoškolská a pomaly sa dostáva do populárne-vedeckých časopisov.

Učebnicovým príkladom nech vám je Špeciálna teória relativity. A to nie je ani pravda,  to je odpočiatku len a len teória.

Myslite na to, debilkovia moji, keď sa začnete v nejakej debate s profesionálom dožadovať dôkazov štúdiami. Čo vám je neznáme, je pre neho učebnicová látka. Žiadne prebiehajúce výskumy. Jeho odbor je už dávno o 4 údolia 5 pohorí ďalej.

Profesionál sa usmeje, poväčšine vás aj zosmiešni, len škoda, že ten vtip nepochopíte. Nemáte tie učebnicové vedomosti. A to je škoda.

Len máloktorý si otvorí popularizačné okienko. Keď si ale už niektorý otvorí popularizačné okienko na učebnicové pravdy, nezačnite sa prosím dožadovať štúdii. Nepýtajte sa popularizátora na dôkazy, pýtajte sa na to ako je to ďalej. Ak si vymýšľa, práve to ako je to ďalej vám pomôže ho usvedčiť. Inak ho to prestane baviť a nedozviete sa absolútne nič. Buďme radi, že aj keď popularizátori nepršia, aspoň že gonorrhea.

(Inšpirované diskusiou.)

Poraďte mi, ako mám moju milovanú vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím?

Odpoveď a vysvetlenie vedca bezradnému laikovi.

Tak jsem si v populárně přežvýkané zprávě lékařské fakulty Harvardu početl o tom, co lékaři aktuálně ví o fungování a podpoře imunitního systému. T buňky a bílé krvinky pomáhají, ale když jich budeme mít více, bude imunita lepší? Nevíme. Vitamíny? Mohly by pomáhat. Ale pomáhají? Není prokázáno. Echinacea, ženšen? Žádné pozitivní výsledky. Stress a pocit osamělosti? Jisté spojení existuje, ale jaké? Nikdo netuší. Jsou elitní zimní sportovci více náchylní nebo odolnější infekcím? Nelze odpovědět. Pomáhá otužování? Není prokázáno. Hergot, může mi někdo říct, jak se tahle věda může brát seriózně?

Chápem, laika chytá zúfalstvo. A teraz si predstavte, čo ja, ako vedecky založený, prírodovedne mysliaci človek, si mám o svojej vlastnej vede myslieť?

Bolo by to na mašľu, keby ma nebol býval bol na začiatku mojej vedeckej dospelosti poučil môj školiteľ.

Keď som písal diplomovku, zmätený som zašiel za školiteľom, že som našiel práce, ktoré hovoria, že sa nami meraný parameter P pôsobením látky L zvyšuje. A tiež som našiel práce, ktoré dokazujú, že sa meraný parameter P pôsobením látky L znižuje. Školiteľ ma s neskrývanou radosťou upokojil konštatovaním: „Aspoň sa máme kam pridať, nech už nám vyjde čokoľvek.“

Čím viac toho z oblasti prírodných vied vieme, tým viac a intenzívnejšie rastie neistota. Je to preto, že si uvedomujeme komplexnosť živého systému. A čím viac toho vieme, tým máme väčší problém postaviť pokus tak, aby bol vedecky nenapadnuteľný.

Raz som sa rozprával s jedným  docentom chemického inžinierstva. Znalí vedia, že je to dosť špičková časť chémie. Na debatu sme mali hafo času, chystali sme pahrebu na grilovanie. Keďže je to rodinný príslušník, rozoberali sme príčiny symptómov. Nakoniec našu debatu uzavrel slovami: „A nakoniec zistíme, že je ten systém tak multiparametrický, že nie je možné  určiť príčinu.“ Ja som dodal niečo v zmysle, že má vzhľadom na princípy štatistickej matematicky rozhodne pravdu a šli sme grilovať. Pahreba bola už z pohľadu objektívneho vedeckého posúdenia tak akurát.

Inak to ani dopadnúť nemohlo. Obaja sme vedecky mysliaci, máme nejakú tú skúsenosť s axiómou „Matka príroda je suka“. A keď sa masť nechce topiť, tak namiesto priloženia polienka pod kotlinu navrhneme, že by sme mohli znížiť tlak. A rozhodne, zdôrazňujem rozhodne, nikdy nerobíme pokusy v piatok poobede.

Navyše, čím viac toho vieme, tým viac mýtov, legiend a pocitov dokážeme vyvrátiť. A že ich je. Veď ostatných 10000 rokov (áno, desaťtisíc rokov ak nie stotisíc) sme žili v duchu „prianie je otcom riešenia“. Len a len posledných 50-70 rokov sme schopný robiť ako-tak vedu. Za tých 10000 rokov sa nahromadilo mýtov a legiend a pocitov až hrôza na tú kopu pomyslieť.

Súkromne si toto obdobie pomenúvam ako Obdobie ľudskej hlúposti. Časť z toho čo náš nešťastník vymenoval je z tejto desaťtísícročnej zbierky ľudskej hlúposti. Áno, nazvime týmto pravým menom 99% medicíny stredoveku. A keby len stredoveku.

Môj docent farmakológie nám na poslednom seminári semestra povedal: „Priatelia, vôbec vám to skúškové nezávidím. To my keď sme študovali, to bolo samé mechanizmus účinku neznámy. Skúste mi to o dva týždne na skúške povedať vy a uvidíme sa na skúške opakovane, kým sa tie mechanizmy nenaučíte.“

Skutočne, reálne vedomosti, múdrosť, pravda vo farmácii, to je otázka posledných 50-60 rokov. A dúfame, že sa nenájde zas nejaký Heisenberg. Och, ako dúfame!

Vedec musí riešiť tony nahromadenej hlúposti z minula a súčasne sám občas splodí pekné hlúposti. Časť z toho, čo náš nešťastník vymenoval je z ranného obdobia vedy, ja tomu hovorím – Obdobie vedeckej  hlúposti.  Veda sama plodí hlúposti. Múdrosti a pravdy je vo vesmíre šírom poskromne. Navyše sa ten vesmír, sviňa jedna matkou sukou splodená, neustále rozpína. Takže koncentrácia múdrosti permanentne klesá.

Sprvoti sa mnoho vecí zdá ako prelomový objav pravdy a múdra. No prvý kolega, ktorý idúcky náhodou okolo vám poza chrbát nahliadne na vašu prácu a uvidí do očí bijúcu chybu, rozpor, nevedomosť pri konštrukcii parametrov a pokusu. Nikdy nedúfame dostatočne silne!

No a potom, keď už teda prídete skutočnej pravde na koreň, objaví sa vztýčený prostredník na Vltave dôsledok ďalšej z hlavných vedeckých axióm: „O všetkom pochybujte.“

No povedzte mi teraz, keď ste zas o trochu múdrejší, ako mám túto moju vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím a celou svojou mozgovňou ju vrúcne milujem?!?

Vysoké školstvo v troskách

Autor nasledujúcich slov je prednášajúcim na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave (Fakulta masmediálnej komunikácie), vedie tam aj Kabinet výskumu verejnej mienky.

Som o tom presvedčený, a ak na to niekto nájde peniaze, som schopný urobiť výskum, ktorý to určite potvrdí. Rozdiel nebude väčší ako päť až desať percent.

Zdroj:  SME.sk | Sudkyňa nič neoverila a vzala dieťa zo zdravej rodiny.

To je tak neuveriteľné, že keby mi to niekto rozprával z druhej ruky, nominujem ho mihom na Cenu Fantázie. To je totiž literárna súťaž o najlepšiu poviedku žánrov sci-fi, fantasy a horor.

Ale ono nie. Uvedené slová skutočne hovorí prednášajúci na vysokej škole a vedúci výskumného týmu.  To že nasledujú individuálne výskyty javu, ktoré majú navodiť vidinu štatisticky významného výskytu a odborne potvrdeného faktu je len smutnou bodkou za rozhovorom.

Pod čiarou: Pre menej vedecky zdatných – neriešim obsah, riešim formu.

Bomba!!! Nukleárne perpetum mobile

Její tým poté zkoušel pozměnit genetickou informaci geobakterie a „vypěstovat“ bakterie s ještě lepšími vlastnostmi. Geneticky modifikovaná geobakterie odbourávala radioaktivní uran s ještě větší rychlostí.

Proto se Reguerová domnívá, že by její objev mohl vést k vývoji mikrobiálních palivových článků, které by kromě výroby elektřiny navíc mohly sloužit jako čističky kontaminovaného životního prostředí.

Objev: některé bakterie umí přeměnit radiaci v elektřinu – iDNES.cz

Kedy začne bitka o rádioaktívny odpad?

Bomba!!! Solárne perpetum mobile

Simply placed in a container of water and exposed to sunlight, it quickly begins to generate streams of bubbles: oxygen bubbles from one side and hydrogen bubbles from the other. If placed in a container that has a barrier to separate the two sides, the two streams of bubbles can be collected and stored, and used later to deliver power: for example, by feeding them into a fuel cell that combines them once again into water while delivering an electric current.

‘Artificial leaf’ makes fuel from sunlight – MIT News Office.

Začína sa to s tými zdrojmi energie vylepšovať. Už sa teším ako si v obchode kupujem osobný solárny generátor a k nemu na vykrytie nočných hodín nukleárny. Také do vrecka.

Je definícia rozhodujúca?

Len tak zľahka o tom, prečo nie je chlieb pečivom. Znalí vedia…

Když astronomové řešili otázku, zda Pluto je planeta, dobře si uvědomovali, že spor se vede o definici pojmu „planeta“, a vyřešili spor hlasováním praktický to protipříklad rčení, že o pravdě se nehlasuje. Nejsem si jist, zda si totéž uvědomují filosofové, když se hádají například o tom, zda stroje mohou rozumět čínsky.

Tudíž, je Pluto planeta? Záleží na definici pojmu „planeta“. Je homosexualita nemoc? Záleží na tom, co rozumíme slovem „nemoc“ []. Vysvětluje fyzika vznik Vesmíru? Záleží na tom, co považujeme za vysvětlení. Jelikož „vysvětlení“ v nejobecnějším smyslu znamená něco jako „řetězec úvah, díky kterému mi daná věc nepřipadá záhadná“, není překvapivé, že se na odpovědi všichni lidé neshodnou [].

Na druhou stranu, ne vždy jsou definice pouhou konvencí.

Kvantová koroptev: O definicích

Pod čiarou: Ak by ste nevedeli, toto je rýdze blognutie.

Vraj sme zamlada všetci sovy

Tak by sa dalo usudzovať zo štúdie, ktorá ukazuje, že je lepšie začínať vyučovanie neskôr.

The researchers evaluated 201 Rhode Island high school students whose school pushed back its start time from 8 to 8:30. The kids completed a sleep habits survey before and after the time change.

After the delayed start, the percentage of students who said they got at least eight hours of sleep a night jumped from about 16 to 55 percent. Class attendance improved, and there were fewer visits to the health center for fatigue-related complaints. Plus, the number of students who said they felt unhappy, depressed, annoyed or irritated dropped significantly.

Later School Start Time Leads To Better Students: Scientific American Podcast

Takže už žiadne nulté hodiny o 7:00. Sú proti prírode. My sme ich mali hlavne ako telesnú. Bolo to dvojnásobne kruté.

Každá odpoveď skrýva polovicu novej otázky

Nenechajte okolo seba plynúť slová ktorým nerozumiete. Nenechajte na stole nevysvetlené záhady.  Pýtajte sa a hľadajte odpovede. Čočujte sa!

Od malička ma otec učil, že je nenormálne ostať v nevedomosti.

A tebe to nevadí, že to nevieš?

(Otec)

Časom som zistil, že v prírodných vedách vždy existuje viac informácii ku každému problému ako mám v hlave.  A tak nejako sa to skombinovalo, že ak padne otázka, alebo len neznámy pojem, idem po informáciách ako lovecký pes. Aj kvôli svojej radosti z poznania aj kvôli sebaistote.

Fascinujú ma ľudia, ktorí dokážu vypočuť vetu, nerozumejú jej obsahu a nemajú potrebu túto svoju nevedomosť odstrániť. Keď bude chvíľa, asi sa na to mrknem. Odhadujem, že sociológia by mohol byť ten východiskový bod…  Vidíte a je to tu znova. Je to nikdy nekončiace. A je to krásne.

Určite, nie vždy sa podarí dopátrať odpovede. No aj cesta k zisteniu, že riešenie je nad rámec momentálnych osobných vedomostí je fascinujúcim dobrodružstvom z poznávania. Každá odpoveď tak skrýva polovicu novej otázky. A pre nás so schopnosťou kritického myslenia aj skoro celú (Veď viete, matematici, 99,99 periodických je pri použití počítania s nekonečným radom vlastne 100.)

To len tak, keď idú tie prázdniny a budete mať trochu voľna, možno by ste mohli nájsť nejaké tie odpovede.

Spomenul som si na jeden Fughumov príbeh. Ako bol spolu so svojou ženou cez prázdniny v  jednom meste. Ona tam niečo učila a on, keďže nemal inej roboty, chodil v jej pracovnom čase do knižnice. Tam si sadol a išiel zaradom. Proste si otvoril knihu začal čítať a získavať nové vedomosti. Po tých dvoch či troch týždňoch došiel k nádhernému záveru plného nádeje: Nikdy sa mi nepodarí obsiahnuť vedomosti zapísané čo i len v knihách tej knižnice. A čo krajšie, každý deň vznikajú ďalšie.

Dostatok zdravého spánku udrží vaše srdce v kondícii

Je vedecky ukázané, že sa môžete prespať k zdravej smrti:

At the beginning, none of participants, aged 35 to 47, had evidence of coronary artery calcification. However, five years later, 27 percent of those who were sleeping less than five hours a night on average had developed coronary artery calcification for the first time, while only 6 percent of those who were sleeping seven hours or more developed it. Furthermore, among those who were sleeping between five and seven hours a night, 11 percent had developed coronary artery calcification.

Sleep! Your Heart Will Thank You