Pre tých , čo si predsavzali, že tento rok pošlú aspoň pár papierových vianočných pohľadníc, je najvyšší čas. Viem ako to je, človek sa zbadá tak 15. decembra a to je neskoro už čokoľvek riešiť. A tak to ostane zas na budúci rok.

Veci z offline sveta sa vyznačujú potrebou plánovať. Myslím, že toto plánovanie je jeden z podstatných znakov, ktorým sa odlišuje životný štýl konca 20. storočia od toho dnešného.  Už som to bol býval spomínal, že mobil nás pripravil o nutnosť plánovať. Veď jednoduchšie je zavolať, že nestíhame… Ale o tom som sa dnes nechcel rozpisovať.

Aj písanie vianočných pohľadníc je treba plánovať. Chce to tie pohľadnice nakúpiť (na to je čas tak začiatkom adventu, nakúpiť známky, zohnať poštové offlinové adresy, vyhradiť si na to chvíľu väčšiu ako malú. U nás to bol pomaly obrad.  Jednak v trafike človek musel spočítať, kto z príbuzenstva je hodný pocty vianočnej pohľadnice, potom doma opäť zrevidovať, aby sa na niekoho nezabudlo. A pri písaní tých troch riadkov sa občas rozbehla debata o rôznych rodinných pletkách. Viete, také to ukáž a rozprávaj.

Vždy sme si na tých ľudí spomenuli dvakrát. Raz keď sme im písali a druhýkrát, keď nám vianočné pohľadnice začali prichádzať. Celé Vianoce sme ich mali vystavené za sklom v takej tej nábytkovej stene kde je výstavka pohárov na sviatočné príležitosti.

Nuž, ak sa chcete po dlhšom výpadku len tak z retro-recesie zapojiť do tohto pomaly vymierajúceho adventného rituálu, je najvyšší čas začať zhromažďovať adresy pod rôznymi zámienkami. Neprezraďte im, prečo, budú krásne prekvapený. A nebojte sa, vianočné pohľadnice majú v sebe jedno kúzlo: Ak na niekoho zabudnete a on vám pošle vianočnú pohľadnicu, stále mu môžete na oplátku poslať prianie k novému roku.

Predsa len, je 21. storočie, takže ešte dve rady pre tých skôr narodených. Poštová adresa neobsahuje @ a ani to nie je takéto 50.087811, 14.42046, ale má poctivé 3 riadky: Meno, ulicu +  číslo domu a mesto+poštové smerové číslo.  A druhá: Vianočné pohľadnice sa píšu zásadne perom a rukou.