Kto tu tvrdí, že "po Wikileaks" bude svet iný?

Neviem, či je prekvapivé, že práve novinári na čele s komentátormi sú nadšený zo súčasného stavu. Stavu, keď si papaláši čosi upletú a oni majú možnosť to potom odhaľovať národu a svetu. Ak sa spoločnosť otvorí, ostane novinárom už len tá organizácia informácii. A tomu treba za každú cenu zabrániť!

Sulíkovo rozhorčenie nie je v únii ojedinelé. No skúsme si predstaviť, aká atmosféra by vo svete zavládla, keby „hodnostne“ i politicky druhý činovník v Nemecku oznámil, že je najvyšší čas na prípravu plánov na návrat k marke. V tomto svetle treba vnímať Sulíkovu výzvu.

Je to príklad nehodný nasledovania.

Sulíkov „šplech“ | Redakčné | komentare.sme.sk

Ktosi tvrdí, že po Wikilieaks už bude svet iný? No neviem. Pri tom komentári dokonca vidím príznak redakčný. Takže nejde len o komentár. Je to znak, že celý denník SME zúfalo brzdí pätami.

Možno vo svojej podstate po tých tajných službách a rozhodnutiach v prítmí za nás vlastne túžime. Veď práve tak vzniká hodnota insajderskej informácie. A čím viac je človek zasvätený, tým je jeho c. a k. hodnota väčšia.

Úvahy, diskusie, otvorená výmena názorov, oj aké neslovenské či neeurópske. Alebo neľudské?

Po šiestich rokoch konečne našla uplatnenie

Darmo to viete. Darmo s tým roky žijete. Až keď vám to niekto povie, je z toho skutočnosť.

„Ľudia, ktorí robia dobré aj zlé veci, by si mali z prípadu WikiLeaks odniesť, že pri čomkoľvek, čo robia, klesá pravdepodobnosť, že sa im to podarí utajiť. Už roky sa hovorí: nepíšte nič do e­mailov, čo nechcete, aby všetci čítali. Internet naozaj nie je dobré miesto na zverenie akýchkoľvek tajomstiev. A vlastne akýkoľvek dokument na to nie je vhodný, pretože už je málo takých, ktoré existujú iba v papierovej podobe zamknuté v trezore. Neznamená to zásadný problém v medziľudských vzťahoch, ale znamená to, že na niektoré veci si bude treba zvyknúť. Napríklad aj na to, že o intímnych veciach je lepšie hovoriť osobne než na internete.“

Bella: Internet je iný, zvykajte si | Tváre webu | pocitace.sme.sk

Také banality, známe roky-rokúce. Ale autoritatívne! A vraj, že „internet je iný“.

Ale dobre, je tu zrazu už aj povedomie, že sa to dá. Ale bude to mať význam? Viete, ide mi o význam vyplývajúci z podstaty. Nie z hrozby.  Hrozba vynášania tu je, odkedy sme novinárov pasovali do úlohy svedomia spoločnosti. Ale čo sa stane, keď sa naplní?

Okolo dvoch najväčších politických  strán na Slovensku sa motá prízrak vynesených dokumentov. Áno, nie je to nič iné, ako vynesené dokumenty. Dokonca aj SME o tom písalo. Niekoľkokrát sa snažili denníky oživiť tie kauzy. Ďalšie a ďalšie vynesené dokumenty… A? Pokladník ten istý a v roku 2014 sa dočkáme ďalších roud movie. Kapitáni priemyslu by vedeli rozprávať. No? A? A nič. Druhá metóda podľa Indiana Jones to istí.

Hrozba, to je iná vec. Prehliadky na letiskách donaha sú len jedným z dôsledkov uvedomenia si, že sa to dá. Hrozenie dôsledkami, aby sme boli dostatočne opatrní. V medicíne o tom vieme svoje. Voláme to prevencia. Keď ide o život, nie sme nikdy dostatočne opatrní. A tentokrát zas ide o život. Alebo len o nepohodlie?

Nie je nad to, žiť nezaujímavý život jedného z 6 miliárd na tejto planéte.  Pre istotu ale už od roku 2004 prevádzkujem Ideálny, politicky korektný, bezpečný blog s maximálnou ochranou môjho súkromia.

Koľko čiernych stránok bude dôsledkom Wikileaks? Podľa toho, ako Tomáš ohlasuje novú éru, urobil som chybu, že som si ju nedal patentovať. To je tak, keď už roky považujete za banálnu samozrejmosť, čo dnes objavuje svet.

A vraj, že „internet je iný“. To sú veci.