Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie

Odkedy internetovo poznám Arthura, odvtedy sa sa v tomto bode s ním nezhodujem.

Herdek, jsem já povinen vysvětlovat každýmu, jak jsem co myslel? Četla to spousta lidí, ti to zjevně pochopili, asi si dali tu práci, tak to pochopili. Možná někteří špatně, ale co už. Ale má mě trápit, že to někdo pochopil jinak, než jsem to napsal? Hmmmm… opravdu? Je to můj problém, že někdo nepochopil něco, co jsem napsal? Měl bych ještě investovat další čas a energii, abych mu to dovysvětloval? Zou wish!

Zdroj:  Vysvětlení |.

„Čo tým chcel básnik povedať a nepovedal?“, to si môže povedať každý poslucháč. Ak nič nenasleduje, žijete úplne zbytočne. Život sice nemá zmysel, ale až takto?

Možno je to tým, že ja profesne potrebujem, aby mi absolútny amatéri a nevzdelaní rozumeli. Inak by mi umierali pacienti, inak by mi „umierali“ podriadený, inak by mi „umierali“ klienti môjho procesného riadenia.

Možno je to preto, že už od gymnaziálneho pradávna milujem chémiu a ostatní ju odo mňa chceli vysvetliť.  A keď ste jediný, tak prosto musíte.

Možno je to preto, že od základkového pra-pradávna milujem Grygara a jeho popularizáciu vedy. A keď vám niekto ukáže krásu prírodných vied, tak mu to nadosmrti dlhujete.

Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie.  Akurát, na rozdiel od toho Arthurovho  ňoumy si nemyslím, že je Arthur arogantné hovädo len preto, že popularizácia mu nie je vlastná. Je to človek, ktorý myslí inak ako ja. A to je inšpirujúce.

Nemusíte súhlasiť, stačí, že… A veď viete čo som chcel povedať, ale nepovedal…

Pod čiarou: Dôkaz miesto sľubov. Písal sa rok 2009:

A možno je to úplne najhoršie, teda, že nedokážete pochopiť písaný text, ktorý sami napíšete.

A možno je to úplne inak, možno ide len o prizmu, ktorou hľadíte na svoj text vy a ktorá sa tak rázne odlišuje od prizmy okolitého sveta.

O tomto istom z pred dvoch rokov v článku: Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?

Zdroj:  Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali? | M+M+M+M (4M).

Príšerný článok, ktorý kde-kto chváli

Ide o článok USA: Sprcha hodně studená – Neviditelný pes. Je príšerný, pretože z neho nie je čo ocitovať. Slová, slová, slová a ešte raz slová. Rozťahané do nekonečna a ešte kúsok za roh.

Ten článok je príšerný preto, že trpí presne tým, čo kritizuje.  Aby zrozumiteľne a jasne napísal čo chcel básnik povedať to nie. Veď napíšem rovno, ta ne?

Rečí sa narobí, ale aby si sadli nad knihu a tlačili do hlavy vedomosti, to nie. A ak to niekto vyžaduje, je za tirana.

Výsledky ale hovoria o opaku. Kopec rečí, kopec peňazí a žiaden dril sú cestou k hlúposti a k spoločenskej frustrácii nie k múdrosti a osobnému šťastiu.

Len uvažujem, či nie som tyranský voči tým, ktorí za osobné šťastie a vrchol spoločenského blahobytu považujú starostlivosť a rozhodovanie štátu za nich samých. Možno majú pravdu, keďže som to neskúsil a píšem (a uvažujem) neustále o opaku, tak im asi nemám čo do toho tárať.

A to ste počuli tie reakcie (v SR a ČR) na zlé výsledky v testovaní žiakov? Že nie? Tak vedzte, že najlepším riešením je zrušiť národné testovanie a medzinárodné porovnávanie.

Vzdelávanie verzus regulácia

Kde chýbajú vedomosti, niekoho rýchlo napadne, že ich nahradí reguláciou. Áno, aj takéto neblahé dôsledky môže mať nevzdelanosť.

Som presvedčený, že vzdelaný človek nepotrebuje vonkajšie regulácie. Samé vedomosti mu nedovolia konať neefektívne a nekvalitne.

Takže možno jedna výnimka pre opodstatnenosť regulácie by bola. Regulácia, ktorá požaduje vzdelanie na výkon činnosti. Pod vzdelaním si už môžeme predstaviť rôzne formy vrátane delenia praxe na školiacu a výkonnú.

A aj tak to nie je ideálne, lekári by vedeli rozprávať. Ešte to chce trochu pošpekulovať nad tým a hľadať fungujúce modely regulácii na základe vzdelania. Koleso už bolo vynájdené, stačí ho len obšľahnúť. Nie sme každý Einstein, aby sme úspešne mohli vymyslieť nové.

Súvisiace:

Dotácie, previerky, regulácie, licencie… Alebo má naša spoločnosť morálku na to, využívať prínosy týchto nástrojov, alebo ich radšej nepoužívajme. Budeme mať menej škôd.

Kontrolovať kontrolórov napadne len idiota. Normálna spoločnosť si kontrolórov vie vybrať tak, aby dlhodobo neľutovala. Spätná väzba tiež pomáha.

Vzdialene súvisiace:

Dlhodobé vízie chýbajú všade. Aj v prípade regulátorov. Naozaj by sa hodilo, keby mali nejaké dlhodobejšie ako len po svoj najbližší obed.

To je len taká úvaha a sebapoznámka k jednej nedávnej diskusii.

Podpora nadaných detí je podporou správnym smerom

Na jednej stretávke po rokoch sa sťažoval náš fúzatý triedny: „Tento rok postavili bezbariérovú plošinu za skoro 500 tisíc ku všetkým vchodom susednej základnej školy. Keď som išiel ako sprievod s deckami na fyzikálnu olympiádu, tak som si musel platiť cestovné. A aj ten krúžok po večeroch je viac menej dobrovoľná aktivita.“ Ešte sme to rozoberali ďalej a na pretras prišiel aj zaujímavý fakt, že ak si chce učiteľ privyrobiť, tak celkom výnosné je doučovanie hlúpych/lenivých (nehodiace sa škrtnite) detí. Keď sme sa boli na ostatnej stretávke pozrieť v jeho novej počítačovej učebni, oviala nás nostalgia. Tie isté fyzikálne pomôcky. O pardon, boli tam aj počítače, ale čo si na nich človek hneď všimne? Nuž monitory zo začiatku 90 rokov, slonová kosť pekne slnkom opatinovaná. Pod stoly sme sa už radšej ani nepozerali.

Ale blízka sa na lepšie časy. Nakúpia sa počítače, učiteľom laptopy.

„Minister počíta s 32­tisíc laptopmi, jeden by vychádzal na dvoch učiteľov. „Dostanú aj dataprojektory, aby ich mohli využívať priamo na vyučovaní,“ hovorí Mikolaj.“ Zdroj: Počítače a digitálne texty pre školy má zaplatiť únia

Všimli ste si tú fotku? Prečo musia mať decká v počítačovej učebni prenosné počítače? Pomer cena a výkon mi hovorí niečo iné. Samozrejme sa mi vzápätí rozbehol klasický predsudkový pohľad na vybavovanie štátnej zákazky.

Prijatie do Googlu znamená vraj (písali na Sme.sk) 9 kolové výberové konanie. Dokonca v časti pracovného trhu kde je nedostatok kvalifikovaných ľudí. Jednoducho pre konkurenciu ostanú len tí trochu horší. Možno práve to kvantifikované trochu je rozdiel medzi prvým a druhým na trhu. Víťaz berie všetko, takže konkurencia má od istého okamihu problém zaplatiť (vrátane nepeňažných benefitov) zamestnancov. To je jeden z argumentov, prečo si myslím, že potenciál a budúcnosť slovenského internetu je v úlohe pobočky.

Keď som onehdá navrhoval, že do našej super lekárne by sme sa mali aspoň pokúsiť vyhlásiť výberové konanie na šéfa (teda pravdepodobne šéfku), bolo to (vytvoriť konkurenčné pracovné podmienky, osloviť potenciálnych uchádzačov) prehlásené za stratu času. Nuž, tak sme tam potom polroka zápasili s uplatnením moderného lekárenstva.

K článku ma inšpiroval článok Co podporuje senátor Tomáš Topfer a co bychom měli podporovat všichni.

Áno, je to politicky nekorektný text. Ako to už na blogu býva, teda čisto subjektívny pohľad bez snahy o zodpovedné posúdenie.