V Barcelone urobili feministkám smutné Vianoce keď zistili, že kofeín nie je pohlavne rovnostársky:
After drinking the espresso, the researcher described the men as “peppy” after just 10 minutes. The women also appeared to be alert, but the effects were different to the ones registed by men. The stimulating effects begin just a few minutes after drinking it, but the peak is usualy after 45 minutes, when the caffeine is completely absorbed into the bloodstream.
Osobne si delím vedomostný svet na dve oblasti.
Základným rozlišovacím prvkom je odpoveď na otázku: Vytvoril pravidlá človek? Ak nie, je to dobré! Môžeme diskutovať, analyzovať, vymýšľať a nakoniec sa dopracovať k nejakému trvalému záveru. Ale beda, ak je tvorcom pravidiel človek. To je koniec logiky, koniec rozumu a o nejakých pevných istotách sa veru nedá hovoriť.
Zdá sa mi divné, keď sa ľudia snažia vedeckými metódami odhaliť pravidlá, ktoré si vymyslel nejaký iný človek. Teda vedeckými… Ak by to bolo o využití vedeckých analýz ľudského myslenie, psychológie davu a tak podobne, tak fajn, ale ako vedecké sa tvária rôzne analýzy správania sa výsledkov toho ľudského myslenia.
Vyzerá to odborne a vedecky. Akurát, kúzlo sa stratí v momente, keď namiesto nutnosti pozorovania a pokusu stačí získať prístup ku zdroju. Aby som nechodil ďaleko, tak napríklad, taký výber nášho dejepisára na ústne skúšanie (dosaďte si čokoľvek, napríklad SERP, ekonómiu…). Desiatky, stovky ľudí sa snaží odhaliť pravidlá, ktoré nadefinoval nejaký človek. Snažia sa nabúrať do rôznych debugovacích módov. Použijú celý aparát vedeckého skúmania. A pritom by stačilo pozvať tvorcu spravodlivosti na kávičku, pošmajchlovať sa, zalichotiť a algoritmus by bol k dispozícii.
Sladké prírodné vedy. By si skúsili týto pseudovedci sociálny inžiniering, čo já viem, v takej kvantovej fyzike. Objímanie a hladkanie reaktora by asi nezabralo. A také šmajchlovanie sa s kompetetívnym agonistom na adrenergných receptoroch by im bolo platné ako mŕtvemu zimník, keby chceli toho agonistu presvedčiť aby bol selektívny na α receptory.
V zdravotníckych odboroch veľmi časté predpony. V pôvode zásadný rozdiel, vo význame jemne odlišný a na papieri skoro žiadny.
dis- pochádza z latinčiny a znamená zápor, opak, protiklad, rozpor. Takže keď pošas nasledujúceho víkendu budete v práci, tak to bude disvoľno.
dys- pochádza z gréčtiny a znamená nesprávny, porušený, chybný. Takže keď si nie a nie spomenúť je to porucha v hľadaní slov a teda dysfázia. Alebo že by nevedomosti pred tabuľou?
Akokoľvek, keď pre označenie absolútnej kraviny použijete učený výraz, často to pomôže. Veď je elegantnejšie povedať, že ste včera trpeli miernou dyskoordináciou až dyskinéziou , dysfáziou, diskomfortom v oblasti žalúdka, ktorý cez nauzeu prerástol do vomitu sprevádzaného prúdom disfemizmov. Proste ste boli ožratý jak hovado, po ceste domov vás museli zbierať z chodníka, doma ste povracali celý byt a vynadali psovi. A teraz vám z toho pľúšti.
Je čosi po 22:00 a tento spod vyjde zajtra doobeda. Ja budem kdesi podpisovať nejakú zmluvu, aby som vás mohol aj naďalej poučovať čo je pre vás v lekárni to najlepšie. Tiež preto som si tam, v tej lekárni, dnes predpripravil liek na tento deň teda na zajtra, teda na dnes, keďže tento článok píšem večer a vyjde až ráno, čo bude pre vás dnes a pre mňa zajtra, takže dnes bude včera. Ale včera len pre mňa, pre vás to bude… nejako som sa v tom čase stratil. A predstavte si ako by to bolo, keby moja dvojička cestovala rýchlosťou blízkou rýchlosťou svetla. Ani nepomyslieť, kedy by pre koho bolo včera a kedy dnes.
Ale späť, teda dopredu. Keď som teda pripravoval ten článok o nejakých vaginálnych kapsliach pre intímnu hygienu ženy, tak mi napadlo, že by bolo asi vhodné upozorniť, ako to s tými kapsľami je a že používať vnútorne znamená výhradne ústami, ale nie vkladať do telových dutín, aj keď by sa zdalo, že v dutine je vlastne vnútri. A naopak, ak sa povie nepoužívať vnútorne tak to neznamená, že by sa to nemalo vkladať do vnútra niektorých telových dutín. Ale naozaj len niektorých, lebo taká kapsľa, nech je akákoľvek, by v takej nosnej dutine asi neurobila ktovie akú službu, kým v inej dutine bude užitočná.
Samozrejme ma k tomuto nápadu inšpiroval starý, prastarý, fúzatý, bielovlasý, politicky nekorektný vtip o skúsenej dedinskej žene, ktorá tie vaginálne globule prehĺtala a potom sa sťažovala, že jej nechutili. Čo je ale čudné a celkom rozpadá pointu vtipu na prach, pretože glubule sa dávnejšie pripravovali z Oleum cacao, čo je kakaový tuk. Joj, pekne to vonia, len má nepríjemnú vlastnosť, že keď sa prešvihne teplota topenia, tak sa tie mastné kyseliny začnú nejako divne správať a už to nestuhne tak poriadne ako by sa patrilo. Akokoľvek, teoreticky jej tie globule mali chutiť ako kakao, takže je nejasné prečo by sa chodila lekárnikovi sťažovať. Dnes by jej už ale isto nechutili, lebo sa používa Masa globulárum, ktorá je pekne hnusná. Na praxi som ju koštoval, s výskumných dôvodov, a teda by sa dalo povedať, že dnes by tie globule naozaj nechutili a teda by bolo oprávnené, aby sa prišla sťažovať lekárnikovi. Na druhej strane, ktorá žena by dnes hltala glubule po hrstiach, keď sa o tom píše na kdejakom blogu, že ak sa píše na obale čiernym písmom na červenom podklade, že nepoužívať vnútorne, tak neužívať ústami, ale dovnútra sa vkladať môže.
Tak som sa chvíľu pohrával práve s tou myšlienkou to tam napísať. Samozrejme štrukturovane, ako sa na správny internetový text patrí, nie takto rozvláčne a v nekonečných súvetiach, ako je písaný tento článok. Ale potom som to zavrhol. Asi nemám na to dostatočnú odvahu. Ako hovorieva Bolek Polívka, nemám na to gule.
Keď som pri tých asociáciách. Účinnou zložkou je nejaký ten Lactobacilus. V tamto prípade je to L. caseini. Tak sme to s manželkou, tak po farmaceuticky rozvíjali. Pýtal som sa jej, že či tuší kde to rastie, a ona, že to ani netúži vedieť ako hnusne sa to volá. Nie je farmaceutka, takže sa jej ani nečudujem, ale ja som jej to predsa len prezradil. Robím jej to odjakživa, teda odjaknážhopoznania. Už je na to za tie roky zvyknutá a občas ma prekvapí, ako sofistikovane by ma už vedela otráviť. To je tak, keď má doma farmaceuta s kľúčmi od skrinky s venénami. Ona na to, že v kuchyni sa jej na zajtra vyrába kyslé mlieko. A ja na to, že či vie, že kazeín je zložka syra. No a ďalej to pokračovalo mužskou ideou. Ale to by som vám mohol pokaziť chuť na rezance s tvarohom, ak by ste ich mali dnes na obed, čo je teraz a z môjho pohľadu váš obed zajtrajší, takže je mi to ešte dosť jedno, keďže váš obed je ďaleko, tak som nemal výčitku vám ho pokaziť.
A mohol by som do toho zatiahnuť aj kvasnice, čo sú vlastne huby a nie baktérie, lebo existuje kyslé mlieko, ktoré sa vyrába kvasením mliečnym, teda acidofilné a aj mlieko vyrábané kvasením alkoholovým, teda kefír, čo bolo prapôvodne pomenovanie pre skvasené kobylie mlieko. Ktoré je akého pôvodu si zapamätáte tak, že je to nakríž s tými a. Žena hovorila, že jej je to jedno čo tam bude plávať, či kvasinky, alebo baktérie, hlavne, že jej to bude chutiť. Nie je farmaceutka a tak nemá cit pre tieto jemné nuansi. A že jej to chutiť bude, o tom je presvedčená a to preto, lebo základom pre to kyslé mlieko je mlieko od skutočnej kravy. Teda nie že by mlieko bežne od kráv nebolo, ale toto je priamo spod vämänä, teda neodstredené, so smotanou na päť prstov. Takže kvasinky, alebo baktérie sa budú môcť vyšantiť.
Vyšantil som sa veru aj ja, tak niekedy zas do takéhoto neštrukturovaného čítania. Ak sa vám to páčilo, pochváľte do komentárov, ak nie, pohaňte do steny.
… povedala zástupkyňa Mensy na konci relácie Test národa. Súťažili Česi a Slováci medzi sebou už druhýkrát v histórii. Zas sme im to nandali. Vyhodnotili aj mužov a ženy, rôzne profesie a tak podobne. Podobne ako Arthur, tiež som dopadol hnusne nadpriemerne. Som na to právom hrdý. Aspoň je vidieť, že ani tá voltámpérová charakteristika tranzistora, čo sa robí ako jedno cviko z fyziky na farmaceutickej fakulte, nebola zbytočná. Minimálne viem jak se píchá do báze.
Všimli ste si o čom bol principiálne ten test? O encyklopedických vedomostiach. O tom, čo sa zhusta s obľubou zahrňuje pod pojem: To sú čo za kraviny? To nebudem pre život potrebovať! Som veľký odporca tohoto prístupu. Nie je nad akúkoľvek vedomosť, ktorá človek od svojho narodenia získa. Vyjadril som sa jasne aj vo veľmi kvalitnej, teda intelektuálne kvalitnej, debate pod článkom Štve mě školský systém v České republice! na Caymanských ostrovoch (to je taký, veľmi dobrý blog).
Mám skúsenosť, že v diskusiách vyhrávajú častejšie tí, ktorí majú väčšie encyklopedické vedomosti v hlave a teda rýchlo a hneď naporúdzi pádny argument.
Často sa zamieňa „povrchné vedomosti“ a „všeobecný prehľad“. Stojím si za tým, že „len tak niečo vedieť“, že niečo existuje je málo. Kým stokrát použiješ externý zdroj, ten čo to ovláda napíše o desať riadkov kódu viac.
Slovíčka a encyklopedické vedomosti sú v rovnakom postavení. Jedny v jazyku, druhé v diskusii, v získavaní všeobecného prehľadu. V mojom povolaní (lekárnik) bez encyklopedických vedomostí ťažko môžem pacientovi poradiť ten správny liek. Pozrieť do manuálu? Hm, to môžem doma, to môžem, keď radím cez internet, ale zoči voči pacientovi majú najväčšiu prestíž kolegovia s Remediom nabúšeným do hlavy. Aj mne sa to zdalo divné, ale je to tak.
To je jedna stránka mince. Druhá je vedieť s nabúšenými informáciami pracovať. Mal som na gymply spolužiačku, ktorá sa dokázala akúkoľvek látku naučiť naspamäť. Pred tabulou frčala ako pendolíno. A rovnako ako pendolíno do momentu, kým sa niečo nezadrhlo, kým niekto nebuchol knihou, či sa neotvorili dvere na triede. Nasledovalo vyrušenie, preťatie toku myšlienok a bola v háji jak pendolíno u Polomy, keď mu zamrzli všecky CD-romy. Mala nulovú schopnosť spájať nesúvisle naučené informácie.
Preto sa darí usilovným hlavičkám. Byť usilovný nestačí. Usilovnosť vedie k lepším ako priemerným výsledkom. Byť hlavička a ťažiť zo svojho intelektu je tiež málo. Inteligencia vedie len k podpriemerným výsledkom. Ideálne je keď sa spojí usilovnosť s intelektom. Ach jo! Pečené holuby nepadajú do huby samé. Treba sa po ne aspoň načiahnuť.
Keď už tu mám takto pekne pohromade myšlienky ohľadne vzdelávania a tak podobne, pridám ešte jednu perlu. Myslím, že nasledovná veta by kľudne mohla vyhrať cenu: Intelektuálna perla roku 2007.
„Já myslím, že dotyčný má podstatně větší rozhled, páč z vrcholu Gaussovy křivky je vidět dál než z jejího úpatí.;)“ Zdroj: komentár aTeo (pre účely citácie trochu pozmenené)
Skúste byť intelektuál bez znalostí štatistiky, aby ste rozumeli vtipu. č.b.t.d
Mimochodom: Nasledujúci článok už bude naozaj o tom Dánsku. Ach jo! Byť hlavička je predsa len jednoduchšie, ako byť usilovný.
Človek občas zakopne o perlu, tak prečo ju nezodvihne? Možno sa mu v tých sračkách nechce rýpať.
„Když tak čtu ten tvůj seznam, tak mě trklo, co mají ty tvé příklady společného… Vycházejí z vědy a zaštiťují se vědou, ovšem nejsou vědou. Chybí jim vědecká kritičnost k sobě samým. A to je ten rozdíl.
Věda od základu počítá s tím, že se může mýlit a že se nejspíš i mýlí. Tyhle tebou jmenované spolky přebírají určité vědecké hypotézy a předpokládají, že se nemýlí. Fikané… :)“ Zdroj: Jsem připraven říct NE – Misantrop.info komentár č.15