Zamneď: Vždy sa dá aj lepšie.

Dnes sa svätili ratolesti na počesť príchodu Ježiša do Jeruzalemu. Ľudia ho radostne vítali. O pár dní budeme kričať: “Ukrižuj!”

Sme rýchli a sme presvedčiví.

Chcel by som si to vykladať tak, že tú radosť mali jednotlivci a tú nenávisť mal dav. Nie je nad to hodiť, to čo sa nám samým na nás samých nepáči, zhodiť to na iných.

Svetlo sveta

Svetlo sveta

Ešte že o pár dní príde Ježiš a sníme všetky hriechy sveta. Hodíme ich všetky na neho a budeme mať od hriechov spätý pokoj. On sa za nás obetuje a my sa tak zbavíme všetkého trápenia. A po čase aj to, že sme vôbec mali nejaké hriechy, aj to všetko hodíme na neho. A budeme kričať: ON ZA TO MÔŽE!

O rok to urobíme zas a zas a znova. Niekto za to vždy môže. Niekto iný. A málokoho napadne uvažovať nad samým sebou. Nad tým, či sám urobil dosť pre to, aby sa vôbec do takej situácie nedostal. Síce si zakričia aj to “Ukrižuj!”, no kus toho zvolania budú adresovať aj sebe samému.

Vždy sa dá aj lepšie.

Tak sa skúste, takto počas vrcholiaceho pôstu s krvou plnou chylomikrónov  zamyslieť, či ste si vôbec spomenuli na to, že by sa dalo aj lepšie. Nech už to “lepšie” vztiahnete na akékoľvek svoje vlastné osobné konanie.

Zdieľajte obsah s priateľmi: