Máme povinnosti voči hovädám?

Idnes.cz upozornilo na obmedzenosť zákona v doprave. Chlapík bol na vedľajšej, Samozrejme nepredpokladal, že v odstavnom pruhu, dokonca pruhu s bielym šrafovaním, si  to bude šinúť nejaké hovädo v kamióne. Ale šinul a keďže sa chlapík sústredil na to, aby dal prednosť tým, čo idú v legálnych jazdných pruhoch, zrážka bola nevyhnutná.

Nie nebudem rozoberať to, že nemal predpokladať, ale skutočne overiť či dáva prednosť ľuďom aj hovädám. Rozhodne mal! Toľko o vine. A čo trest?

Viete, výška trestu je jednoznačne odrazom spoločenskej nebezpečnosti. A to je práve ten skutočný problém. Ako posúdiť spoločenskú nebezpečnosť nášho protiprávneho konania voči hovädám?

Nezabudajte, že sme múdri až keď už netreba. To, že to bolo hovädo, vieme až ex post. Aké máme ľudské práva voči hovädám? No predsa žiadne! Veď z jeho pohľadu sme také isté hovädo. Ako chcete v kravíne rozprávať o ľudských právach?

Potrestať oboch? Hm, to je v príkrom rozpore s tým, že je pre spoločnosť užitočnejšie radšej pustiť 10 delikventov (o ktorých či i len trošilinka pochybujeme) ako zavrieť jedného nevinného. (To je ľudskoprávna axióma, takže bez diskusie priatelia.)

Nepotrestať oboch? Možno to je riešenie. Použiť minimálny, čisto formálny trest. Pokuta 1€ je myslím tak akurát. Vedú ma k tomu dva dôvody:

Prvým je, že sa ani jeden nebude cítiť poškodený. Urobili chybu obaja. A tým označením to skončí. Ak vás netlačí Damoklov meč zruinovania z hroziaceho trestu, ochotnejšie prijmete uznanie chyby. Náhrada škody? Spravili ste chybu, ťažko sa môžete domáhať prenesenia zodpovednosti. Vlastná chyba nikdy neostane bez následkov. Nedal som prednosť, mám poškodené plechy. Nuž to je následok toho, že som nedával viac pozor.  Tlak na osobnú zodpovednosť za seba.

Druhým je, že sa ani len náhodou nemôže stať, že budeme povinný voči hovädu, ktoré tiež porušilo zákon. Neexistuje niečo ako miera porušenia. Proste buď som sa správal podľa zákona, alebo nie. Za troška síce pán farár nič nepovie, ale tu sa rozprávame o bazálnych pravidlách fungovania spoločnosti. Nie o etike s jej širokým diskusným priestorom. Tlak na skúmanie spoločenskej nebezpečnosti.

A bonusom navyše je tlak samých na seba, aby som sa správal limitne zákonne. Lebo viem, že len vtedy si budem môcť nárokovať náhrady. Len vtedy nebudem aj ja za hovädo. A ak chcete brať zodpovednosť do vlastných rúk, tak nech sa páči. Akurát si budete musieť niesť následky.

Ešte raz pripomeniem. Porušenie je len o áno/nie. Spoločenská nebezpečnosť je o miere trestu.

Pod čiarou: Článok rozhodne nie je o “primeranej obrane”. Primeraná obrana predsa nie je porušením zákona. A predsa mi nechcete tvrdiť, že porušenie zákona je primeranou obranou. Nie je, bola by tu anarchia.

Pod dvomi čiarami: Nie som právnik, len si tak po mozgovni prevaľuje predstavy o spoločnosti, v ktorej by sa mi páčilo žiť.

Zdieľať?

Zamneď: Zákon už len s odloženou platnosťou a na dobu určitú

Všimol som si pri skúmaní na čo sa to kde-kto odvoláva v slovách “to už dávno v USA platí”, že tam majú zaujímavý zvyk. Prijímajú tam občas zákony s odloženou platnosťou. Princíp je taký, že sa dnes dohodneme, že o 3 roky budeme mať novú zákonnú úpravu. Nie hneď od zajtra, ale až neskôr. Proste zákon s odloženou platnosťou.

Veľkou výhodou je, že:

  1. dávno dopredu sa vieme pripraviť na platnosť zákona
  2. existuje čas na analýzu pre opozíciu, či vláda nevymyslela somarinu
  3. technologický vývoj môže vylepšiť a spríjemniť nástup platnosti zákona

Navyše táto legislatívna technika rieši náš akútny problém. Problém 4 ročného volebného obdobia. Prijímali by  sa zákony poväčšine za hranicu volebného obdobia. Takže sa eliminuje prospechárstvo.

Osobne sa mi páči, že takto prijímané zákony musia mať v sebe zakomponovanú víziu. A ak čítate tento blog dlhodobo, tak viete, že vízia, to je pre mňa niečo zásadné. Vízia je to, čo dnes našej politike, našej spoločnosti chýba. A veľmi trpíme tým, že nemáme vízu, ako chceme v horizonte 20-50 rokov žiť.

Keď už tu nadhadzujem jedno riešenie problému (čo problém, to je šlamastika ako hovädo) neustálej novelizácie novelizovaných noviel, nadhodím ešte jedno spolu súvisiace riešenie. A tým je “Rámcová zákonná norma.”

Predstavujem si to tak, že formou ústavného zákona (a teda s potrebou širšej zhody a 2/3 hlasov) je prijatý stručný zákon, ktorý definuje základné pravidlá danej oblasti pre obdobie blahobytu. Proste pre ideálny stav. Napríklad by to bol zákon, ktorý nastavuje jedinú hladinu dane vo výške 7% bez výnimiek a na všetko (dph, z príjmu občana , zo zisku firmy a žiadne iné dane). Sedmička je pekné magické číslo, daň 7% by hádam vyhovovala každému, katolíkom, kalvínom, ateistom a hádam aj džedájom. A len 3 dane – no raj na zemi.

A teraz príde pointa: Každý jeden zákon, by vždy musel byť platný na dobu určitú (nech si už pod dobou určitou predstavujeme akékoľvek číslo). Každý jeden zákon by musel mať svoj rámcový zákon, svojho ochrancu stručnej a základnej vízie. Takže z nášho príkladu o daniach, akýkoľvek zákon, ktorý by upravoval dane z ohľadom na aktuálnu realitu, by prebíjal rámcový zákon a platil by do konečného dátumu.

Výhody?

  1. Pri nečinnosti, či neschopnosti sa dohodnúť, by sme nikdy neostali bez dopredu známych pravidiel.
  2. Neschopnosť dohodnúť sa by bola nepohodlná, pretože by sa ľahko pomenoval, kto môže za to, že nemáme doladené zákony s ohľadom na aktuálne potreby.
  3. Akýkoľvek nápad vytvoriť si v zákone pohodlnú dieročku by bol ľahšie viditeľný. Bolo by totiž s čím porovnávať, minimálne s rámcovou dohodu.
  4. Už len definovaním dátumu konca platnosti by sa ukázali skryté zámery predkladateľa. Už len snahou o nedodržanie koncového dátumu platnosti by sa ukázali zámery predkladateľa.

Viete, dnes mám pocit, ako by sa všetky zákony pripravovali systémom legislatívnej núdze. Síce sa formálne absolvujú plnohodnotné 3 čítania, ale pomáha to? Navyše, ak má zákon menej ako 10 strán a menej ako 20 paragrafov výnimiek, je predkladateľ považovaný za diletanta a flákača.

Uvažujem nad tým, ako sa vysporiadať s rýchlokvasenými zákonmi. Ako sa vyhnúť zákonom bez vízie. Ako  sa vysporiadať so zákonmi na jedno volebné obdobie. Oni tí právnici isto vrámci nejakej všeobecnej teórie štátu a práva niečo rozumnejšie a sofistikovanješie poznajú.

No veď to, že sofistikovanejšie, teda ako hovorí Samo Šaling &co. vo Veľkom slovníku cudzích slov: Sofistika je úmyselné, zámerné uplatňovanie, používanie klamných dôkazov, sofizmov; slovné hračky vedúce k omylom. No riešenia musia byť také jednoduché, aby každý občan tejto krajiny vedel, ako jeho štát funguje. S takým riešením príďte, fiškáli!

Viete, ja nehovorím, že chcem zabrániť gaunerským formuláciám v zákonoch. Mne by v prvej iterácii k normálnosti stačilo, aby bolo na gaunerov lepšie vidieť.  Je len na občanoch, či si gaunerov budú aj demokraticky voliť, keď vedia, že sú gauneri. To je proste demokracia a tú ja z duše rád.

A nabudúce o vzdelávaní dospelých. Lebo pre vzdelaných nepotrebujem zákon kvôli zákazom, ale preto, aby im radil lepšiu cestu. Ako príklad bude česká protiústavnosť práce za dávky.

Zdieľať?

Sú naozaj takí vygumovaní

To je tak neuveriteľne absurdné.

Medzera v legislatíve má umožniť vyhnúť sa plateniu tak, že dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študenta sa uzatvorí na dobu neurčitú a odmena sa bude vyplácať v nepravidelných intervaloch. “Ak dohoda bude na dobu neurčitú a neskončí sa “nikdy”, tak poistné dohodár nikdy neodvedie,” povedal pred pár dňami Mihál pre Hospodárske noviny. „To nie je diera, na čo on ukazuje, ale je to vyslovene navádzanie na obchádzanie zákona,“ tvrdí Burian.

Umožňuje to aktuálne platné znenie zákona? Umožňuje. Chce to skryť pred občanmy či čo? S takýmto niečím môže prísť len bafuňársky politik kovaný v 80. rokoch minulého storočia.

Nuž, priatelia, nakoniec na moje slová došlo. Onehdá som bol býval bol písal, že nechcem byť za idiota kvôli tomu, že nepoznám všetky diery v zákonoch. Preto chcem, aby boli zákony jednoduché, bez debilných výnimiek. Nakoniec toho idiota zo seba urobil priamo tvorca zákona.

Onehdá som písal, že 90% občanov tejto krajiny vôbec netuší ako funguje tento štát ako inštitúcia. Štátostrana pracuje tak dokonale, že ani ona sama to už netuší.

To sú naozaj takí vygumovaní? Toto nemôže predsa nikto dokázať robiť cielene.

Zdieľať?

Prístup k internetu je základným ľudským právom

Francúzsky ústavný súd vykročil do neznáma. A mám pocit, že sa skôr vyhovára akoby niečo nové postuloval.

France’s highest court, the Constitutional Council, ruled that access to the internet is a “fundamental human right” this week in striking down a controversial “three strikes” anti-piracy law called Loi Hadopi, according to a report today from the UK Daily Mail. Were such an opinion agreed upon by other governments around the world, the implications would be striking.

Is Internet Access a Fundamental Human Right? France’s High Court Says Yes

Celé je to, zdá sa, produktom nejakého protestu proti podivnému zákonu HADOPI. Už sa začína uvažovať dokonca nad rozšírením práv zakotvených v Listine. Nuž, s vekom by mi malo byť odpustené, že som už menej flexibilný, ale už za mojich mladých čias som sa naučil, že základné, ale skutočne základné pravidlá, nie je dôvod meniť kvôli akútnym potrebám.

Základné pravidlá sa volajú základné, preto, že na nich stojí mnoho stavieb a zmenou v základoch môže kde čo nechcene popadať. Áno, zmeny treba robiť, lebo zvyk je zlým spoločníkom.No čím je predmet zmeny fundamentálnejším, tým treba viac uvažovať o tom, či ide o zmenu, alebo len o výhovorku.

Zdieľať?